Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613207220
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2613207220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX,
zastúpená JUDr. Františkom Kurnotom, advokátom, B. M. XXXX/X, W., proti žalovanému: V. O., nar.
X.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpený JUDr. Jánom Ciranom, advokátom, Hollého 750, Senica, o určenie
hraníc a vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica
zo dňa 16. októbra 2019, č.k. 3C/52/2013-408, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že hranicu medzi parcelami registra C,
parcelné číslo 204/1, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 502 m2 a parcelné číslo 204/2, záhrady vo
výmere 804 m2, zapísané v LV XXXX pre katastrálne územie H. - Y., ktoré patria žalobkyni a parcelou
registra C, parcelné číslo 203, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 791 m2, zapísanou v LV č.
XXX pre katastrálne územie H. - Y., patriacou žalovanému, tvorí priamka označená bodmi č. 910, 557,
924, 537, 536, 912, 913 a 914, v prírode vyznačená kolíkmi podľa Znaleckého posudku č. 1/2015,
zo dňa 5.2.2015 v spojení s Doplnením č. 1 Znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 7.6.2019, ktorého

súčasťou je aj vytyčovací náčrt zo dňa 6.6.2019, vypracovaného Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru
geodézie a kartografie, odvetvia geodézia, Kozmonautická 5, 821 02 Bratislava, a ktoré sú súčasťou
tohto rozsudku, vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou po pripustení
zmeny petitu domáhala určenia, že hranicu medzi parcelou reg. C parc. č. 204/1 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 502 m2 a parc. č. 204/2 záhrady vo výmere 804 m2 zapísané v LV č. XXXX

pre k.ú. H. - Y., ktoré patria žalobkyni a parcelou reg. C parc. č. 203 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 791 m2 zapísanou v LV č. XXX pre k. ú. H. - Y. patriacou žalovanému, tvorí priamka označená
bodmi č. 910, 557, 924, 537, 536, 912, 913 a 914, v prírode vyznačená kolíkmi podľa Znaleckého
posudku č. 1/2015, zo dňa 5.2.2015 vypracovaného Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru geodézie a
kartografie, odvetvie geodézia, Kozmonautická 5, Bratislava. Uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H. - Y. v celosti a žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX v celosti. Žalovaný podal na Obecnom úrade H. oznámenie k drobnej stavbe - plotu

medzi pozemkami strán sporu, priložil protokol o vytýčení hraníc zo dňa 24.8.2005 a vytyčovací náčrt
č. 271 zo dňa 21.9.2005, ktorý urobil Ing. K.. Hranicu vytýčil inak ako bola pôvodne, lebo hranicu tvorili
od začiatku stavby na parc. č. 203. Na stavebnom úrade žalobkyňa vzniesla námietky, bola vykonaná
kontrola a stavebné práce boli pozastavené a žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby o určenie hranice.V roku 1981 právny predchodca žalobkyne staval letnú kuchyňu, na stavbu mal stavebné povolenie,
jednoznačne táto stavba mala byť realizovaná vo dvore stavebníka 5 m za jestvujúcim rodinným
domom, od hranice pozemku žalovaného 112 cm. Hranicu pozemkov Ing. K. posunul na múr rodinného

domu č. XX a letnej kuchyne, čo však nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný so žalobou nesúhlasil,
priebeh hranice medzi pozemkami strán bol určený podľa geometrického plánu č. 240-241-139-2005, a
priebeh hranice pozemkov tak ako bol určený zodpovedá aj dlhodobému užívaciemu stavu. Predmetné
pozemky boli v týchto hraniciach užívané stranami a ich právnymi predchodcami celé desaťročia. Súd
po vykonanom dokazovaní z listov vlastníctva č. XXX a XXX pre obec a k.ú. H. - Y., z protokolu o

vytýčení hraníc zo dňa 24.8.2005, vytyčovacieho náčrtu č. 271, zápisnice z výkonu štátneho stavebného
dohľadu a stavebného povolenia zo dňa 21.4.1981 mal za preukázané skutočnosti vyplývajúce z údajov
uvedených v žalobe. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že o tom, že si žalovaný dal niečo vymerať sa
dozvedela na geodézii. Nesúhlasila s vytyčovacím náčrtom geodeta K., ku ktorému nebola prizvaná,
navrhla, aby boli rešpektované hranice a určené tak, ako sú zakreslené v pôvodnej katastrálnej mape,
ktorým spôsobom sa aj nehnuteľnosti užívali. Tento stav sa dodržiaval, ak si žalovaný potreboval

niečo opraviť z jej strany na svojom dome, prišiel sa jej spýtať. Potom sa stalo, že si začal stavať
bránu do dvora žalobkyne, tiež vstupoval na jej dvor a odnášal si odtiaľ veci. Žalovaný uviedol, že
hranicu medzi pozemkami pozná, pretože sa tam narodil, dom kúpil ešte v r. 1903 jeho starý otec,
vždy bola hranica vo vzdialenosti 1,20 metra od ich domu. On potom na mieste starého domu postavil
dom nový. V r. 1959 predchádzajúci majiteľ pozemku žalobkyne začal vyvážať zeminu kvôli stavbe

rodinného domu, vyvezením prestala byť hranica medzi pozemkami viditeľná. V r. 2005 si dal zamerať
pozemok geometrickým plánom z dôvodu, že išiel prestavovať rodinný dom a aby to mali po ňom
deti v poriadku. K pojmu val uviedol, že pozemky parc. č. 203 a 204/1 sa nachádzajú v klesajúcom
teréne, val predstavoval spevnenú medzu medzi pozemkami, išlo o voľne poukladané kamene. Súd
prvej inštancie pribral do konania znalca Ing. Petra Vargu, Kozmonautická 5, Bratislava, z odboru

geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 1/2015, z ktorého
vyplýva, že rodinné domy stoja na svojom pôvodnom mieste, ich geometrické a polohové určenie sa
nezmenilo a je zrejmé, že rozdiel v zobrazení pôvodného rodinného domu žalovaného v mape je
spôsobený chybnými zobrazovacími prácami na origináli pôvodnej katastrálnej mapy, ktorá v tom čase
bola jedinečný originál prenesením meraných údajov do mapy a nie chybne odmeranou kótou v teréne

5.5 siahy. Hranica parcely medzi pozemkami č. 203 a č. 204 prechádzala vždy po hranici pôvodného
rodinného domu žalovaného, resp. po jeho okape, čo je vyobrazené v samotnom pôvodnom meračskom
náčrte, mape a v neskoršie vyhotovených geometrických plánoch z tohto obdobia. Pri vyhotovení
meračského náčrtu Ing. K. prišlo k tejto nezrovnalosti na základe uvedeného, nakoľko nebol použitý
pôvodný meračský náčrt na zrekonštruovanie samotných hraníc parciel, ale bola použitá mapa bývalého

pozemkového katastra, ktorá je chybná. Vzhľadom na skutočnosť, že výmera je údaj odvodený, je
neprípustné prispôsobovať vytyčovacie prvky výmerám evidovaným v KN z archívnych, dostupných
podkladov. Z výsledkov merania a vzájomného prepojenia týchto podkladov zrekonštruoval vlastnícku
hranicu a vyhotovil vytyčovací výkres v prílohe č. 23 postupom uvedeným v analýze rekonštruovaných
parciel a z uvedeného vyplýva, že výmera je odvodený údaj, záväzné je geometrické určenie parciel,

v pôvodnej katastrálnej mape je chybný zákres priebehu pôvodného rodinného domu. Žalovaný so
závermi znalca Ing. Petra Vargu nesúhlasil. Zadal preto dlhoročnému súdnemu znalcovi Ing. Miroslavovi
Masárovi porovnanie údajov na pôvodnom meračskom náčrte s aktuálnym stavom operátu Katastra
nehnuteľností a skutkovým stavom hranice medzi pôvodnými pozemkami parc. č. 200 a č. 201 s parc. č.
2 a hranice pôvodnej parcely č. 202 s pôvodnou hranicou parc. č. 203 a ďalej hranicou medzi pozemkom

parc. č. 203 a parc. č. 204/1 a 204/2, prepočtom údajov dospel geodet k záveru, že priebeh hranice
medzi pozemkami parc. č. 203 a parc. č. 204/1 a č. 204/2 zodpovedá s dovolenými odchýlkami zákresu
rodinného domu na prac. č. 203 tak, ako je tento zakreslený v pôvodnom meračskom náčrte s istou
odchýlkou, teda priebeh hranice zodpovedá vytyčovaciemu náčrtu spracovanému Ing. K.. Žalovaný
ďalej uviedol, že prac. č. 203 bola zobrazená v katastrálnej mape pri katastrálnom mapovaní v roku

1898. Jej hranice sa odvtedy nemenili. Od roku 1903 jeho predkovia a on dodnes tento pozemok
rovnako vlastnili a užívali. Nadobudol pozemok do vlastníctva v roku 1971. V minulosti neboli medzi
vlastníkmi pozemkov parc. č. 203 a 204 žiadne spory o priebehu ich hranice, ani žalovaný nemal s
predchádzajúcim vlastníkom pozemkov parc. č. 204/1/2 p. O. K.iadne vlastnícke, ani užívateľské spory,
takže ani o časť pozemku medzi pôvodnými stavbami a jeho hranicou v šírke 1,2 m, ktorý žalovaný

vlastnil a riadne užíval. Problémy s užívaním tohto pásu jeho pozemku nastali, keď pozemky č. 204/1
a č. 204/2 nadobudla do vlastníctva žalobkyňa, ktorá nepoznala právnu hranicu svojich pozemkov a
začalabezdôvodnetvrdiť,žehranicajepripôvodnýchstavbáchnapozemkužalovaného.Ďalejpoukázal
na skutočnosť, že jeho starý otec J. O. v roku 1903 uzavrel kúpnu zmluvu s pôvodným majiteľomdotknutých parciel a pri tejto kúpe prikúpil aj časť parcely č. 204. Pôvodnú kúpnu zmluvu bohužiaľ
žalovaný nemá. Po realizácii tejto kúpy boli v teréne vytýčené reálne hranice minimálne od roku 1903.
Pôvodnákatastrálnamapabolavyhotovenáažza8rokovpovyhotovenípôvodnéhomeračskéhonáčrtu.

Vyjadrenia znalca a jeho postup dokazovania vyvolávajú mylný dojem, že pôvodná katastrálna mapa
bola vyhotovená ihneď po vyhotovení pôvodného meračského náčrtu. Keby znalec skúmal aj vlastnícke
vzťahy a ich zmeny v období od vyhotovenia pôvodného meračského náčrtu po vyhotovenie pôvodnej
katastrálnej mapy, tak by zistil, že prišlo v tomto 8-ročnom období k zmene vlastníka domu č. 54 a aj
k zmene hranice pozemkov medzi susednými vlastníkmi. Žalobkyňa tvrdila, že tvrdenie žalovaného,

že došlo k odkúpeniu pásu širokého 1,2 m od právneho predchodcu žalobcu p. K., je nepravdivé,
nepreukázané, účelové a rozporuje mu 100 ročné správanie sa žalovaného a jeho predchodcu. Tejto
skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že v roku 1981 bolo vydané stavebné povolenie právneho predchodcu
žalobcu na stavbu letnej kuchyne, v ktorom je uvedené, že stavba musí byť postavená 112 cm od
hranice pozemku žalovaného, čiže aj z tejto skutočnosti vyplýva, že práve právny predchodca žalobkyne
dobromyseľne užíval sporný pás pozemku a žalovaný vedel, že nie je vlastníkom tohto pásu pozemku.

Znalec Ing. Peter Varga bol aj v konaní vypočutý, pred súdom uviedol, že úlohou posudku bolo určenie
vlastníckych hraníc. Určený podklad, v ktorom vlastnícka hranica bola zaevidovaná, boli v tomto prípade
pôvodné meračské náčrty a pôvodná katastrálna mapa od roku 1903, kedy vznikla pôvodná katastrálna
mapa sa v uvedenom spore vlastnícke hranice nikdy nemenili, nemal k tomu žiadny právny doklad,
ani žiaden technický podklad preukazujúci opak. Na správe katastra prelúskal kompletne históriu od

roku 1900 až po dnešok a takýto technický podklad sa v dokumentácii správy katastra nenachádza.
Na určenie vlastníckej hranice použil tie podklady, ktoré majú vyššiu meračskú hodnotu, tzn. priamo
merané miery z pôvodných meračských náčrtov. Rekonštruovaním pôvodného meračského náčrtu v
siahovej sústave, ktorá je zobrazená v prílohe č. 18 znaleckého posudku a následne porovnaná s
pôvodnou katastrálnou mapou v prílohe č. 19, je jednoznačne preukázané, že mapa nebola správne

vykreslená. Samotné geodetické zameranie vykonané na nehnuteľnostiach žalobkyne a žalovaného
a množstvo kontrolného merania okolitých nehnuteľností jednoznačne potvrdzujú, že skutkový stav v
teréne zodpovedá rozmeru a tvaru pozemkov zrekonštruovaných z pôvodného meračského náčrtu.
Znalec tvrdenie žalovaného považoval za nesprávne. Časť pôvodného rodinného domu žalovaného
korešponduje so zrekonštruovanými meračskými náčrtmi a aj šírkami pozemkov v skutočnosti v teréne.

Žalovaný si postavil rodinný dom v predĺžení pôvodného domu a šírka pozemku v tomto mieste
z priamo meraných mier je 23,82 m a šírka pozemku z pôvodných meračských náčrtov je 23,77
m, čo predstavuje rozdiel 5 cm. Tvrdenie žalovaného, že vlastnícka hranica prechádza po hranici
rodinného domu žalobkyne nie je preukázané, nakoľko by pôvodný rodinný dom musel prechádzať
týmito bodmi, ako aj novovybudovaný rodinný dom žalovaného. Vytyčovacím výkresom, ktorý si nechal

vyhotoviť žalovaný dňa 10.11.2005 je napísané, akým spôsobom bola vlastnícka hranica určená. V
roku 2005 nebolo v platnosti usmernenie úradu geodézie č. 10/2013, podľa ktorého on použil všetky
ďalšie dostupné doklady vyplývajúce z daného usmernenia. Prešetril kompletnú históriu uvedených
nehnuteľností, ako aj ostatných podkladov, ktoré by mohli mať na výsledok znaleckého skúmania nejaký
vplyv. Žalovaný dňa 4.4.2016 súdu doručil vzájomnú žalobu na určenie vlastníctva. , ktorou sa domáhal,

pokiaľ by súd prišiel k názoru, že sporná hranica pozemkov je tvorená podľa vytyčovacieho náčrtu
znalca Ing. Vargu, zistenia vlastníctva k tej časti pozemku, ktoré by mali pripadnúť na rozdiel od užívanej
hranice, ktorú strany - právni predchodcovia uznávali 110 rokov do parcely vo vlastníctve žalobkyne,
čím by sa zvýšila výmera nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne na úkor nehnuteľnosti žalovaného.
Žalovaný užíval svoju nehnuteľnosť pri nezmenených hraniciach s právnymi predchodcami od roku

1903. Až v roku 2013 začala žalobkyňa brániť žalovaným vstúpiť na časť pozemku, ktorá je predmetom
sporu. Priebeh hranice bol spochybnený zo strany žalobkyne až v tomto roku, keď žalovaný začal
stavať plot, dovtedy žalovaný a jeho právni predchodcovia v dobrej viere užívali nehnuteľnosť 110
rokov. Keby hranica aj mala byť podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. Vargu, tak žalovaný, resp. jeho právni
predchodcovia nadobudli vlastníctvo po užívaciu hranicu, po ktorú nerušene užívali nehnuteľnosti do

roku 2013 vydržaním. Žalobný petit upresnil tak, aby súd určil, že žalovaný je vlastníkom časti parc. č.
204/1 a č. 204/2 v kat. úz. H. podľa vytyčovacieho náčrtu G. K.. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť,
že žalovaný počas priebehu sporu neustále mení svoje výpovede, do pojednávania dňa 16.3.2016
tvrdil, že sporný pozemok užíval on jeho právni predchodcovia viac ako 100 rokov, nakoľko hranica
pôvodného jeho pozemku bola až po hranicu stavby žalobkyne, avšak na pojednávaní dňa 16.3.2016

v písomnom vyjadrení už tvrdil, že to tak nie je, ale že predmetný sporný pás pozemku o šírke 1,2 m
odkúpil jeho právni predchodca od právneho predchodcu žalobkyne. Kúpnu zmluvu však nepredložil.
Z výpovede svedka Ing. B. K. súd zistil, že menovaný robí 46 rokov v oblasti geodézie a katastra.
Je autorizovaný geodet. Hranice vytýčil bežne ako sa to robí podľa katastrálnej mapy a hranice súvo vytyčovacom pláne určené tak, ako sú zapísané v katastrálnej mape. Dostal sa aj k znaleckému
posudku Ing. Vargu, v ktorom chýba podľa neho dosť vecí, je robený len z pohľadu žalobkyne. Hranica
medzi stranami je evidovaná v dvoch starých náčrtoch, pričom znalec vychádza len z jedného a tieto

náčrty sú merané v siahových mierach, tzn. že čiara v mape 0,1 mm predstavuje v teréne 28,8 cm.
Keď sa tieto dva koeficienty dajú dohromady, vychádza tolerancia v akej presnosti bol vyhotovený
náčrt. Pri vytyčovaní podľa tejto smernice úradu geodézie S 74.20.73.43.00 sa používajú určité veci na
vytyčovanie hraníc. Pokiaľ sa vytyčuje hranica podľa týchto smerníc, sa v prvom rade používa platná
katastrálna mapa. Pokiaľ z nej nemožno čerpať údaje, tak sa ide hlbšie do starých náčrtov. Pokiaľ

sú tam zmeny, ide sa do nových náčrtov, ktoré sú vyhotovené pri nových geometrických plánoch. V
danomprípadenebolopotrebnépoužívaťinésúvislosti,okremtejkatastrálnejmapy,lebobolapanenská,
pôvodná, bez zmeny. Svedok Ing. G. O., brat žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je
geodet. Vo vyjadrení, ktoré bolo na súde prečítané dňa 16.3.2016, na ktorom spolupracoval bolo jasne
zdôvodnené, akým spôsobom prišlo k zmene vlastníckej hranice v dobe medzi vyhotovením pôvodného
meračského náčrtu a pôvodnej katastrálnej mapy. V znaleckom posudku je uvedený chybný postup a

tým aj chybný záver, ku ktorému dospel znalec, ktorý mal postupovať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, a to najmä odbornej smernice, podľa ktorej pri vytyčovaní pozemkov musí ten,
kto pozemok vytyčuje vychádzať z podkladov, v ktorých bola hranica určená. Súdny znalec vychádzal
len z podkladov pôvodného meračského náčrtu, zmenu hranice vôbec neuvažoval a neriešil, vytýčil
tú, ktorá tam bola v roku 1898 pri meraní pôvodného meračského náčrtu. Ich starý otec s rodinou

sa dosťahoval v roku 1903, kúpil pred vyhotovením pôvodnej katastrálnej mapy predmetné pozemky,
pretože v tejto mape je už pozemok zakreslený ako vlastnícka hranica v pozemkovej knihe v prospech
J. O.. V dome žil, pamätal si, že tam násyp bol z udusaného kameňa. Keď tam boli s otcom, hovoril,
že to vybudoval ich stareček, a že je to ich. Do 32 rokov veku býval na predmetných nehnuteľnostiach.
Vedel, že časť pozemku v šírke asi 1,20 m na kraji, ktorý sa postupne zužoval bol vo vlastníctve otca W.

O.. Čo sa týka užívania sporných nehnuteľností, tak oficiálne súdne napadnuté nebolo. Boli tam rôzne
indície, kde susedia niekedy prejavovali nespokojnosť s tým, že náš starý otec J. kúpil pozemky za ich
humnami a takisto, že aj kúpil tento pás pozemku vedľa domu. Z dôvodu, že miesto 30 cm okapu mal
po vybudovaní strechy 40 cm okap. Svedkyňa G. W., sestra žalovaného, uviedla, že v nehnuteľnosti na
spornej parcele bývala od narodenia až do roku 1974. O susedských sporoch nemala vedomosť. Pokiaľ

bolo treba niečo robiť, čo si pamätala s otcom, tam bola zadná strana domu a ak bolo treba nejaké
opravy na nej, nebol problém aby tam otec prípadne s niekým mohol ísť. Pás vedľa domu považovala
za vlastný. Vždy to tam bolo ich. Pretože tam bol urobený pás, aby stavba nezamokala, aby voda
odtekala. Svedkyňa S. W., sestra žalobkyne, uviedla, že jej otec sa oženil a chodili k jeho sestre, ako k
starej mame. Bola ich jediná príbuzná, vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, resp. právna predchodkyňa

žalobkyne. Boli tam ako doma, nevedeli o žiadnom spornom pozemku. Sporný pozemku užívali vždy K.
a potom jej sestra, keď zdedila pozemok. Žalovaný nikdy nemal priamy vstup na tento pozemok. Vždy
keď potreboval, považoval za potrebné sa spýtať, či môže na pozemok vstúpiť. Naposledy, keď išiel
opravovať strechu, bol požiadať ich tretiu sestru O., či si môže urobiť lešenie, aby mohol strechu opraviť.
Ale sestra sa k tomu nevyjadrila, keďže pozemok jej nepatrí. Žalovaný predložil súkromný znalecký

posudok Ing. Romana Vágnera č. 2/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že podľa aktuálnych údajov
katastra nehnuteľností je hranica medzi pozemkami parc. č. 203 a č. 204/1, 204/2 v teréne definovaná
múromstavbypostavenejnaprac.č.204/1.Odmúrutejtostavbyhranicaidekexistujúcemupletivovému
oploteniu, na ktoré sa napája v bode č. 39 vytyčovacieho náčrtu č. 240-241-139-2005. Žalobkyňa so
znaleckým posudkom Ing. Romana Vágnera sa nestotožnila. Znalec Ing. Roman Vágner bol vypočutý.

Uviedol, že jeho úlohou nebolo vypracovať geometrický posudok, ale len posúdiť priebeh hranice
podľa aktuálnych údajov katastra. Žalobkyňa uviedla, že znalecký posudok znalca Vágnera nemôže
byť podkladom pre rozhodnutie v danej veci, nakoľko znalec pri vyhotovovaní posudku bol obmedzený
objednávkou zadávateľa, teda žalovaného, a to aby vypracoval znalecký posudok podľa aktuálnych
údajov katastra nehnuteľností. Znalec nebol povinný skúmať skutočnú hranicu, ale vychádzal iba z

posledných zápisov uvedených v katastrálnej mape, a keďže bolo zistené iným znaleckým posudkom
predchádzajúcim, že katastrálna mapa nie je správna, nemôže byť takýto znalecký posudok podkladom
rozhodnutia súdu. Súd opätovne vypočul znalca Ing. Vargu, ktorý uviedol ako postupuje pri výbere
podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku. Zhrnul postup na 3 jednoduché body pri vypracovaní
posudku, a to podklady, s ktorými pracuje, katastrálna mapa bývalého pozemkového katastra, skutkový

stav v teréne a podklady, ktoré určuje smernica na vyhotovovanie GT. Pri nezrovnalostiach medzi týmito
tromi podkladmi musí overiť, či tieto podklady sú správne. V tomto prípade mapa bývalého pozemkového
katastra, konkrétne jeden bod, a to bod roh domu zobrazený na mape bývalého pozemkového katastra
je chybne vnesený. Toto zistenie bolo vykonaného na základe kompletného zamerania pozemkov paniM. porovnaním s podkladom pôvodného meračského náčrtu pri vyhotovovaní pôvodnej katastrálnej
mapy z tohto pôvodného meračského náčrtu. Žalobkyňa uviedla, že nie je preukázané, že by žalovaný
predmetný pás pozemku akýmkoľvek spôsobom užíval a nie to ešte dobromyseľne. Žalovaný a jeho

súrodenci vedeli o tom, že hranica prebieha popri stavbách žalovaného a teda, že vlastníkom sporného
pásu pozemku je práve žalobkyňa. Tento stav bol rešpektovaný žalovaným a jeho predchodcami až do
momentuvyhotoveniavytyčovaciehonáčrtuIng.K..Vždy,keďpotrebovalžalovanývstúpiťnapredmetný
pás pozemku, vyžiadal si súhlas od žalobkyne, jej právnych predchodcov a vstupoval tam výlučne cez
bránu žalobkyne. Táto skutočnosť nie je sporná, nakoľko to potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní

dňa 15.2.2018. Práve ona mala prístup k pozemku a reálne ho aj užívala a užíva, upratovala, kosila,
využívala na odkladanie vecí. Žalovaný nie je schopný preukázať dobromyseľnú držbu, pretože ju nikdy
nemal. Sporný pozemok sa nachádza priamo vo dvore žalobkyne a nikto iný okrem nej nemá k nemu
prístup. Na dobromyseľnú držbu nestačí iba vyhlasovať, že to žalovaný užíval, musí ísť o faktickú
držbu. Žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním. Vlastnícke
právo by mohla vydržať jedine žalobkyňa, pretože jedine ona reálne a dobromyseľne držala a užívala

predmetný pozemok. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, podľa § 126
ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 až
12 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu veci vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, či
už výsluchom strán, listinnými dôkazmi, že určenie hranice medzi susediacimi pozemkami žalobkyne

a žalovaného je sporné, a to od doby, kedy sa žalovaný rozhodol využiť svoje vlastnícke právo a
svoj pozemok oplotiť. V stavebnom konaní žalobkyňa vzniesla námietky a bola odkázaná na podanie
žaloby na súd. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení hranice
pozemkov, pričom súd považoval za správny tiež petit žaloby, nakoľko sporné medzi účastníkmi sú
právehranicepozemkov.Nazodpovedanieodbornejotázkyurčeniahranícmedzipozemkamibolsúdom

ustanovený nezávislý znalec Ing. Peter Varga, ktorý vo svojom znaleckom posudku okrem iného uviedol,
že hranica parcely medzi pozemkami č. 203 a č. 204 prechádzala vždy po hranici pôvodného rodinného
domu žalovaného, resp. po jeho odkvape, čo je vyobrazené v samotnom pôvodnom meračskom náčrte,
mape a neskoršie vyhotovených geometrických plánoch z tohto obdobia. Zdôvodnil, že pri vyhotovení
náčrtu Ing. K. prišlo k nezrovnalosti na základe toho, že nebol použitý pôvodný meračský náčrt na

zrekonštruovanie samotných hraníc parciel, ale bola použitá mapa bývalého pozemkového katastra,
ktorá je chybná. Znalec uviedol, že nakoľko existujú pôvodné meračské náčrty, pre zrekonštruovanie
prioritne použil tento meračský náčrt a nie samotnú mapu, pretože pri vytyčovaní hraníc pozemkov sa
prenáša do terénu geometrické určenie predmetných nehnuteľností, čiže rekonštruuje sa rozmer, tvar a
následne sa georeferencujú na zemský povrch predmetné obrazy nehnuteľností, tzn. že sa neobnovuje

výmera, ktorá je len odvodený údaj. Zrekonštruovaním pôvodných hraníc parciel zistil, že oproti
evidovaným výmerám v terajšom katastrálnom operáte sú predmetné pozemky v skutočnosti väčšie.
Vzhľadom na skutočnosť, že výmera je údaj odvodený, je neprípustné prispôsobovať vytyčovacie prvku
výmerám evidovaným v KN. Z archívnych dostupných podkladov, z výsledkov merania a vzájomného
prepojenie týchto podkladov znalec zrekonštruoval vlastnícku hranicu a vyhotovil vytyčovací výkres,

príloha č. 23, postupom uvedeným v analýze rekonštruovaných parciel a z uvedeného vyplýva, že
výmera je odvodený údaj, záväzné je geometrické určenie parciel, v pôvodnej katastrálnej mape
je chybný zákres priebehu pôvodného rodinného domu. Vlastnícka hranica neprechádza hranicou
rodinného domu žalobkyne, ale okapom hranice pôvodného a nového domu žalovaného. Vlastnícku
hranicu znalec určil a definoval uvedeným postupom. Takéto znalecké dokazovanie, či už znaleckým

posudkom, jeho doplnením, ako aj výsluchom znalca súd považoval za relevantné pre rozhodnutie vo
veci určenia hranice pozemkov. Keď znalec sa dostatočne vyjadril k danej problematike po odbornej
stránke, tiež ozrejmil, prečo nemožno vychádzať z vytyčovacieho náčrtu Ing. K. a znaleckého posudku
Ing. Vágnera, nakoľko títo vychádzali podľa zadania objednávateľa len z aktuálnych údajov katastra
nehnuteľnosti, pričom sa v smernici na vyhotovovanie geometrických plánov § 20 ods. 1 hovorí: „Na

vytyčovanie hraníc pozemkov sa prednostne použijú tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore,
lomových bodoch alebo mapy, ktoré boli z nich vyhotovené alebo ich presné kópie.“ a je tu odsek a):
„Sú to poľné náčrty vyhotovené pri pôvodnom mapovaní.“. Skutočnosť, že boli použité len aktuálne
údaje katastra, bola potvrdená aj výpoveďami Ing. Vágnera a Ing. K., ako overovateľa vytyčovacieho
náčrtu vyhotoveného Ing. G. K.. Žalovaný vo veci podal vzájomnú žalobu. Tvrdil, že on a jeho právni

predchodcovia v dobrej viere užívali nehnuteľnosť 110 rokov, a to časť parc. č. 204/1 a č. 204/2. Ak
by teda hranica pozemkov nezodpovedala hranici podľa aktuálnych údajov katastra, vlastnícke právo k
tejto časti pozemku by nadobudol na základe vydržania. V tomto smere samotné tvrdenia žalovaného,
akým spôsobom malo by prísť k nadobudnutiu vlastníctva k spornému pásu pozemku sú rozporuplné.Na jednej strane tvrdí, že starý otec J. v roku 1903 uzavrel kúpnu zmluvu s pôvodným majiteľom
dotknutých parciel, pri kúpe prikúpil aj časť parc. č. 204, teda od právneho predchodcu žalobkyne,
pričom pôvodnú kúpnu zmluvu nemá. Na druhej strane tvrdí, že sporný pozemok užíval on a jeho právni

predchodcovia viac ako 100 rokov. Nakoľko hranica pôvodného jeho pozemku bola až po hranicu stavby
žalobkyne, že celý pozemok ako celok vrátane sporného pásu kúpil jeho starý otec v roku 1903. Navyše
žalovaný v stavebnom konaní v roku 1981 nenamietal, keď bolo vydané stavebné povolenie právneho
predchodcu žalobkyne na stavbu letnej kuchyne, v ktorom je uvedené, že stavba musí byť postavená
112 cm od hranice pozemku žalovaného. Čiže aj z tohto vyplýva, že práve právny predchodca žalobkyne

dobromyseľne užíval sporný pás pozemku a žalovaný vedel, že nie je vlastníkom tohto pásu pozemku. K
otázke užívania sporného pásu boli vypočutí svedkovia, a to súrodenci žalovaného a sestra žalobkyne.
Ide o rozdielne tvrdenia ohľadom toho, kto a akým spôsobom sporný pozemok užíval. K hodnoteniu
týchto svedeckých výpovedí súd uviedol, že na oboch stranách je príbuzenský vzťah, nie je teda možné
bez ďalšieho dôkazu alebo iných preukázaných skutočností oprieť rozhodnutie o niektorú z týchto
výpovedí a na jej základe vyvodiť záver o vydržaní nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam

súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, nakoľko v konaní bolo súdom ustanoveným znalcom Ing.
Vargom nepochybne preukázané, že hranica medzi pozemkami prechádza tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, pretože neuniesol dôkazné bremeno
v svojich tvrdeniach ohľadne priebehu hraníc pozemkov, ani ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal ich

plnú náhradu, nakoľko bola v konaní v celom rozsahu úspešná.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že predmetné konanie a postup súdu vychádza len z jedného z vykonaných dôkazov, a to zo
znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 5.2.2015 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 7.9.2019 vypracovaného

znalcom Ing. Petrom Vargom. Jediný dôkaz rozhodujúci pre súd bol tento znalecký posudok, ktorý do
meritu veci vniesol z pohľadu žalovaného len splnenie požiadaviek žalobkyne. Žiadny iný geodet, či
už to bol Ing. B. K., Ing. Roman Wágner, aj ďalší nemenovaný geodet, ktorý v danej veci využívali
údaje katastra nehnuteľností, nemohli byť pre žalobkyňu prijateľní. Žalobkyňa presne vedela, kto je
splní jej neadekvátne a neoprávnené požiadavky. Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2013 boli splnené

návrhy žalobkyne na zhotovenie znaleckého posudku a znalec mohol byť výlučne len z Bratislavy. To
je pozoruhodné, nakoľko znalcov v tejto oblasti nie je málo. Nesúhlasí s tvrdením znalca, že na určenie
vlastníckej hranice použil tie podklady, ktoré majú vyššiu meračskú hodnotu. Je len logické, že samotné
geodetické zameranie vykonané na nehnuteľnostiach žalobkyne a žalovaného a množstva kontrolného
merania okolitých nehnuteľností jednoznačne potvrdzujú, že skutkový stav v teréne zodpovedá rozmeru

a tvaru pozemkov zrekonštruovaných z pôvodného meračského náčrtu, teda od roku 1903 užívali právni
predchodcovia žalovaného a samotný žalovaný nehnuteľnosti tak, ako sú evidované na Okresnom
úrade Senica vo výmerách a hraniciach platných doteraz. Pokiaľ výmery a hranice nehnuteľností boli
presne vedené v katastri nehnuteľnosti, mali byť použité výlučne tieto údaje. Nebol dôvod vykonať
tie úkony ako uskutočnil znalec. Znalec riešil len pozemky žalobkyne, nevenoval pozornosť pozemku

žalovaného. Autorizovaný geodet Ing. B. K. uviedol, že hranice pozemkov vytýčil bežne, ako sa to robí,
teda podľa katastrálnej mapy. Pokiaľ sa vyjadril k znaleckému posudku Ing. Vargu uviedol, že ten je
urobený pekne na pohľad, chýba tam dosť vecí, je urobený len z pohľadu žalobkyne, nie žalovaného.
Znalec Ing. Varga nevychádzal len zo súčasného zákresu v mape, išiel do starých náčrtov, pričom
mu nesedela výmera pozemkov. Neurobil tento postup však u žalovaného, pretože by dostal opačné

hodnoty. Hranica medzi pozemkami je evidovaná v dvoch starých náčrtoch, pričom znalec Ing. Varga
vychádzal len z jedného a tieto náčrty sú merané v siahových mierach.. Ing. K. uviedol, že nebolo
potrebné používať iné súvislosti okrem katastrálnej mapy, lebo táto bola panenská, pôvodná a bez
zmeny. V danej veci boli zainteresovaní až traja geodeti. Ak by sa stretli, ale aj za účasti Ing. Wágnera,
tak súd by mal za preukázanú pravdivosť tvrdení predložených žalovaným. Hranica medzi pozemkami

parcelou č. 203 a č. 204 bola ohraničená odkvapom rodinného domu predchodcov žalovaného. Nikto
nepredložil dôkaz o veľkosti odkvapu. Starý otec J. O. kúpil pôvodný dom v roku 1903, mal vtedy
slamenú strechu, aj odkvapy boli väčšie, najmenej 1 meter. V roku 1910 urobil starý otec nový krov,
bola daná škridlová krytina, tým sa zmenšili odkvapy. To všetko sa žalovaný dozvedel od svojho
otca W. O.. Pôvodný náčrt sa robil v roku 1898. Zodpovedal tomu, že hranica pôvodného domu O.

bola vždy 1,20 m od ich rodinného domu. Z uvedeného vyplýva, že hranica pôvodnej parcely č. 203
prechádzala, resp. teraz prechádza po základoch domu žalobkyne. Nikto nezaručí, že znalecký posudok
Ing. Vargu je správny. Z pohľadu žalovaného je zavádzajúci a nemôže obstáť s dôkazmi predloženými
žalovaným. V konaní sa nepreukázalo, že žalovaný a jeho právni predchodcovia vedeli o tom, žehranica medzi parcelami prebieha popri stavbe žalovaného, takže vlastníkom údajného sporného pásu
je žalovaný, a nie žalobkyňa. Žalovaný, ani jeho právni predchodcovia nikdy nemuseli žiadať vlastníka
susediacej stavby o vstup na túto časť pozemku. Obhajoba znaleckého posudku Ing. Vargu súdom je

nepresvedčivá a neobstojí s dôkazmi, ktoré predložil žalovaný, ktorého tvrdenia uvádzané už na prvom
pojednávaní neboli brané do úvahy. Jediný svedok, ktorý svedčil v prospech žalobkyne bola jej sestra,
ktorá nemala žiadnu vedomosť o hraniciach medzi pozemkami. Stret záujmov pri vydržaní v žiadnom
prípade nesvedčí v prospech žalobkyne, ale výlučne v prospech žalovaného. Hranice medzi pozemkami
sám súd uviedol, že existujú už viac ako 110 rokov, ale nesprávne skonštatoval, že hranica medzi

parcelami prechádzala vždy po hranici rodinného domu žalovaného. Počas priebehu konania žalobkyňa
darovacou zmluvou zo dňa 29.9.2014 previedla nehnuteľnosti na svojho syna, B. M.. Žalobkyňa nebola
vlastníčkou nehnuteľnosti od 29.9.2014 do 30.1.2015 kedy následne syn žalobkyne opätovne previedol
nehnuteľnosti na ňu. Vychádzajúc z platného výpisu z LV č. XXXX pre obec H. sa žalobkyňa stala
vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. 204/1 a č. 204/2 darovacou zmluvou V-38/2015, vklad povolený
30.1.2015, pričom žaloba bola podaná dňa 17.7.2013. Rozhodujúca je skutočnosť, že znalec Ing.

Varga zapracoval do vypracovaného znaleckého posudku LV č. XXX platného do októbra 2014, ale
aj LV č. XXXX, kedy žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti darovacou zmluvou od svojho syna. Nielen
žalobkyňa, ale aj žalovaný má nárok na ochranu svojho vlastníckeho práva. Vzájomnú žalobu zo strany
žalovaného súd zamietol a tým sa dostal do rozporu s občianskym zákonníka. V žiadnom prípade
neprišlo u geodeta Ing. K. k nesprávnemu vyhodnoteniu veci. Všetko podstatné uviedli v odvolaní a

v prvostupňovom konaní. Aj keď výmera nehnuteľnosti je údaj odvodený, nemôže predsa žalobkyňa
a zatiaľ bez dôkazov obmedzovať výkon vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný nezadal žiadnu
príčinu, ktorá viedla žalobkyňu k podaniu žaloby, len si chráni a bráni majetok. Zaplatenie všetkých trov
konania žalovaným vychádza zatiaľ len z úspešnosti konania. V prípade úspešnosti v tomto spore v
odvolacom konaní navrhuje súdu priznať žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Vlastnícka hranica

medzi nehnuteľnosťami existuje a existovala tak, ako je vedená nielen v minulosti, ale aj po podaní
žaloby, nakoľko v spore nie je právoplatne rozhodnuté. Žalobkyňa absolútne ignoruje terajší právny stav
a nielen pred vydaním rozhodnutia, ale aj po vynesení rozsudku zasiahla do majetku a vlastníckeho
práva žalovaného. Pokiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, tak ani jedna zo strán sporu nemôže
nakladať s majetkom inej fyzickej osoby. Súdy rozhodujú nezávisle, ale v danom prípade boli všetky

predložené doklady zo strany žalovaného odignorované a jediný dôkaz, a to znalecký posudok nemal
byť vôbec vypracovaný. Žalobkyňa podala žalobu, aby súdnym rozhodnutím bola vytýčená hranica.
Súdne rozhodnutie na základe takejto žaloby však nemá povahu deklaratórnu, ale konštitutívnu. Takéto
rozhodnutie ohľadne priebehu hranice zákon nepripúšťa. Nebola dokázaná držba nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne tak, ako je to uvedené v rozsudku. Proti sebe sú dve držby, tá, ktorá je rozhodujúca

110 rokov u žalovaného alebo 21 rokov u žalobkyne. Súd dal za pravdu žalobkyni. Žaloba je formulovaná
ako žaloba na určenie vlastníckeho práva, pričom v žalobe uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom
práve. Dohoda medzi účastníkmi nie je a nebude možná. Podľa znaleckého posudku Ing. Vargu vznikol
medzi spornými nehnuteľnosťami akýsi pás pozemku, ale komu patrí tento pás pozemku. V tomto
konaní sa vytvoril akýsi mýtus o znaleckom posudku Ing. Vargu, ale kto zaručí, že je správny. Žalovaný

nemal prostriedky na to, aby mohol zabezpečiť kontrolné znalecké dokazovanie. Nechal však zhotoviť
kontrolný znalecký posudok Ing. Wágnerom a výsledok poznáme. Súd spochybnil údaje z katastra
nehnuteľností, vierohodnosť posunul na vedľajšiu koľaj. Držba tak, ako ju prezentoval prvostupňový
súd, absolútne neobstojí. Súd v rozsudku uviedol, že nebude považovať za dôkaz svedecké výpovede
rodinných príslušníkov strán, ale dal za pravdu svedeckej výpovedi prednesenej sestrou žalobkyne.

Súd zosumarizoval konanie v odôvodnení, ale jeho záver nekorešponduje so stavom, aký bol zistený v
konaní. Všetko nasvedčuje tomu, že prvostupňový súd nerozhodol správne. Hranica pôvodných parciel
č.203ač.204,zktorejbolivytvorenéparcelyč.204/1ač.204/2,prechádzalavždypohranicipôvodného
rodinného domu, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobkyne. Darovacou zmluvou z roku 1971 nadobudol
žalovaný rodinný dom a parc. č. XXX do vlastníctva s výmerou parcely 791 m2. Uvedené nehnuteľnosti

v terajších hraniciach užíva od roku 1971, teda 48 rokov a hlavne nerušene bez zásahov do jeho
vlastníckeho práva. Až v roku 2013 bola podaná žaloba, ktorej petit je nevykonateľný. Subjektívny
pocit žalovaného je krivda spôsobená rozhodnutím prvoinštančného súdu. Žalobkyňa, aj keď sa stala
vlastníčkou nehnuteľnosti, pred podanou žalobou nenapadla vlastníctvo žalovaného, ale až v roku 2013.
Svedkovia vedeli o vlastníctve a užívaní parc. č. 203. Bývali v rodinnom dome, vyrastali tam a preto niet

pochýb o pravdivosti ich svedectva. Opakom je svedkyňa, ktorú navrhla žalobkyňa. Znalecký posudok
Ing. Vargu je jednostranný a vypracovaný v podstate na objednávku žalobkyne. Ani vypracovaným
znaleckým posudkom k zmene hraníc nehnuteľnosti síce neprišlo, ale vlastníctvo žalovaného dostalo
trhliny a bolo narušené. Pokiaľ hranica medzi pozemkami je určená, čo aj v skutočnosti je, tak žalobkyňasa mohla domáhať ochrany jej vlastníckeho práva s návrhom na určenie vlastníckeho práva, resp.
vypratanie presne určenej plochy. Podľa pôvodného LV č. XXX sa žalobkyňa stala vlastníčkou prac. č.
204/1 a č. 204/2 a č. 205 na základe kúpnej zmluvy z roku 1998. V podstate 15 rokov vlastnila a užívala

žalobkyňa nehnuteľnosti v ich výmerách a terajších hraniciach. Vlastníctvo žalobkyne bolo pokojné,
počas 15 rokov užívania nemala žiadny problém s výmerou a hranicami, rešpektovala výmeru a hranice.
Pokiaľ mala vedomosť o zle vedenej hranici medzi parcelami v jej vlastníctve a prac. č. 203 vo vlastníctve
žalovaného, mohla svoje právo realizovať od doby nadobudnutia jej vlastníctva. Neurobila to z dôvodu,
že mala vedomosť o tom, že údaje vedené na katastri nehnuteľností jej v danej veci nebudú prospešné.

A tak až po 15. rokoch od nadobudnutia vlastníctva podala premyslenú žalobu. Úlohou Ing. Vargu bolo
zhotovenie, resp. vypracovanie geometrického plánu, čo sa nestalo. Svojvoľne a s tichým súhlasom
súdu vypracoval znalecký posudok, čo žiaden z predchádzajúcich právnych zástupcov žalovaného
nenapadol na súde. Zo strany žalovaného boli prednesené a doložené doklady, ktoré nekorešpondujú
s dôkazmi uvedenými v žalobe a sú absolútne v protiklade s údajmi uvádzanými žalobkyňou, ktoré sú
zavádzajúce, nepresvedčivé. V konaní proti sebe v rámci znaleckého dokazovania stáli dôkazy, ktoré

sú porovnateľné, ale aj neporovnateľné, pričom výsledok mal byť taký, aký prezentovali počas priebehu
konania. To všetko je však v právomoci súdu. Žalovaný tak navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a žalobu zamietnuť v celom rozsahu s tým, že si uplatňuje trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie považuje len za

výsledok nepochopenia veci, neznalosti právnych predpisov. Na viacerých miestach v odvolaní sa
žalovaný snaží bez dôkazov napádať žalobkyňu, znalca Ing. Vargu, ako aj samotný súd. Žalovaný by
si mal konečne uvedomiť, že znalec Ing. Varga bol ustanovený súdom a práve súd stanovil znalcovi
zadanie pre vyhotovenie znaleckého posudku, keď mu určil, že má vychádzať z pôvodných podkladov
a nie z aktuálnych údajov, čoho sa nesprávne domáha žalovaný. Znalec vyhotovil kvalitný, správny a

objektívny znalecký posudok. Žalovaný nepochopil zásadnú vec, že každý znalec musí pri vyhotovovaní
znaleckého posudku dodržiavať stanovené predpisy, čo žiaden znalec v konaní okrem Ing. Vargu
neurobil. Na stole je otázka, ako zadával úlohu svojmu znalcovi práve žalovaný, keďže práve jeho
znalecký posudok bol predložený stranou sporu a nie vyhotovený na požiadavku súdu. Nesprávnosť
predmetného znaleckého posudku Ing. Wágnera, ako aj vytyčovacieho výkresu Ing. K. bola v konaní

preukázaná a sami znalci ju priznali. Navyše aj Ing. K., aj Ing. Wágner nesprávne vychádzali výlučne z
aktuálnych údajov katastra, ktoré ako sa v konaní ukázalo, nie sú správne. Žalovaný v odvolaní uvádza,
že súd nevykonal niektoré dôkazy, ktoré navrhol, a toto uviedol aj ako jeden z dôvodov odvolania, avšak
ďalej vo svojom odvolaní už nešpecifikuje, ktoré ním navrhnuté dôkazy súd nevykonal. Naopak iba
hovorí, že súd nepovažoval jeho dôkazy za dostačujúce. Nie je pravda, že by súd nevykonal niektorý

z dôkazov navrhnutých žalovaným. Vykonal všetky ním navrhnuté dôkazy. Pripustil všetkých svedkov,
pripustil výsluch znalcov, pripustil všetky predložené listinné dôkazy, dokonca aj tie, ktoré boli získané
protizákonne. Skutočnosť, že súd nebral v úvahu svedecké výpovede rodinných príslušníkov strán
je správna, keďže výpovede svedkov žalovaného a svedka žalobkyne sa navzájom popierali, teda
negovali. Avšak v prípade, ak by aj súd prikladal významnejšiu mieru k výpovediam svedkov žalovaného,

bolo by to práve v neprospech žalovaného, keďže obidvaja súrodenci vo výpovedi priznali, že do
vyhotovenia vytyčovacieho výkresu Ing. K. nevedeli o tom, že by mala hranica prechádzať po hranici
stavby žalobkyne, a teda boli v domnení, že hranica prechádza po hranici stavby žalovaného. Žalovaný
vo svojom odvolaní vyslovil súhlas so skutočnosťou tvrdenou znalcom Ing. Petrom Vargom, že hranica
medzi spornými pozemkami bola ohraničená odkvapom rodinného domu predchodcov žalovaného,

avšak nikto nepredložil dôkaz o veľkosti odkvapu na dome žalovaného. Je až zarážajúce, ako sa
žalovaný počas celého konania snaží prekrúcať skutočnosti vo svoj prospech. Počas celého konania
žalovaný klamlivo tvrdil, že hranica prechádza po múre stavby žalobkyne a zrazu v odvolaní zmení
tvrdenia a už tvrdí, že hranica prechádzala po odkvape domu žalovaného, avšak v minulosti bol odkvap
dlhší. V odvolacom konaní však môže žalovaný uvádzať nové tvrdenia iba v prípade, ak mu v konaní

pred súdom prvého stupňa neboli známe, čo v žiadnom prípade nemôže byť tvrdenie o dlhšom odkvape
v minulosti, o ktorom sa údajne žalovaný dozvedel už dávno od svojho otca. O tom, kadiaľ prechádzala
a prechádza skutočná hranica medzi spornými pozemkami a nie hranica zapísaná v katastri, svedčí
viacero skutočností. Prvou je stavebné povolenie vydané právnemu predchodcovi žalobkyne na stavbu
letnej kuchyne, kde sa jasne uvádza, že stavba bude postavená 1,2 m od hranice pozemku žalovaného,

voči čomu žalovaný, ani jeho právny predchodca nikdy nič nenamietali. Táto stavba bola postavená
1,2 m od hranice pozemku žalovaného a tak stojí až do dnes. Druhou skutočnosťou je skutočná držba
sporného pásu pozemku, ktorý bol viac ako 110 rokov vo dvore žalobkyne a iba žalobkyňa mala naň
prístup, reálne ho užívala, starala sa oň. Treťou je samotné oplotenie pozemku žalovaného, ktoré jevedené po hranici a v línii stavby žalovaného. Až po roku 2005 žalovaný začal svojvoľne budovať
plot v záhrade žalobkyne s odvolaním sa na vytyčovací výkres Ing. K.. Od tohto momentu začal
protizákonne a bez súhlasu žalobkyne vstupovať na sporný pás pozemku. Dovtedy vždy vstupoval

na tento pás iba so súhlasom žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov, čo sám vo svojej výpovedi
v konaní potvrdil. Odvolávanie sa na hranice vedené v katastri nehnuteľností je irelevantné, keďže
žiaden z účastníkov nemohol mať vedomosť o tom, ako je hranica zakreslená v katastri. Žalovaný
ďalej zaujímavo porovnáva dobu, počas ktorej vlastnili a užívali nehnuteľnosť p.č. 203 žalovaný a jeho
právni predchodcovia, avšak na druhej strane kladie ako vlastníčku p.č. 204/1,204/2 len žalobkyňu,

pričombymalpoukazovaťnažalobkyňuajejprávnychpredchodcov.Pričompráveprávnipredchodcovia
žalobkyne vlastnili predmetné nehnuteľnosti skôr, ako právni predchodcovia žalovaného. Zákon rieši
vydržanie jasne, stanovuje hmotno-právne podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom
jednou z nich je aj reálna držba. Žalobkyňa je názoru, že v konaní jasne preukázali, že žalovaný sporný
pás pozemku nikdy v držbe nemal. Preto nie je rozhodujúce koľko rokov svedčil zápis v katastrálnej
mape v prospech žalovaného, ale je rozhodujúce, či nehnuteľnosť reálne aj užíval po dobu minimálne 10

rokov, k čomu nedošlo. Na počudovanie žalovaného, ako sa znalec Ing. Varga dostal k listu vlastníctva
č. XXX uvádza iba toľko, že znalec pri výkone svojej činnosti má prístup ku všetkým podkladom, ktoré sa
môžu týkať veci. Poukazoval na to, že sa mu nedostalo rovnocennej ochrany jeho vlastníckeho práva.
Je podstatou súdneho sporu rozhodnúť, v koho prospech svedčia dôkazy, teda kto uniesol dôkazné
bremeno, a keďže žalovaný v konaní nepreukázal ním tvrdené a počas konania menené skutočnosti a

žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, keď preukázala skutočnosti svedčiace v jej prospech. Preto súd
rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Žalovaný sa opovažuje tvrdiť, že žalobkyňa ignoruje aktuálny stav,
keď o veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaný asi zabudol na jeho postupy, keď bez súhlasu a
zákonného základu začal budovať oplotenie vo dvore žalobkyne, osekával omietku zo stavby žalobkyne
s odôvodnením, že stavba podľa vytyčovacieho výkresu Ing. K. stojí 2 cm na jeho pozemku a vyhrážal

sa žalobkyni so sekerou v ruke ublížením na zdraví. Žalovaný tvrdí, že súd zabezpečil žalobkyni
nejakým spôsobom ochranu jej vlastníckeho práva. Uvedenému tvrdeniu nerozumie a vníma ho iba ako
nepochopenie procesu súdneho konania. Tiež nie je zrejmé, prečo žalovaný namieta skutočnosť, že
žalobkyňa menila žalobu. Ide predsa o dispozičné právo žalobcu, ktorému zákon za splnenia určitých
skutočností priznáva právo meniť žalobu. Navyše, v čase podávania žaloby, nebol vyhotovený znalecký

posudok, nemohla uviesť finálny petit, keďže nepoznala presné určenie lomových bodov, ktoré vyplynuli
až zo znaleckého posudku. Navrhla preto rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecnej správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 3C/52/2013 je určenie hranice
medzi parcelami registra C, parc. č. 204/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 502 m2 a parc. č.
204/2, záhrady vo výmere 804 m2, zapísané v LV č. XXXX pre katastrálne územie H. - Y., patriacimi do
vlastníctva žalobkyne a parcelou registra C, parcelné číslo 203, zastavané plochy a nádvoria vo výmere

791 m2, zapísanou na LV č. XXX pre katastrálne územie H. - Y., patriacou do vlastníctva žalovaného,
a to podľa znaleckého posudku č.1/2015 zo dňa 5.2.2015, jeho dodatku č.1 zo dňa 7.6.2019, ktorého
súčasťou je vytyčovací náčrt zo dňa 6.6.2019 vypracovanými Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru
geodézie a kartografie, odvetvie geodézia.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené a hranica medzi parcelami bola určená v súlade so
žalobným petitom a tiež v súlade so znaleckým posudkom č.1, dodatkom č.1 a vytyčovacím náčrtom zo
dňa 6.6.2019 vypracovanými Ing. Petrom Vargom, znalcom z odboru geodézie a kartografie, odvetvie
geodézia a zároveň bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného a priznaná náhrada trov konania v

celom rozsahu žalobkyni.

7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Jeho výsledky správnevyhodnotil, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a preto, že odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval

správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súdu ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť

zmenu napadnutého rozsudku.

8. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné: Odvolateľ namietal, že súd vychádzal len
z dôkazov žalobkyne a znaleckého posudku, pri ktorom tiež splnil požiadavku žalobkyne na vyhotovenie
znaleckého posudku, s tým, že znalec mohol byť výlučne len z Bratislavy a znalecké dokazovanie bolo
pripustené už na prvom pojednávaní. Odvolací súd má za to, že legitímnym spôsobom právny zástupca

žalobkyne navrhol vykonať znalecké dokazovanie a tiež navrhol, aby znalec nebol zo Senice, ale z
Bratislavy, čo aj odôvodnil. Právny zástupca žalovaného voči tomuto nenamietal, ešte uviedol, že má
zlé skúsenosti so znalcom Ing. Špačkom. Súd následne ustanovil do konania znalca Ing. Vargu a voči
jeho osobe neboli uplatnené žiadne námietky. V konaní je predmetom sporu určenie hranice medzi
pozemkami, takže je zrejmé, že súd nemá odborné znalosti v tejto oblasti, preto ustanovenie znalca po

prvom pojednávaní vo veci je dôvodné.

9. Odvolateľ namietal tiež správnosť znaleckého posudku, svojvoľnosť znalca, ktorý mal vypracovať
geometrický plán a napriek tomu vypracoval znalecký posudok. V konaní ustanovený znalec
vypracováva znalecké posudky a ak vypracuje geometrický plán, tak aj tento je znaleckým posudkom,

resp. súčasťou znaleckého posudku. Znalec vypracoval obsiahly znalecký posudok, vysvetlil všetky
svoje závery, oboznámil sa aj s náčrtom a posudkami vypracovanými inými geodetmi predloženými
žalovaným, vysvetlil prečo tieto nie sú správne. Odvolací súd sa s argumentáciou znalca stotožnil.

10. Ďalšiu námietku ohľadne odkvapu na rodinnom dome žalovaného a jeho právnych predchodcov a

jeho šírky, odvolací súd považoval za novotu, na ktorú neprihliadal, pretože tento dôkaz mohol žalovaný
predložiť a argumentovať ním počas prvoinštančného konania.

11. Pokiaľ sa týka predmetu sporu, a to určenia hranice, tak odvolací súd poukazuje na to, že ak
priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu

medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj
spor o vlastníctvo k určitej ploche, ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana sa
poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu
do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. zložením stavebného
materiálu na susedný pozemok, napr. tiež posunutím oplotenia. Žaloba o určenie priebehu hranice

pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi stranami
sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie, ako tomu bolo aj v danom
prípade.

12. Žalovaný tiež namietal nesprávne posúdenie vydržania. Odvolací súd považuje vykonané

dokazovanie a jeho vyhodnotenie ohľadne vydržania za správne. Správne neprihliadol na výpovede
svedkov tak navrhnutých žalovaným, ako aj žalobkyňou, keďže títo boli príbuzní strán sporu a potvrdili
každý výpoveď strany, ktorá ho navrhla. Žalobkyňa nemala dôvod podávať žalobu na súd skôr, pretože
svoje nehnuteľnosti, tak ako boli oplotené užívala nerušene. Problémy nastali až po roku 2005, keď si
po tom, ako si dal vypracovať vytyčovací náčrt G. K., overený Ing. B. K. žalovaný, začal robiť bránku do

dvora žalobkyne a následne si v jej dvore začal stavať nové oplotenie. Žalobkyňa tvrdí, že nehnuteľnosti
sa užívali tak, ako boli oplotené a aj z fotodokumentácie vyplýva, že žalovaný mal oplotený svoj pozemok
v línii a pozdĺž svojej domovej nehnuteľnosti. Do dvora žalobkyne bez jej súhlasu nechodil do roku
2005. Dôkazom o tom, že sporný pás neužíval a ak by aj ako tvrdil, sporný pás nehnuteľnosti užíval,
tak nebol dobromyseľný, je listinný dôkaz predložený spolu so žalobou žalobkyňou, a to stavebné

povolenie zo dňa 21.4.1981 pre hospodársky objekt, ktorý chcel postaviť právny predchodca žalobkyne
na svojom pozemku s tým, že v stavebnom povolení je uvedené, že stavba bude od hranice pozemku O.
( žalovaný) 112 cm. O tomto mal žalovaný vedomosť, lebo v povolení je uvedený ako účastník konania a
túto skutočnosť počas celého konania nerozporoval. Žalovaný tak nepredložil žiaden relevantný dôkazo tom, že reálne a dobromyseľne užíval sporný pás pozemku, ktorý si chcel novým oplotením prisvojiť,
ktorýjeabolsúčasťoudvoražalobkyne,atotakpočasdržbyžalobkyne,akoajjejprávnychpredchodcov.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom považoval za správne rozhodnutie o náhrade
trov konania, keď skutočnosť, že žalovaný je oslobodený od súdnych poplatkov neznamená, že je
oslobodený od povinnosti platiť trovy konania. V konaní odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť úspešnej strane sporu priznaná ich náhrada.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v
celom rozsahu.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).