Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Miroslava Šúleková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 10P/4/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621200053
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:4621200053.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, v právnej veci navrhovateľky: P. D.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Z. XXX/XX, proti účastníkovi konania - manželovi: A. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Z. XXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom: I. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Z. XXX/
XX, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo účastníkov P. D., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a A. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S. vo zväzku 9, ročník 2006, na str.
19, pod por. číslom 15 r o z v á d z a .
II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti D. a to I., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. I. sumou 120 eur mesačne a na výživu mal. S.
sumou 80 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť u oboch detí vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
V. Súd styk otca s maloletými deťmi ponecháva v n e o b m e d z e n o m rozsahu.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.1.2021 domáhala rozvodu manželstva
a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a návrh zdôvodnila tým,
že manželstvo s odporcom uzavreli po šiestich rokoch známosti, okrem menších nedorozumení bolo
harmonické až do roku 2018, kedy bol odporca prepustený z práce a začal vo väčšej miere požívať
alkoholické nápoje, čo spôsobilo aj vážne narušenie manželských vzťahov až do tej miery, že jej city
k nemu úplne ochladli a od augusta 2018 žijú oddelene. Odvtedy odporca nejaví o deti záujem, ani
neprispieva na ich výživu.
2. Odporca, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, predvolanie prevzal dňa 24.3.2021,
sa na pojednávanie bez včasného a riadneho ospravedlnenia nedostavil. V deň konania pojednávania
sa nachádzal v budove súdu, čo tesne pred pojednávaním oznámila telefonicky justičná stráž s tým, že
odporca jej uviedol, že mu tŕpne ruka, následne z budovy odišiel, zrejme k lekárovi.
3. Vzhľadom na to súd pojednával v neprítomnosti odporcu. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľky, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú slovenskej
národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali v S.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - I., nar.
X.X.XXXX a S., nar. XX.X.XXXX.
5. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že manželstvo účastníci uzavreli po 6 ročnej známosti z citovej
náklonnosti, počas neho si postavili v obci S. rodinný dom, v ktorom spoločne žili 5 rokov až do roku2018, kedy sa navrhovateľka aj s deťmi odsťahovala k jej rodičom z dôvodu, že odporca začal vo
veľkom množstve požívať alkoholické nápoje, čo sa negatívne odrazilo na kvalite manželských vzťahov
a riadnom fungovaní rodiny, keďže odporca prišiel o prácu a odvtedy si žiadnu prácu ani nenašiel.
Navrhovateľka už nemá záujem zotrvať v takomto nefunkčnom zväzku a chce sa rozviesť s tým, že deti
súd na čas po rozvode zverí do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže platením výživného v sume 150
eur mesačne na mal. I. a v sume 100 eur na mal. S..
6. Navrhovateľka býva s deťmi v poschodovom rodinnom dome jej rodičov, kde obývajú vrchné podlažie,
má spoločnú izbu s maloletou S., mal. I. má vlastnú izbu. Na réžiu domácnosti matka prispieva rodičom
sumou 200 eur mesačne, ďalšie výdavky má matka na stravu v sume 200 eur mesačne, za telefón
40 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur mesačne. Maloleté deti navštevujú Základnú školu v S., I. 8.
ročník, S. 2. ročník. S. matka platí v škole zálohy na stravu 2 eurá mesačne, 10 eur mesačne za školskú
družinu, 42 eur mesačne za tanečný krúžok v ZUŠ J. a vzhľadom na doterajšie dištančné vzdelávanie
detí jej matka musela kúpiť tablet v sume 120 eur. Maloletý I. hrá za obec D. futbal, členské v klube je
20 eur mesačne, v súvislosti s týmto športom má matka výdavky tiež na kúpu športovej obuvi približne
raz za pol roka v hodnote 50 eur.
7. Postoj odporcu k návrhu je súdu známy zo správy kolízneho opatrovníka, ktorému otec povedal, že s
návrhom v celom rozsahu nesúhlasí, chce zachrániť manželstvo, dôvody uvádzané manželkou v návrhu
nie sú pravdivé, síce absolvoval liečenie v psychiatrickej liečebni, ale len na želanie manželky, ktorá sa
mu údajne vyhrozila, že ak liečenie neabsolvuje, podá žiadosť o rozvod. Následne uviedol, že problém s
alkoholom nemá, vypije si síce, ale len príležitostne a iba v primeranej miere. S deťmi má údajne dobrý
vzťah a v prípade rozvodu by chcel, aby boli zverené do jeho starostlivosti. S dcérou sa stretáva každé
dva týždne, so synom pomenej, manželke po deťoch posiela peniaze v rôznych sumách, podľa toho,
koľko práve má finančných prostriedkov, kupuje im potrebné veci.
8. Navrhovateľka uviedla, že na liečenie zo závislosti odporcu donútila jeho matka, nie ona, lebo v tom
čase už bola aj s deťmi odsťahovaná. Odporca nemal skutočný záujem vyliečiť sa, liečbu neukončil,
preto sa už domov nevrátila, keďže odporca pije naďalej. Odporca si deti vôbec nepýta, pokiaľ sú v S.,
sú u svokry, najmä mal. S., ktorú si bráva svokra. Tiež nie je pravdou, že odporca dáva deťom nejaké
peniaze, sám peniaze nemá, keďže nepracuje, určite ho živí jeho matka.
9. V súčasnosti býva odporca sám v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, mesačné náklady na elektrinu sú 28 eur, na plyn 45 eur, splátka hypotekárneho úveru 217
eur, ktoré platí teraz odporca sám.
10. Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazať platením primeraného výživného.
11. Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo
na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť.
Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,
ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a súčasne trvale
rozvrátené, neplní si základné funkcie a to biologickú, ekonomickú a výchovnú, účastníci už takmer tri
roky ani spolu nežijú v jednej domácnosti a vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá sa k odporcovi
nemieni vrátiť, trvá na rozvode, nemožno reálne očakávať, že by ešte obnovili spolužitie a že ich
manželstvo by si v budúcnosti mohlo plniť svoj spoločenský účel. Príčiny rozvratu manželstva súd
konštatuje na strane odporcu, ktorý vo zvýšenej miere konzumuje alkoholické nápoje, čo spôsobilo
vážne problémy v manželskom spolužití účastníkov tohto konania. Odporca prišiel o prácu, ako vyplýva
z oboznámených správ od jeho predchádzajúcich zamestnávateľov, všade pracoval krátko, niekde len
jeden deň, o prácu prišiel kvôli absenciám a v súčasnosti je opäť nezamestnaný. Práve kvôli požívaniu
alkoholu sa navrhovateľka aj s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom, kde žijú
doposiaľ, odporcu ani táto skutočnosť neviedla k tomu, aby prehodnotil svoju závislosť, nastúpil síce na
protialkoholické ústavné liečenie, ale ako sám priznal, bolo to nie z jeho vlastného rozhodnutia a ani honeabsolvoval celé, ukončil ho predčasne. Navyše, alkohol požíva stále, hoci vie, že práve táto okolnosť
viedla k rozvratu manželstva.
13. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
14. Na čas po rozvode maloleté deti narodené v manželstve zveril do osobnej starostlivosti matky,
pretože bolo preukázané, že sa o ne riadne stará, od odsťahovania sa od odporcu výlučne sama.
15. S prihliadnutím na pomery rodičov, na vek a odôvodnené potreby maloletých detí súd určil otcovi
vyživovaciu povinnosť na mal. I. v sume 120 eur mesačne a na mal. S. v sume 80 eur mesačne s
účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
16. Rodičia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý si postavili, majú naň poskytnutú
hypotéku od K., a.s., ktorú čerpali v celkovej sume 50.000 eur. Matka pracuje ako samostatne zárobkovo
činnáosobanaživnosťakokontrolórkavoblastiautomobilovejvýroby,mesačnepriemernezarába1.000
až 1.200 eur, poberá rodinné prídavky v sume 51 eur mesačne.
17. Otec je v súčasnosti nezamestnaný, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v
hmotnej núdzi, ani žiadne štátne sociálne dávky. Vyštudoval strednú drevársku školu v odbore stolár, do
roku 2008 pracoval v drevárskej spoločnosti B. s.r.o. J..
18. Ako vyplýva z oboznámených listinných dôkazov, odporca bol za posledný rok zamestnaný u troch
zamestnávateľov, pričom u dvoch z nich bol len jeden deň a to konkrétne v spoločnosti Z. s.r.o. Bratislava
dňa 5.8.2020 a v spoločnosti J. J. s.r.o. Topoľčany dňa 8.1.2021, čo bolo aj jeho posledné zamestnanie.
Zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer v skúšobnej dobe. V tejto spoločnosti mal odporca
dohodnutú základnú mzdu 750 eur a mal pracovať na pozícii vodič, balič, expedient. Od 19.11.2020
do 15.12.2020 bol odporca zamestnaný v spoločnosti N. T. Slovakia s.r.o. P. X., pracovný pomer s ním
zamestnávateľ ukončil z dôvodu neospravedlnenej absencie. Odporca v tejto spoločnosti za uvedené
obdobie zarobil spolu 533,14 eur.
19. Súd pri určení výživného, jeho výšky a podmienok splatnosti prihliada nielen na aktuálne príjmy
povinného rodiča, ale aj na jeho zárobkové možnosti a schopnosti a na to, či sa bez dôležitého dôvodu
nevzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku. V danom prípade súd pri určení výživného pre maloleté
deti vychádzal z príjmu povinného otca, ktorý by bol dosahoval u posledného zamestnávateľa, pokiaľ by
zostal v pracovnom pomere, čo je suma 750 eur brutto. Z takéhoto príjmu by bol schopný platiť výživné
pre svoje maloleté deti spolu vo výške 200 eur mesačne. Preto súd otca zaviazal prispievať na výživu
mal. I. sumou 120 eur mesačne a na mal. S. sumou 80 eur mesačne, pričom prihliadol na vek detí a
ich odôvodnené potreby. Mal. I. je starší, navštevuje druhý stupeň základnej školy, preto aj výdavky na
jeho výživu, ošatenie a ďalšie odôvodnené potreby súvisiace napr. aj s jeho voľnočasovými športovými
aktivitami sú vyššie, ako u mladšej S., ktorá je na prvom stupni základnej školy.
20. Platenie výživného je pritom v súčasnosti jedinou formou starostlivosti otca o svoje maloleté deti,
osobnú starostlivosť o ne zabezpečuje v podstate len matka, ktorá si aj týmto spôsobom čiastočne plní
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, na čo súd musí pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti tiež
prihliadať.
21.Stykotcasmaloletýmideťmisúdponechalvneobmedzenomrozsahu,toznamená,žeotec sasnimi
môže stýkať kedykoľvek, samozrejme rešpektujúc názor a želanie detí s prihliadnutím na ich záujem.
22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.