Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116212462
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1116212462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátuJUDr.ElenyKúšovejaJUDr.DanyŠiffalovičovejvprávnejvecižalobcu:JUDr.KatarínaKubíková,
správca so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, (predtým Ing. Vladimír Budiač), správca úpadcu
EnviLine s. r. o., Hviezdoslavova 1, 903 01 Senec, IČO: 45 339 651, zastúpený: JUDr. Jozef Harakaľ,
advokát, Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: B. D., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. X, XXX XX
E., zastúpený: JUDr. Juraj Hladký, advokát, Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, o návrhu správcu na
uloženie sankcie konateľovi úpadcu za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
na odvolanie konateľa úpadcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 8Cbi/13/2016-70 zo dňa

04.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava, I č.k. 8Cbi/13/2016-70 zo dňa 04.06.2018
potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.06.2018, vydaným v konaní pod č.k. 8Cbi/
l3/2016-70, bolo rozhodnuté, že žalovaný B. D., U.. XX.XX.XXXX, R. Č.Ň. X, XXX XX E., je povinný
zaplatiťsprávcoviúpadcudovšeobecnejpodstatysumuvovýške5.000,00eurdo3dníodprávoplatnosti

rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 09.06.2016 sa predchádzajúci správca
úpadcu domáhal rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty
úpadcu sumu vo výške 5.000,00 eur, t.j. sumu základného imania v čase, keď porušil povinnosť podať
včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I
č.k. 6R/15/2015 zo dňa 26.03.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu EnviLine, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 1, Senec, IČO: 45 339 651. Žalobca v žalobnom návrhu poukázal na skutočnosť, že ak

je dlžník v predĺžení, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel alebo
sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení. Dňa 21.09.2015 správca
zaslal žalovanému výzvu v súlade s ustanovením § 74a ZKR, v ktorej vyzval žalovaného, aby v lehote
10 dní od doručenia preukázal, že splnil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a
včas. Žalobca uviedol, že podľa účtovných výkazov každý rok počnúc rokom 2012 hodnota záväzkov
úpadcu ďaleko presahovala hodnotu majetku, pritom k vykazovanému termínu mala spoločnosť viac ako
jednéhoveriteľa,atedajednoznačnebolavpredĺžení.Reakcianavýzvusprávcunepresvedčilaokonaní

žalovaného s odbornou starostlivosťou a neporušení povinnosti podať riadne a včas návrh na vyhlásenie
konkurzu. Žalovaný sa písomne vyjadril podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 10.10.2016 a
uviedol, že žalobca žiada uhradiť do majetkovej podstaty sumu 10.000,00 eur, avšak základné imanie
úpadcu bolo po celý čas trvania spoločnosti vo výške 5.000,00 eur, teda žalobný návrh je v časti 5.000,00eur nedôvodný. Ďalej uviedol, že žalovaný sa snažil riadne plniť záväzky spoločnosti úpadcu a za
tým účelom poskytol spoločnosti bezúročné pôžičky, ktorých splatnosť podmienil splácaním ostatných
záväzkov spoločnosti. Žalovaný tak spoločnosti poskytol finančné prostriedky vo výške 333.609,35 eur.

Nakoľko sa žalovanému nepodarilo zvrátiť nepriaznivý stav spoločnosti, podal návrh na vyhlásenie
konkurzu, a preto považuje žalobný návrh za nedôvodný.

Prvoinštančný súd zároveň s rozhodnutím rozhodol aj o pripustení späťvzatia v časti istiny vo výške
5.000,00 eur na základe podania doručeného súdu dňa 21.06.2017 s poukazom na ustanovenie § 145

ods. 2 CSP.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca
osvedčil povinnosť žalovaného zaplatiť do všeobecnej podstaty žalobcu sumu vo výške základného
imania spoločnosti v čase, keď porušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. sumu
5.000,00 eur. Zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania vo výške 100 %, teda v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný má za to, že žaloba je nedôvodná a žalovaný si riadne splnil svoju povinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas. Je podľa názoru žalovaného v rozpore s dobrými

mravmi, resp. príliš tvrdé, ak žalovaný investoval z vlastných prostriedkov do činnosti úpadcu a na
splácanie jeho záväzkov sumu 333.609,35 eur a ešte má byť súdom zaviazaný na úhradu ďalších
5.000,00 eur, teda má za to, že súd nezohľadnil skutočnosti uvedené žalovaným, teda že žalovaný sa
snažil vyriešiť stav záväzkov spoločnosti a za tým účelom poskytol bezúročnú pôžičku a rovnako sa
snažil uskutočniť obchod, ktorý sa však nepodarilo uskutočniť. Žalovaný tiež namieta priznanie nároku

na náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože súd pripustil späťvzatie a v tejto časti zastavil konanie,
súd mal priznať výšku nároku na náhradu trov konania vo výške 50 %.

3. K uvedenému sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje odvolanie v celom rozsahu za
nepodložené, nedôvodné a neopodstatnené, podanie odvolania predstavuje výlučne účelové a

tendenčné tvrdenia žalobcu. Žalovaný sa k tomuto podaniu vyjadril dňa 25.10.2018 prostredníctvom
právneho zástupcu, avšak neuviedol žiadne nové skutočnosti.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje zo zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, na ktorých správnosť odvolací súd

poukazuje.

7. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.
8Cbi/l3/2016, vrátane napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 04.06.2018, napadnutého
odvolaním zistil, že súd prvej inštancie vecne správne aplikoval ust. zákona, a to ust. § 11 ods. 2,

ods. 4, ust. § 74a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 3 ods. 2, zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj podľa
ust. § 145 ods. 2 CSP a mal za preukázané, že úpadca sa dostal do úpadku vo forme predĺženia
od roku 2012. Obrana žalovaného spočívajúca vo vykonaní úkonov odvrátenia hroziaceho úpadku,
ako aj vstupu spoločnosti EnviLine, s.r.o. do reštrukturalizácie, bola vyhodnotená odvolacím súdom
ako obrana, ktorá nezbavovala povinnosti podať návrh na riešenie úpadku. ZKR rieši formu úpadku

konkurzom,aleboreštrukturalizáciou.Anijednaformanebolakonateľompreukázanávčase,kedynastal
úpadok dlžníka. Rokovania alebo úkony smerujúce k zabezpečeniu nových odberateľov (nepodaný
pokus o uskutočnenie obchodu týkajúceho sa čističiek vôd) boli odvolateľom uvedené aj odvolaní, avšak
v konečnom dôsledku neviedli k zabezpečeniu dostatku finančných prostriedkov na odvrátenie úpadku,ktorý reálne nastal počnúc rokom 2012, ako konštatoval aj správca. V konaní bolo nepochybné, že
úpadca sa do úpadku dostal vo forme predĺženia už v roku 2012 a konateľ úpadcu, v konaní pred
súdom prvej inštancie ani v odvolaní, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvrátil. Tento stav zistil súd

prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a tieto závery neboli vyvrátené zo strany konateľa
úpadcu ani počas konania na súde prvej inštancie, ani v odvolaní. Konateľ úpadcu v čase úpadku
spoločnosti od roku 2012 nevykonal žiadne úkony neformálnej reštrukturalizácie, ktorá by spôsobila
odklad splátok veriteľov (na základe dohôd s veriteľmi), čím by nenarástli splatné záväzky a nebolo by
potrebné konštatovať, že pasíva prevyšujú aktíva a záväzky nie sú kryté majetkom spoločnosti. Odvolací

súd v zhode so skutkovým záverom zisteným súdom prvej inštancie konštatuje, že v posudzovanej
právnej veci boli relevantným spôsobom ustálené skutkové závery, kedy sa konateľ úpadcu dozvedel,
alebo mohol dozvedieť, že spoločnosť je v úpadku, a že mu vzniká zákonná povinnosť uvedená v ust. §
11 ods. 2 ZKR, v lehote do 30 dní podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd v zhode so závermi
zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že stav úpadku spoločnosti je v konaní náležite preukázaný
s tým, že od roku 2012 do roku 2015 musel konateľ úpadcu zistiť, že spoločnosť vykazuje znaky

úpadku v podobe predĺženia. Nakoľko dlžník v lehote do 30 dní od zistenia skutočností zakladajúcich
povinnosť podať návrh na konkurz tento návrh nepodal, porušil povinnosť uvedenú v ust. § 11 ods. 2
ZKR, a preto s poukazom na ust. § 74a ods. 1, ods. 2, ods. 3, v kontexte § 11 ods. 4 ZKR, vznikla
povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu hodnotu úpadcovho zapísaného základného imania
v čase, keď porušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Na takto uvedenom skutkovom

základe preto nebolo možné prihliadnuť na dôvody uvedené v odvolaní, ktoré sa týkali preukazovania
súčinnosti a vo vzťahu k úpadku spoločnosti neobsahovali žiadne skutočnosti, ktoré by neboli náležite
zistené súdom prvej inštancie v konaní o uloženie sankcie konateľovi úpadcu. Dôvody odvolateľa
nemôžu byť liberačným dôvodom, nakoľko existuje aj proces reštrukturalizácie, ktorý v danom prípade
nebol dlžníkom vôbec právne využitý. Nie je možné preto prihliadnuť na tvrdenia odvolateľa - ako

konateľa dlžníka, resp. ktoré nezakladajú dôvod, aby dlžník neprijal účinné opatrenia na odvrátenie
stavu úpadku spoločnosti riadne a včas, resp. riešenie úpadku konkurzom alebo reštrukturalizáciou.
Úpadca dokonca nevykonal ani úkony neformálnej reštrukturalizácie, ktorá by účtovne, ekonomicky,
právne, mohla stabilizovať jeho stav podnikania, napr. splátkovými kalendármi, dohodami s veriteľmi
o odklade splátok, jediná jeho obrana spočívala v tvrdení, že od roku 29.02.2012 poskytol spoločnosti

sumu 333.609,35 eur určenú na chod spoločnosti za účelom uhradenia záväzkov. Nedoložil však
žiadne listinné dôkazy preukazujúce ním uvedené tvrdenia, ku ktorým by bolo možné prihliadnuť pri
posúdení konania s odbornou starostlivosťou, rovnako neozrejmil súdu ani pôvod týchto peňazí a účel
ich využitia. Nie je preto možné odvolacím súdom, s poukazom na absenciu preukázania relevantnej
obrany dlžníka, prihliadnuť na dôvody odvolania. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe

odvolací súd konštatuje, že ustálenie porušenia povinnosti podať riadne a včas návrh na vyhlásenie
konkurzu, minimálne počnúc rokom 2012, je náležite zistené a vyplýva z dokazovania vedeného súdom
prvej inštancie. Návrh na konkurz bol doručený až 12.03.2015, teda tri účtovné obdobia po zistení, že
spoločnosť je v predĺžení. Vo vzťahu k výške uloženej sankcie odvolací súd konštatuje, že je vyčíslená
v súlade s ust. § 74a ods. 3 ZKR z dôvodu, že hodnota zapísaného základného imania dlžníka je vo

výške 5.000,00 eur. Súd prvej inštancie aj v otázke výšky uloženej sankcie postupoval vecne správne.
S poukazom na tieto závery, ako aj obsah spisu a dostatočne rozsiahle dokazovanie vykonané súdom
prvej inštancie, preto odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

8. Odvolateľ nepreukázal žiadne relevantné podklady, alebo doklady, ktoré by vyvracali zistenia

a závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k porušeniu jeho povinnosti podať riadne a včas návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, v ktorej vykonával funkciu štatutárneho orgánu.
Nepreukázal ani žiaden relevantný dôvod, ktorý by bolo možné brať na zreteľ, alebo vyhodnotiť ako
konanie s odbornou starostlivosťou v rozhodnom období vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie
konkurzu titulom predĺženia spoločnosti ako formy jej úpadku. K obrane odvolateľa o hľadaní riešenia

(pokuse o uzatvorenie obchodu v súvislosti s odpadovým hospodárstvom) nemožno prihliadnuť ako
k dôvodom zakladajúcim zbavenie sa zodpovednosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a
včas, nakoľko tieto kroky boli vykonané po zistení úpadku spoločnosti. V postupe konateľa absentuje
postuppodľazákonač.7/2005Z.z.ZKRprocesomreštrukturalizácie,konkurzu,alternatívneneformálnej
reštrukturalizácie.

9. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd, v zhode so skutkovými závermi
zistenými súdom prvej inštancie, považuje za preukázané naplnenie všetkých zákonných podmienok
pre vyhovenie návrhu žalobcu na uloženie povinnosti konateľovi úpadcu zaplatiť sumu 5.000,00 eur vsúlade s ust. § 3 ods. 2, § 11 ods. 2, ods. 4, ust. § 74a ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.
ZKR v platnom znení.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 387 ods. l CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

11. K trovám konania odvolací súdu poukazuje na bod 17. odôvodnenia kde prvoinštančný súd uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal návrh na čiastočné späťvzatie návrhu skôr, než sa

začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie v časti 5.000,00 eur zastavil na
pojednávaní za prítomnosti sporových strán. Teda prvoinštančný súd postupoval správne aj pri tejto
časti napadnutého rozsudku z dôvodu, že priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % podľa
pomeru úspechu, pričom vzhľadom na skutočnosť, že sa rozhodovalo o spornej výške 5.000,00 eur je
zrejmé, že pomer úspechu 100 % sa vypočíta zo sumy 5.000,00 eur, v opačnom prípade, ak by súd
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 50 % by znamenalo, že výpočtový základ pre určenie

hodnoty 1 úkonu v tomto spore by bol vo výške 2.500,00 eur, čo nie je správne.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. l CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).