Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200103
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200103.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

PavlaLaczaaJUDr.PetraDumanavprávnejvecižalobcu:HIRKspol.sr.o.,sosídlomNiklová3962,926
01 Sereď, IČO: 31 355 404, zastúpeného: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášikova
10/B,82103Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:50289934protižalovanému:Finančnériaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 100590599/2021 zo dňa 13.4.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo:
100590599/2021 zo dňa 13.4.2021 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo: 100002727/2021

zo dňa 4.1.2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo: 100002727/2021 zo
dňa 4.1.2021 určil žalobcovi postupom podľa § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len daňový poriadok) rozdiel dane v sume 113 976,42 eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie február 2018 a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 1 537,84 eur a
súčasne mu vyrubil daň vo vyrubovacom konaní v sume 112 438,58 eur za obdobie február 2018.
2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca porušil pri uplatnení
nároku na odpočítanie dane za dodávku tovaru (pohonných hmôt) od dodávateľa - spoločnosti Laser
Systems, s.r.o. ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 zák.č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Porušenie správca
dane videl v zásade v tom, že v oboch prípadoch (išlo o odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie

február 2018 na základe faktúr vystavených dodávateľmi - obchodnou spoločnosťou Laser Systems,
s.r.o. a spoločnosťou PETROLCO, s.r.o.), keď došlo k tzv. reťazovému obchodu, pričom miesto dodania
tovaru nebolo na území Slovenskej republiky, ale miesto dodania bolo v tom štáte, v ktorom sa tovar
nachádzal v čase, keď začala preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), a preto podľa správcu
dane boli faktúry vystavené spoločnosťou Laser Systems, s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatnil
nárok na odpočítanie DPH nesprávne. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú považované za
časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode môže

prevziať na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým
získal od svojho dodávateľa. Konštatoval, že iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného
vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú
bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza včase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Ďalej správca dane konštatoval, že daňová povinnosť podľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH je viazaná a spojená s len dodaním tovarov v tuzemsku, s ktorým je
spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty upravuje v

predmetnom ustanovení, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Vzniku daňovej povinnosti
tedapredchádzadodanietovarovvtuzemsku.VprípadepredajapohonnýchhmôtmedziLaserSystems,
s.r.o., Bratislava a žalobcom správca dane konštatuje, že k dodaniu tovaru nedošlo na území SR.
Konštatoval, že dodávateľskej spoločnosti Laser Systems, s.r.o., Bratislava nevznikla daňová povinnosť
v tuzemsku. Deklarované dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa Laser Systems, s.r.o., Bratislava

neboli predmetom dane v tuzemsku, t.j. neboli predmetom dane v Slovenskej republike v zmysle § 2
ods. 1 písm. a) zákona o DPH a tak tuzemskému dodávateľovi Laser Systems, s.r.o. nevznikla daňová
povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca nemá právo si uplatniť odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.
3. Podľa predložených podkladov k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty si žalobca ako
kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období február 2018 uplatnil aj právo na odpočítanie dane

v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH od dodávateľa - obchodnej spoločnosti PETROLCO, s.r.o.,
pričom zistil, že sa jednalo o reťazové obchody medzi spoločnosťami ČEPRO a.s., Praha, DAMAZ OIL
ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA Trade s.r.o., Banská Bystrica, PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica a HIRK
spol. s r.o., Sereď, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému
odberateľovi rôznymi prepravcami. V tejto súvislosti správca dane konštatoval, že ak tovar predtým ako

opustil členský štát dodania bol predaný inej osobe (od ČEPRO a.s. Praha pre DAMAZ OIL ADRIA,
d.o.o.,Koper,odDAMAZOILADRIA,d.o.o.,KoperpreVENGATrade,s.r.o.,BanskáBystrica,odVENGA
Trade, s.r.o., Banská Bystrica pre PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica a od PETROLCO, s.r.o., Banská
Bystrica pre HIRK spol. s r.o. Sereď), t.j. ako došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník
na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu, nie je možné v zmluvnom

vzťahu ČEPRO a.s., Praha pre DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, od DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o.,Koper
pre VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica, od VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica pre PETROLCO,
s.r.o., Banská Bystrica hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou. V takom prípade spoločnosť VENGA
Trade, s.r.o., Banská Bystrica nebola nadobúdateľom tovaru na území SR, tovar bol spoločnosti VENGA
Trade, s.r.o., Banská Bystrica predaný ešte na území Českej republiky bez prepravy do SR, a teda pri

dodaní toho istého tovaru spoločnosťou VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica pre PETROLCO, s.r.o.,
Banská Bystrica miesto dodania nebolo na území SR. Spoločnosť PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica
tento tovar predala v Českej republike spoločnosti HIRK, spol. s r.o., Sereď a ten bol prepravený na
Slovensko. Až toto dodanie od spoločnosti PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica pre spoločnosť HIRK,
spol. s r.o., Sereď možno považovať za dodanie spojené s prepravou. Znamená to, že daňové subjekty

VENGA Trade, s.r.o., Banská Bystrica a PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica mali byť registrované pre
daň z pridanej hodnoty v Českej republike. Nakoľko dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú
považované za časovo po sebe nasledujúce, subjekty DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA Trade,
s.r.o., Banská Bystrica a PETROLCO, s.r.o., Banská Bystrica predmetné pohonné hmoty nakúpili a
dodali (bez prepravy) ešte na území Českej republiky - t.j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku.

Pokiaľ ktorémukoľvek dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona
o DPH, vyplýva z toho, že jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnenie
odpočítania dane.
4. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietal v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré boli namietané aj v žalobe.

5. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím číslo: 100590599/2021 zo dňa 13.4.2021
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100002727/2021 zo dňa 4.1.2021.
6. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolacie námietky daňového subjektu sú
neopodstatnené. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane
daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Z predloženého

administratívneho spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobcu ako daňového subjektu
správca dane skonštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH, a to § 49 v nadväznosti na § 51 zákona
o DPH. Podstatnou skutočnosťou bolo, že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems,
s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľom nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane.

7. V zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva
disponovať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či
bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim,tak ako v odvolaní prezentuje daňový subjekt s pohľadu súkromného práva, v súvislosti s dodávateľom
Laser Systems, s.r.o. poukazujúc aj na rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 23.1.2018. Pre uskutočnenie
zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva

k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale
dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo správcom
dane preukázané v predmetnej veci u daňového subjektu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo
Smernice o DPH a dôvodom, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment právneho vlastníctva
k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru

je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by
spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi.
8. Ide o implementáciu čl. 14 Smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v
súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku
jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel

smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských
štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva
príslušných členských štátov.
9. Zákon o DPH v § 8 definuje dodanie tovaru ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odberateľ nadobúda právo nakladať s

tovaromakovlastníkdňomdodaniatovaru,niehodinouúhrady,animomentom,kdesanachádzavozidlo
prepravujúce tovar v čase vykonania úhrady, ako uvádza daňový subjekt v odvolaní.
10. V súvislosti s dodávateľom Laser Systems, s.r.o. z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tovar
bol dodaný v reťazci OMV RAFF LAGER Lobau › OMV Slovensko, s.r.o. › SP Consulting s.r.o. › Laser
Systems,s.r.o.›žalobca,bolprepravovanýzmiestanakládkytovaruzOMVRAFFLAGERLobaupriamo

k žalobcovi, t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi - žalobcovi jeho vlastnými
automobilmi. Tovar predtým, ako opustil členský štát dodania bol predaný inej osobe (od OMV RAFF
LAGER Lobau, Viedeň pre OMV Slovensko, s.r.o., od OMV Slovensko, s.r.o. pre SP Consulting s.r.o., od
SP Consulting s.r.o. pre Laser Systems, s.r.o. a od Laser Systems, s.r.o. pre žalobcu), t.j. došlo k prevodu
práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobou osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného

členského štátu. Dodávateľ Laser Systems, s.r.o. tento tovar predal v Rakúsku a žalobca (na základe
oznámenéhoIDkódu)hodoviezolsvojimiautomobilminaúzemietuzemska.Dodanietovaru(pohonných
hmôt) medzi dodávateľom Laser Systems, s.r.o. a žalobcom je možné považovať za pohyblivú dodávku
(dodanietovarovspojenésodoslanímaleboprepravoutovarov),čoznamená,žemiestododaniejevtom
štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď sa začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).

V prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľom Laser Systems, s.r.o. a žalobcom správca dane
ako prvostupňový správny orgán skonštatoval, že k dodaniu tovaru nedošlo na území SR. Deklarované
dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems, s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2
ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto mu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1
zákona o DPH a žalobca si preto nemal právo uplatniť si odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods.

2 zákona o DPH.
11. V prípade predaja pohonných hmôt medzi dodávateľom PETROLCO, s.r.o. a žalobcom bolo zistené,
že k dodaniu tovaru nedošlo na území SR. Deklarované dodávky od dodávateľa PETROLCO, s.r.o.
neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a preto mu nevznikla
daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca si tiež nemal právo uplatniť

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Na základe nových zistených skutočností
vo vyrubovacom konaní prvostupňový orgán ďalej skonštatoval, že tovar nadobudnutý od dodávateľa
PETROLCO, s.r.o. bol na územie Slovenska dodaný v rámci trojstranného obchodu, pri ktorom druhým
odberateľom bola spoločnosť VENGA Trade, s.r.o., ktorá nadobudnutie priznala a daň odviedla v
zdaňovacom období február 2018, a preto následné dodanie tovaru bolo predmetom dane v tuzemsku

v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
12. Z uvedeného vyplýva, že ide o reťazové obchody časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar
bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme, v
rovnaký deň, pričom kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám.
13. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú

považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom
obchode, môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak
toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Znamená to, že tak správca dane ako aj žalovaný
posudzovali moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice,zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru.
Žalovaný ďalej uviedol, že skutkový stav bol zistený správne a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k
nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu. Za tohto stavu bolo konštatované, že závery

uvedené v odôvodnení žalovaného rozhodnutia sú vyvodené z riadne zisteného skutkového stavu,
ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH.

II. Žaloba a žalobné dôvody

14. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa
6.5.2021 žalobu, v ktorej namietal, že žalobca dodávateľom Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o.

za dodávky tovaru, ktoré boli predmetom daňovej kontroly riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH.
Tento tovar následne ako distribútor pohonných hmôt ďalej predal svojim odberateľom, ktorým fakturoval
cenu tovaru vrátane DPH a túto DPH riadne vykázal v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie
obdobie. Zároveň si uplatnil nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenie od dodávateľov
Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. v súlade s ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože

toto plnenie použil ako platiteľ DPH na dodanie zdaniteľných plnení svojim odberateľom. Podstata
napadnutých rozhodnutí spočíva v tom, že správca dane zamietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH
na základe faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu Laser Systems, s.r.o. a PETROLCO, s.r.o. za
zdaňovacie obdobie február 2018. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili samotné dodanie tovaru,
avšak sporné dodávateľské faktúry posúdili tak, že tieto boli vystavené na dodávku tovaru s miestom

dodania mimo územia SR. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ktoré spočívali v tom, že napriek pomerne rozsiahlemu
odôvodneniu napadnutých rozhodnutí, nie je v týchto rozhodnutiach dostatočne jasne a zrozumiteľne
vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru,
kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne

odôvodnenéďalejajztohodôvodu,žesažalovanýdostatočnýmspôsobomnevysporiadalskonkrétnymi
odvolacími námietkami žalobcu, ktoré žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
uviedol k jednotlivým dodávateľom vo vzťahu k posúdeniu otázky prechodu práva nakladať s tovarom
ako vlastník. Žalobca ďalej namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keď uviedol, že ak dve po sebe
nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto

osoby, týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci spoločenstva
alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť
pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane za uplatnenia článku
28cA písmeno a) prvého pod odseku šiestej smernice. Tento výklad platí bez ohľadu nato, ktorá z
osôb podliehajúcich dani - prvý predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ, alebo druhý nadobúdateľ - má

právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy (rozsudky zo 6. apríla
2006, EMAG Handel Eder, C-245/04, EÚ: C:2006:232, bod 45 a zo 16. decembra 2010, Euro Tyre
Holding, C-430/09, EÚ:C:2012:592, bod 21). Aby bolo možné určiť to z dvoch dodaní, ktoré je prepravou
v rámci spoločenstva, je potrebné uskutočniť všeobecné posúdenie všetkých osobitných okolností
prejednávanej veci (rozsudky Euro Tyre Holding, už vyššie citovaný, bod 27a z 27. septembra 2012,

VSTR, C-587/10, EÚ: C:2012:592, bod 32). Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom
momente bolo druhý krát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Za
predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnilo skôr ako preprava v
rámci spoločenstva, nemožno v takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočnením
v prospech prvého nadobúdateľa (rozsudok VSTR, už citovaný, bod 32 a tam citovaná judikatúra).

Priradenie prepravy jednému alebo druhému nadobudnutiu z reťazca po sebe idúcich nadobudnutí v
zásade závisí od časového kritéria, pokiaľ kladie dôraz na okamih, kedy boli splnené podmienky týkajúce
sa prepravy v rámci spoločenstva a prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Čo sa týka kritérií
posúdenia, ktoré môže byť uplatnené, Súdny dvor už rozhodol, že ak prvý nadobúdateľ získal právo
nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť

tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo pre DPH pridelené týmto
naposledy menovaným členským štátom, preprava v rámci spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke
pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v
členskom štáte určenia prepravy v rámci spoločenstva. Súdny dvor ďalej spresnil, že o taký prípad nejde,ak po prevode práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa bol dodávateľ vykonávajúci prvú
dodávku týmto nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej
osobe pred tým, než opustí členský štát dodania. V prípade dvoch za sebou nasledujúcich dodaní, v

súvislosti s ktorými možno hovoriť o jednej preprave v rámci spoločenstva, je potrebné na účely zistenia,
ktoré z dvoch dodaní je takouto prepravou, určiť, či sa uvedená preprava uskutočnila po druhom dodaní.
Ak by to tak bolo, malo by sa ako dodanie v rámci spoločenstva kvalifikovať iba druhé dodanie, na ktoré
by sa prípadne malo vzťahovať oslobodenie uvedené v čl. 138 odsek 1 Smernice o DPH (rozsudok z 26.
júla 2017, Toridas, C-386/16, EÚ:C:2017:599, bod 37). Znamená to, že tak správca dane ako aj žalovaný

aplikovali ním citované ustanovenia zákona o DPH v rozpore s ustálenými princípmi vyplývajúcimi najmä
z citovanej judikatúry. Okrem toho žalobca poukázal na to, že medzi ním a dodávateľom bola zmluvne
dohodnutá výhrada vlastníctva, teda žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník až po
jehozaplatení.TovarvovšetkýchprípadochprevzalžalobcaažnaúzemíSR.Pokiaľboladodávkatovaru
v poriadku, potvrdil dodací list a na základe následne vystavenej faktúry cenu tovaru uhradil. Poukázal
ďalej na to, že všetky tieto úkony sa uskutočnili až po ukončení prepravy, keď už sa tovar nachádzal na

území SR. Ďalej namietal, že tak správca dane ako aj žalovaný sa nezaoberali dôsledným posúdením
tohto časového aspektu, pričom v zmysle judikatúry, práve od časového kritéria závisí priradenie
prepravyjednémualebodruhémunadobudnutiuzreťazcaposebeidúcichnadobudnutí(rozsudokAREX
CZ, už citovaný, bod 74), čo je potom rozhodujúce pre posúdenie otázky, či bezprostrední dodávatelia
žalobcu správne vystavili faktúry s DPH, a či si na základe toho žalobca oprávnene uplatnil nárok

na odpočítanie tejto dane. Žalobca ďalej zdôraznil, že správca dane nepreukázal, že by dodávateľ
vykonávajúci prvú dodávku predmetného tovaru bol jeho nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar
budeopätovnepredanýinejzdaniteľnejosobepredtým,nežopustilčlenskýštátdodania.Toplatírovnako
aj o ďalších dodaniach predchádzajúcich dodaniu v prospech žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že
dodávateľ žalobcu Laser Systems, s.r.o. predal žalobcovi tovar ako platiteľ dane zaregistrovaný na

Slovensku a celú dodávku realizoval ako dodávku tuzemskú, žalobca potom nemal dôvod vykazovať
dodávku vo svojom daňovom priznaní ako nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Mal ďalej za to,
žedostatočnevysvetlilalistinnýmidôkazmipreukázalskutočnosti,týkajúcesaprepravytovaružalobcom
v prípade dodávok od spoločnosti Laser Systems, s.r.o. Žalobca rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa
23.1.2018 a zmluvou o vyúčtovaní prepravy pohonných hmôt z Lobau (Rakúsko) zo dňa 23.1.2018

preukázal,žežalobcasícevniektorýchprípadochvykonávalprepravu,avšaknešlooprepravuvlastného
tovaru, ale vykonával ju iba ako prepravca pre spoločnosť Laser Systems, s.r.o. V tejto súvislosti
zdôraznil, že dodávateľ Laser Systems, s.r.o. mal tovar žalobcovi podľa zmluvy dodávať na miesto
určeniaamalvprvomradesámzabezpečiťprepravu,čosaajreálnedialo,akotovyplývazpreverovania
prepravnej spoločnosti O.G. Trans, s.r.o. V rámci iných daňových kontrol (zdaňovacie obdobie jún 2018.

dopravu u tejto spoločnosti objednával sám dodávateľ Laser Systems, s.r.o., čo tiež potvrdzuje reálny
základ týchto obchodných transakcií. S dodávateľom Laser Systems, s.r.o. bolo zároveň dohodnuté,
že v niektorých prípadoch, keď nebude schopný včas zabezpečiť prepravu tovaru, zabezpečí pre neho
prepravužalobca.Vdanýchprípadochvšakdaňovýsubjektkonalibaakoprepravcatovaru,odberateľom
tovaru sa stal až po ukončení prepravy na mieste určenia. Cena tovaru bola pri oboch spôsoboch

zabezpečenia prepravy rovnaká. Pokiaľ žalobca zabezpečoval v zmysle uvedeného prepravu tovaru,
dodávateľ Laser Systems, s.r.o. poskytol žalobcovi ID kód potrebný na odobratie pohonných hmôt v
mieste nakládky, ale nie z dôvodu, aby s týmto tovarom žalobca nakladal ako vlastník, ale z dôvodu, že
na základe dohody vyplývajúcej z čl. VI. bodu 4 písm. d) uvedenej zmluvy išlo o prípady, kedy žalobca
pre Laser Systems, s.r.o. mal zabezpečiť prepravu tovaru. Ďalej uviedol, že žalovaný uvedené právne

úkony (dohodu o zabezpečení prepravy žalobcom obsiahnutú v rámcovej kúpnej zmluve) nebral do
úvahy pri posudzovaní otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, resp. tieto úkony vykladal
inak ako tvrdil žalobca a ako to vyplývalo z doslovného obsahu týchto úkonov. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci žalovaným v tejto súvislosti spočívala v tom, že žalovaný v rozpore s obsahom rámcovej
kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2018 a zmluvy o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau (Rakúsko) zo dňa

23.1.2018 neprimerane extenzívne aplikoval právomoc daňových orgánov posudzovať skutočný obsah
uvedených právnych úkonov, v tomto prípade otázku prechodu práva nakladať ako vlastník s tovarom.
Zdôraznil, že zo strany žalobcu nešlo o žiadne podvodné konanie, ani o neoprávnené získanie daňovej
výhody, ani nemal vedomosť o žiadnom takomto konaní na inom stupni dodávateľského reťazca, a
preto neexistovali žiadne dôvody, prečo by sa v prípade pochybnosti o mieste dodania tovaru malo

postupovať prísnejšie v neprospech žalobcu. Ďalej poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie
v jednej z vecí týkajúcich sa problematiky určenia miesta dodania posúdil okolnosti prípadu tak, že
dotknutá spoločnosť začala prepravu pohonných hmôt tým, že prvému hospodárskemu subjektu v
reťazci transakcií nákupu a ďalšieho predaja zaplatila zálohovú faktúru ešte predtým, než boli tietopohonné hmoty naložené na miestach nachádzajúcich sa v členských štátoch odoslania, zabezpečila
ich prepravu svojimi vlastnými vozidlami a nefakturovala cenu ich prepravy (rozsudok z 23. apríla 2020,
Hertz, C-401/18, EÚ:C:2020:295, bod 49). Z uvedeného vyplýva, že aj okolnosť, v akom momente

bola zaplatená kúpna cena tovaru a akým spôsobom bola riešená úhrada ceny za prepravu, môže byť
podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátny súd rozhodujúca pri posúdení všetkých osobitných
okolností na to, aby sa za týchto okolností určilo, ktorému z nadobudnutí, o ktoré ide vo veci samej,
sa musí pripísať jediná preprava v rámci spoločenstva a ktoré sa preto musí ako jediné považovať
za nadobudnutie v rámci spoločenstva. Ďalej namietal, že na účely zamietnutia práva odpočítať DPH

zaplatenú na vstupe skutočnosť, že k nadobudnutiu tovaru došlo v rámci reťazca transakcií v podobe
po sebe nasledujúcich predajov medzi viacerými osobami a že zdaniteľná osoba nadobudla držbu
dotknutého tovaru v sklade osoby zúčastnenej na tomto reťazci, ktorá sa nezhoduje s osobu uvedenou
na faktúre ako dodávateľ, sama o sebe nepostačuje na konštatovanie existencie zneužívajúceho
konania zo strany zdaniteľnej osoby alebo iných osôb zúčastnených na uvedenom reťazci, pretože
príslušný daňový orgán je povinný preukázať existenciu neoprávnenej daňovej výhody, ktorú získala

táto zdaniteľná osoba, alebo tieto iné osoby (rozsudok z 10. júla 2019, SIA „Kuršu zeme“, C-273/18,
bod 42 ako aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 5Afs 77/2015). Žalobca ďalej uviedol,
že dôkazné bremeno síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie je absolútne, pričom ani povinnosť
daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne
zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení (viď

rozsudok NS SR zo dňa 18.5.2010, sp.zn. 5Sžf 108/2009). Taktiež poukázal na to, že zo strany
správnych orgánov došlo k porušeniu princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď správca
dane posúdil preskúmavanú transakciu ako takú, ktorá nezakladá žalobcovi nárok na odpočítanie dane,
a to napriek tomu, že v iných identických prípadoch žalobcu nárok na odpočítanie dane uznal. Taktiež
poukázal na rozsudok tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 14S/104/2019, keď správny súd

v tejto veci zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, pričom v tomto
rozsudku zo dňa 7.5.2020 bolo konštatované, že „k prechodu vlastníckeho práva na žalobcu došlo na
základe úpravy zmluvných vzťahov medzi dodávateľom a žalobcom až na území SR, pretože takáto
úpravabolavysloveneuvedenávpísomnejformevrámcovejzmluve(bod33uvedenéhorozsudku)a„pri
posudzovaní otázky prechodu vlastníckeho práva, resp. otázky kedy došlo k nadobudnutiu vlastníctva

tovaru žalobcom, došlo zo strany správcu dane ako aj žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu
s poukazom na skutočnosť, že správne orgány nerešpektovali tú skutočnosť, že zmluvné vzťahy medzi
dodávateľom a žalobcom boli právne upravené rámcovou zmluvou“ (bod 36 tohto rozsudku). Žalobu
preto žiadal aj v tomto prípade ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Vyjadrenie žalovaného

15. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 16.6.2021, keď uviedol, že prvostupňový orgán a ani
žalovaný nespochybnili samostatné dodanie tovaru, avšak sporné dodávky pohonných hmôt posúdili
tak, že miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenskej republiky. K takémuto záveru dospeli iba
na základe toho, že žalobca mal vedomosť o tom, odkiaľ tovar pochádza a ďalej na základe určitých
skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru.

16. Zásadným znakom reťazových obchodov je skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom obchodu sa
fyzicky prepraví od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V rámci reťazca dodávateľov
a odberateľov je realizovaná len jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru - tzv.
pohyblivá dodávka. Ostatné dodania v rámci reťazca sa označujú ako nepohyblivé dodávky, ktoré
sú sprevádzané iba fakturáciou. Ak sa teda zdaniteľných obchodov s tovarom zúčastňuje reťazec

dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi,
každý dodávateľ v reťazci sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje za priameho dodávateľa
tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. V záujme správneho uplatnenia dane z pridanej
hodnoty treba pre každú dodávku identifikovať miesto dodania tovaru. Určenie miesta dodania tovaru je
zásadným činiteľom na uplatnenie správneho režimu DPH pri reťazových obchodoch. Na účely určenia

miesta dodania tovaru je potrebné vychádzať podľa charakteru dodávky z ustanovení § 13 ods. 1 písm.
a), b) a c) zákona o DPH.
17. Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach argumentuje, že s cieľom určiť, ktorému z dodaní treba
priradiťprepravuvrámcispoločenstva,trebavykonaťcelkovéposúdenievšetkýchšpecifickýchokolnostídanej veci ako aj zohľadniť úmysly kupujúceho okamihu nadobudnutia tovaru, pokiaľ sú podopreté
objektívnymi dôkazmi. V tejto súvislosti je potrebné najmä určiť, v ktorom momente bolo prevedené
právo nakladať s tovarom ako vlastník na konečného príjemcu. Ak sa prevod práva nakladať s tovarom

ako vlastník uskutočnil ešte pred tým, ako došlo k preprave v rámci spoločenstva, nie je možné túto
prepravu priradiť prvému dodaniu pre prvého nadobúdateľa.
18. Fakturáciu v súvislosti s dodávateľom Laser systems, s.r.o. prebiehala nasledovne: OMV RAFF
LAGER Lobau › OMV Slovensko, s.r.o. › SP Consulting s.r.o. › Laser Systems, s.r.o. › žalobca, keď tovar
bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru OMV RAFF LAGER Lobau, A-1220 Wien na Slovensko,

t.j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, pričom ako miesto určenia bolo v
elektronickom sprievodnom dokumente uvedené sídlo žalobcu.
19. Fakturácia v súvislosti s dodávateľom PETROLCO, s.r.o bola realizovaná tak, že tovar bol
fakturovaný ČEPRO a.s., Praha › DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, › VENGA Trade s.r.o., Banská
Bystrica › PETROLCO, s.r.o. › kontrolovaný daňový subjekt, keď preprava bola realizovaná z ČEPRO
a.s. priamo k daňovému subjektu.

20. V rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava - z Lobau Rakúsko na miesto
určenia do sídla žalobcu a z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na miesto určenia do
sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom považuje
za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ďalšie zmluvné vzťahy sa

považujú za tzv. nepohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza
v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca získal právo
nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Je potrebné
uviesť, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán priamo vyhodnotili reálny vplyv predložených dôkazov
na uplatnené právo odpočítania dane a na základe tohto vyhodnotenia vyslovili záver o existencii alebo

neexistencii dôvodov pre uznanie tohto práva v zmysle zákona o DPH. Žalovaný zrozumiteľne odôvodnil
skutočnosti dôležité pre meritum veci - právo na odpočítanie dane v nadväznosti na určenie miesta
dodania tovaru. Žalovaný dal odpoveď na námietky nastolené žalobcom, ktoré majú pre vec podstatný
význam, a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z

tohto aspektu je rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a skutkový stav je správne a riadne
posúdený.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

21.Podľa§6ods.1SPPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný

návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí

obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených

žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie veci samej podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
pojednávanie na deň 20.1.2022 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného

ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Poukázal na žalobné dôvody uvedené v podanej žalobe ako aj na právny názor vyslovený týmto
súdom v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 14S/104/2019, v ktorom súd posudzoval
obdobné vzťahy a išlo o zdaňovacie obdobie august 2017 a týkalo sa taktiež žalobcu ako daňového
subjektu. V danom prípade podľa jeho názoru rozhodujúcou skutočnosťou v tejto veci je kedy vlastne

došlo k prechodu vlastníckeho práva na daňový subjekt, ktorý pokiaľ ide o toto zdaňovacie obdobie
výlučne zabezpečoval prepravu, avšak nenakladal s tovarom ako vlastník a výhrada vlastníckeho práva
uvádzaná v rámcovej kúpnej zmluve medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou Laser Systems
s.r.o. ako predávajúcim bola viazaná na dodanie tovaru na území SR. Okrem toho k zaplateniu kúpnejceny došlo až po dodaní tovaru na územie SR. Fyzicky túto prepravu realizoval v tomto zdaňovacom
období žalobca, pričom ale nebol v pozícii, že by nakladal s tovarom ako vlastník. Pokiaľ ide o obchodnú
spoločnosť PETROLCO s.r.o. tak v tomto prípade správca dane nárok žalobcu na odpočítanie dane

uznal. V ostatnom poukázal na dôvody uvádzané v žalobe ako aj na judikatúru SD a tiež aj rozsudky
Najvyššieho súdu SR, ktoré konkretizoval v žalobe. Zdôraznil, že žalobca si za rovnakých podmienok
a na základe typovo rovnakých zmluvných vzťahov uplatňoval nárok na odpočítanie dane rovnako ako
v tomto prípade aj za iné zdaňovacie obdobia, pričom správca dane viackrát v uvedených prípadoch
nárok žalobcu na odpočítanie dane nespochybnil.

24. V konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiada žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, pričom poukázala na argumentáciu uvedenú v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa
16.6.2021.
25. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť
jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného

nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH so zameraním na
dodržanie namietaných ustanovení daňového poriadku a posúdenie miery prenosu dôkazného bremena
na žalobcu a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku
za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2018.
26. Krajský súd v danom prípade zistil, že zásadným dôvodom pre ktorý nebol nárok žalobcu zo strany

žalovaného resp. správcu dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný je skutočnosť, že
daňový subjekt neprevzal tovar, ktorý bol predmetom dodávok na území Slovenskej republiky. Sporným
teda zostáva otázka, že kde došlo k prevzatiu tovaru a kde nadobudol daňový subjekt t. j. žalobca
vlastníctvo k predmetnému tovaru - pohonným hmotám, ktoré boli predmetom dodávateľského vzťahu
medzi spoločnosťami Laser Systems, s.r.o. a žalobcom, resp. PETROLCO s.r.o. a žalobcom.

27. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
28. Kúpna zmluva je teda najčastejším typom zmluvy, na základe ktorej dochádza k uzatvoreniu
obchodov medzi podnikateľskými subjektami. Podstatnými časťami kúpnej zmluvy je

- vymedzenie zmluvných strán t. j. predávajúceho a kupujúceho,
- vymedzenie predmetu zmluvy, ktorým môže byť len hnuteľná vec, určená jednotlivo alebo čo do
množstva a druhu,
- záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu predmet zmluvy a previesť na neho vlastnícke právo k
tomuto predmetu zmluvy,

- záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.
29. Okrem podstatných náležitostí možno v kúpnej zmluve dojednať aj ďalšie vedľajšie dojednania,
napr. platové podmienky, spôsob dodania predmetu zmluvy, lehoty na dodanie a pod. V prípade kúpnej
zmluvy platí zásada neformálnosti, teda pre uzatvorenie tohto kontaktu sa nevyžaduje písomná forma a
k platnému uzavretiu dochádza pri ústnom resp. konkludentnom uzatvorení kúpnej zmluvy. Z hľadiska

väčšej právnej istoty sú v praxi preferovanejšie však kúpne zmluvy písomné, pričom podpisy účastníkov
nemusia byť úradne overené.
30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy uzatvorenej
podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka je záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy
kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu.

31. V danom prípade pri posudzovaní nároku žalobcu na uplatnenie nadmerného odpočtu bol rozpor
zapríčiňujúci neuznanie tohto nároku v tom, že správca dane ako aj žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo
k tovaru - k pohonným hmotám vzniklo žalobcovi mimo územia Slovenskej republiky, t. j. na území
Rakúska, resp. na území Českej republiky, pričom žalobca s týmto tvrdením žalovaného resp. správcu
dane nesúhlasí, keď tvrdí, že vlastnícke právo k predmetu dodávok tovaru na žalobcu prešlo až na území

Slovenskej republiky.
32.Zmluvnéstranypriuzatvoreníkúpnejzmluvysimôžuurčiťtzv.klauzulouvovýhradevlastníctva,kedy
prechádza vlastnícke právo tovaru ktorý je predmetom kúpnej zmluvy na kupujúceho, čo však v danom
prípade nebolo upravené medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, avšak v danom prípade bolo potrebné
odlišovať pri posudzovaní nároku žalobcu pojem dodať tovar od pojmu odovzdať. Zrejmé je najmä to,

že dodávku možno za určitých okolností uskutočniť aj mimo rámec tzv. faktického odovzdania veci,
napr. pri zmluvnom zaručení nakladať s tovarom na určitom mieste, pričom k faktickému odovzdaniu
nedošlo,alekjehododaniuvzmysleustanovenízmluvydošlo.Dôležitéjeuviesť,žesamostatnýzáväzok
predávajúceho dodať predmet kúpy a previesť na kupujúceho vlastnícke právo sa prakticky v zmluváchvýslovne neuvádza. Vychádza sa pritom najmä z predpokladu, že ak sa uzatvorí zmluva s označením
kúpna a zmluvné strany sú označené ako predávajúci a kupujúci, so špecifikáciou, že sa určitý tovar
predáva a kupuje, automaticky z toho vyplýva záväzok predávajúceho dodať určený tovar kupujúcemu.

S touto povinnosťou sú však spojené aj ďalšie povinnosti ako napr. dodať príslušné doklady vzťahujúce
sa k tovaru, čo súvisí najmä s prechodom vlastníckeho práva. Tu treba vychádzať aj z ďalšej náležitosti
kúpnej zmluvy, záväzok kupujúceho zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Keďže kúpna zmluva je
jedinou odplatnou zmluvou, ktorou sa prevádza vlastnícke právo z predávajúceho na kupujúceho.
33. Dodanie tovaru je jednou zo základných povinností predávajúceho, spôsob dodania tovaru určuje

zmluva, pričom spôsob, miesto a čas dodania tovaru určuje predovšetkým zmluva, ak zmluva takúto
úpravu neobsahuje, povinnosť predávajúceho dodať tovar upravuje Obchodný zákonník v ust. § 412 a
§ 416, kedy ide o dispozitívne ustanovenia. Základnou povinnosťou predávajúceho dodať ( odovzdať )
tovar kupujúcemu smeruje k tomu, aby sa tovar tvoriaci predmet kúpy dostal do držby kupujúceho, resp.
aby s ním kupujúci mohol nakladať. Dôležité je určiť v čom spočíva dodanie tovaru kupujúcemu a kedy
možno túto povinnosť predávajúceho považovať za splnenú, teda čo musí predávajúci urobiť, aby tovar

odovzdal. Dodanie tovaru zo strany predávajúceho v podstate spočíva v tom, že predávajúci umožní
kupujúcemu nakladať s tovarom v určitom čase a odošle tovar kupujúcemu prostredníctvom dopravcu.
Dodanie tovaru predávajúcim, ak predávajúci podľa zmluvy nie je povinný dodať tovar v určitom mieste,
dodanie tovaru sa uskutočňuje jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho.
34. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný najmä vo svojom vyjadrení opiera

svoje tvrdenia o prechode vlastníckeho práva dodaného tovaru na žalobcu, že v zmysle ustanovenia §
8 ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa právo disponovať s
tovarom ako vlastník. So slovného spojenia ako vlastník vyplýva, že pri určení toho či bolo uskutočnené
dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim pre uskutočnenie

zdaniteľného obchodu dodania tovaru, je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva
k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť vlastnícke právo k tovaru, ale
dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo preukázané
v predmetnej veci u žalobcu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom
prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva tovaru je, že národná

legislatívna členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna a preto
posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné
uplatňovanie pravidiel DPH s členskými štátmi.
35. Ide o implementáciu článku 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník. Plnenie ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v

súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku
jednou stranou na stranu druhú, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku.
Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých
členských štátoch tak ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného
práva príslušných členských štátov. Takéto zdôvodnenie obsahuje aj druhostupňové rozhodnutie, t. j.

napadnuté rozhodnutie žalovaného na str. 18.
36. Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že ustanovenie čl. 14 smernice je
aplikovateľné v prípade, ak medzi zmluvnými stranami nie sú upravené všetky podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy, teda aj tá náležitosť, že predávajúci odovzdá predmet predaja kupujúcemu do jeho
vlastníctva a nie je teda upravené, v ktorom konkrétnom momente prechádza vlastnícke právo na

kupujúceho. Iná situácia je v prípade, ak takýto obchodnoprávny vzťah je upravený konkrétnou zmluvou,
ktorá rieši túto skutočnosť.
37. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že medzi zmluvnými stranami, t. j. spoločnosťou
HIRK, spol. s r.o. ako žalobcom a spoločnosťou Laser Systems, s.r.o. ako dodávateľom pohonných
hmôt pre žalobcu, bola uzatvorená rámcová zmluva zo dňa 23.1.2018 a z obchodnou spoločnosťou

PETROLCO, s.r.o. dňa 22.12.2017 podľa § 269 ods. 2 a § 420 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu
ktorej vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Laser Systems, s.r.o. je zrejmé, že zmluvné strany si v článku
VIII. upravili aj prechod vlastníckeho práva na kupujúceho, pričom z tohto článku jednoznačne vyplýva,
že vlastnícke právo na kupujúceho prechádza až momentom dodania tovaru v zmysle čl. VI. a úplného
uhradenia kúpnej zmluvy na účet predávajúceho. Z čl. VI. bod 5 upravuje, že tovar je považovaný

za dodaný kupujúcemu okamihom dodania tovaru z Lobau na Slovensko. Obdobná situácia bola aj
v prípade dodávok od obchodnej spoločnosti PETROLCO, s.r.o., kde tovar pochádzal od prvotného
dodávateľa (výrobcu) ČEPRO, Česká republika, kde tiež mal žalobca z rovnakých dôvodov vedomosť
o pôvode tovaru, avšak v tomto prípade správca dane nárok žalobcu na odpočítanie dane uznal.38. Uvedená rámcová zmluva zo dňa 23.1.2018 vo svojom obsahu upravuje tzv. úpravu výhrady
vlastníckeho práva k tovaru, keď určuje, že prechod vlastníctva tovaru neprechádza na kupujúceho
okamihom odovzdania tovaru daňovému subjektu, t. j. žalobcovi zo strany predávajúceho, ale až

okamihom keď bude tento tovar dopravený na územie Slovenskej republiky a to bez ohľadu na
skutočnosť, či prepravu zabezpečoval sám daňový subjekt, t. j. žalobca resp. či túto prepravu vykonala
pre žalobcu iná osoba, ktorá vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako prepravca.
39. Z článku VIII. rámcovej zmluvy ďalej vyplýva, že vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až
momentom dodania tovaru v zmysle článku VI. (teda dodania tovaru na Slovensko) a úplného uhradenia

kúpnej ceny na účet predávajúceho. Krajský súd z tohto ustanovenia dospel k záveru, že v tejto zmluve
je medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom upravená tzv. výhrada vlastníctva, ktorá je zakotvená v §
601 Občianskeho zákonníka a podľa tohto ustanovenia ak má vlastníctvo k prejednanej hnuteľnej veci
prejsť na kupujúceho až po zaplatení kúpnej ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Takáto
dohoda zmluvných strán o výhrade vlastníctva môže byť obsiahnutá buď v kúpnej zmluve, alebo v
dodatku k nej a musí byť dohodnutá písomne. K nadobudnutiu vlastníctva pri takomto spôsobe úprave

zmluvných vzťahov dochádza teda až zaplatením kúpnej ceny, pričom z obsahu administratívneho spisu
je nesporné a nerozporuje to ani sám žalovaný resp. správca dane, že žalobca uhradil za dodávky tovaru
kúpnu cenu až v momente, keď tovar bol prepravený na územie Slovenskej republiky.
40. Záverom krajský súd musí skonštatovať, v súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný sa pri
hodnotení dôkazov vyhol zámerne tej skutočnosti, že by označil konanie žalobcu za podvodné konanie,

krajský súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ v danom prípade žalovaný dospel k záveru, že
cieľom žalobcu bolo získať daňovú výhodu, takúto daňovú výhodu môže žalobca pri uplatnení nároku na
odpočet DPH získať buď tým, že koná podvodne, resp. že jeho konanie možno kvalifikovať ako zneužitie
práva Európskej únie s hlavným cieľom získať daňovú výhodu. Keďže žalovaný vo svojom odôvodnení
rozhodnutia rovnako ako správca dane neoznačil konanie žalobcu za podvodné konanie, krajský súd

dospel k záveru, že správne orgány vyhodnotili konanie žalobcu pri uplatnení nároku na odpočet DPH
ako zneužitie práva Európskej únie.
41. O zneužitie práva podľa judikatúry Európskeho súdu ide vtedy, ak napriek formálnemu dodržaniu
podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (a v tejto súvislosti riadnym výkladom
daňového práva únie v zmysle článku IV, odsek 3 zmluvy Európskej únie) bolo získané daňové

zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že
získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené ( podmienené) vytvorením umelých podmienok ( t. j.
odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu a na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho
dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Z tohto záveru vyplýva okruh skutočností,
ktoré nikto iný ako správca dane musí preukázať, aby odôvodnil mimoriadny zásah štátnej moci do práv

daňového subjektu a to nepriznanie práva na odpočet DPH. Ide o tie prvky zdaniteľných obchodov ako
právne úkony či iné skutočnosti, ktoré predstavujú zneužitie, ďalej získané neoprávnené daňové výhody
na strane daňového subjektu a vznik ujmy na strane štátu, ktorá by bez vytvorenia zneužívajúcej situácie
nenastala a tiež nespochybniteľný záver, že získanie daňového zvýhodnenia bolo hlavným dôvodom
uskutočnenia ekonomickej činnosti daňového subjektu.

42. Pokiaľ správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach sa neriadi týmito zásadami a
jednoznačne nešpecifikuje dôvod na základe ktorého považuje nárok žalobcu za neoprávnený v
súvislosti so zneužitím práva Európskej únie, trpia rozhodnutia správnych orgánov nedostatočnou
argumentáciou, ktorá je podložená nedostatočnou právnou kvalifikáciou, ktorá spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného. Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva totiž

jednoznačne, akým spôsobom žalobca zneužil právo a ako sa toto zneužitie mohlo premietnuť do
získania neoprávneného daňového zvýhodnenia.
43. O zneužitie práva podľa krajského súdu nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické činnosti môžu mať
iné objektívne vysvetlenie ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Týmto sa vylučuje resp. potlačuje
idea hlavného cieľa. Nepochybne je v záujme dotknutého daňového subjektu takéto vysvetlenie

skúmaných obchodných transakcií správcovi dane ponúknuť, čo žalobca aj v danom prípade urobil a
vysvetlil z akého dôvodu bola vykonaná preprava pohonných hmôt takým spôsobom ako opísal žalobca.
44. Z napadnutých rozhodnutí podľa názoru krajského súdu nevyplýva, že by práve za účasti žalobcu
bola v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vytvorená akási umelo právo zneužívajúca situácia,
ktorej jediným prijateľným vysvetlením bolo získanie daňového zvýhodnenia, ktoré by inak nevzniklo.

Argumentácia žalovaného, správcu dane ani nesmeruje k tomu, že by boli pomenované a preukázané
určité zneužívajúce právne úkony alebo iné skutočnosti účelovo vytvorené za účelom získania daňového
zvýhodnenia, na ktoré sa pri rozhodovaní o daňovej povinnosti neprihliadlo a že daň bola vymeraná
akoby k nim nedošlo.45. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti správny súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie žalovaného a tiež
postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré

mu predchádzalo.
46.Otrováchkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167SSP,keďvkonaníúspešnémužalobcovipriznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
47.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od

doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.