Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/98/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207630
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2119207630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky: Mgr. K. G., rod.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpená splnomocnencom: SP & R s.r.o., Maróthyho 6, Bratislava,
IČO: 36 859 982 a advokátkou JUDr. Mgr. Janou Kadurikovou, LL.M, Maróthyho 6, Bratislava, a druhého
manžela: Ing. H. G., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený splnomocnencom: Kanisová & Kanis
Advokátska kancelária s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, a úpravy práv a povinností
k maloletému H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky (matky maloletého), zastúpenému
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní druhého manžela (otca

maloletého) proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. júna 2021, č.k. 19P/44/2019-266, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z
u j e a v napadnutom výroku III. m e n í tak, že:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H.
- prvé tri víkendy v každom mesiaci v roku od piatku 14.00 hod. do nedele 17.00 hod.,
- počas letných prázdnin od 1.7. od 14.00 hod. do 14.7. do 17.00 hod. a od 1.8. od 14.00 hod. do 14.8.
do 17.00 hod.,

- počas jarných prázdnin celý týždeň prázdnin od nedele predchádzajúcej začiatku prázdnin od 15.00
hod. do nedele 17.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov v nepárny kalendárny rok od 22.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 15.00 hod.,
v párny kalendárny rok od 26.12. od 15.00 hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 15.00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 17.00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého H. prevezme a po ukončení styku
odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu. Otec je

povinný dodržiavať stanovené hodiny styku.

V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto
skutočnosť navzájom oznámiť bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo Mgr. K. G., rod. Z. a Ing.

H. G. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. vo zväzku XII., ročník 2010, na strane 82,
pod poradovým číslom 2 (výrok I.), na čas po rozvode manželstva maloletého H. G., nar. XX.X.XXXX
zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletého H. zastupovať a spravovať
jeho majetok a otcovi určil povinnosť odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispievaťna výživu maloletého sumou 200, -eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky (výrok
II.), zároveň upravil styk otca s maloletým H. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým H. stretávať
prvé tri víkendy v každom mesiaci v roku od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas

letných prázdnin od 1.7. od 14.00 hod. do 14.7. do 14.00 hod.; od 21.7. od 14.00 hod. do 29.7. do
14.00 hod.; od 1.8. od 14.00 hod. do 14.8. do 14.00 hod.; od 20.8. od 14.00 hod. do 29.8. do 14.00
hod., počas vianočných sviatkov v nepárny kalendárny rok od 22.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 15.00
hod. a v párny kalendárny rok od 26.12. od 15.00 hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do
15.00 hod., počas jarných prázdnin celý týždeň prázdnin od nedele predchádzajúcej začiatku prázdnin

od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletého H. prevezme a po ukončení styku
odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a odovzdať
otcovi v stanovenú hodinu. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku. V prípade, že sa styk
nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť navzájom oznámiť
bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku, súd uložil matke a otcovi výchovné opatrenie
spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 15 konzultácii na

ReferáteporadenskopsychologickýchslužiebÚradupráce,sociálnychvecíarodinyTrnavasúčinnosťou
od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom
výchovy a starostlivosti o maloletého H., zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletého
a usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého (výrok IV.),
a rozhodol tiež, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia

rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka (matka maloletého) sa podaným návrhom domáhala rozvodu jej
manželstva s manželom (otec maloletého) a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému H. na
čas po rozvode tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bude určené platiť
na jeho výživu sumu 22% z priemerného čistého mesačného zárobku a úpravu styku otca s maloletým
ponechala na dohodu v priebehu konania. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté po

sedemročnej známosti. Prvé vážne problémy nastali v roku 2012, kedy ju manžel v dôsledku názorových
rozporov fyzicky napadol. V roku 2016 vyvrcholili nezhody do takej miery, že s maloletým opustila
spoločnú domácnosť. Na súd podala návrh o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý
jej bol neodkladným opatrením aj zverený do osobnej starostlivosti. Neskôr zobrala návrh späť, chceli
sa pokúsiť udržať rodinu a o obnovenie manželského spolužitia, ale bezúspešne. Názorové rozpory sa

vážne prehĺbili, nedokážu sa dohodnúť ani na základných veciach o synovi. Dňa 30.6.2019 natrvalo v
dôsledku dlhodobo trvajúcich vážnych rozvratov manželstva opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa
bývať k rodičom. S manželom si nerozumejú, názorovo sú odlišní, nemieni obnoviť manželské spolužitie.
Manžel uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, rešpektuje názor manželky. Má prioritný záujem
o svoje dieťa, vie sa o syna plnohodnotne postarať, pozná jeho zdravotný stav. Podľa neho je príčina

rozvratu v zlej komunikácii manželov, manželka stále predpokladala, že on všetko vycíti, nepovedala mu
na rovinu nič, nie je pravdou, že by jej nepomáhal, že by ju fyzicky napadol. Je stále ochotný spolužitie
obnoviť. Vždy chcel mať usporiadanú rodinu, chcel by, aby sa to dalo do poriadku. Maloletého žiada
zveriť do striedavej starostlivosti, so synom má dobrý vzťah, vie sa oňho plnohodnotne postarať. Matka
vždy rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti o syna robí bez predchádzajúcej dohody s ním, vôbec ho

ako rovnoprávneho rodiča nerešpektuje. Procesná opatrovníčka uviedla, že je názoru, že striedavá
osobná starostlivosť by bola vhodná, nakoľko i maloletý sa takto vyjadril. Zo správy ÚPSVaR Prievidza
zo dňa 9.6.2021 vyplýva, že prešetrili pomery v domácnosti matky, aktuálne obýva rodinný dom, kde
má k dispozícii druhé poschodie prispôsobené na trojizbový byt. Maloletý má samostatnú izbu, riadne
zariadenú. Navštevuje Materskú školu v X. K.. Pohovor s maloletým bol vykonaný bez prítomnosti iných

osôb. Maloletý H. uviedol, že sa mu dobre býva s maminou, ale aj s tatinom sa mu dobre býva. Chodí
do škôlky, pôjde do školy, ale ešte nevie do ktorej. Má nového psíka Mattyho, vybral si ho sám, ale
neskôr uviedol, že aj mamina chcela psíka a bol to jej nápad. U ocina sa hrá, jazdí na šliapacom traktore,
tatre alebo kolobežke, má aj fúrik u neho. Nevie, kde by chcel byť, je mu dobre aj s maminou, aj s
tatinom. Vie si predstaviť byť týždeň u ocina a týždeň s maminou, ale zase nevie, ako by to zvládol

so školou. Pred tatinom sa bojí povedať, čo hovorí mamine a zase u maminy sa bojí povedať, to čo
hovorí ocinovi. Následne sa maloletý rozplakal, preto bol pohovor s ním ukončený. Matka má vytvorené
vhodné podmienky, počas pohovoru s maloletým bolo možné pozorovať, že je vystavený konfliktu lojality
vo vzťahu k obom rodičom, je rodičmi vťahovaný do ich konfliktných vzťahov, čo môže mať nepriaznivý
dopad na jeho zdravý psychický vývin v budúcnosti. Maloletý verbalizoval, že má rád oboch rodičov, je

spokojný rovnako ako u jedného, tak aj u druhého rodiča. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti je úrad názoru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému
H. rešpektujúc jeho potreby. Z potvrdenia zamestnávateľa matky, Základná škola J., súd zistil, že jej
priemerný mesačný čistý príjem za obdobie december 2020 až máj 2021 bol 855,81 eur. Z potvrdeniazamestnávateľa otca maloletého Y., a.s. L. zo dňa 27.5.2021 súd zistil, že priemerná čistá mesačná
mzda otca za obdobie máj 2020 až apríl 2021 bola 2.068,68 eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil
podľa § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 63 ods. 3 Zákona o

rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti
nefunkčné, problémy v manželstve pretrvávali dlhodobo, prvé vážne problémy manželka uvádzala už
v roku 2012, kedy ju manžel v dôsledku názorových rozporov fyzicky napadol. V roku 2016 prvý krát
s maloletým opustila spoločnú domácnosť. Uvádzala požívanie alkoholických nápojov manželom vo
zvýšenej miere. Dňa 30.6.2019 natrvalo manželka opustila spoločnú domácnosť i so synom. Manžel

naopak popieral fyzické napadnutie manželky, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, potvrdil, že
prvé nezhody boli z dôvodu finančných problémov, potvrdil slovné vulgárne napadnutie manželky, i
hádky a neschopnosť komunikácie. Obnovenie spolužitia medzi účastníkmi konania je podľa názoru
súdu nereálne pre nezáujem manželov, o čom svedčí i skutočnosť, že od júna 2019, teda po dobu dvoch
rokov kedy spolu nežijú, nedošlo ani k pokusu o obnovenie spolužitia, preto súd manželstvo rozviedol.
O úprave práv a povinností rodičov k maloletému H. sa rodičia nevedeli dohodnúť. Súd rozhodol tak,

že zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, keď mal za to, že takáto úprava je v najlepšom
záujme maloletého. Podľa názoru súdu striedavá osobná starostlivosť môže byť v záujme maloletého
dieťaťa iba v prípade, ak je zo strany rodičov zachovaná rovnaká výchova, rovnaký režim dieťaťa,
dieťa musí mať zabezpečenú stabilitu a istotu v oboch výchovných prostrediach, striedanie v týchto
prostrediach musí byť plynulé, bezproblémové, bez toho aby dieťa pociťovalo zmeny režimu, výchovy,

cítilo sa spokojne. Uvedené predpokladá absolútne nekonfliktný, komfortný vzťah medzi rodičmi dieťaťa
ohľadom starostlivosti a výchovy dieťaťa, čo v danom prípade nie je splnené. V danom prípade sú
vzťahy medzi manželmi konfliktné. Majú rozdielne názory na bežnú starostlivosť o dieťa - stravovanie,
zdravotná starostlivosť, spánkový režim. Napokon maloletý H. sa necíti bezpečne - má strach pred
jedným rodičom hovoriť, čo hovoril ten druhý. Maloletý je vystavený konfliktu lojality vo vzťahu k obom

rodičom, je rodičmi vťahovaný do ich konfliktných vzťahov. Súd si je vedomý, že zverenie dieťaťa
do výchovy jedného z rodičov uvedenému nezabráni. Je len na rodičoch, aby si uvedomili, aký vážny
negatívny dopad má takéto ich konanie na psychický vývin maloletého. Obaja rodičia sú spôsobilí
vychovávať maloletého, maloletý potrebuje pre celkový zdravý vývoj i otca - mužský vzor. Za danej
situácie pri neschopnosti komunikácie rodičov o podstatných veciach ohľadom výchovy a starostlivosti

o maloletého H., vťahovaní ho do partnerských konfliktov však v súčasnosti, podľa názoru súdu nie je v
záujme maloletého striedavá osobná starostlivosť. Pri rozhodovaní, komu z rodičov súd zverí maloletého
do osobnej starostlivosti súd vychádzal zo skutočnosti, že matka sa o maloletého starala od jeho
narodenia, v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky. Súd vychádzal i zo záverov znaleckého posudku
vypracovaného v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, voči

ktorému znaleckému posudku rodičia nemali námietky. I keď znalkyňa odporučila zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti, súd dospel z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí k inému
názoru. Súd zohľadnil i dôvod zistený znalkyňou, pre ktorý rodičia žiadali zveriť maloletého do SOS.
Znalkyňa konštatovala, že matka zverením syna do svojej starostlivosti mu chce zabezpečiť kontinuálnu
zdravotnú aj výchovnú starostlivosť tak, ako to robila od jeho narodenia, ako aj chce zabezpečiť jedno

stabilné miesto domova. Otec žiadal striedavú starostlivosť, resp. zverenie do jeho starostlivosti, nakoľko
nesúhlasí a nesúhlasil z jeho pohľadu a pohľadu zdravotného stavu H., s podľa neho prehnanou
zdravotnou starostlivosťou o neho. Súd je názoru, že dôvod, pre ktorý žiada matka zveriť maloletého,
je z pohľadu záujmu dieťaťa dôležitejší a zverenie do osobnej starostlivosti matky je tak v najlepšom
záujme maloletého. Otcovi súd určil výživné vo výške 200 eur mesačne. V čase rozhodnutia maloletý

navštevoval materskú školu, od septembra 2021 začne navštevovať 1. ročník základnej školy. Obaja
rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú, obaja sú riadne zamestnaní. Sumu 200 eur súd považoval
za primeranú odôvodneným potrebám maloletého H. ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam
rodičov. O úprave styku otca s maloletým H. súd rozhodol v zmysle návrhu rodičov s výnimkou úpravy
počas letných prázdnin, kedy otec navrhoval styk nepretržite počas troch týždňov v mesiaci júl a

následne nepretržite počas troch týždňov v mesiaci august. Ak by súd tomuto návrhu otca vyhovel
a maloletý by bol uňho cez prázdniny nepretržite 3 týždne, čo by vzhľadom na dôvody, pre ktoré
súd nevyhovel návrhu otca na zverenie do striedavej starostlivosti - neschopnosť komunikácie medzi
rodičmiohľadomstarostlivostiavýchovymaloletého,nebolovzáujmemaloletého.Zároveňsúdvzáujme
zdravého vývinu maloletého H. rozhodol v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine,

o uložení výchovného opatrenia rodičom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.2. Proti tomuto rozsudku súd prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie druhý manžel/
otec maloletého. Uviedol, že sa domáha zmeny rozsudku, hoci rozhodnutie o rozvode manželstva
a výrok o úprave pomerov k maloletému dieťaťu spočívajú na samostatnom skutkovom základe, z

opatrnosti napáda celý rozsudok. Súd výrok o rozvode manželstva nedostatočne právne odôvodnil. Hoci
zisťoval príčiny rozvratu manželstva, v odôvodnení úplne absentuje záver jeho zisťovania, teda v čom
videl príčiny, ktoré viedli k trvalému rozvratu vzťahov medzi manželmi. Pritom porušovanie povinností
manželov ustanovených v § 18, 19 Zákona o rodine, ktorých sa dopustila manželka, vyplývajú priamo zo
spisu. Manželka svojvoľne opustila spoločnú domácnosť, bez jeho súhlasu zmenila bydlisko maloletému

dieťaťu, zmenila jeho predškolské zariadenie, ošetrujúceho lekára, aj výber základnej školy. Pokiaľ sa
týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, tak toto rozhodnutie nepovažuje za vecne
správne. Zo záverov znaleckého posudku, ako aj z vyjadrenia opatrovníka vyplýva, že navrhli zveriť
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd napriek tomu dospel k záveru, že
striedavá osobná starostlivosť je vylúčená. Môže byť v záujme maloletého dieťaťa iba v prípade, ak je zo
strany rodičov zachovaná rovnaká výchova, rovnaký režim dieťaťa, striedanie sa v týchto prostrediach

musí byť plynulé, bezproblémové. Uvedené predpokladá podľa súdu absolútne nekonfliktný komfortný
vzťah medzi rodičmi ohľadom starostlivosti a výchovy dieťaťa, čo v danom prípade nie je splnené.
Záver súdu však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Znalkyňa doporučila striedavú starostlivosť,
pretože komunikácia rodičov je na funkčnej úrovni. Otec je schopný komunikovať s matkou na funkčnej
úrovni. Matka svojou nekompromisnosťou, tvrdohlavosťou a kontrolovanou iniciatívnosťou chce mať

starostlivosť o syna pod svojou kontrolou. Samotná znalkyňa nevidela v nedostatku komunikácie dôvod
pre vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti. Práve zo strany matky dochádza k neústretovému
prístupu, čo je prvotná príčina problémov pri vzájomnej komunikácii. Otec sa na rozdiel od súdu
domnieva, že práve striedavá starostlivosť môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi,
pretože sa budú musieť podriadiť istému režimu starostlivosti o dieťa. Samotná znalkyňa uviedla, že v

prípade striedavej starostlivosti bude maloletý profitovať z rôznorodosti výchovných prostredí rodičov,
ktorí sa tak budú v jeho záujme dopĺňať. H. je aktuálne ukotvený ako v domácnosti matky, kde sa
presťahovali, tak aj v pôvodnom dome v domácnosti otca. Emocionálne rešpektuje oboch rodičov, s
obidvomi má pevnú primárnu vzťahovú väzbu, ktorá mu umožňuje bezpečne sa vzďaľovať od jedného
k druhému. Otec na rozdiel od matky nespochybňuje jej citové väzby, avšak tvrdí, že má rovnako silný

vzťah k synovi od jeho narodenia, často ho prebaľoval, kočíkoval ho, kúpal, kŕmil. Bola to práve matka,
ktorá vytrhla syna z jeho stabilného miesta domova. Keď otec zistil, že sa matka svojvoľne odsťahovala,
navrhol jej, aby sa dohodli na oddelenom živote v blízkosti V.. Matka však návrhy otca odmietla. Súd
svojim autoritatívnym rozhodnutím a zverením dieťaťa výlučne do starostlivosti matky porušil základný
princíp, na ktorom je založená starostlivosť o dieťa. Maloletý H. opakovane prejavil silnú túžbu žiť

rovnako s oboma rodičmi, čo je prekvapujúce, že aj potom, čo bolo dieťa zverené pred dvomi rokmi
neodkladným opatrením výlučne do osobnej starostlivosti matky, H. opakovane prosí otca, že chce byť s
ním, že chce byť rovnako uňho ako u mamy. Súd nevidel prekážku pre zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti ani vo vzdialenosti bydlísk oboch rodičov, ani v nástupe maloletého do základnej
školy. Otec s tým súhlasí, pretože striedanie školského prostredia by maloletý zvládol. Matka počas

posledných dvoch rokov zmenila H. domácnosť tri razy. Podľa vyjadrenia samotnej matky sa maloletý
adaptoval bez problémov na nové prostredia. Maloletý trpí rozpadom rodiny tým, že bol vytrhnutý z
prostredia, v ktorom sa narodil, vyrastal a ktoré stále aj po odstupe času považuje za svoj domov. Otec
je názoru, že práve funkčnou striedavou starostlivosťou bude u H. minimalizovaný negatívny dopad
straty úplnej rodiny a zázemia, ktoré pre dieťa predstavuje kompletná rodina. Záverom poukázal na stále

pretrvávajúcu neochotu matky dohodnúť sa v otázke realizácie styku s maloletým upraveným na čas
do rozvodu, keď matka trvá na odovzdávaní syna o 14.00 hod., keď je určené o 13.00 hod.. Pritom
maloletému končí vyučovanie aj podľa pripojeného rozvrhu v piatok o 12.25 hod.. Nesúhlasí tiež s
tým, aby si maloletého preberal priamo v škole. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok tak, že na čas po rozvode

manželstva zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca, matke uloží prispievať na jeho výživu sumou
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo alternatívne, aby
súd maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, so striedaním v týždňových
intervaloch.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré
manžel napáda výrok o rozvode manželstva, boli preukázané a hlavne ani jeden z manželov nemá
záujem na obnovení spolužitia. Názorové rozpory manželov boli potvrdené. Jej odchod zo spoločnej
domácnosti nebol svojvoľný ale bol útekom pred domácim násilím. V tomto konaní bolo preukázané,že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, je trvalo rozvrátené. Obnovenie manželského spolužitia nie
je možné. Obaja pred súdom s rozvodom manželstva súhlasili. Už viac ako dva roky spolu nežijú.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, súhlasí so záverom súdu, že

zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je v najlepšom záujme maloletého. Znalkyňa okrem
iného konštatovala, že rodičia sú schopní komunikovať len na funkčnej úrovni, čo neznamená, že sú
schopní sa dohodnúť, riešiť bežné problémy a nachádzať riešenie v prospech dieťaťa. Otec presadzuje
len svoje predstavy, na komunikáciu svojich cieľov používa dieťa, čím ho zaťahuje do sporov rodičov a
neprimerane maloletého zaťažuje. Nemá snahu spolupracovať, aj v prvý školský deň ignoroval pozvania

a návrhy matky na oslavu začiatku školského roka s dieťaťom v cukrárni, trval na trávení času so synom
oddelene. Naďalej odmieta akýkoľvek spoločný postup - návštevu školy, ZRPŠ a pod. Otec sa
odmietol niekoľkokrát zúčastňovať aj výchovného opatrenia za účelom zlepšenia vzájomných vzťahov a
komunikácie. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že má silnú väzbu so synom od jeho narodenia, nie je to pravda.
Väzbu si začal budovať hlavne po opustení spoločnej domácnosti. Maloletý H. nemá dnes vážnejšie
zdravotné problémy, po intenzívnej starostlivosti v domácom prostredí niekoľkoročných ozdravných

pobytoch, ktoré matka každoročne hradila, absolvovala a riešila prevažne sama, sa dostavil výsledok.
Otec v tomto čase pracoval, takže je zrejmé, že aj každodennú starostlivosť o dieťa zabezpečovala
matka. Za najvhodnejšie riešenie pre maloletého súd správne považoval zotrvanie maloletého v osobnej
starostlivosti matky, bez zmeny výchovného prostredia a súčasné realizovanie kontaktu s otcom počas
troch víkendov v mesiaci. Otec má široké možnosti budovať svoj vzťah so synom, byť mu nápomocný

pri víkendovej príprave do školy, ako aj si užívať množstvo spoločného voľného času a rozvíjať vzťah
dieťaťa k športu či iným aktivitám podľa svojich predstáv. Odvolanie otca je nedôvodné, preto matka
navrhla rozsudok potvrdiť.

4. Matka maloletého v ďalšom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že maloletý navštevuje prvú triedu

Základnej školy X. K.. Systematické pripravovanie do školy vo forme nielen domácich úloh ale i
samotného učenia si vyžaduje zodpovedný prístup rodiča a tento doposiaľ zastrešovala najmä ona.
V prípade, ak by súd rozhodol o styku otca v bežnom týždni tri víkendy, narušil by sa začatý proces
prípravy, čo by mohlo viesť k zhoršenému prospechu a demotivácii maloletého, ktorý by už v piatok
odchádzal na prvý styk s otcom o 14.00 hod., kedy by sa doma už nestihol s matkou pripraviť a v

nedeľu bude prichádzať od otca o 18.00 hod. a musel by zasadnúť s matkou, ktorá by si musela splniť
všetky školské povinnosti ako to býva obyčajne teraz, keď prichádza od otca, pričom takéto večerné
povíkendové učenie nesie so sebou veľký stres pre dieťa a už nejedenkrát maloletý rezignoval a takýmto
spôsobom sa mu postupne znenávidí škola, učenie ako také, čo nie je v jeho záujme. Preto navrhovala v
časti zverenia maloletého a určenia výživného rozsudok potvrdiť a v časti úpravy styku otca tento zmeniť

tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatku 15.00
hod. do nedele 16.00 hod., počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok 30.10. od 10.00 hod.
do 1.11. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku
od 23.12. do 27.12., v párnom kalendárnom roku od 27.12. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka,
počas jarných prázdnin vyhlásených pre Trenčiansky kraj každý nepárny kalendárny rok celý týždeň od

nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 15.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00
hod., počas veľkonočných sviatkov v kalendárnom roku párnom od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej
soboty a v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej soboty do Veľkonočného pondelka, cez letné
prázdniny každý kalendárny rok v mesiaci júl v prvom a druhom týždni a v mesiaci august v druhom a
treťom kalendárnom týždni.

5. V ďalšom vyjadrení matka uviedla, že znalecký posudok zo dňa 10.12.2020 je neaktuálny, nakoľko
maloletý v tej dobe nenavštevoval základnú školu. Nástupom do prvého ročníka sa mu zmenil režim,
ktorý je spojený s určitými návykmi ako príprava do školy, sústavná príprava na vyučovanie, zvládnutie
učiva, zmenil sa mu okruh sociálneho prostredia a to nové vzťahy, ktoré si buduje v školskom prostredí

so spolužiakmi, priberá nové autority do života, ako je učiteľ, vychovávateľ v školskom klube. Otcov
prístup na plnenie školských povinností je ľahostajný. Po dvanástich dňoch strávených s otcom v
čase zimných prázdnin prichádzal maloletý domov s čiastočne splnenými domácimi úlohami, ktoré
boli navyše urobené aj s chybami. Systematické a účelné plnenie školských povinností si vyžaduje
plnú spoluprácu rodičov, ktorú však otec od začiatku školského roka nevie dosiahnuť a ani nechce.

ÚPSVaR Trnava zaslal správu z referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 2.2.2022, z ktorej
vyplynulo, že realizovali poradenstvo konzultáciami ohľadom zlepšenia vzájomnej komunikácie v rodine,
pričom výchovné opatrenie uložené súdom si splnilo svoj účel len v minimálnej miere, otec sa k
nemu staval skepticky. Obaja rodičia sa necítia byť rešpektovaní vo svojich roliach, čo je zapríčinenéštýlom komunikácie, vlastnou predstavou o forme starostlivosti o syna, ako aj neoddelením končiaceho
manželstva od pokračujúceho rodičovstva a emóciami, ktoré tento proces sprevádzajú. Rodičia dokázali
fungovať v paralelnom rodičovskom vzťahu, snažili sa komunikovať o nevyhnutných veciach týkajúcich

sa maloletého H.. Hlavné veci týkajúce sa syna si však skôr oznamovali, než by o nich vzájomne
diskutovali. Ak by sa komunikácia zlepšila, otec by očakával od matky v prípade rozhovoru aby nekričala,
neskákala mu do reči a nechala ho dohovoriť. V prípade písomnej komunikácie, aby sa viac sústredila na
to,čojejpísal.Matkabyočakávalaodotcarešpektovaniejejrole,slušnúkomunikáciubezprerušovaniaa
opakovanýchinvektívvočijejosobe,ktorésadialipočasspolupráceZRPPSpriodovzdávaníapreberaní

si syna, vystúpenie otca z auta a odovzdanie si spätnej väzby o synovi, aktuálne riešenie tém súvisiacich
so synom a nie BSM.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
zverenia maloletého a určenia výživného vecne správny a v časti úpravy styku otca s maloletým je
dôvodné rozhodnutie čiastočne zmeniť.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19P/44/2019 bol rozvod manželstva
manželov Mgr. K. G. a Ing. H. G. a úprava ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému H., nar. XX.X.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie

v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému H., kde súd prvej inštancie maloletého zveril
do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné 200 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým
H.. Vzhľadom na obsah a skutočnosti tvrdené v odvolaní, odvolací súd mal za to, že odvolanie nebolo
podané proti výroku I., teda výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, keď odvolateľ
v odvolaní netvrdil, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, ani nenavrhoval v tejto časti zmenu rozsudku.

9. Pokiaľ sa týka napadnutého výroku II., teda zverenia maloletého a určenia výživného na maloletého
H., tu odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal
dokazovanievrozsahupotrebnompreposúdenienávrhovuplatnenýchnárokov,jehovýsledkyjednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam,

pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku v časti zverenia
maloletého do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného otcovi. Odvolací súd ani s prihliadnutím

na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu ohľadne zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky odchýliť, keď otec neuviedol také
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v tejto napadnutej časti.

10. Otec navrhoval v odvolaní zmenu rozhodnutia v časti zverenia maloletého dieťaťa a nariadenie

striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť predstavuje úpravu zverenia maloletého
dieťaťadostarostlivostiobochrodičov,pričomkaždýrodičmádieťavstarostlivostinapresnevymedzené
časové intervaly. Striedavá osobná starostlivosť musí byť v záujme dieťaťa, kde súd prihliada na vek
dieťaťa, jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia. Predpokladom
pre úspešné fungovanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov je ich schopnosť sa dohodnúť.

Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej
komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa, rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach
súvisiacich s financovaním potrieb dieťaťa, s presúvaním jeho osobných vecí z domácnosti jedného
rodiča do domácnosti druhého rodiča, so zdravotnou starostlivosťou maloletého, hlásením jeho pobytu

a pod. Striedavá osobná starostlivosť o deti funguje, keď obaja rodičia sú presvedčení, že druhý rodič
je pre dieťa dôležitý, keď obaja rodičia sú presvedčení, že ten druhý je tiež dobrý rodič, žijú blízko seba,
dieťasitiežprajetakútoformustarostlivosti,jedenrodičriadnedodržiavafinančnézáväzkyvočidruhému
rodičovi,rodičianavzájom spolupracujú,súflexibilní,majúslušnúúroveňkomunikácie,nezaťahujúdieťado svojich problémov a konfliktov a ak je dieťa staršie ako 3 roky, resp. je schopné odlúčenia od
druhého rodiča na určitý čas. Spoločná starostlivosť môže zlyhať keď jeden rodič sa o dieťa nemôže
primerane starať, je zjavne proti takémuto usporiadaniu, miesta kde rodičia po rozvode žijú sú od seba

veľmi vzdialené, rodičia pociťujú navzájom nepriateľstvo a nemajú snahu o jeho zmiernenie, používajú
dieťa ako rukojemníka vo vzájomnom boji ako prostriedok na zmiernenie vlastnej viny, či snahu vyhnúť
sa vyživovacej povinnosti.

11. Odvolací súd mal za to, že napriek tomu, že obaja rodičia majú vytvorenú so synom citovú väzbu,

maloletý s oboma rodičmi rád trávi čas, obaja majú vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletého, tak
striedavá osobná starostlivosť nie je v súčasnej dobe vhodná. Maloletý H. je prvák na základnej škole,
bydliskárodičovsúodsebavzdialenécca125km. Vprípadestriedavejosobnejstarostlivostibymaloletý
musel navštevovať dve základné školy. Návšteva dvoch základných škôl, navyše ešte pre prváka,
v iných mestách, v inom prostredí, v iných výchovných a vzdelávacích podmienkach je pre maloleté
dieťa frustrujúce, vyžadujúce si ustavičné prispôsobovanie sa existujúcim zmenám. Ide o nežiadúci

stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako aj fyzický vývoj maloletého, čo nemôže byť posudzované
v jeho záujme. Takáto forma striedavej osobnej starostlivosti (s návštevou dvoch základných škôl), by
si vyžadovala nevyhnutne intenzívnu komunikáciu. Pri vzájomnom konfliktnom vzťahu rodičov a ich
nekomunikácii toto nie je možné. Odvolací súd tak nepovažoval striedavú osobnú starostlivosť za v
záujme maloletého.

12. Odvolací súd preto považoval za správne zverenie maloletého do výchovy matky, ktorá sa od
narodenia o maloletého riadne stará s tým, že mal za to, že v záujme maloletého je vhodná širšia úprava
stykuotcasmaloletým.Pretoodvolacísúdpovažovalúpravubežnéhostykunaprvétrivíkendyvmesiaci
za správnu. Otec nemá možnosť, vzhľadom na vzdialenosť bydlísk, ktorú situáciu zapríčinila matka, keď

sa bez súhlasu otca s maloletým odsťahovala do miesta vzdialeného viac ako 100 km od pôvodného
bydliska maloletého, stretávať sa s maloletým aj počas dní pracovného týždňa, preto je úprava styku na
prvé tri víkendy v mesiaci správna a v záujme maloletého H.. Odvolací súd však mal za to, že argument
matky ohľadne skoršieho skončenia styku, keď 18.00 hodina je nevyhovujúca pre maloletého, nakoľko si
s otcom nespraví domáce úlohy a riadne sa nepripraví na vyučovanie na ďalší deň je čiastočne dôvodný.

Matka požadovala, aby sa styk ukončil skôr a to o 16.00 hod. Odvolací súd však mal za to, že otec
má právo a v konečnom dôsledku aj povinnosť sa počas víkendu so synom pripraviť na vyučovanie na
pondelok, keď ho matke odovzdáva v nedeľu večer, takže matka po návrate syna môže len skontrolovať
spravené domáce úlohy, či sú tieto úlohy v poriadku, či sa potrebné učivo naučil, poprípade ho vyskúšať.
Preto odvolací súd rozhodol, že otec je povinný vrátiť maloletého o hodinu skôr, ako rozhodol súd prvej

inštancie, teda o 17.00 hod., aby matka tieto aktivity s maloletým stihla bez stresovania dieťaťa vykonať.
Pokiaľ sa týka úpravy styku počas jarných prázdnin, vianočných sviatkov, táto bola súdom prvej inštancie
upravená správne, odvolací súd voči tejto úprave nemal žiadne výhrady. Pokiaľ sa týka úpravy počas
letných prázdnin, tu odvolací súd mal za to, že je potrebné styk zmeniť, nakoľko nevidel žiaden dôvod,
prečo by matka nemala so synom tráviť rovnaký čas počas prázdnin ako otec. Matka sa po celý rok

o syna stará počas pracovného týždňa, pripravuje sa s ním do školy, plní si s ním školské povinnosti
a má preto právo tráviť polovicu času počas letných prázdnin so synom, ísť s ním na dovolenku, na
rôzne výlety a to v rovnakom časovom rozmedzí ako otec. Pokiaľ sa týka veľkonočných sviatkov, tieto
súdom prvej inštancie upravené neboli, odvolací súd však mal za to, že je potrebné aj tieto upraviť, aby
medzi rodičmi zbytočne nedochádzalo ku konfliktom, preto rozhodol, že styk otca s maloletým sa bude

realizovať v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 17.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 17.00 hod. Odvolací súd takto upravený styk považoval za dostatočný, mal za to, že otec
má vytvorený dostatočný priestor k výchove a starostlivosti o svojho syna.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, a vo
výroku III. podľa § 388 CSP rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.