Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 21, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919204476
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6919204476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: L. L., rod. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom trvale v B., P. XXX, proti žalovanému: T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale v B., zast.
JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom v Hnúšti, Partizánska 197, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/43/2019
- 215 zo dňa 30. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/43/2019 - 215 zo dňa 30. 06. 2021 p o t v
r d z u j e .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
určenia, že je vlastníčkou rodinného domu bez súpisného čísla, postaveného na E KN parcele č. XX
vedenej na LV XXX, nachádzajúcej sa v kat. území B., zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok
II.). V žalobe (podanie zo dňa 11. 10. 2019, ktoré žalobkyňa doplnila podaním zo dňa 12. 02. 2020),

žalobkyňa tvrdila, že ešte v roku 2014 podala na súd návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva
rodinného domu býv. súp. č. X v B. (predtým súp. č. XX), ktoré konanie 3D 723/2014 Okresného súdu
RimavskáSobotabolozastavené,keďnevedelapredložilprideleniesúpisnéhočíslaodObecnéhoúradu
B.. Dom bol jej starých rodičov T. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX a L. L., nar. XX. XX.
XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX. Žalovaný je absolútne cudzí človek tejto nehnuteľnosti a nasťahoval sa
do domu v roku 2014 protiprávne. Nie je potomkom staviteľa T. L., ale je synom G. L., narodeného v r.
XXXX, zomrelého v r. XXXX, teda synom brata T. L., zomrelého XX. XX. XXXX. Dom už v roku 1944

obývali dcéry staviteľa domu T. L.. T. L. a L. L. mali deti S. A. rod. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelú XX.
XX. XXXX, L. Q. rod. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelú XX. XX. XXXX (jej matku), V. J. rod. L., nar. XX.
XX. XXXX, zomrelú v r. XXXX a G. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého v roku XXXX. L. Q. bola jej matka,
ktorej dom patril, nakoľko jej ho darovala zmluvou jej mladšia sestra V. J., za čo jej nebohá L. Q. dala
5.000,- Čsk. Dom si nárokuje žalovaný, ktorý sa už v minulosti pokúsil vybaviť vlastníctvo, bolo mu však
zrušené súpisné číslo na základe protestu prokuráta. Dom nikdy nepatril ani jeho otcovi G. L. a ani jeho
mame W. L., rod. W.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, pričom dokazovanie

súd prvej inštancie vykonal listinami, ktoré v konaní predložili strany sporu, dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne, ktorou sa domáhala, že je vlastníčkou domu bez súpisného čísla, ktorý sa nachádza na EKN
parcele č. XX, vedenej na LV č. XXX, v k. ú. B., nie je dôvodná, a preto žalobu žalobkyne zamietol.
Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal, či vo veci určenia vlastníckeho práva existuje naliehavý právnyzáujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP, pričom s existenciou naliehavého právneho záujmu na takomto
určení sa dostatočným spôsobom vysporiadal v bode 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
pričom dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť (dom) nie je zapísaný v evidencii nehnuteľností,

rozhodnutie súdu o vlastníctve je jedinou možnou cestou, aby sa vlastníctvo mohlo zapísať do evidencie
nehnuteľností s poukazom na to, že v súdenej veci ide o relatívne špecifický prípad, kedy nehnuteľnosť
nie je zapísaná a nie je ani žiadna listina preukazujúca vlastníctvo nehnuteľnosti. S poukazom na
to, že Obec B. vydala rozhodnutie o vydaní súpisného čísla, na základe ktorého bol predmetný dom
zapísaný do vlastníctva žalovaného, pričom následne na základe protestu Okresnej prokuratúry v

Rimavskej Sobote č. Pd 106/15/6609-3 rozhodnutím zo dňa 17. 09. 2015 Obec B. určila, že rozhodnutie
o vydaní súpisného čísla ruší z dôvodu, že neboli predložené doklady o vlastníctve k pozemku, ako
aj iný právny doklad k pozemku, ako aj kolaudačné rozhodnutie, následkom čoho sa vymazal aj zápis
žalovaného na liste vlastníctva ako vlastníka predmetného domu. Súd poukázal na to, že žalovaný sa
považuje za vlastníka domu, avšak doklady o vlastníctve sa evidentne nezachovali, rovnako za vlastníka
nehnuteľnosti sa považuje aj žalobkyňa, a práve na základe týchto okolností súd dospel k záveru, že je

daný naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, teda, či právo patrí žalobkyni, pričom súd posúdil,
že žalobkyňa je vo veci aktívne legitimovaná, keďže žiada o určenie domu do jej vlastníctva a žalovaný
ako vlastník aj bol v určitom období zapísaný ako vlastník v evidencii nehnuteľností so zdôraznením,
že z týchto dôvodov niet inej osoby, voči ktorej by mala žaloba smerovať. Po konštatovaní naliehavého
právneho záujmu súd prvej inštancie pristúpil k vecnému prejednaniu a posúdeniu samotnej žaloby. V

odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žiadala určiť, že je vlastníkom
rodinného domu. V žalobe aj ďalších podaniach tvrdí, že dom postavil jej starý otec T. L., zomrelý XX. XX.
XXXX. Po T. L. podľa uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. XX./XXXX dedili po 1/3 zákonní
dedičia a to v tom čase ešte maloleté deti menovaného S. L., L. L. a V. L.. Predmetom dedenia bol len
dom parc. č. 12/B, zapísaný v pozkn. zápisnici č. XXX kat. územia B., kde je zápisnica z 24. 12. 1934 č.d.

XXXX, že na jednu šestinu T. L. podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti tohto súdu z 30. mája 1934 D
613/33 vkladá sa vlastnícke právo pre nezletilú S. L. na 1/18, na nezletilú L. L. na 1/18 a na nezletilú V. L.
na 1/18. Predmetný dom nie je predmetom dedenia. Tento je postavený na E KN parcele č. XX zapísanej
na LV č. U. kat. územia B., z ktorej vyplýva, že ide o nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozkn. vl. č.
XX. Podľa uznesenia D 613/33 sa povoľujú zápisy o. i. „v pozkn. zápisnici č.L. kt. územia B. pod B XX

na meno pozostaviteľa T. L. beľo znejúca účasť z nemovitosti parc. č. XX/b lúka, XX lúka, XXX oráčina,
XXX/d lúka, XXX/d lúka, XXX oráčina, XXX oráčina, XXX lúka a patričnosť spoločnej urbárskej hory a
pastvy“, teda len pozemky. Ďalej žalobkyňa tvrdí, že dom patril jej matke S. Q., nakoľko jej ho darovala
zmluvou jej mladšia sestra V. J., za čo jej nebohá L. Q. dala 5.000,- Čsk. Žalobkyňa však nepreukázala,
že dom skutočne patril jej matke (ako je vyššie uvedené, nebol predmetom dedičstva po jej otcovi),

teda akým právnym titulom ho nadobudla, nehovoriac o tom, že aj keby jej sestra M.J. svoj podiel
darovala alebo predala (uvádza „darovala“ za „5.000,- Kčs“), ešte stále je tu podiel tretej dedičky a to S.
L.. Následne ničím nepreukázala, akým spôsobom ho mala nadobudnúť ona do výlučného vlastníctva.
Preto súd žalobu o určenie, že žalobkyňa je vlastníkom predmetného rodinného domu podľa § 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka („vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom“)
zamietol, lebo žalobkyňa nepreukázala, že by tento dom nadobudla niektorým zo spôsobov uvedených
v tomto ustanovení. Súd poukázal na to, že žalobkyňa v podaní zo dňa 06. 05. 2021 síce uvádza, že bez
určenia, že vec patrí do dedičstva po neb. L. Q., je jej postavenie neurčité, v čom vidí naliehavý právny
záujem, avšak žiadnu zmenu žaloby nepodala (evidentne jej niekto uvedené podanie napísal, keďže je

napísané strojovo a žalobkyňa všetky podania píše ručne) a v ten istý deň, teda 06. 05. 2021 žalobkyňa
napísala aj ručne písanú odpoveď na výzvu súdu, v ktorej uvádza, že naliehavý právny záujem na v
tom, aby dom nepatril žalovanému ale vnukom a vnučke staviteľa (žalobkyňa je vnučkou T. L., o ktorom
tvrdí, že dom postavil). Súd preto rozhodoval o žalobe o určenie, že dom patrí do vlastníctva žalobkyne,
avšak poznamenáva, že aj pre prípad, že by žalobkyňa podala zmenu žaloby, že dom patrí do dedičstva

po jej matke, bola by tá istá situácia ako u nej, teda že nie je preukázané, že by dom nadobudla matka
žalobkyne niektorým zo spôsobom uvedených v ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (viď aj
odsek 10 odôvodnenia). Ak žalobkyňa tvrdí, že dom postavil jej starý otec S. L., mala byť podaná žaloba
o určenie, že tento dom patrí do dedičstva po menovanom a bol by aj iný okruh strán konania (týka
sa všetkých dedičov). Žaloba o určenie, že je vlastníčkou rodinného domu, nebola vhodne zvoleným

procesným nástrojom, keď súd žalobu zamietol už z tohto dôvodu, ďalej nevykonával dokazovanie v tom
smere, či dom skutočne postavil starý otec žalobkyne F. L.. Vec právne posúdil v zmysle § 137 písm. c/
CSP, čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva a § 132 ods. 1 Občianskehozákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu, že žalovaný bol úspešnou
stranou sporu, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa.
Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nespravodlivé voči
opravdivým dedičom s tým, že cudzí si privlastnil majetok (dom, ktorý mal číslo domu: X, XX, XX, X a
nie XX, ktoré uvádzal súd). Ďalej v odvolaní uviedla, že odvolanie odôvodňuje § 365 ods. 1 písm. b/, f/
a h/ CSP, ktoré ustanovenia Civilného sporového poriadku citovala. Ďalej v odvolaní citovala ust. § 366

písm. d/ CSP bez špecifikácie prostriedkov procesného útoku alebo obrany. V odvolaní ďalej uviedla, že
okresný súd dôvodí, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníctva, pričom v odvolaní žalobkyňa znovu
opakujeskutkovétvrdeniaostavbedomujejstarýmotcomT.L.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýzomreldňaXX.
XX. XXXX, s poukazom na to, že v roku 2014 podala návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva
konanie (konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota sp. zn. 3D/723/2014), ktoré bolo bez jej
viny zastavené. Namietala, prečo okresný súd nebral do úvahy čestné prehlásenie L. U. a L. U., dedičské

konanie po T. L. (ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, starý otec žalobkyne), konanie sp. zn. D 613/33,
potvrdenie Obce W. o vyplatení mladšej zo sestier V. J. jej sestrou L. Q., rod. L. za rodinný dom a role.
Ďalej obsahom odvolania sú opakovane uvádzané rovnaké skutkové tvrdenia žalobkyňou ako v konaní
pred súdom prvej inštancie, a to vo vzťahu k stavbe domu, užívaniu domu, rodinným vzťahom, konaní
a správaní otca žalovaného a žalovaného, pričom zároveň opakovane namieta nepravdivosť tvrdení

žalovaného v písomných vyjadreniach. Žalobkyňa uvádza, že na výzvu súdu prvej inštancie doložila
doklady. Podľa žalobkyne sa najskôr mala vyriešiť žaloba o určenie vlastníckeho práva, ktorú podal
žalovaný. Ďalším obsahom odvolania žalobkyne je tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie tvrdí, že
žalobkyňa neuviedla skutkové tvrdenia o tom, že je daný naliehavý právny záujem. Namieta, že žalovaný
nepreukázal, že je vlastníkom domu. Poukazuje na to, že dom XX (vložka č. XXX) č. XX bol vlastníctvom

T. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX; tento bol otcom T. L., narodeného v roku XXXX,
zomrelého v roku XXXX, starého otca žalobkyne, G. L., narodeného XXXX, zomrelého XXXX, otca T. L.,
L. L., narodeného XXXX, ktorý zomrel v roku XXXX ako slobodný. S poukazom na to, že tento rodinný
dom č. XX dávno neexistuje, je ruinoviskom. V odvolaní ďalej uviedla, že žalobkyňa požiadala okresný
súd o odklad pojednávania nariadeného na deň 09 .06. 2021, k čomu doložila potvrdenie od lekára, ktoré

súd akceptoval a určil nový termín pojednávania na deň 30. 06. 2021, ktoré pojednávanie žiadala odročil
kvôli zdravotnému stavu, pričom predložila správu od psychiatra, pojednávanie žiadala odročiť na pol
roka až jeden rok, avšak zákonná sudkyňa jej telefonicky oznámila, že termín pojednávania určený na
deň 30. 06. 2021 neodročí s uvedením, že súd doklady k dispozícii má. Žalobkyňa v odvolaní opakovane
uvádzala, že nevie, prečo jej doklady súd nebral do úvahy pri rozhodovaní. K bodu 13. odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že už od roku 2014 predkladá čestné prehlásenie a naviac ešte
ich hodnovernosť je overená, jedná sa o čestné prehlásenie L. U. a čestné prehlásenie L. U., ktoré podľa
žalobkyne neboli brané na okresnom súde nikdy do úvahy, akoby nemali žiadny význam. Vo vzťahu
k rozhodnutiu súdu o trovách konania uviedla, že je nehoráznosť, keď súd priznal žalovanému ako
procesne úspešnej strane aj súdne trovy len z toho dôvodu, že tam bol prítomný advokát, s poukazom

na to, že tvrdenia žalovaného a jeho zástupcu sú klamstvom.

3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu k podanému odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedol,
že odvolanie žalobkyne nepovažuje za dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny. Zotrváva na vyjadreniach a tvrdeniach prejavených v priebehu konania, najmä na tom, že

zo žaloby a ani z dôkazov predložených žalobkyňou a ani z odvolania nie je zrejmé na základe
akých hmotnoprávnych dôvodov žalobkyňa odvodzuje svoj žalobný návrh. Zo žaloby a ani odvolania
nevyplýva, na základe akých skutkových okolností by mal súd určiť vlastníctvo k rodinnému domu
v prospech žalobkyne. Napriek dôvodom napadnutého rozsudku zotrváva na názore, že žalobkyňa
neosvedčila svoju aktívnu legitimáciu, keďže z dôkazov predložených žalobkyňou nevyplýva určovací

záujem žalobkyne na podaní žaloby, a teda nie je daná ani jej aktívna legitimácia na podaní žaloby.
Považuje za správne tvrdenie súdu, že zo žaloby, predložených dôkazov a ani z odvolania žalobkyňa
ničím nepreukázala, akým spôsobom mala dom nadobudnúť do výlučného vlastníctva. V tomto
smere aj odvolanie žiaden záver o možnom nadobudnutí vlastníckeho práva žalobkyňou v celosti
nedáva. Žalobkyňa nepreukázala, že by tento dom nadobudla niektorým zo spôsobov uvedených v

ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného motiváciou žalobkyne
je spôsobovať žalovanému určité príkoria a zabrániť tomu, aby rodinný dom, ktorý zdedil, mohol
byť aj formálne zapísaný ako jeho vlastníctvo. Žalovaný nemá snahu niekoho okradnúť, má záujem
zlegalizovaťstav,ktorýjenesporný.Zhľadiskaďalšíchdôvodovuvádzanýchvodvolaní,čiužskutkovýchalebo obviňujúcich, nemá význam sa vyjadrovať práve pre nepravdivé tvrdenia žalobkyne, ktoré v
prejednávanej veci nemajú žiaden skutkový ani právny význam. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný neoprávnene býva v
nehnuteľnosti (dom bývalé číslo domu 9), žalovanému ani jeho otcovi G. L., nar. XXXX, ktorý zomrel v
roku XXXX, ani jeho matke W. L., nar. XXXX, zomr. XXXX, tento rodinný dom na B. nikdy nepatril. T.

rodičia sa zosobášili len okolo roku XXXX, dom bol postavený už v roku XXXX. Do roku XXXX v tomto
dome bývala matka navrhovateľky L. Q., nar. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, ktorá
jedcéroustaviteľatohtorodinnéhodomuT.L.(Q.),nar.XX.XX.XXXX,ktorýzomrelXX.XX.XXXXajeho
manželky L. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. V ďalšom opakovala všetky
tvrdenia uvedené už v odvolaní ako aj vo svojich podaniach v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
Žalobkyňa nespôsobuje príkoria žalovanému, ale je to naopak. Pokiaľ tvrdí advokát žalovaného, že

žalobkyňa nemá záujem na podaní žaloby, je to práve naopak. Zotrváva na podanom odvolaní.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa napáda rozhodnutie
súdu a odôvodňuje odvolanie ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. c/, d/, f/ a h/ CSP. V podanom odvolaní
nie je jednoznačne uvedené, čoho sa žalobkyňa domáha. Z hľadiska skutkových okolností poukazuje na

svoje tvrdenia uvedené v priebehu konania a podstatným spôsobom nereaguje na dôvody, ktoré uviedol
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolanie nepovažuje za dôvodné, napadnutý rozsudok
súdu považuje za vecne správny. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu
neuvádza žiadne nové skutočnosti oproti odvolaniu. Zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa
06. 08. 2021.

6. Žalovaná sa písomným vyjadrením zo dňa 14. 02. 2022 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, v ktorom
uvádzala v zásade rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní a písomnom vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného k odvolaniu. Zároveň opakovane predložila rovnaké doklady ako v prechádzajúcom období.

7. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Odvolací súd uvádza, že je viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP ako aj odvolacími
dôvodmi odvolania v zmysle § 380 ods. 1 CSP. Na základe podaného odvolania žalobkyne tak v

rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po
preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne v podanom odvolaní nie sú dôvodné. Súd na základe
vykonaného dokazovania tak, ako tento rozsah dokazovania stanovili strany sporu predloženými
písomnými dokladmi, pričom ani jedna sporová strana iné návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhla,

zistil a v odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval skutkový stav veci správne, pričom dôkazy vyhodnotil
v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie síce stručne, ale náležite odôvodnil, keď odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, pričom odvolací súd konštatuje,
že odvolateľka žiadnym spôsobom nenamietala, že by odôvodnenie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnenévsúladesust.§220ods.2CSP.Sprihliadnutímnarozsahodvolaniažalobkyneaodvolacie

dôvody uvedené v jej odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie s prihliadnutím na zistený skutkový stav a predmet sporu, ktorý
vymedzila žalobkyňa podanou žalobou (podanie žalobkyne zo dňa 11. 10. 2019 v spojení s doplnením
žaloby podaním zo dňa 12. 02. 2020) je vecne správny. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne
vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

10. Preskúmaním odvolania odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa jednotlivé odvolacie dôvody
vymedzila poukazom a citáciou jednotlivých ustanovené § 365 CSP, keď konkrétne citovala odvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súdnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; odvolací súd uvádza, že odvolateľka
jednoznačne nešpecifikovala v čom sa mal súd prvej inštancie dopustiť nesprávneho procesného

postupu, ktorým by znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže však odvolateľka v odvolaní poukazovala
na postup súdu vo vzťahu k určovaniu termínov pojednávania, odvolací súd zameral svoj prieskum
aj na otázku správnosti postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k prejednaniu veci. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že žalobkyňa v konaní nebola zastúpená, žalovaný bol v konaní zastúpený

právnym zástupcom z radov advokátov. Súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania 09. 06.
2021, na ktoré pojednávanie bola riadne predvolaná žalobkyňa ako aj právny zástupca žalovaného. Na
žiadosť žalobkyne zo dňa 04. 06. 2021, doručenej súdu dňa 07. 06. 2021, po ozrejmovaní si dôvodov,
pre ktoré žalobkyňa žiada o odročenie pojednávania, telefonicky zákonnou sudkyňou dňa 07. 06. 2021
súd odročil pojednávania na deň 30. 06. 2021, o čom boli strany sporu riadne upovedomené. Žalobkyňa
následne dňa 09. 06. 2021 doručila potvrdenie lekára zo dňa 07. 06. 2021, ktorým preukazovala

dôvod, pre ktorý sa nemohla zúčastniť pojednávania. Súd z obsahu spisu zistil, že právny zástupca
žalovaného podaním zo dňa 07. 06. 2021, ktoré bolo súdu toho istého dňa aj doručené, žiadal o
odročenie pojednávania, ktoré bolo stanovené na deň 30. 06. 2021 o 10.00 hod., pričom, jeho žiadosti
súdom vyhovené nebolo, bol iba zmenený čas pojednávania na 13.30 hod., o čom boli strany sporu
riadne upovedomené. Žalobkyňa bola na pojednávanie dňa 30. 06. 2021 riadne predvolaná, pričom

predvolanie jej bolo doručené dňa 14. 06. 2021. Následne žalobkyňa písomným podaním zo dňa 24.
06. 2021 doručeným súdu až dňa 28. 06. 2021, opätovne požiadala o odročenie pojednávania, resp.
dočasné prerušenie pojednávania, z dôvodu zdravotného stavu do zlepšenia, resp. vyliečenia aspoň na
polroka,resp.jedenrok,pričomkžiadostipripojilasprávuzvyšetreniaL..D.B.zodňa22.06.2021,ktorý
nedoporučil osobnú účasť žalobkyne na pojednávaní. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa bola telefonicky

súdom upovedomená, že jej žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovuje, pojednávanie odročené
nebude, s poukazom na to, že žalobu podala žalobkyňa ešte v roku 2019, pričom bola poučená aj o
možnosti zastúpenia. Súdom bola poučená, že v prípade, že sa žalobkyňa na pojednávanie nedostaví,
bude súd pojednávať v jej neprítomnosti, pričom žalobkyňa pri telefonickom rozhovore uviedla, že na
žalobe o určenie vlastníckeho práva trvá, pričom uviedla, že možno na pojednávanie príde. Následne

z úradného záznamu, ktorý bol vyhotovený súdom dňa 30. 06. 2021 bolo preukázané, že dňa 30.
06. 2021 ráno telefonicky manžel žalobkyne oznámil, že žalobkyňa sa na pojednávanie nedostaví. Z
obsahu zápisnice odvolací súd mal za preukázané, že na pojednávaní dňa 30. 06. 2021 sa nedostavila
žalobkyňa ani žalovaný, dostavil sa právny zástupca žalovaného, súd uznesením rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti žalobkyne. Vzhľadom na hore uvedené, odvolací súd konštatuje, že v

prípade ak žalobkyňa mienila práve touto okolnosťou uvádzať odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1
písm. b/, takýto odvolací dôvod nie je dôvodný, pretože súd sa nedopustil nesprávneho procesného
postupu, ktorým by znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola opakovane
na pojednávanie, či už dňa 09. 06. 2021 alebo dňa 30. 06. 2021, predvolaná s dostatočným časovým

predstihom, pričom z obsahu spisu mal odvolací súd zároveň nepochybne preukázané, že žalobkyňa
bola súdom prvej inštancie poučená o možnosti prípadného zastupovania v súdnom konaní zástupcom,
ktoréhosizvolí,zároveňbolapoučená,žepodľazákonač.327/2005Z.z.mástranaprávonaposkytnutie
právnej pomoci určeným advokátom, alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ spĺňa podmienky na jej
poskytnutie v tomto zákone, toto poučenie žalobkyňa prevzala dňa 06. 02. 2020, v konaní si nezvolila

zástupcu ani právneho zástupcu z radov advokátov, resp. nepožiadala Centrum právnej pomoci o
poskytnutie právnej pomoci, pričom opakovane žiadala o odročenie pojednávania v krátkej lehote pred
vytýčeným termínom pojednávania. Za situácie, že žalobkyňa ako strana sporu do konania predložila,
a to aj opakovane tie isté listinné dôkazy, pričom žiadnym spôsobom nenavrhla ďalšie dokazovanie,
napr. výsluchom strán sporu, resp. iné návrhy na doplnenie dokazovania, potom nemožno považovať

postup súdu prvej inštancie, keď pojednával v neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní dňa 30. 06. 2021
a nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania, pričom na tomto pojednávaní aj rozhodol vo veci na
základe listinných dôkazov, ktoré strany sporu doložili do spisu, za nesprávny procesný postup, ktorým
by znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

11. Čo sa týka odvolacích dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla len citáciou ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/, žalobkyňa v odvolaní neuviedla, v čom vidí pochybenie súdu prvej inštancie, keď dospel na základe
vykonaných dôkazov podľa žalobkyne k nesprávnym skutkovým zisteniam a akého nesprávnehoprávneho posúdenia veci sa súd prvej inštancie dopustil. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že
rozhodnutie okresného súdu je nespravodlivé voči opravdivým dedičom, že cudzí si privlastnil majetok
(dom č. X, XX, XX, X, nie XX, ako uvádza súd), odvolací súd uvádza, že súd rozhodoval o žalobe

žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že ona je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Žalobu žalobkyne
súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že by bola vlastníčkou spornej
nehnuteľnosti, pričom žalobu nezamietol z dôvodu, že by v konaní bolo preukázané, že vlastníkom
spornej nehnuteľnosti by bol žalovaný, ale práve z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou,
k jej tvrdeniu, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Súd nerozhodoval o dome č. XX, ako vyplýva

z námietky žalobkyne, súd len citoval dedičské konanie po starom otcovi žalobkyne, kde je uvedené
číslo domu XX, pričom predmetom dedičského konania po nebohom T. L. bola len 1/6 nehnuteľnosti
zapísanej v PK vložke č. XXX, ktorý dom pôvodne vlastnícky patril otcovi starého otca žalobkyne a
otca žalovaného, čo vyplýva aj PKV č. XXX. Žalobkyňa aj v odvolaní opakovane tvrdí, že je vlastníčkou
spornej nehnuteľnosti, pričom opakuje skutkové tvrdenia o výstavbe rodinného domu jej starým otcom T.
L. a namieta posúdenie ňou predložených listín, konkrétne čestných prehlásení L. U. a L. U., potvrdení

Obecného úradu W., ako aj dedičského konania po T. L. v konaní D 613/33 Okresného súdu Rimavská
Sobota, pričom odvolací súd musí pri svedčiť súdu prvej inštancie v tom, že vzhľadom na predmet
konania,ktorýžalobkyňavymedzilatak,žežalobousadomáhalaurčenia,žejevlastníčkoupredmetného
rodinného domu, nepreukázala s prihliadnutím na aj hore predložené listiny, akým spôsobom by mala
tento dom nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobkyňa. V tomto smere odvolací súd poukazuje

na to, že nebolo dôvodné vysporadúvať sa s dôkazmi, ktorými žalobkyňa preukazovala vlastníctvo
sporného domu T. L., starým otcom žalobkyne, práve s prihliadnutím na predmet sporu, keďže je
nepochybné, že predmetný dom nebol predmetom dedičského konania po nebohom T. L., starom otcovi
žalobkyne, predmetom dedičského konania vo vzťahu k nehnuteľnosti rodinnému domu bola len čiastka
na rodinnom dome č. XX, o ktorom sama žalobkyňa tvrdí, že tento už neexistuje, z čoho je zrejmé, že sa

nejedná o totožný dom. Práve s prihliadnutím na predmet konania - určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou
sporného domu, potom v tomto konaní bolo bez právneho významu zisťovať, či vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, ku ktorej sa vlastníctva domáhala žalobkyňa, bol jej starý otec T. L., pričom odvolací súd
uvádza, že sama žalobkyňa aj v odvolaní uvádza rôzne tvrdenia, keď tvrdí, že vlastníkom domu bol jej
starý otec a tiež tvrdí, že vlastníkom domu bola aj jej stará matka, manželka T. L., čo má význam pri

právnom posúdení, avšak nie vo vzťahu k predmetu tohto konania. Je nepochybné, že po nebohom T.
L., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, dedili po 1/3 zákonní dedičia, a to v tom čase 3 maloleté deti, S. L., L. L.
(matka žalobkyne) a V. L.. V tomto uznesení je teda vymedzený okruh zákonných dedičov. Predmetom
dedičského konania vedeného u Okresného súdu Rimavská Sobota pod č. D 613/33 však sporná
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, nebola. Aj za situácie, že by v konaní bolo

preukázané, že predmetný dom v čase smrti nebohého T. L. bol jeho výlučným majetkom a prichádzalo
by do úvahy dedenie zo zákona, t. j. dedenie dcérami nebohého T. L. pri zohľadnení listinného dôkazu,
ktorý žalobkyňa v konaní preukázala, a to potvrdenie Obecného úradu W., z ktorého vyplýva, že jedna
z dedičiek po T. L. mladšia sestra matky žalobkyne L. Q., rod. L., V. J., rod. L. odpredala spornú
nehnuteľnosť(tentodôkazbyvšakbolopotrebnéosobitnevkonanívyhodnotiťvprípadeinejžaloby)aza

situácie, že z obsahu spisu vyplýva, že tretia dcéra T. L. S. L. zomrela v roku XXXX, po tejto dedili práve
zvyšné dve sestry, t. j. L. Q. a V. J., je nepochybné, že žalobkyňa nebola jedinou dedičkou L. Q., nakoľko
aj z tvrdení žalobkyne v konaní a aj v samotnom odvolaní nepochybne vyplýva, že okrem žalobkyne by
mali byť vlastníkmi rodinného domu po 1/4 aj jej traja bratia, a to C. Q., L. Q. a T. Q.. Potom nemôže byť
dôvodná žaloba žalobkyne, pokiaľ sa domáhala určenia, že je vlastníčkou sporného rodinného domu.

Súd správne skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že by predmetný dom nadobudla niektorým zo
spôsobov uvedených v ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Rovnako správne súd prvej inštancie v
bode 13 odôvodnenia poukázal na to, že v prípade, ak žalobkyňa tvrdí, že dom postavil jej starý

otec M. L., mala žalobkyňa podať žalobu o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a žaloba,
ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou predmetného rodinného domu, bola nevhodne
zvoleným procesným nástrojom, pričom žaloba bola správne súdom prvej inštancie zamietnutá už z
tohto dôvodu a nebolo potrebné, aby súd s prihliadnutím na uvedené vykonával dokazovanie v tom
smere, či dom skutočne postavil starý otec žalobkyne T. L.. Neobstojí námietka žalovanej, že sa najprv

mala vyriešiť žaloba o určenie vlastníckeho práva, ktorú podal žalovaný (žalobkyňa zrejme má na
mysli konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/3/2019, v ktorom konaní sa žalovaný ako žalobca domáha voči
viacerým žalovaným, okrem iných aj voči žalovanej 4/ L. L. [v tomto konaní žalobkyne] zrušenia avyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. B., zapísaným
na LV č. XXX ako EKN parc. č. XX trvalé trávne porasty vo výmere 1516,12 m2), ktoré konanie je však
bez právneho významu vo vzťahu k predmetu konania, o ktorom rozhodoval súd prvej inštancie v tomto

konaní. Rovnako nedôvodná je odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie tvrdí, že žalobkyňa
neuviedla skutkové tvrdenia o tom, že je daný naliehavý právny záujem; naopak súd prvej inštancie
pri vyhodnocovaní ust. § 137 písm. c/ CSP, dospel k záveru, že u žalobkyni existuje naliehavý právny
záujem, a preto vec aj vecne preskúmal a na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového
stavu, ktoré súd prvej inštancie zistil vykonaným dokazovaním vo veci vecne rozhodol. Vo vzťahu k

odvolacej námietke, čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní žalobkyňa nebola úspešnou, keďže žaloba žalobkyne bola
súdom zamietnutá, úspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto súd pri aplikácii § 255 ods. 1 CSP priznal
žalovanému ako strane sporu náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania, keď o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval

postupom aj v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. S prihliadnutím už na všetky uvádzané okolnosti veci, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo
veci na základe zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na predmet sporu vecne rozhodol správne,
rovnako vecne správne rozhodol aj v časti o trovách konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1
CSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešnou stranou sporu, preto žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy odvolacieho konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením. Odvolací súd dodáva, že nezistil v súdenej veci existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa umožňujúcich aplikáciu § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu,
t. j. žalovanému. Hoci žalobkyňa v ostatnom vyjadrení uviedla, že poberá len dôchodok 342,- Eur,
toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala; vôbec nepreukázala jej majetkové, osobné a sociálne

pomery, a teda nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa z hľadiska sociálnych
aspektov.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).