Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/99/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200291
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200291.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela
a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: SENPAGA SPOLKA Z
ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, so sídlom Ul. Marszalkowska 55/73/39, 00-676 Warszawa,
Poľská republika, právne zastúpeného: JUDr. Vladimír Vágó, advokát, so sídlom Šafáriková 431/4,
924 01 Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,

974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 341548/2021 z 10.
septembra 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o

r o z h o d o l :

Správny súd priznáva správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia
správneho súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/99/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa11.8.2021,doručenoutunajšiemusprávnemusúdudňa11.8.2021,sažalobcadomáha

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 341548/2021 z 10.9.2021, ktorým tento postupom
podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolania žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutia Colného
úradu Trnava zn. 230619/2021 zo dňa 17.5.2021 a zn. 230103/2021 zo dňa 17.5.2021.

2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti
dôvodil tým, že v rámci tohto konania hrozí žalobcovi finančná ujma vo výške 2.977,59 Eur, avšak vo
veci súdneho konania pod spisovou značkou 20S/102/2021 hrozí žalobcovi finančná ujma vo výške
18.549,95 Eur, vo veci súdneho konania pod spisovou značkou 14S/72/2020 hrozí žalobcovi finančná
ujma 20.771,28 Eur, vo veci súdneho konania pod spisovou značkou 20S/130/2020 hrozí žalobcovi
finančná ujma 2.235,99 Eur. Celkom je to teda suma 44.534,81 Eur. Táto suma prestavuje hrozbu

značnej finančnej škody, pričom už sa de facto vykonáva výkon v časti tejto a to na základe predmetných
výziev vydaných Colným úradom Trnava. Táto skutočnosť predstavuje vážnu hrozbu pre fungovanie,
chod, existenciu žalobcu. To, že sa už uskutočňuje výkon týchto rozhodnutí, jednoznačne preukazujú
predmetné výzvy colného úradu, kde reálne hrozí okrem značnej finančnej škody aj odobratie povolenia
byť ručiteľom. Okrem uvedených, okamžitá úhrada predmetnej platby by nie iba obmedzilo, ale doslova
by paralyzovalo a znemožnilo by to ďalšiu obchodnú činnosť žalobcu a ručiteľa a tiež ďalšie akékoľvek

obchodné aktivity týchto právnických osôb. Malo by to následky okrem iných aj na finančnú disciplínu
žalobcu a ručiteľa voči jeho ďalším obchodným partnerom.

3. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom

vyjadrenízodňa20.1.2022,pretoženávrhžalobcupovažuježalovanýzanedôvodný,resp.nepodložený,
a to z toho dôvodu, že tvrdenie žalobcu iba v medziach, že mu hrozí ujma, a to na základe toho, že môžebyť začatý výkon rozhodnutia, je už samé o sebe nedostatočné, keďže žalovaný sa domnieva, že pod
závažnou ujmou zákonodarca sledoval všeobecnejší aspekt dosahu výkonu napadnutého rozhodnutia,
či už v podobe dosahu na ekonomickú stabilitu žalobcu, na jeho zamestnancov, zamestnanosť a

ekonomickú stabilitu regiónu, sociálny dosah na žalobcu ako fyzickej osoby, či členov jeho rodiny, a pod..
Colný úrad výzvami na úhradu sumy DPH vyzval ručiteľa žalobcu - právnickú osobu Douane spol. s r.o.,
k úhrade DPH, ktorú bol povinný uhradiť za žalobcu. Ručiteľ sa na podklade ustanovení § 48b zákona
č. 222/2004 Z. z. a Záručnej listiny DPH - ručiteľa, zaviazal k dobrovoľnému splneniu povinnosti úhrady
DPH vzniknutej a vyrubenej v súvislosti s prepustením tovaru do colného režimu (kód 4200) a to po

doručení písomnej výzvy colného úradu na zaplatenie v prípade, ak ju neuhradí dlžník (žalobca). Suma
DPH, na ktorej zaplatenie je žalobca povinný, je všeobecne záväzným právnym predpisom určená a
na jeho základe vyrubená platba vyberaná pri dovoze tovaru. Vznik povinnosti zaplatiť dovozné platby
je právnym následkom konania žalobcu, ktorý realizoval dovoz tovaru, s čím je okrem iného spojený
vznik povinnosti zaplatiť dovozné platby. Aj v prípade, ak v zmysle platných všeobecne záväzných
právnych predpisov existuje, hoci len pri nesplnení určitých podmienok, možnosť vzniku tejto povinnosti

(povinnosti zaplatiť DPH pri dovoze), je pri riadnom a starostlivom výkone podnikateľskej činnosti
dôvodné predpokladať, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej (obchodnej) činnosti túto možnosť
zohľadní a bude disponovať dostatočným finančným krytím, prípadne nebude realizovať podnikateľské
(obchodné) operácie, ktoré by mohli nad únosnú mieru ohroziť jeho hospodársku situáciu. Navyše v
predmetnom prípade sa nejedná o pokutu za porušenie colných predpisov, kde osoba, ktorej sa pokuta

ukladá, nemusí pred zistením porušenia colných predpisov ani približne poznať možnú výšku sankcie,
ale ide o zákonom určenú platbu vyberanú pri dovoze, u ktorej je jej výška presne určiteľná na základe
údajov o dovážanom tovare a pri znalosti zodpovedajúcich ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré príslušnú platbu vyberanú pri dovoze upravujú. Existencia možnosti oslobodenia od
príslušnej platby vyberanej pri dovoze nevylučuje možnosť, že podmienky pre oslobodenie nebudú

splnené (osobitne ak ich splnenie môže závisieť od konania rôznych osôb) a platbu bude v zmysle
zákona potrebné uhradiť. Žalobca dostatočne nezdôvodnil ako a čím mu konkrétne vznikla značná
finančná škoda. Na preukázanie vzniku značnej finančnej škody alebo vážnych hospodárskych ťažkostí
z titulu povinnej platby vyplývajúcej z už vydaného a vykonateľného rozhodnutia musí byť zrejmá
súvislosť medzi povinnou platbou a jej úhradou, pričom okamžitá úhrada by mohla byť existenčnou

hrozbou pre povinného. Je zrejmé, že by sa muselo jednať o mimoriadnu a zároveň súčasnú okolnosť,
do ktorej by sa zaplatením povinnej platby dostal žalobca. Predpokladom takej situácie je naliehavosť
veci, tzn. okolnosti, ktoré vychádzajú zo súčasných hospodárskych alebo finančných pomerov žalobcu.
V predmete tejto dovoznej sumy DPH mal colný úrad zabezpečený dlh - dovoznú sumu DPH vyplývajúcu
z predmetného rozhodnutia prostredníctvom ručiteľa. Colný úrad sumu dovoznej DPH ani nepožadoval

po žalobcovi (výzva bola adresovaná ručiteľovi), nakoľko v tejto veci podľa § 48b ods. 4 zákona
č. 222/2004 Z. z. sa na úhradu dane v prípade tohto predmetného rozhodnutia použije zabezpečenie
dane. K námietke žalobcu vo vzťahu k hrozbe odobratia povolenia, resp. hrozbe zrušenia rozhodnutia
o schválení byť ručiteľom colným úradom v prípade, ak ručiteľ nezaplatí dlžnú sumu DPH v lehote
určenej výzvou s poukazom na prebiehajúce súdne konanie, žalovaný uvádza, že ručiteľ konal v rámci

svojej podnikateľskej činnosti v predmete ručenia DPH dobrovoľne a z princípu zmluvnej slobody vstúpil
do zmluvného vzťahu s deklarantom - žalobcom, s ktorým uzavrel zmluvu o poskytnutí ručenia za
dohodnutú odmenu. Uzavretím týchto zmlúv sledoval dosiahnutie zisku, ktorý je znakom podnikania,
rovnako tak ale musí znášať podnikateľské riziko z titulu jeho záväzku.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje
jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu

zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym
prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného
účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie
alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by
ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný

účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak,
aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný,
zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích
opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom

konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov
už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy
spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj

naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba
uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným)
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo
jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018)

9. Správny súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného,

ktorým potvrdil rozhodnutia Colného úradu Trnava, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie,
okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy,
ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter vzhľadom na ďalšie prebiehajúce súdne konania
označenéžalobcom.ŽalobcomdoloženévýzvyodColnéhoúraduTrnava,ktorésúadresovanéručiteľovi
žalobcu, sú dôkazom o aktuálnom výkone napadnutého rozhodnutia. Ide o hrozbu značnej finančnej

škody, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, preto súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).