Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 4, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203882
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220203882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti
žalovanému: L. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. V. XXX/XX, XXX XX Š., o zaplatenie istiny 77,32 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Konanie v časti o zaplatenie istiny 23,49 EUR sa zastavuje.

III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 06. 11. 2020 sa domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu, ktorým súd
zaviaže žalovaného k zaplateniu istiny 77,32 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona
č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

3. Žalovaný je z tohto zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) cit. zákona vo
výške 4,64 EUR podľa § 6 ods. 1 cit. zákona s periodicitou platenia úhrad s mesačnou periodicitou
platenia úhrad.

4. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 citovaného zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto
návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie od 01. 07. 2019 do 31. 07. 2020.

5. Ako listinné dôkazy k žalobe žalobca pripojil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu a výzvu
žalobcu zo dňa 02. 07. 2020.

6. S poukazom na § 10 ods. 1 a 3 vyššie citovaného zákona č. 340/2012 Z. z. žalobca je oprávnený od
platiteľa, ktorý nezaplatil úhradu podľa § 7, požadovať aj úhrady za omeškanie a pokutu 17,00 EUR.

7. Dlh žalovaného predstavuje sumu 60,32 EUR, ktorá pozostáva z 13 neuhradených mesačných

predpisov v kontrolovanom období od 01. 07. 2019 do 31. 07. 2020. Výška dlhu je súčinom počtu
neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 citovaného
zákona, v zmysle toho pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 77,32 EUR (z toho istina vo výške 60,32
EUR, pokuta vo výške 17,00 EUR a zaplatené poštovné sadzby vo výške 1,85 EUR).8. Súd vydal vo veci platobný rozkaz 6C/33/2020-14 zo dňa 27. 11. 2020.

9. Proti platobnému rozkazu žalovaný v zákonnej lehote podal odpor dňa 14. 12. 2020 a súd následne
uznesením 6C/33/2020-30 platobný rozkaz zo dňa 27. 11. 2020 zrušil.

10. Žalovaný v odpore uviedol, že sa stotožňuje so žalobcom v tom, že podľa zákona č. 340/2012 Z.
z. z 18. 10. 2012 o úhrade za služby verejnosti poskytované rozhlasom a televíziou Slovenska a o

zmene a doplnení niektorých zákonov mal platiť koncesionárske poplatky od novembra 2013, kedy bol
zaregistrovaný ako odberateľ elektrickej energie. Ďalej uviedol, že uhradí nedoplatok za obdobie 8/2019
v sume 4,64 EUR, pokutu za omeškanie v sume 17,00 EUR a poštovné náklady v sume 1,85 EUR
na účet žalobcu do 31. 01. 2021, pričom nedoplatok za obdobie 07/2020 už bol žalovaným uhradený
na účet žalobcu. Žalovaný vo svojom odpore žiadal o určenie trov konania súdom podľa pomeru
úspechu súdneho konania. V závere uviedol, že žalobca svoje právo na uhradenie nedoplatku na

koncesionárskych poplatkov za obdobie rokov 2013 a 2014 v sume 55,68 EUR uplatnil voči žalovanému
až platobným rozkazom zo dňa 27. 11. 2020, a teda žalobca uplatnil voči žalovanému svoje právo až po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a preto žalovaný vzniesol na nedoplatok za obdobie rokov 2013 a
2014 námietku premlčania. K odporu žalovaný pripojil doklad označený ako ,,Potvrdenie uskutočnenia
prevodu“, na základe ktorého došlo dňa 01. 07. 2020 k zúčtovaniu sumy 4,64 EUR v prospech žalobcu.

11. Súd opis odporu žalovaného dňa 22. 12. 2020 doručil žalobcovi na vyjadrenie.

12. Doručenie odporu žalobca zareagoval čiastočným späťvzatím žaloby dňa 04. 02. 2021. Žalobca
uviedol na znesenú námietku premlčania na obdobie rokov 2013 až 2014 to, že žalovaným obdobím je

obdobie od 12/2019 do 7/2020. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný v mesiaci november
2020, teda žiadna časť žalovaného obdobia nie je premlčaná. Žalobca eviduje od žalovaného platby vo
výške 4,64 EUR, pri ktorej žalovaný uviedol nedoplatok za mesiac 8/2019 pokuty vo výške 17,00 EUR
a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 EUR, a preto žalobca v tejto časti
žalobu berie späť. Žalovanou istinou zostáva istina vo výške 55,68 EUR (za obdobie od 12/2019 do

7/2020) a zároveň sa domáha priznania nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Žalobca zároveň poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Brne, sp.
zn. 16Co 579/87zo dňa 04. 02. 1988, v zmysle ktorého ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z
viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný ak keby mohol byť aj premlčaný. V takomto

prípade sa už dlžník nemôže následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené
uvedeným spôsobom. Platby žalovaného boli v zmysle vyššie uvedeného započítané na najstaršie
splatné predpisy, keďže žalovaný pri nich neuviedol, na ktoré dlhy ich chce započítať. Preto naďalej
sa domáha od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 55,68 EUR za obdobie od 12/2019 do 7/2020.
Zároveň však v nasledujúcom podaní zo dňa 26. 04. 2021 poukázal na to, že došlo k chybe v písaní

v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 28. 01. 2021 a správny údaj žalovaného je teda obdobie od júla
2019 do júla 2020.

14. S poukazom na § 297 písm. b) CSP vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky a jednoduché právne
posúdenie vecí súd vec rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

15. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä:

- Prehľadom predpisov a platieb z databázy žalobcu,
- Doručenkami,

- Potvrdeniami o uskutočnení prevodu zo strany žalovaného

a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

16. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012

Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.17. Žalobca v žalobe udáva, že kontrolu úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil za kontrolované obdobie 01.
07. 2019 až 31. 07. 2020 vyššie uvedenú úhradu 4,61 EUR, ktorá sa má platiť mesačne s poukazom na
§ 6 ods. 1, § 7 citovaného zákona. V priebehu konania žalovaný uhradil nedoplatok za mesiac 8/2019 v

sume 4,64 EUR, pokutu za omeškanie v sume 17,00 EUR ako aj poštovné náklady v sume 1,85 EUR na
účet žalobcu a zároveň uhradil aj nedoplatok za obdobie 7/2020, v ďalšom žalovaný poukazoval na to,
že zvyšné nedoplatky sa jednajú za obdobie rokov 2013 a 2014 v sume 55,68 EUR, a preto si uplatnil
trojročnú premlčaciu lehotu.

18. Čo sa týka samotného obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nedoplatok na koncesionárskych
poplatkoch, je nesporné, že sa jedná za obdobie od 7/2019 až 7/2020.

19. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že dodatočne uhradil koncesionársky poplatok za august
2017 a za júl 2017 a samotný žalobca v čiastočnom späťvzatí sa vyjadril k tomu, že žalovaný uhradil
nedoplatok za mesiac august 2019, čo sa týka zvyšných platieb uvedených žalovaným ako aj v

pripojených listinných dôkazov o úhrade. Žalobca trvá na tom, že oprávnene všetky úhrady započítal na
najskôr splatný dlh, preto žalovaný jednoznačne za obdobie od 01. 07. 2019 do 01. 07. 2020 vykazuje
nedoplatok na úhradách za služby verejnosti.

20. Na základe opravy údajov žalobcu teda obdobie, za ktoré požaduje žalobca žalovanú istinu, je

obdobie od 7/2019 až 07/2020, a to napriek tomu, že žalobca sám uviedol, že v mesiaci august 2019
žalovaný predmetnú úhradu zaplatil a všetky nasledujúce úhrady, ktoré žalovaný realizoval, žalobca
zaúčtoval za skoršie neuhradené nedoplatky.

21. Žalovaný predložil súdu potvrdenia o uskutočnení prevodu od T. U..H., pobočka zahraničnej banky

o dátumoch operácie v mesiacoch 12/2019, 1/2020, 2/2020, 3/2020, 4/2020, 5/2020, 6/2020, 7/2020.

22. Z doloženého predpisu platieb súd potom, ako žalovaný realizoval úhradu za mesiac 8/2019,
má preukázané, že žalovaný uhradil za služby poskytované žalobcom za sledované obdobie a nie
je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že žalovaný neuviedol na svojich platbách obdobie, za

ktoré platbu realizuje, nakoľko mal za predchádzajúce obdobie dlhy, a preto žalovaný platby zaúčtoval
za predchádzajúce dlhy žalovaného. Zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby poskytované
rozhlasom a televíziou je nepochybné s poukazom na § 3 písm. a) cit. zákona, § 6 ods. 1 a § 7 cit.
zákona, že žalovaný je platiteľom za služby verejnosti s periodicitou platenia úhrad: mesačná. Nakoľko
periodicita platenia úhrady je mesačná, súd je toho názoru, že nie je potrebné uviesť obdobie, za ktoré

sa uhrádza služba verejnosti, a preto je nepochybné, že žalovaný za sledované obdobie s výnimkou
mesiaca august 2019, ktorý následne uhradil za služby, mal uhradené služby poskytované žalobcom
a žalobca neoprávnene tieto mesačné úhrady zaúčtoval na predchádzajúce obdobie, a to aj na dlhy
žalovaného, ktoré už pri podaní žaloby za toto obdobie by boli premlčané. Súd má za to, že žalovaný
za žalované obdobie na základe doložených listinných dôkazov uhradil služby poskytnuté žalobcom

(obdobie 7/2019 až 7/2020), preto žalobu ako nedôvodnú vo zvyšku zamietol.

23. Žalobca teda pôvodne žalobou zo dňa 16. 11. 2020 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
77,32 EUR ako aj úhrady poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 EUR, pričom
následne vzhľadom na platby realizované žalovaným v priebehu konania, konanie v časti o zaplatenie

istiny 23,49 EUR zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

24.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Súd zobral na vedomie dispozitívny úkon žalobcu a konanie v časti 23,49 EUR zastavil. Vo zvyšku
žalovaný preukázal potvrdením o prevode prostredníctvom banky tú skutočnosť, že uhradil za služby
verejnosti mesačne sumu 4,64 EUR za obdobie 12/2019 až 7/2020, teda žalovaný v tomto období
nevykazuje nedoplatok, nakoľko uvedené platby vykonal. Čo sa týka právnej argumentácie žalobcu,
s poukazom na vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Brne, je súd opačného názoru. Žalobca

udáva, že žalovaný pri plnení dlhu neuviedol, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, a preto uvedené platby
žalovaného započítal na najskôr splatný dlh, aj keď by mohol byť premlčaný. Tento postup žalobcu bol
neoprávnený, nakoľko periodicita platenia úhrad bola mesačná.26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V predmetnom prípade sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 77,32 EUR s
príslušenstvom. Žalobca v konaní bol úspešný iba čo do zaplatenia istiny 23,49 EUR, ktorú istinu zaplatil
žalovaný v priebehu tohto konania. Žalobca teda bol úspešný čo do 30% uplatneného nároku (23,49
EUR/0,773). Žalobca bol neúspešný čo do 70 % uplatneného nároku, pretože vo zvyšku súd žalobu

zamietol. Ak od percenta úspechu žalobcu odpočítame pomer jeho neúspechu, je nepochybné, že sa
dostávame do mínusových čísiel. Naopak, žalovaný bol úspešný čo do 70 % z uplatneného nároku a
neúspešný v pomere 30 % z uplatneného nároku (23,49 EUR, ktoré uhradil v priebehu konania). Celkový
pomer úspechu žalovaného v konaní dosiahneme ak od pomeru jeho úspechu odpočítame pomer jeho
neúspechu (70 - 30). Žalovaný bol úspešný čo do 40 %, žalovanému súd teda priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 40 %.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Trnave (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.