Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. október 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202628
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8716202628.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: MKM Invest spol. s r.

o., IČO: 31 708 307 so sídlom Strážske nám. 521, Poprad, práv.zast.: JUDr. Karol Pudlák, so sídlom
Štefánikova 98/70, Poprad, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, práv.zast.: Mgr. Dalibor Tverďák, IČO: 31 819
796, so sídlom Krmanova 1, Košice , v konaní o zaplatenie 1 103,63 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 53,88 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 049,75 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 %
účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie istiny 1 103,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.10.2014
do zaplatenia a na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 27.9.2014 došlo k poistnej udalosti,
pri ktorej bolo poškodené aj motorové vozidlo zn. Opel Meriva, ŠPZ: S., ktorého majiteľom v tej dobe
a poisteným bola Jana Neupauerová. Predmetné motorové vozidlo má uzatvorené havarijné poistenie
v KOMUNÁLNEJ poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group, evidované pod č. 6813020364/3559007290.
Poškodená si dala po škodovej udalosti opraviť motorové vozidlo u žalobcu, ktorý za vykonané opravy
vystavil faktúru č. 3672014 zo dňa 10.10.2014 vo výške 1 634,28 eur s DPH splatnou dňa 20.10.2014,

ktorú s ostatnými dokladmi odoslal žalovanej k likvidácii. Dňa 22.10.2014 žalovaná oznámila poškodenej
vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, v ktorej bolo uvedené, že dňa 21.10.2014 ukončili
šetrenie poistnej udalosti a predložili výpočet výšky plnenia na sumu 476,77 eur s DPH, kde odrátali
odpočet za zhodnotenie vo výške 95,62 eur s DPH, ďalej primerané náklady na cenu práce pre
neautorizovaný servis vo výške 20 eur/Nh s DPH ako aj priemerné náklady na opravu na lakovací
materiál a rozdiely hodnôt alternatívnych náhradných dielov vo výške 1 008,01 eur. Na úhradu ostala
suma vo výške 1 103,63 eur. Žalovaná vykonala zrážku sumy vo výške 53,88 eur s DPH za opravu

poškodeného predného nárazníka, kde uviedla, že tento nesúvisí s touto udalosťou, pričom v zápise o
ohliadke poškodeného MV z 1.10.2014 bolo uvedené, že predný nárazník je na ľavej strane zlomený
a je potrebná výmena. Žalobca kúpil na základe kúpnej zmluvy z 6.10.2014 náhradné autodiely a to
predný nárazník značky Opel Meriva za sumu 370 eur, predné svetlo tej istej značky za sumu 190 eur avodný chladič za sumu vo výške 260 eur. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odôvodňuje zmluvou
o postúpení pohľadávky z poškodenej na žalobcu zo dňa 29.10.2014.

2.Žalovaný sa vyjadril k tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe podaním doručeným súdu dňa 18.4.2016
a zotrval na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy vo výške 1 103,63 eur uvedených v oznámení o
poistnom plnení zo dňa 22.10.2014. Poukázala, že fakturovaná cena opravy nebola stanovená správne,
keďže poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo poisťovateľovi, avšak je
povinný tento nárok preukázať. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú aj všeobecné poistné podmienky.

Poisťovňa uhrádza náhradu škody, ktorá predstavuje primerané náklady na opravu t.j. v rozsahu v
akom sú náklady na opravu vyúčtované správne a v akom je samotná oprava vykonaná účelne.
Poškodená mala byť vopred upozornená aká bude výška poistného plnenia v prípade opravy vozidla
v zmluvnom servise a aká v prípade opravy v inom servise. Ako dôkaz predložil výpočet nákladov na
opravu v nezmluvnom servisu, kde cena za normohodinu predstavovala 16,67 eur bez DPH, preto bolo
pristúpenépopredloženífaktúryzoservisukukráteniucenyprácvzmyslevýpočtunákladov.Poškodená

obdŕžala aj zoznam zmluvných servisov, teda v čase pred opravou vedela aká bude cena opravy podľa
kalkulačného programu. Po oprave bola vykonaná opätovne obhliadka, pričom bolo zistené, že oprava
nebola vykonaná technológiou podľa výrobcu a že poškodená priznala, že jej vozidlo bolo už zakúpené
s prasknutým predným nárazníkom. Dôvodom ďalšieho krátenia poistného boli neprimerané náklady tak
na cenu práce ako aj nepreukázanie (ceny a originality - druhu ) náhradných dielov použitých pri oprave.

Poškodená bola informovaná, že pokiaľ sa preukáže, že diely použité pri oprave sú nové a originálne
a že vyššia Nh ako použili v kalkulácii je oprávnená, obvyklá a primeraná, poisťovňa môže prehodnotiť
výšku plnenia po doložení dokladov. Podľa poisťovne je nutné rozlišovať či oprava bola vykonaná v
autorizovanej resp. neautorizovanej opravovni, resp. či bola vykonaná z nezmluvnej opravovni, kde
nepozná kvalitu vykonaných prác, technologické vybavenie, pôvod používaných náhradných dielov.

Kúpnu zmluvu, ktorá bola predložená o nákupe náhradných dielov žalovaný neuznal ako hodnovernú
z dôvodu, že predávajúci Q. F. nie je autorizovaný predajca náhradných dielov a táto kúpna zmluva
nie je hodnoverným dokumentom pri ktorom by bolo možné skutočné ceny týchto náhradných dielov
hodnoverne overiť. Predmetom konania je aj suma, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie z titulu
amortizácie. Keďže išlo o poškodenú vec, ktorá bola použitá a opotrebovaná má za to, že hodnota

poškodenej veci sa po oprave zhodnotila. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

3. Na predbežnom prejednaní sporu právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že v zápisoch o obhliadke
MV sú konštatované zápisy o poškodení a na zadnej strane tohto zápisu sa nachádza aj zoznam
partnerských opravovní poisťovne Kooperativa a Komunálna poisťovňa. S ohľadom na skutočnosť, že

predný nárazník bol poškodený pri inej poistnej udalosti vzal žalobu o zaplatenie sumy 53,88 eur s
príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Uviedol, že preukázali pôvod použitých
dielov pri oprave a ich cenu zaplatenú žalobcom a zmluvu o postúpení pohľadávky považujú za
platnú. Právny zástupca žalovaného namietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a tým aj vecnú
aktívnu legitimáciu žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky považujú za neurčitú a ako takú absolútne

neplatnú. S čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a vyjadril sa k cene opravy MV za normohodinu
ako aj k použitým náhradným dielom a namietal aj uplatnenie úroku z omeškania poukazujúc na
špeciálnu úpravu § 11 ods. 6,7,8 zák. č. 381/2001 Z. z. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie ohľadom
výšky škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s deklarovanou poistnou udalosťou a vypočutie
svedkyne A. H..

4.Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe po čiastočnom späťvzatí, uplatňujú
si aj úrok z omeškania a s argumentáciou žalovaného nesúhlasia. K znaleckému posudku Ing. Žáka
sa písomne nevyjadroval, avšak znalec opomenul v znaleckom posudku v nákladoch na materiál na
strane16uviesťcenuprednéhonárazníka,ktorýbolvymenenýaajfakturovanýfaktúroužalobcu.Predný

nárazník bol uznaný na výmenu aj žalovanou. V tabuľke nie je uvedená ani cena ani názov položky,
pričom znalec konštatoval v rozsahu poškodenia aj predný nárazník a s ohliadky vyplývala jeho výmena.
Toto sa však nepremietlo do jeho znaleckého posudku ani v súvislosti s lakovaním. Žalovaná nemala
dôvod krátiť poistné plnenie. V súvislosti s použitou lakovacou konštantou jej výška závisí od použitého
lakovacieho materiálu a dodávateľa tohto materiálu, kedy po zadaní do kalkulácie táto sama vyhodnotí

výšku lakovacej konštanty.

5.Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na ich písomné vyjadrenie zo 7.8.2020 v
ktorom žalovaná namietala uplatnené úroky z omeškania a so svojou argumentáciou zdôvodnila prečožalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania aj s poukazom na relevantnú judikatúru. Súdom
stanovený znalec vypracoval znalecký posudok v ktorom určil výšku škody na poškodenom motorovom
vozidle rozdielne v závislosti od druhu dielov, ktoré mohli byť na opravu poškodeného motorového

vozidla použité a to pri použití originálnych dielov, pri použití zánovných dielov a pri použití alternatívnych
dielov bola výška škody vyčíslená vždy v inej sume. Podľa nich pre daný prípad je relevantný výpočet
pri použití alternatívnych dielov. Žalobca nepredložil pri šetrení poistnej udalosti a ani v rámci súdneho
konania doklady preukazujúce opravu vozidla s originálnymi náhradnými dielmi. Kráteniu v súvislosti s
amortizáciou sa vyjadril, že túto otázku už vyriešili súdne rozhodnutia a pri výpočte škody za použitie

náhradných dielov alternatívnych je potrebné ešte odrátať plnenie zo strany žalovanej vo výške 476,77
eur, pričom namietajú aj položku tak ako to uvádzal likvidátor č. 3, ktorá bola vyčíslená suma 15,25 eur
na strane 16 ZP. Navrhol žalobu zamietnuť pri uplatnení si trov konania.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú
poistná zmluva č. 2750115858, protokol o finančnom sprostredkovaní zo 4.7.2013, kópia technického

preukazu motorového vozidla, zápis o ohliadke motorového vozidla z 1.10.2014 a z doobhliadky
z 9.10.2014, Osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie MV, Zmluvné dojednania pre
havarijné poistenie motorových vozidiel, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie MV, Zmluva o
postúpení pohľadávky zo 29.10.2014, faktúra č. 3672014, kalkulácia opravy č. 082/2014, Oznámenie
o poistenom plnení z 22.10.2014, výzvy na doloženie dokladov ku škodovej udalosti z 11.1.2016,

28.12.2015, 25.11.2015,kúpna zmluva z 6.10.2014, uplatnenie nároku na náhradu škody z 13.10.2014 ,
fotodokumentácia automobilu z 3.10.2014 kde bolo konštatované poškodenie predného nárazníka
vozidla v strednej časti zlomený, pri inej nesúvisiacej poistnej udalosti, kalkulácia opravy poisťovne z
13.10.2014, zoznam partnerských opravovní žalovaného, znalecký posudok Ing. Štefana Žáka 01/2018,
vyjadrenie k znaleckého posudku likvidátora Miroslava Lučanského na základe čoho zistil nasledovný

skutkový stav:
Súd mal v konaní preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla, ktorá skutočnosť nebola
žalovaným rozporovaná aj keď v rámci listinných dôkazov nebola predložená poistná zmluva č.
2759007396. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná. Na vozidle, ktoré bolo

predmetom poistenia vznikla škoda a právny predchodca žalobcu poistnú udalosť poisťovni riadne
oznámil. Po vykonaní opravy autoservis vystavil faktúru č. 3672014 na sumu 1 634,28 eur, ktorú
poškodená s ostatnými dokladmi odoslala poisťovni k likvidácii. Dňa 22.10.2014 poisťovňa zaslala
právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie o poistnom plnení, kde uvádzala, že 21.10.2014 ukončili
šetrenie poistnej udalosti. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané fakturované alternatívne náhradné

dielyprimeranénákladynacenuprácepreneautorizovanýservisvovýške20eur/NhsDPHaprimerané
náklady na lakovací materiál - výška lakovacej konštanty 100 %. Bola odpočítaná amortizácia 95,62
eur. Na účet spoločnosti žalobcu bola poukázaná suma 476,77 eur. Dňa 29.10.2014 uzavrela A. H.
ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu nároku na poistné
plnenie za poškodenie motorového vozidla Opel Meriva, EČV: S. z havarijnej poistky vo výške 1 157,51

eur. Z uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca odvodzoval aj aktívnu legitimácia žalobcu
v tomto konaní. Podľa znaleckého posudku Ing. Žáka z 31.1.2018 úlohou, ktorého bolo určiť výšku
skutočnej škody na MV Opel Meriva EČ: S., ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou zo dňa 27.9.2014 a to podľa zápisu o obhliadke z 1.10.2014 a zápisu o doobhliadke z
9.10.2014 a pri zohľadnení výšky nákladov na opravu v neautorizovanom servise bola konštatovaná

výška skutočnej škody pri uvažovaní originálnych náhradných dielov vo výške 1 185,74 eur s DPH.
Pri uvažovaní použitých náhradných dielov táto výška bola určená sumou 831,67 eur s DPH a pri
uvažovaní alternatívnych náhradných dielov výška bola stanovená sumou 786,14 eur s DPH, pričom
pod alternatívnym dielom sa rozumie neoriginálny a zároveň nový (nepoužívaný) náhradný diel. K
znaleckému posudku sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom písomného vyjadrenia likvidátora v ktorom

bolo uvedené, že po doobhliadke MV po oprave bol z poistného plnenia vylúčený kryt podbehu, ktorý
nebol vymenený. V znaleckom posudku je uvádzaná lakovacia konštanta 130 % a vo faktúre žalobcu je
táto uvedená 110 %. Cena za normohodinu prác stanovená znalcom bola 24 eur bez DPH, servis účtoval
23 eur bez DPH a zároveň metodika použitá v čase výpočtu kalkulácie žalovaným ako aj servisom bola
spred dňa 1.10.2015, kedy k tomu dňu bola zmenená, kalkuláciu znalec vypočítaval už podľa novej

metodiky.

7. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď zmluvu o postúpení pohľadávky
považoval za absolútne neplatnú z dôvodu jej neurčitosti. Na to, aby niekto sa stal sporovou stranounetreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu o ktorý v konaní ide. Stačí ak podá žalobu, v
tom prípade bude vystupovať na strane žalobcu a ak je žaloba podaná proti nemu tak vystupuje na
strane žalovanej. Skutočnosť či žalobca v spore úspešný bude závisí však od toho či je účastníkom

hmotnoprávneho vzťahu z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá fyzická, alebo právnická osoba len
subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to či účastníkom
objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí,
že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto hmotno - právneho

oprávnenia o ktoré v konaní ide (viď rozsudok NS SR sp.zn.:3Cdo/192/2004). Žalobca svoju aktívnu
vecnú legitimáciu odvodzoval v tomto konaní od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola podpísaná
medzi poškodenou ako postupcom a spoločnosťou MKM Invest spol. s r. o. dňa 29.10.2014. V zmysle
bodu II bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok postupník postupuje pohľadávky uvedené v bode 1 článku
I tejto zmluvy za dohodnutú odplatu vo výške 1 157,51 eur, ktorá je splatná dňom úhrady postúpenej
pohľadávky uvedenej v bode 1 článku I tejto zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že k úhrade odplaty

malo dôjsť na základe vzájomného zápočtu v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností
poškodeného. Uvedené má význam iba čo sa týka určenia aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným nespôsobuje zánik pohľadávky
nakoľko zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na opravu voči žalovanému zostáva
zachovaný zmenila sa len osoba, ktorá je aktívne vecne legitimovaná k uplatneniu predmetného

nároku. Je potrebné rozlišovať nárok žalobcu voči poškodenému na zaplatenie ceny za opravu a
nárok poškodeného voči žalovanému na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti.
Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia neexistujúcej pohľadávky súd považuje
za neopodstatnenú, keďže existencia predmetnej pohľadávky ako aj príčinná súvislosť medzi udalosťou
vyvolanouosobitnoupovahouprevádzkymotorovéhovozidlaasamotnýmvznikomškodyjenepochybne

daná. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je vyhotovená v písomnej forme nepochybne vyplýva
kto komu postupuje pohľadávku, v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Súd
nepovažuje námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu ako postupníka na vymáhanie
predmetnej pohľadávky za dôvodnú. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 22.10.2014 vyplýva, že skutočnosti, ktoré žalovaný namietal nemôžu byť sporné, keďže ich sám

žalovaný v rozhodnutí o ukončení likvidácie už raz potvrdil a žalobcovi na základe toho poskytol
čiastočné poistné plnenie. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému
riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady
pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia. Rovnaké podklady boli predložené aj súdu ako príloha
k podanej žalobe. Súd túto zmluvu nevyhodnotil ako neplatnú, kedy nemá za to, aby článok 2 bol neurčitý

takakotouvádzalžalovanýaaniskutočnosť,žebolapostúpenávyššiasumaakoježalobouuplatňovaná
nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Súd preto otázku aktívnej vecnej legitimácie vyriešil tak, že táto
je daná na strane žalobcu.

Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím

zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 797 ods. 1 - 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť

poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone, alebo v poistných podmienkach ustanovené.Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov

a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti.

Podľa § 799 ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti je poistiteľ

oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.

8.Zákon v citovanom § 799 Občianskeho zákonníka upravuje povinnosti poisteného, ktoré vyplývajú
z uzavretej poistnej zmluvy, pričom povinnosti upravené v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vznikajú až v štádiu vzniku poistnej udalosti, kedy tiež podľa § 797 ods. 2 vzniká právo poisteného

na plnenie. V § 799 ods. 3 je upravená osobitná sankcia za vedomé porušenie povinností poisteného
ustanovených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nevzťahuje sa na povinnosti uvedené v
iných ustanoveniach zákona. V zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovňa znížiť
poistné plnenie iba z dôvodu vedomého porušenia povinností poisteného ustanovených v § 799 ods.
1 a 2, avšak len za predpokladu, že toto vedomé porušenie povinností malo podstatný vplyv na

vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Zákonom stanoveným
predpokladom uplatnenia zníženia poistného zo strany poistiteľa je splnenie podmienky, že došlo k
vedomému porušeniu povinností poisteného uvedených v § 799 ods. 1 a 2 a toto vedomé porušenie
povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, teda že bez tohto vedomého porušenia
povinností by k poistnej udalosti vôbec nebolo došlo, alebo toto vedomé porušenie povinností malo vplyv

nazväčšenierozsahunásledkovpoistnejudalosti.Vedoméporušeniepovinností,akoajto,ževdôsledku
toho nastali vyššie uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Len v prípade, že sú tieto podmienky
splnené, je poistiteľ oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť, a to len v rozsahu, v akom malo toto porušenie
povinností zo strany poisteného vplyv na rozsah povinností poistiteľa z uzavretej poistnej zmluvy plniť.

9.Žalovaný sa bráni doplatiť rozdiel vo fakturácii s poukazom na to, že podľa článku 12 ods. 4 VPP po
vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenia
motorového vozidla po posúdení účelne vynaložených nákladov na náhradné diely a materiál, účtované
podľa opravcu, sa posudzuje tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu,
prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.

Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. V nákladoch
na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku
v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny
náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV. O krátení
poistnéhoplneniapojednávačl.10bod16VPP,žepoistenýjepovinnýnapožiadaniepoisťovnepredložiť

hodnoverné doklady na opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené
hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového
vozidla, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ust. § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ motorové vozidlo bude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká.
Žalovaný využil toto ustanovenie na krátenie poistného plnenia, pretože žalobca nepreukázal originalitu

ním dodaných náhradných dielov boli priznané alternatívne diely, žalovaný spochybnil kúpnu zmluvu
zo 6.10.2014 uzavretou žalobcom ako kupujúcim a Q. F.Z. ako predávajúcim. Z obsahu kúpnej zmluvy
medzi žalobcom a Q. F. vyplýva, že žalobca tieto náhradné diely nadobudol za isté ceny, avšak v
kalkulácii opravy z 10.10.2014 je zrejmé, že pri týchto náhradných dieloch si žalobca uplatňoval vyššie
sumy než za ktoré tieto náhradné diely nadobudol. Zároveň sa jedná nie o originálne diely a chýba tam

označenie týchto dielov výrobným číslom.

10.V konaní mal súd za preukázané, že daňový doklad predložený žalovanému od opravovne spĺňa
predpoklady riadneho daňového dokladu. Krátenie poistného plnenia nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Zo žiadneho ustanovenia ZD nevyplýva povinnosť

dokladovať originalitu použitých náhradných dielov a ani žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti
prostredníctvom svojho likvidátora alebo prostredníctvom inej oprávnenej osoby nikdy nevyzval žalobcu,
aby zdokladoval originalitu použitých náhradných dielov na túto opravu. Iba v Oznámení o poistnom
plnení žalovaný uvádza, že v prípade predloženia nadobúdacích daňových dokladov o kúpe originálnychdielov pristúpi k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Žalobca riadne zdokladoval výšku škody
a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V konaní nebolo nijako preukázané a ani
to žalovaný netvrdil, žeby si v čase, keď si žalobca uplatňoval nárok na poistné plnenie od neho

žalovaný žiadal nejaké doklady, naviac poistné šetrenie ukončil žalovaný na základe dokladov, ktoré mu
žalobca predložil a dokonca z nich aj vychádzal, keď poskytol žalobcovi čiastočné plnenie. V poistných
podmienkach žalovaného nie je presne stanovené, aké konkrétne doklady, ktoré by boli pre žalovaného
hodnoverné, má predložiť poistený, pričom samotný žalovaný doklady predložené žalobcom považoval
za hodnoverné, keďže na základe nich ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom keby tomu nebolo

tak, vyzval by žalobcu na predloženie ďalších dokladov, na základe ktorých by mohol ukončiť šetrenie
poistnejudalosti.Vkonanínebolopreukázanéaanitožalovanýnetvrdil,žedošlokvedomémuporušeniu
povinností žalobcom dohodnutých v poistných podmienkach, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pre ktoré by bol žalovaný ako
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
jeho povinnosti plniť.

11.Žalovaný využil ustanovenie VPP čl. 12 ods. 4 na krátenie poistného plnenia, pretože zo strany
žalobcu neboli doložené doklady o použití originálnych náhradných dielov pri oprave motorového
vozidla v servise. Právny predchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu MV v autoservise, ktorý
mu vykonanie opravy doložil fakturáciou s predloženou kalkuláciou opravy, kde sa hovorí o použitých

náhradných dieloch, mzde za prácu a o nákladoch na lakovanie. Poisťovni majú byť predložené
hodnoverné doklady o oprave, ale nie doklady o pôvode použitých náhradných dielov. Žalobca resp.
právny predchodca žalobcu by bol povinný predložiť dôkazy o pôvode použitých náhradných dielov pri
oprave MV v prípade, ak by si túto opravu realizoval napr. sám. Nakoľko opravu realizoval autoservis
postačuje na preukázanie opraviteľnosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad o oprave vozidla

faktúra. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinnosti uvedených
v ods. 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poisťovateľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto
porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Podľa ods. 1 § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovať
povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach

ustanovené a ods. 2 hovorí o tom, že kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu
uložiť aj ďalšie povinnosti. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje podmienky, za
ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť, ale len pod podmienkou, že došlo k

vedomému porušeniu povinnosti uvedenému v § 799 ods. 1, 2 OZ. Nebolo preukázané, aby právny
predchodca žalobcu ako poistený bez zbytočného odkladu neoznámil poisťovni, že nastala poistná
udalosť, o poistnej udalosti dal pravdivé vysvetlenie a poistenec poskytol doklady týkajúce sa opravy
motorového vozidla. Vo VPP nie je nikde uvedená povinnosť žalobcu predkladať doklady o originalite
použitých náhradných dielov na opravu motorového vozidla, pretože článok 10 bod 16 hovorí o tom,

že majú byť doložené hodnoverné doklady za opravu, resp. o pôvode použitých náhradných dielov
pri oprave motorového vozidla. Právny predchodca žalobcu si zmluvne zabezpečil opravu motorového
vozidla v autoservise, ktorý nebol zmluvným autoservisom žalovaného a ktorý vykonanie opravy doložil
fakturáciou spolu s kalkuláciou opravy, v ktorej sú špecifikované použité náhradné diely, lakovací
materiálacenazanormohodinuprijednotlivýchprácach. Z§799ods.3OZnevyplývaprávožalovaného

krátiť poistné plnenie, pretože to je viazané na vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1
a 2 v § 799 OZ, čo nie je práve tento sporný prípad. V rozhodnutí NS SR sp.zn.: 1Cdo/152/2009 zo
dňa 27.1.2011sa uvádza: „Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany
poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať
výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods. 3 OZ, ktoré má povahu normy kogentnej.

Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie
umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv
na poistnú udalosť, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť
posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, respektíve jej následkov. Z povahy
tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinností nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej

udalosti krátenie poistného je vylúčené.“ K obdobnému záveru dospel vo svojom rozhodnutí Krajský
súd v Bratislave sp. zn. : 4Co/136/2010 z 29.9.2010, sp.zn.: 4Cob/2/2016 ako aj Krajský súd v Prešove
napr. v rozhodnutí 6Cob/77/2018 z 12.2.2019 ako aj 7Cob/18/2020 z 28.5.2020. Poisťovňa naviac podľa
článku 12 bod 4 VPP pre havarijné poistenie je oprávnená hradiť primerané náklady na opravu aleboznovuzriadenie motorového vozidla porovnaním účelne vynaložených nákladov na nákladné diely a
materiál, s tým, že porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými
cenami náhradných dielov a časových noriem na práce udávaných výrobcom. Podľa článku 12 bod 7

VPP, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude
vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v
určenej opravovni. Poisťovňa mala kalkulačný program nákladov na opravu, resp. mohla si porovnať
účtované náklady servisných služieb pre žalobcu s nákladmi na opravu so servisom, prípadne určeným
poisťovňou. Poisťovňa zaťažila poisteného povinnosťou, ktorá nevyplýva zo zmluvných dojednaní pre

havarijné poistenie, t. j. dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Ak však právny predchodca
žalobcu riadne zdokladoval výšku škody doložením fakturácie od servisu a nemal povinnosť zisťovať
pôvod náhradných dielov a poisťovňa nevyužila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má vozidlo opraviť, len
poskytla zoznam zmluvných opravovaní, potom žalovaný nemohol krátiť poistné plnenie s odkazom na §
799ods.3Občianskehozákonníkaspoužitímčlánku10bod16VPPprehavarijnépoisteniežalovaného.
Právny predchodca žalobcu zveril opravu motorového vozidla spoločnosti, ktorá vykonáva opravy

motorových vozidiel, hoci nie je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalobca predložil žalovanému
spolu s faktúrou za vykonanú opravu a kalkuláciou opravy.
12. Žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu údajnej amortizácie náhradných dielov pri oprave
poškodenia. Uplatnenie amortizácie však predstavuje porušenie zásady neminem la edare - nikoho
nepoškodzovať. Nemožno prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného

stavu v ich plnej výške na poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu. Poškodenému
by bolo „zhodnotenie vozidla“ protiprávnym konaním osoby, ktorá dopravnú nehodu zavinila, vnútené
pretože pokiaľ by k dopravnej nehode nedošlo nemusel by vozidlo opravovať. Ocitol sa poškodený
v situácii, keď zo svojich prostriedkov by musel vynaložiť istú časť na to, aby vozidlo mohol vôbec
používať a to za situácie, že on žiadne dopravné predpisy neporušil. Ak sa nedá vozidlo opraviť rovnako

opotrebiteľnými dielmi, čo je v praxi nemožné, v rámci svojej povinnosti navrátiť vozidlo do pôvodného
stavu musí škodca uhradiť aj nové diely. Súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/200/2011
z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní otázky amortizácie je potrebné uvažovať o celkovej cene
poškodenej veci po oprave, nielen o cene jednotlivých dielov, ktoré boli namontované v rámci opravy,
resp. použité na jej opravu. Poškodením súčasti veci sa poškodzuje celá vec v právnom slova zmysle,

preto separácia poškodených vecí a ich oddelené ohodnocovanie je nelogické a v rozpore s princípom
ochrany vlastníckeho práva. Uvedená oprava nemala za následok zlepšenie technických parametrov ani
jazdných vlastností motorového vozidla, ale boli len obnovené pôvodné parametre motorového vozidla
pred nehodovou udalosťou. Judikatúra tak slovenských ako aj českých súdov je v súčasnej dobe už
jednotnáaskoršiajudikatúravsúvislostisamortizácioujeužneaktuálnaaprekonaná.Nazákladevyššie

uvedeného možno konštatovať, že amortizácia vo výške 95,62 eur nebola dôvodná.

13. Vozidlo Opel bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 29.7.2014, pričom bola poškodená
ľavá predná časť vozidla. Obhliadku poškodeného vozidla vykonal pracovník spoločnosti Slovexperta
1.10.2014 a konštatoval zlomenie predného nárazníka vľavo a odporučil jeho výmenu, ľavého blatníka

predného opravu a ľavého predného podblatníka výmenu. Zároveň odporučil výmenu predného ľavého
svetla a kontrolu chladiča. Pri doobhliadke 9.10.2014 odporučil výmenu držiaka predného nárazníka
ľavého a výmenu chladiča. Znalec v znaleckom posudku pri výpočte skutočnej škody za situácie použitia
na opravu používaných dielov k čomu podľa názoru súdu aj došlo (viď kúpna zmluva zo 6.10.2014)
stanovil touto sumou 831,67 eur s DPH. Pri výpočte výšky škody vzniknutej na MV však pri nákladoch

na opravu poškodeného vozidla znalec nepočítal s výmenou predného blatníka, keď aj v znaleckom
posudku je uvádzané na strane 15, že predný nárazník bol poškodený v strednej časti pri inej poistnej
udalosti a pri poistnej udalosti 27.9.2014 bol poškodený - zlomený len v ľavej časti. V kalkulácii nákladov
na opravu započítal len náklady na lakovanie predného nárazníka a nie na jeho výmenu, napriek
tomu, že likvidátorom bola výmena predného nárazníka doporučená. Z uvedeného vyplýva, že predný

nárazník neuviedol v znaleckom posudku na strane 16 v nákladoch na materiál a obdobne v nákladoch
na lakovanie a lakovací materiál boli započítané len náklady na lakovanie predného nárazníka, teda
inak ako v prípade jeho výmeny. Žalovaná namietala skutočnosť, že kryt podbehu nebol vymenený a
z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na cenu tohto náhradného dielu, avšak uvedené tvrdenie
žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, len to tvrdila, pričom ak sa oboznámime s obsahom zápisu

o doobhliadke nikde nie je záznam, že po vykonanej obhliadke po oprave má byť táto položka z
poistného plnenia vylúčená z dôvodu, že kryt podbehu nebol vymenený. Pokiaľ ide o vyššiu cenu za
normohodinu prác v znaleckom posudku túto znalec uviedol vo výške 24 eur bez DPH. V kalkulácii
žalobcu, ktorá bola súčasťou faktúry však bola uplatnená cena za normohodinu prác vo výške 23 eurbez DPH. Znalec vychádzal pri určení ceny za normohodinu z priemeru cien v danom regióne pre
neautorizovaný servis. Tak ako je uvádzané aj v rozhodnutí KS Prešov vo veci 7Cob/18/2020 servis pri
opravemotorovéhovozidlanemôžerobiťprieskumnajlacnejšíchnáhradnýchdielovanaopravujedného

vozidla objednávať diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia
používa náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Servis môže na opravu použiť aj
náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze a to nemôže byť
v neprospech poisteného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné za akú cenu našiel náhradné diely
žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny za ktoré nadobudne náhradné diely

sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre ( v tomto konkrétnom prípade na kúpnej zmluve).
Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku čo je v súlade s právom slobodne
podnikať a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených
poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej
škode na MV.

14. Servis po oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z
technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava
bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom
bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako
pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Žalovaný je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla poškodením

motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy,
ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Poškodený nemôže doplácať na neschopnosť
škodcu opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi. Pri oprave sa použijú buď originálne diely,
alebo môže ísť o diely opotrebované, ale takéto zhodnotenie neprinieslo poškodenému na jeho vozidle
zlepšenie úžitkových vlastností ani zvýšenie jeho všeobecnej ceny. Súd k tomu udáva, že použitie

daných náhradných dielov bolo zadokumentované a predložené žalovanému tým došlo k riadnemu
preukázaniu a žalovaný nemá žiaden dôvod spochybňovať náhradné diely použité servisom. Povinnosť
servisu resp. žalobcu vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom nemá oporu
v zákone. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od
servisu by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od

výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Podľa praxe a usmernení
EÚ ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných
dielov a náplní nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií,
resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na
preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.

Súd priznal žalobcovi sumu 1 049,75 eur a to z dôvodov vyššie uvedených.

Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa §145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví, o čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Súd zastavil konanie o zaplatenie sumy 53,88 eur, keďže v tejto časti vzal žalobca žalobu späť a to z
dôvodu, že o sumu 53,88 eur spolu s príslušenstvom žaloval nesprávne (ide o poškodenie motorového
vozidlapredvstupomdopoistenia,resp.preddanoupoistnouudalosťou)avtejtočastizavinilzastavenie

konania samotný žalobca. S čiastočným späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil. Na margo čiastočného
späťvzatia žaloby súd uvádza, že podľa jeho výpočtov žalobca túto skutočnosť a teda, že suma 53,88
eur bola zrazená žalovanou z dôvodu poškodenia predného nárazníka pri udalosti, ktorá nesúvisí s
poistnou udalosťou už vyjadril sumou, ktorú žaloval, kedy faktúra žalobcu bola vystavená na sumu 1
634,28eur.Poodpočítaníposkytnutéhopoistnéhoplneniavsume476,77eurtakpredmetompostúpenia

bola pohľadávka vo výške 1 157,51 eur. Po odpočítaní sumy 53,88 eur od tejto sumy žalobca žalobou
uplatnil voči žalovanému sumu 1 103,63 eur. Z uvedeného súdu vyplýva, že došlo k späťvzatiu žaloby o
túto sumu v prebiehajúcom súdnom spore, napriek skutočnosti, že táto suma už bola zohľadnená v čase
podania žaloby na súd. Súd však rešpektuje dispozíciu so žalobou zo strany žalobcu a preto konanie
v tejto časti bolo zastavené.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z. z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistnéhoplnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný; b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým

uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.
Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na

zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie plnenia (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z. z.).
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 tohto
zákona, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods.
2 OZ).

16. Pokiaľ ide o vznik nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 18 ods. 8 zák. č.
381/20001 Z. z. v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 toho istého zákona súd uvádza,
že žalovaná v trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalosti
splnila listom z 2.2.2016 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm.b) zák. č. 381/2001 Z.z. Žalovanému
preto nevznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8. Povinnosť žalovaného plniť

vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, pričom do omeškania by sa žalovaná mohla dostať až v
prípade nesplnenia si povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej
sumy. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez
ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia
v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pri tom rozhodné ako poisťovňa mala, či mohla poistnú udalosť

vybaviť. Z obsahu spisu je zrejmé, že v konkrétnom prípade si žalovaná povinnosti v zmysle § 11 ods. 6
zákona č. 381/2001 Z. z. splnila a poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietla,
resp. krátila časť poistného plnenia.
17.V rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 11. 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017) sa konštatuje, že
peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je

viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č.
381/2001 Z. z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho
poistnej udalosti.Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv
poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať

záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do
omeškania. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu na priznanie úrokov z omeškania zamietol.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov. Keďže žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný,
to znamená, že každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Aby čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní

procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom
úspechu jednej zo strán sporu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaní žalobnej žiadosti-petitu a výroku
rozhodnutia. Plný úspech vo veci by mal žalobca len vtedy, ak by žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu,
v opačnom prípade má vždy len čiastočný úspech. Na návrh žalobcu súd čiastočne konanie zastavil,
pričom zastavenie konania v časti o zaplatenie 53,88 eur s príslušenstvom zavinil samotný žalobca.

Žaloba bola v časti o zaplatenie úroku z omeškania zamietnutá v dôsledku čoho nebolo možné priznať
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vypočítal výšku úroku z omeškania
5,05 % zo sumy 1 049,75 eur za dobu od 21.10.2016 do 2.10.2020 (teda do dňa rozhodnutia), ktorá
výška predstavuje 209,58 eur a po pripočítaní sumy 53,88 eur tak neúspech žalobcu predstavuje po
sčítaní sumu 263,46 eur a v tejto časti mal úspech žalovaný. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu

predstavuje 76,13 % a úspech žalovaného 23,87 %. Odpočítaním úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu, t. j. 76,13 % - 23,87 % v percentuálnom vyjadrení bude mať žalobca nárok voči žalovanému
na náhradu trov konania v rozsahu 52,26 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.