Uznesenie Judgement was issued on Sunday, September 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220920
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5116220920.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne: D. A., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, W., práv. zast.: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so
sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti žalovaným: 1/ K. Q., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. N. XXXX/XX, U., 2/ C. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/

X, W., prechodne bytom N. - A. C., R. O. C. XX/X, W. zastúpená kolíznou opatrovníčkou: U. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, W., 3/ U. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, W., 4/ O.
F., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, N., Česká republika, 5/ T. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX/X, W., 6/ O. T., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, W., žalovaní v rade 1/, 3/, 4/,
5/ a 6/ zastúpení advokátom Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom S. W. XX, U., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č.k. 8C/187/2016-290 z 24.6.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (výrok I.),
žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.), žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.), znalcovi MUDr. Antonovi

Puchoňovi priznal voči žalobkyni nárok na znalečné v rozsahu 100 % (výrok IV.).
Vychádzal z toho, že žalovaná 2/ uzavrela 8.5.2004 so žalovaným 1/ (svojim vnukom) darovaciu zmluvu,
predmetom ktorej bolo darovanie 1-ice spoluvlastníckeho podielu v byte č. X na prízemí obytného
domu súp. č. XXX v W., ako aj spoluvlastníckeho podielu 1-ina na spoločných častiach a zariadeniach
predmetného domu. Následne žalobkyňa a žalovaný 1/ odpredali žalovanej 3/ jednu obytnú miestnosť z
predmetného bytu, ktorý prevod mal vplyv na zmenu spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach

a zariadeniach domu, o čom sa vyhotovila dohoda spoluvlastníkov. Uvedené zmluvy boli zavkladované
do katastra nehnuteľnosti. Následne žalobkyňa zo zdravotnej dokumentácie žalovanej 2/ (svojej matky)
zistila, že táto trpela duševnou poruchou a tak je darovacia zmluvy absolútne neplatný právny úkon
podľa § 38 ods. 2 OZ. Žalobkyňa tvrdila, že na podanej žalobe má naliehavý právny záujem, keďže
by mohla mať pre ňu priaznivý dopad. Aj keď zo súkromného znaleckého posudku vypracovaného
MUDr. Antonom Puchoňom č. 61/2016 znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria

vyplýva, že žalovaná 2/ už tri a pol roka pred uskutočnením právneho úkonu, teda aj v deň podpisu
darovacej zmluvy trpela závažným duševným ochorením, a to vaskulárnou demenciou, ktorá má
chronický charakter, je trvalá a liečbou nespochybniteľná a osoba s touto diagnózou nie je schopná
rozhodovať sa racionálne, mal za to, že z hľadiska formálnych a obsahových náležitostí znalecký
posudok neobsahuje povinnú náležitosť v prípade písomného vyhotovenia znaleckého posudku podľa
§ 17 ods. 4 písm. e) zák. č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a to prílohy potrebné na

zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, keď zdravotná dokumentácia, ktorú podľa znalca
nebolo potrebné prikladať do posudku ako prílohy, jednoznačne nemá charakter verejne prístupnejdokumentácie a netvorila súčasť spisového materiálu. Znalec pritom neuviedol v časti prílohy ani žiaden
zdroj podkladov, t.j. zdravotnej dokumentácie, na ktorú sa vzťahuje osobitná povinnosť mlčanlivosti a
pravidlá jej sprístupňovania upravené v § 22 až § 25 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Samotný znalec, ktorý bol vypočutý k
okolnostiam a podkladom predstavujúcim základ znaleckého posudku, neodstránil pochybnosť o tom, či
vôbecišloozdravotnúdokumentáciužalovanej2/aniospôsobejejzabezpečenia.Uviedol,žezdravotnú
dokumentáciu mal od ošetrujúceho lekára, ktorého meno nevedel uviesť, pričom ani v znaleckom
posudku nie je uvedené, akým spôsobom a od koho mal znalec k dispozícii podklady pre vypracovanie

znaleckého posudku, t.j. výpisy zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. Súčasne nevedel
uviesť,čimalsúhlasnajejspracovanie,ktoráinformácianevyplývaanizposudku.Zvýpovedeznalcatak
nemal jednoznačne odstránené dva základné rozpory, a to či išlo o zdravotnú dokumentáciu žalovanej
2/ a či táto bola získaná zákonným spôsobom. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne mal dodatočne
snahu predložiť zdravotnú dokumentáciu, žalobkyňa v priebehu celého konania túto nepredložila ani
tento dôkaz nenavrhla vykonať, pričom jej autentickosť a spôsob získania bola sporná od počiatku,

t.j. od prvého vyjadrenia žalovaných pričom prihliadol aj na koncentračnú zásadu, ktorej porušením by
bolo predloženie takéhoto dôkazu takmer po štyroch rokoch od podania žaloby, keďže nejde o novú
argumentáciu žalovaných. Druhým podstatným dôvodom bola skutočnosť, že v priebehu celého sporu
mal pochybnosť o spôsobe získania podkladov pri vypracovaní znaleckého posudku, čo sa žalobkyni
nepodarilo nijakým spôsobom vyvrátiť, keď sama na pojednávaní uviedla, že zdravotnú dokumentáciu

mala od sestričky v zariadení sociálnych služieb, pričom matka nebola v stave, aby mohla súhlasiť alebo
nesúhlasiť, t.j. nezabezpečovala si súhlas matky na sprístupnenie zdravotnej dokumentácie znalcovi.
Na záver konštatoval, že nemá pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania o odbornom posúdení
zdravotného stavu znalcom, ale má pochybnosti o tom, či zdravotná dokumentácia predložená znalcovi,
ktorá bola podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, bola skutočnou dokumentáciou žalovanej

2/ a že táto zdravotná dokumentácia bola zabezpečená zákonným spôsobom. Na základe uvedeného
mu neostávalo iné, iba konštatovať, že žalobkyňou predložený znalecký posudok nemožno považovať
za relevantný dôkaz o skutočnom stave žalovanej 2/ v čase uzavretia darovacej zmluvy. Z uvedených
dôvodov vychádzal z výpovedí strán sporu a svedkov na pojednávaní, z ktorých nevyplynula taká
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala tvrdenia žalobkyne o nepriaznivom duševnom stave žalovanej 2/ v

čase uzavretia darovacej zmluvy, a preto vzhľadom na výsledky dokazovania žalobu v celom rozsahu
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 a § 256 CSP. Voči žalovanej
3/ zobrala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu, a tak s ohľadom na neúspech žalobkyne priznal
žalovanej 3/ nárok na náhradu trov konania. Rovnako priznal vo vzťahu k žalovaným 1/, 4/, 5/ a 6/,
ktorí boli v konaní v plnom rozsahu úspešní a uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k

žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ho neuplatnila. Vypočutému znalcovi
MUDr. Antonovi Puchoňovi v súlade s ust. § 258 CSP priznal voči žalobkyni ako neúspešnej strane
sporu nárok na znalečné v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. d), f) , g), h) CSP. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, resp. jej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
Poukázala na to, že znalec MUDr. Puchoň, ktorý podal znalecký posudok v ňom uviedol, že si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, na ktorú skutočnosť súd nebral ohľad, tak isto
na predložené fotokópie zo zdravotnej dokumentácie žalovanej 2/, ktoré predložila na pojednávaní

do súdneho spisu, a tak isto ani na rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. Soc 1999/230/Mil zo dňa
13.11.2001, preto závery súdu prvej inštancie v tomto smere ohľadne zamietnutia žaloby považovala
za arbitrárne. Za arbitrárne považovala aj závery, že súd nemohol prihliadnuť na znalecký posudok,
aj keď nemal pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania, t.j. o samotnom odbornom posúdení
zdravotného stavu znalcom, keďže mal pochybnosti, či zdravotná dokumentácia predložená znalcovi,

ktorá bola podkladom pre vypracovanie posudku, bola skutočnou dokumentáciou žalovanej 2/ a že táto
bolazabezpečenázákonnýmspôsobom,apretopredloženýposudoknemožnopovažovaťzarelevantný
dôkaz. Poukázala na ust. § 22, § 24, § 25 ods. 1 písm. j) zák. č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého zdravotná
dokumentácia obsahuje chronologický opis vývoja zdravotného stavu, prehľad o doterajšej liečbe a túto
vedie všeobecný lekár a možno ju sprístupniť znalcovi, ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého

posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom v rozsahu nevyhnutnom na
vyhotovenie znaleckého posudku. Výklad súdu by viedol k absurdným výsledkom a treba sa mu preto
vyhnúť, pretože formalistický výklad noriem a prehnané nároky na ustanovenia podústavného práva
nemožnoakceptovať.Súdprvejinštancierozhodolprekvapujúco,keďžeznaleckýposudokčodoobsahupovažuje za správny, ale má pochybnosti, ako bola zabezpečená zdravotná dokumentácia znalcom a či
sa jedná o zdravotnú dokumentáciu žalovanej 2/, hoci to bolo preukázané svedeckou výpoveďou znalca.
Žiadala dokazovanie doplniť o to, či predložené fotokópie zo zdravotnej dokumentácie sú v súlade so

zdravotnou dokumentáciou žalovanej 2/ a požiadať o vyjadrenie všeobecného lekára žalovanej 2/, ako
bola vydávaná zdravotná dokumentácia žalobcovi.

3. Žalovaní 1/, 4/, 5/, 6/ žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže tento
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Poukázali na

to, že ust. § 25 ods. 1 písm. j) zák. č. 576/2004 Z.z. a na to, že podklad o zdravotnej dokumentácie
nebol získaný za účelom vypracovania znaleckého posudku pre súdne konanie a ani predmetný
posudok nebol vypracovaný v súdnom konaní jednou zo strán, keďže žiadne konanie v čase jeho
vypracovania medzi stranami neprebiehalo. Rozhodnutie súdu nie je formalistické, pričom samotná
žalobkyňa sleduje špekulatívne ciele za účelom získania neoprávneného prospechu z majetku žalovanej
2/, keďže žalobkyňa v čase odpredaja jednej obytnej miestnosti bytu, ktorého bola spoluvlastníčkou,

neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy nenamietala a túto nespochybňovala, zrejme z dôvodu, že
prevzala časť kúpnej ceny.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu krajský súd konštatuje, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že
je spolu so žalovanou 2/ podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu a spoločných častí a zariadení
obytného domu a pozemku z dôvodu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z 28.5.2004, ktorou svoj

podiel v nich previedla žalovaná 2/ (jej matka) na žalovaného 1/ (vnuka žalovanej 2/, syna žalobkyne),
ako aj nasledujúcich právnych úkonov na ňu nadväzujúcich, a to z dôvodu, že trpela duševnou poruchou,
ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 OZ), ako to vyplýva zo znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 61/2016 z 30.7.2016 znalca MUDr.
Antona Puchoňa, ktorý znalecký posudok predložila spolu so žalobou.

Ďalej krajský súd zistil, že žalovaní v priebehu konania namietali, že znalecký posudok, ktorý mal byť
vypracovaný na základe zdravotnej dokumentácie žalovanej 2/, túto v prílohovej časti ako svoju súčasť
neobsahuje, napriek tomu, že nie je verejne prístupná a že oprávnená osoba nedala súhlas znalcovi
na prístup ku nej za účelom vyhotovenia znaleckého posudku a tento nedisponoval celou zdravotnou
dokumentáciou, resp. zdravotnou dokumentáciou žalovanej 2/ a vzhľadom na uvedené žiadali, aby na

vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychiatria bol ustanovený znalec súdom.
Ďalej krajský súd zistil, že MUDr. Puchoň pri svojom výsluchu zotrval na záveroch znaleckého posudku
a uviedol, že ho vypracoval na základe autentickej zdravotnej dokumentácie žalovanej 2/ s pečiatkami
a podpismi, ktorú mal od ošetrujúceho lekára, ktorému ju aj vrátil a ktorú neprikladal ako prílohu, keďže
sa nachádza u ošetrujúceho lekára, ktorý ju archivuje a je preskúmateľná. Znalec pritom sám podľa §

209 CSP uviedol, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, keď podľa
§ 347 Trestného zákona trestného činu sa dopustí ten, kto ako znalec pred súdom uvedie nepravdu
o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo takú okolnosť zamlčí. Pritom z obsahu
spisu nevyplýva a žalovaní to ani len netvrdili, nieto preukazovali, že by proti znalcovi s nimi uvádzaných
dôvodov postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

8. Vychádzajúc z uvedeného žalobkyňa v rámci svojho procesného útoku splnila svoju povinnosť
tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť a takisto, ako aj žalovaní v rámci procesnej obrany, avšak súd prvej
inštancie napriek uvedenému k žalobkyňou predloženému znaleckému posudku neprihliadol a znaleckýposudok súdom ustanoveným znalcom na základe návrhu žalovaných nevykonal. Pritom ako vyplýva
z jeho uznesenia o prerušení konania, práve na základe znaleckého posudku MUDr. Antona Puchoňa
mal pochybnosti o spôsobilosti žalovanej 2/ na právne úkony, a preto dal podnet na začatie konania o

obmedzenie jej spôsobilosti na ne, z ktorého dôvodu aj konanie po jeho začatí prerušil. Pritom žalovaný
ani len netvrdili, kto mal dať, vzhľadom na duševnú poruchu žalovanej 2/, súhlas na prístup k zdravotnej
dokumentácii.

9. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389

ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vychádzajúc z princípu dvojinštančnosti súdneho konania mu vec
vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého v potrebnom rozsahu v uvedenom smere zopakuje dokazovanie,
keďže nie je účelné dopĺňať ho pred odvolacím súdom a vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní v súlade s ust. § 220 CSP a jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovná so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné, keďže inak sa stáva jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, ktorý nedostatok nemožno

taktiež napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).