Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, March 6, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108205554
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3108205554.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov: 1/ W., 3e/ G. 8/ S., 16/ G. 20/ I.,
zastúpeného žalobkyňou 1/ W. 27aa/ K., 53a/ W. a 53b/ W. proti žalovaným 1/ D., v zastúpení 1a/ D., 1b/
M., 1c/ D., 1d/ L., 1e/ M., 1f/ D., 1g/ X. 2/ S., 3/ G., 4/ M., 5/ G., 6/ C., 7/ C. 8/ C., 9/ O., 10/ W. 11/ O., 12/
C. 13/ D., 14/ C., 15/ J. 16/ R., 17/ I., 18/ C., 19a/ W., 19b/ T., 20/ P., 21/ X. 22/ I., 23/ I., 24/ C. 18/ C., 25/

O., 26/ I., 27/ B., 28/ I., 29/ C., o určenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, o návrhu navrhovateľa
G. na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa neodkladného opatrenia (G.) proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. januára 2022, č. k. 26C/3/2008-1798, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie odmietol návrh vyššie
identifikovaného navrhovateľa (G.) na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia (ktorí však nie sú identickí s navrhovateľom
neodkladného opatrenia) sa podanou žalobou vo veci samej domáhajú určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M. zapísaných na LV č. X, bližšie

identifikovaných v priebehu konania vo veci samej, v priebehu ktorého konania bol súdu doručený
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal dňa 07.01.2022 ako navrhovateľ G. ktorý
navrhovateľ nie je účastníkom konania a ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať
sa nakladania s nehnuteľnosťami označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých, ako uvádzal, je

správcom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu navrhovateľ uviedol,
že má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade
akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor s cieľom predĺžiť jeho
konanie a poškodiť navrhovateľa, tiež poukázal na to, že súd uznesením pod č.k. 26C/3/2008-227 zo
dňa 01.08.2008 zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie vydanie predbežného opatrenia a následne
krajský súd uznesením č.k. 4Co/314/2009-272 zo dňa 02.12.2009 potvrdil rozhodnutie prvostupňového

súdu, v dôsledku čoho nielen okresný súd, ale aj katastrálny odbor Okresného úradu P., ale aj členovia
občianskeho združenia G. ako aj vedenie Obce M. nerešpektovali a ani nerešpektujú to, že vec je
v súdnom konaní. Jedná sa o nehnuteľnosti pôvodne tvoriace spoločnú nehnuteľnosť v
podielovom, ale aj v bezpodielovom spoluvlastníctve členov bývalého D. Tým, že súd zamietol návrh
na vydanie v tom čase predbežného opatrenia, umožnil katastrálnemu odboru Okresného úradu P.
nakladať s nehnuteľnosťami, avšak všetci vedeli, že je vec v súdnom konaní, aj vedenie

Obce M. ako aj občianske združenie G. registrované od 07.07.1993 na Ministerstve vnútra SR, toho
času vystupujúce ako X., avšak katastrálny odbor opakovane odmietol zapísať poznámku a vyhováralsa na súdy. Navrhovateľ súčasne uviedol, že je právnym nástupcom po G. (v rozhodnom období podania
žaloby sa jednalo o pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity), ktoré sa v zmysle v tom čase
platného zákona o pozemkových spoločenstvách zmenilo na G. a je správcom majetku

- spoločných nehnuteľností v podielovom ale aj v bezpodielovom spoluvlastníctve
členov bývalého D..

3. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa posudzoval, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, vo
svetle ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 132, § 127 ods. 1, § 327 CSP, (zjavne omylom uvádzajúc

tiež znenie ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP), a dospejúc k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže nie je návrhom vo veci samej, a teda súd nevyzýva ani v prípade
zistenia vád návrhu na NO na ich odstránenie, s poukazom na to, že v konkrétnostiach posudzovanej
veci návrh vykazuje vady v určitosti petitu návrhu, v absencii skutočností ozrejmujúcich dôvodnosť
návrhu, ako aj nezrozumiteľnosť návrhu podaného právnickou osobou, ktorá nie je stranou sporu, tento
návrh odmietol. Vychádzajúc z odôvodnenia podľa jeho názoru nie je z návrhu zrejmé, aké konkrétne

skutočnosti majú odôvodňovať bezprostredný zásah súdu do pomerov strán sporu, resp. navrhovateľa,
neboli vymedzené, teda konkretizované povinnosti a obmedzenia, ktorých sa navrhovateľ domáha a
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konečne nie je zrejmé, na základe akých skutočností
podáva návrh práve navrhovateľ - G.. Z obsahu spisu vyplýva, že G. - družstvo M. nie je stranou
sporu. V návrhu navrhovateľ konštatuje, že je správcom spoločných nehnuteľností v podielovom ale

aj v bezpodielovom spoluvlastníctve členov bývalého D.. Uvedené tvrdenie však žiadnym spôsobom
neozrejmuje dôvod, pre ktorý má byť táto právnická osoba oprávnená pre podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v tomto konaní.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ

neodkladného opatrenia (G., navrhujúc odvolaciemu súdu, posúdiac obsah odvolania, zmenu
napadnutého rozhodnutia tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude v celom rozsahu
vyhovené. Poukazuje na genézu bývalého G. a jeho snahu na pretransformovanie na subjekt s
právnou subjektivitou, ktorého sa cíti byť nástupcom, tvrdí, že práve v dôsledku toho, že súd
bol v minulosti vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu týkajúcemu sa požiadavky na

zamedzenie disponovania s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania nečinný, došlo k ich
následným prevodom, pričom má obavy, že s týmto nakladaním nehnuteľností sa bude ďalej pokračovať
a z dôvodu týchto obáv má za to, že je potrebné upraviť pomery účastníkov tak, že bude žalovaným
zakázané nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania, predať, darovať alebo previesť na iného
vlastníka, ako sa to dialo doposiaľ, alebo previesť tieto na tretie osoby po dobu do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Podľa jeho názoru v návrhu na vydanie NO na základe ním preukázaných
relevantných skutočností preukázal tiež záujem na vydaní NO a dôsledky, ktoré by mohli nastať pri
ďalšom nakladaní s nehnuteľnosťami. Práve nečinnosť spôsobila, že občianske združenie G., ktorá
toho času vystupuje ako vedenie X. s právnou subjektivitou, spolu s obcou M. zneužilo existujúci
stav nečinnosti, nehnuteľnosti sa začali rozpredávať (žalovanými 2/, 3/ a 4/, okrem iného), ktorému

ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami chce zamedziť. V ďalšom poukazuje na procesný postup súdu
z minulosti, konkrétne z roku 2015, keď mal byť vyzývaný na predloženie potrebných dokladov subjekt,
ktorý v tom čase už neexistoval. V ďalšom sa zaoberá existenciou dvoch subjektov, obidvoch s právnou
subjektivitou, a to G. a X., poukazuje na to, že od roku 2010 na tých istých nehnuteľnostiach vykonávali
hospodársku činnosť dva subjekty s právnou subjektivitou, a to G. a občianske združenie G., od roku

2013 do roku 2015, nad rámec týchto dvoch subjektov hospodársku činnosť vykonávalo aj ZK., pričom
tí istí ľudia boli vo všetkých troch subjektoch. Doteraz nie je jasné, kto je skutočným správcom majetku,
keďže existujú dva subjekty s právnou subjektivitou a pokiaľ táto skutočnosť nebude doriešená, bude
tu existovať stav právnej neistoty i v oblasti správy a nakladania s majetkom, z čoho teda vyplýva, že
navrhovateľ NO sa cíti byť správcom dotknutých nehnuteľností.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote subjekt, v neprospech ktorého bolo napadnuté
rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP,

vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné z dôvodu uvedeného v ust. § 389 ods.1 písm. b/ CSP zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
CSP). Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP (a contrario).

7. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol bez vecného preskúmania
z dôvodu, že podľa jeho názoru tento vykazoval vady (nedostatok v skutkových tvrdeniach, neurčitosť
petitu, či nezrozumiteľnosť dôvodu podania návrhu právnickou osobou, ktorá nie je stranou sporu), pre
ktoré vady podľa jeho názoru nebolo možné v konaní ďalej pokračovať (§ 327 CSP).

8. Navrhovateľ NO (odvolateľ) posúdiac obsah odvolania, namieta nesprávnosť zvoleného procesného
postupu tvrdiac, že podľa jeho názoru boli splnené všetky predpoklady pre vydanie NO, ktorú námietku
možno subsumovať pod dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ( porušenie práva
na spravodlivý proces).

9. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že pre naplnenie vyššie
uvedeného uplatneného odvolacieho dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh (ods. 1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy(ods. 2).

13. Podľa § 127 ods.1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie:
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

14.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Návrh na začatie konania teda tiež v časti o nariadenie NO musí obligatórne obsahovať okrem
všeobecnýchnáležitostípodania(§127CSP)-ktorémusúdujeurčený,označenieprocesnéhosúdu,kto

ho robí, čo sa ním sleduje a podpisu, tiež osobitné náležitosti (§ 132 a nasl. CSP) - označenie účastníkov
konania, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a petit - návrh, t.j.
ako má súd rozhodnúť, ktoré náležitosti korešpondujú s naplnením základných procesných povinností
účastníkov konania.

17. Procesná zodpovednosť strany za obsah podania je charakteristická pre sporové konania ovládané
dispozičnýmprincípom,oktorénepochybneidetiežvposudzovanejveci,pretožeibaúplnézrozumiteľné
a určité podanie umožňuje súdu vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť, keďže
vlastná iniciatíva v zmysle aktívneho dotvárania podania súdom je nemožná. Súd sa totiž obmedzuje
iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Všeobecné náležitosti podania sú

vymedzené Civilným sporovým poriadkom v § 127, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osobitné náležitosti tohto podania sú vymedzené ust. § 326 a § 132 CSP. Ak vykazuje nárok
na nariadenie NO vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby
sa súd návrhom ďalej zaoberal. Možnosť takéhoto postupu súdu, teda odmietnutie podania bez jehovecného preskúmania, prichádza však v prípade NO do úvahy len vtedy, ak zistené vady návrhu na
NO bránia pokračovaniu v konaní, pretože negatívny záver v tomto smere diskvalifikuje súd z možnosti
odmietnutia takéhoto návrhu, čo znamená, že je potrebné rozhodnúť štandardným spôsobom, a to

buď vyhovujúcim, alebo zamietajúcim výrokom súdneho rozhodnutia. Vady návrhu na nariadenie NO,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní, t.j. v zmysle vecného rozhodnutia o podanom návrhu, musia byť
takého charakteru, v dôsledku ktorých nemožno prijať iný záver ako ten, že návrh je neprejednateľný.
Ide ťažiskovo o vady všeobecných náležitostí návrhu na NO podľa § 326 vo väzbe na § 132 a § 127
CSP (príkladmo označenie osôb, proti ktorým NO smeruje, absencia podpisu, vymedzenia čoho sa

navrhovateľ v konkrétnosti domáha a podobne). V prípade vád osobitných náležitostí
návrhunaNOnedostatkyvtomtosmerespravidlanespôsobujústavbrániacipokračovaniuvkonaní,keď
vadou návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti nie je to, že návrhu nemožno
vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie NO, kedy je potrebné návrh zamietnuť
s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je následne preskúmateľné v rámci odvolacieho konania.
To, či zistené nedostatky bránia pokračovaniu v konaní, je vždy vecou individuálneho vyhodnotenia v

konkrétnostiach danej veci. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu
síce uvedený, avšak nie v dostatočnej miere na to, aby bolo možné NO nariadiť, nebráni pokračovaniu
v konaní, môže mať za následok len zamietnutie návrhu. Identický osud postihne aj úplnú absenciu
opisu skutočností osvedčujúcich hodnoverne dôvodnosť a trvanie nároku, či absencia označenia alebo
predloženia listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť podľa § 326 ods. 2 CSP, ktoré vady sú dôvodom nie

na odmietnutie, ale zamietnutie návrhu pri striktnej aplikácii zodpovednosti navrhovateľa za vlastnú
procesnú aktivitu a jeho dôslednosť pri koncipovaní návrhu a osvedčovanie jeho dôvodnosti. Osobitný
význam tu má skutočnosť, že väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter
podania vo veci samej, a preto ani na odstraňovanie prípadných vád návrhu nemožno aplikovať ust. §
128 ods. 1 CSP, pretože to je priamo vylúčené doslovným znením zákona (odstraňovanie vád návrhu

prichádza do úvahy len v prípade, ak je návrh na NO podaný vo veci samej). Návrh na nariadenie
NO je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti
a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie NO tak vec samu konzumuje,
teda stáva sa vecou samou (absentuje bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe
žaloby), ktoré kritériá spĺňa návrh po skončení konania, či pred začatím konania, ktorý nie je a nemá

byť nasledovaný žalobou.

18. V konkrétnostiach posudzovanej veci preskúmaním rozhodujúcich skutočností sa odvolací súd
neidentifikuje s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na nariadenie NO vykazuje také vady, pre ktoré
nie je možné ďalej v konaní pokračovať, teda rozhodnúť o takomto návrhu štandardným spôsobom za

jeho vecného preskúmania, teda vydaním či už zamietajúceho, prípadne vyhovujúceho rozhodnutia.
Z obsahu návrhu je totiž zrejmé, aký subjekt sa vydania neodkladného opatrenia domáha, návrh je
podpísaný, sú označené subjekty, proti ktorým návrh smeruje, teda vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ
domáha uloženia povinnosti a rovnako je v základe zrejmé, k akému výsledku tento návrh smeruje,
v konkrétnostiach k uloženiu povinnosti žalovaným zdržať sa konania smerujúceho k scudzeniu či

zaťaženiu nehnuteľnosti, a to v podobe dočasnej úpravy, ako to navrhovateľ v návrhu vymedzuje,
vymedzenej dobou do skončenia konania vo veci samej, vedeného pod sp. zn. 26C/3/2008 (do ktorého
konania tiež svoj návrh smeroval). Nedostatky samotného petitu návrhu na nariadenie NO nie sú
takého charakteru, aby nebolo možné vec prejednať, teda o návrhu vecne rozhodnúť. Nakoniec
súd prvej inštancie v bode 2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sám uvádza, že navrhovateľ

žiada prostredníctvom návrhu na NO, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťami označenými v návrhu na nariadenie NO, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia
v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo
akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, čo znamená, že minimálne v časti je povinnosť, ktorá
mábyťuloženážalovaným,dostatočneurčitoformulovanáspôsobom,abyotejtobolomožnérozhodnúť.

Možno síce prisvedčiť súdu prvej inštancie, že z hľadiska osobitných náležitostí návrhu na NO vykazuje
návrh určité vady, pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov s ich následným osvedčením, a nie je tiež jednoznačne zrejmé, na základe akých
skutočností sa úpravy pomerov domáha navrhovateľ NO, ktorý doposiaľ nie je stranou sporu (odvolací
súd poznamenáva, že obsah spisového materiálu zaznamenáva aj ďalšie podanie subjektu, ktorý je

identický s navrhovateľom NO, prostredníctvom ktorých sa domáha zmeny subjektov, o.i. tiež na strane
žalobcu), ktoré vady však prejednaniu návrhu nebránia, ale v zmysle vyššie uvedených teoretických
východísk pre posudzovanie takéhoto návrhu v zmysle jeho diferenciácie medzi možnosťou jeho
odmietnutia či štandardného rozhodovania o ňom (keďže odstraňovanie vád s poukazom na charakternávrhu, ktorý nie je podaním vo veci samej do úvahy neprichádza), ktoré nebránia jeho vecnému
prejednaniu a teda súdom prvej inštancie zvolený postup, výsledkom ktorého bolo odmietnutie návrhu
na nariadenie NO, odvolací súd nemôže považovať za správny a mohol indikovať jedine k zrušujúcemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom vzhľadom na osobitosť tohto postupu neprichádzalo do úvahy
(tak ako sa toho dožadoval navrhovateľ v rámci odvolacieho návrhu), aby vecne, teda štandardným
spôsobom tento návrh prejednal až odvolací súd a o tomto v pozícii súdu prvej inštancie vecne
rozhodol, a to s poukazom jednak na to, že uznesenie o odmietnutie návrhu na nariadenie NO, ako aj
následné odvolanie proti takémuto rozhodnutiu, čináslednérozhodnutie o odvolaní sa ostatným stranám

nedoručujú (§ 331 ods. 1 CSP), čo z hľadiska neinformovanosti protistrany o podaní odmietnutého
návrhu a o jeho obsahu vytvára na jednej strane, teda na strane navrhovateľa vhodný priestor na
efektívnu ochranu jeho práv na základe nového návrhu na nariadenie NO (pre prípad potvrdzujúceho
rozhodnutia o odmietnutí návrhu), na strane druhej však tento postup diskvalifikuje v celom rozsahu
protistranu z realizácie akýchkoľvek procesných oprávnení vo vzťahu k takémuto postupu, čím by
vecné rozhodnutie o podanom návrhu pri predchádzajúcom odmietnutí návrhu súdom prvej inštancie

pri nariadení NO odvolacím súdom bol vo vzťahu k právam protistrany absolútne neudržateľný. Z
uvedených dôvodov preto nebolo možné postupovať inak, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že tento bude povinný o návrhu
rozhodnúť štandardným spôsobom (po vyhodnotení rozhodujúcich skutočností buď zamietajúcim alebo
vyhovujúcim rozhodnutím), v rámci ktorého postupu bude vytvorený priestor aj na realizáciu procesných

oprávnení protistrany, v tomto štádiu s upriamením pozornosti navrhovateľa NO na jeho striktnú
zodpovednosť za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu na NO z hľadiska
rozhodujúcichskutočnostíaichosvedčenia,neuneseniektorejtotižakosanesprávnedomnievanemôže
ísť na ťarchu či už procesného postupu alebo vecnej správnosti samotného rozhodnutia súdu prvej
inštancie pre prípad zistenia vád osobitných náležitostí návrhu na NO predpísaných zákonom, ale

výlučne tak ako v prípade predchádzajúceho návrhu na NO, na ktorý upriamuje pozornosť v odvolaní
a o ktorom rozhodovali súdy v rokoch 2008 a 2009 (uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 01.08.2008
č.k. 26C/3/2008-227 v spojení s uznesením KS v Trenčíne zo dňa 02.12.2009 č.k. 4Co/314/2009-272),
ale výlučne na ťarchu nedôslednosti navrhovateľa.

19. Z dôvodu zisteného nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého bolo
odmietnutie návrhu na NO napriek tomu, že neboli pre tento postup splnené zákonné predpoklady,
nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako napadnuté rozhodnutie za použitia § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP),
pričom vzhľadom na dôvod zrušujúceho rozhodnutia sa vecnými dôvodmi odvolania navrhovateľa NO

nezaoberal.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci tak bude návrh na nariadenie NO vecne preskúmať
a o tomto štandardne podľa zhodnotenia naplnenia zákonných predpokladov či už zamietajúcim
alebo vyhovujúcim rozhodnutím rozhodnúť, pričom v konaní bude postupovať v súlade s procesnými

predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom
konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou SR, s tým, že rozhodnutie bude povinný
odôvodniť v súlade so zásadami danými procesným kódexom.
21. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).