Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216229280
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7216229280.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o

mal. O. R., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí
a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka Y. Y., K.. XX.X.XXXX, bytom R. XX, S. a otec Q. R., K.. XX.X.XXXX,
bytom Z. XX, S., zast. JUDr. Jarmila Machová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o
zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Z n i ž u j e výživné zo strany otca na mal. O. R., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na 50
Eur mesačne od 1.12.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

II. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 198/2012 zo dňa
21.11.2012.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2016 žiadal, aby znížil výživné na maloleté dieťa O. R.,
K.. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na 50 Eur mesačne od 1.12.2017 do budúcna z dôvodu
zmeny pomerov na jeho strane.

2. Matka s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila.

3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 22.5.2017 navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na
odôvodnené potreby maloletého, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
25P/198/2012 zo dňa 21.11.2012, ktorým bol mal. O. R., K.. XX.XX.XXXX zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2013.

6. V čase poslednej úpravy rodičia mal. O. neboli manželia, v spoločnej domácnosti žili od júla 2012,

odvtedy bol maloletý vo faktickej starostlivosti matky so súhlasom otca. Pri určení výživného súd
prihliadol na možnosti otca, ktorý mal priemerný čistý mesačný príjem 420,71 Eur, inú vyživovaciu
povinnosť nemal. Maloletý bol vo veku jedného roka kedy dochádzalo k najrýchlejšiemu vývoju atým spojených zvýšených nákladov na jeho výživu a oblečenie. Matka mala príjem vo výške 190 Eur
mesačne.

7. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane otca.

8. Zmena pomerov na strane otca sa týkala jeho finančných pomerov, nakoľko od 18.3.2015 do
17.2.2016 bol na úrade práce, ktorý mu poskytoval dávku v hmotnej núdzi 60 Eur. Od 1.3.2016
bol dobrovoľne nezamestnaný z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Následkom toho bol často

hospitalizovaný, nemal žiadny príjem. Predložil potvrdenie z psychiatrického oddelenia. Zníženia
výživného sa domáhal z dôvodu jeho závažného zdravotného stavu a z dôvodu, že je bez akéhokoľvek
príjmu.

9. Otec navrhol, aby súd znížil výživné na maloleté dieťa na sumu 50 Eur mesačne od 1.12.2017. Na
Okresnom súde Košice I prebehlo trestné konanie vo veci sp. zn. 5T 40/2017. Konanie bolo zastavené z

dôvodu uhradenia dlžného výživného. Z uvedeného vyplýva, že výživné bolo zaplatené v sume bežného
výživného do 1.12.2017. Súčasne bolo súdu oznámené, že otec poberá invalidný dôchodok v sume
144,40 Eur mesačne. Výživné za otca platia jeho rodičia.

10. Matka uviedla, že maloletý navštevuje materskú škôlku. Od septembra 2018 nastupuje do školy a

zvýšia sa jej výdavky. Matka platí stravu v škôlke 20 Eur mesačne, 2 Eur mesačne poplatok do škôlky.
Maloletý absolvuje povinnú školskú dochádzku a platilo sa naviac ešte 17 Eur mesačne. Ďalšie poplatky
sú vo výške 100 Eur a týkajú sa škôlky, ZRPŠ a iných potrieb. V súčasnosti matka platí 25 Eur/ polročne
angličtinu. Maloletý absolvoval plavecký kurz. K ďalším výdavkom na maloletého sú ošatenie, strava,
hygiena, rozvoj, hračky a pod.. Matka predpokladá ďalšie výdavky v súvislosti s nástupom do školy,

školská taška, školské potreby, poplatky v škole. Ďalšie výdavky na maloletého lieky 5 Eur mesačne,
vitamíny, imunita.

11. Matka je na materskej dovolenke od 30.8.2017. Do konca februára 2018 poberala rodičovský
príspevok a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré sa narodilo 1.10.2017.

Za bývanie platí 234 Eur mesačne, byt je vo vlastníctve matky. K ďalším výdavkom patrí internet 20 Eur,
cestovné do práce 20 Eur, mobil 30 Eur, odpad 60 Eur. Žije s partnerom v jednej domácnosti. Partner
je zamestnaný s príjmom vo výške 450 Eur mesačne. Matka uviedla, že otec sa s maloletým dieťaťom
nestretáva.

12. Otec prostredníctvom advokáta potvrdil, že otec sa s maloletým dieťaťom nestretáva, nakoľko
rešpektuje vôľu matky. S maloletým dieťaťom sa nestretáva z dôvodu jeho zdravotného stavu.

13. V konaní bola predložená lekárska správa ohľadne zdravotného stavu otca z kontrolného
psychiatrického vyšetrenia. Z uvedeného vyplýva, že otec je v dlhodobej ambulantnej psychiatrickej

liečbe, aktuálne pri liečbe stav pomerne uspokojivo stabilizovaný. Diagnóza záverom schyzoafektívna
porucha, manický typ F 25.L, zmiešaná porucha osobnosti (premorbídne) F61. Vzhľadom na aktuálny
psychický stav pri dlhodobej psychiatrickej liečbe aktuálne neodporúčal účasť na súdnom pojednávaní.

14. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 1.2.2018 bolo zistené, že otec

nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Menovaný bol spoločne posudzovaný na
žiadosti prídavok na dieťa od 1.12.2011 ako partner žiadateľky Y. Y., nar. XX.X.XXXX. Nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol vedený v evidencii od 18.3.2015 do 17.2.2016.
Dňa 18.2.2016 bol vyradený z evidencie na vlastnú žiadosť.

15. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Košice bolo zistené, že otec je vedený ako poberateľ
dôchodkovej dávky - invalidného dôchodku od 24.8.2017 doposiaľ. Invalidný dôchodok je vyplácaný od
1.1.2018 v sume 148,50 Eur mesačne.

16. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 1.2.2018 bolo zistené, že matka

nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Poberá prídavok na dieťa od 1.12.2011 do
doby trvania podmienok naposledy v sume 47,04 Eur mesačne na dieťa O. R., K.. XX.XX.XXXX a J.
Q., K.. X.XX.XXXX. Menovaná nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bolavedená v evidencii od 1.8.2007 do 31.8.2007. Dňa 1.9.2007 bola vyradená z evidencie dôvodu nástupu
do pracovného pomeru.

17. Matka predložila rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.8.2017, z ktorého vyplýva, že má nárok
na materské za obdobie od 30.8.2017 do zániku nároku na materské vo výške 16,49587500 Eur za deň.

18. Matka súčasne predložila rodný list mal. J. Q., z ktorej vyplýva, že jej pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť.

19. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

20. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

25. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri

rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia
ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľkoforiem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z

nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v

čase vyhlásenia rozhodnutia.

27. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla

následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

29. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je

potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

30. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

31. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov dospel k záveru, že návrh otca na zníženie
výživného je dôvodný, preto znížil výživné zo sumy 100 Eur mesačne na 50 Eur mesačne od 1.12.2017
do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, zodôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak
na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel
k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu

dieťaťa. Maloleté dieťa doposiaľ navštevuje materskú škôlku. Matka má náklady spojené s jeho
výchovou, výživou, ošatením. Pri rozhodovaní o znížení výživného zobral do úvahy tú skutočnosť,
že otec z dôvodu zdravotných problémov, (o čom predložil lekárske nálezy) sa stal poberateľom
invalidného dôchodku od 24.8.2017. Z rozhodnutia vyplýva, že od mája 2015 je otec sledovaný a
liečený psychiatrickou ambulanciou s podozrením na endogénne ochorenie schyzoafektívnej psychózy

s anamnézou sekundárneho konzumu viacerých psychoaktívnych látok a zmiešanú poruchu osobnosti.
V decembri 2016 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení prijatý pre poruchy správania a
agresivitu abúzus z alkoholu a drog. V kolektíve lekárov psychiatrického oddelenia bol psychický stav
účastníka hodnotený ako schyzoafektívna porucha - manický typ. Zdravotný stav bol posúdený aj za
účasti prísediaceho lekára z odboru psychiatrie, podľa ktorého na základne preštudovania všetkých
odborných nálezov a hospitalizačných správ ako aj na základe vlastného objektívneho vyšetrenia ide o

klinický obraz endogeriho ochorenia schyzoafektívnej psychózy s anamnézou sekundárneho konzumu
viacerých psychoaktívnych látok. Uvedenú psychózu hodnotí ako ťažký stupeň ochorenia v klinickom
obraze s pretrvávajúcimi autistickými prejavmi. Na základe zisteného zdravotného stavu otca posúdil
jeho návrh ako dôvodný a znížil výživné na 50 Eur mesačne od 1.12.2017 do budúcna. Vzhľadom na
jeho zdravotný stav je nepochybné, že otec nie je schopný sa adekvátne zamestnať a dosahovať príjem.

Jeho príjem v súčasnosti tvorí invalidný dôchodok v sume 148,50 Eur mesačne. Súd je toho názoru, že
z uvedenej sumy môže prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50 Eur mesačne.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.