Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4Er/481/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8403899786
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8403899786.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému: U. E., E.. D., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX,
XXX XX B., pre vymoženie pohľadávky vo výške 63,73 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym
exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice
pod spisovou značkou EX 2295/03

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod sp. zn. EX 2295/03 sa
vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod sp. zn. EX 2295/03 sa z
a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 29.12.2003 na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. JUDr. Karola Mihala so sídlom v
Košiciach, Moyzesova 34, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo
výške 63,73 eur priznanej exekučným titulom - notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom, Notársky úrad so sídlom v Partizánskom, ul. Generála Svobodu 1069/4, č. O. XXXX/XXXX,
O. XXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2003.

2. Dňa 26.01.2004 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
č. 5703 007654, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

3. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len "ZoUNEK").

4. Nakoľko súdu nebolo v zákonom stanovenej lehote (§ 5 ods. 3 druhá veta ZoUNEK) doručené
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, súd výzvou zo dňa 02.03.2021, doručenou súdnemu
exekútorovi dňa 03.03.2021, vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či v exekučnom konaní vedenom
pod spisovou značkou 4Er/481/2003, EX 2295/03 došlo ku dňu 01.01.2020 k splneniu podmienok pre
zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, so zameraním sa predovšetkým na ust. § 2 ods.
1 písm. a) v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK, nakoľko tieto skutočnosti súd považoval za

relevantné z hľadiska ďalšieho postupu súdu v exekučnom konaní, a to s poukazom na ust. § 8 ods.
2 ZoUNEK.

5. Dňa08.03.2021bolotunajšiemusúdudoručenépodaniesúdnehoexekútoraoznačenéako"Odpoveď
na výzvu súdu", ktorým súdny exekútor súdu oznámil, že v exekučnom konaní nie sú splnené podmienky
na vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie, nakoľko bol v exekučnom konaní dosiahnutý

výťažok vo výške 15,00 eur, o čom súdu predložil prehľad platieb.6. V zmysle výkladového usmernenia k ZoUNEK, ktoré je zverejnené na webovej stránke Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky ak pred účinnosťou ZoUNEK existoval dôvod pre zastavenie starej
exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a

po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa §
2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia má byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku.

7. Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu
vykonávať počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť

a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného
súdu SR (napr. II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn.: II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj II. ÚS 545/2010-15), v ktorom sa Ústavný súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre

ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, alebo aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom
znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru Ústavného súdu tak exekučný titul môže
preskúmavať exekučný súd aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen

z procesného hľadiska.

8. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť,
je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Uvedené vyplýva aj z

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997, sp. zn.: 3Cdo/164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna
exekúciamôžebyťnariadenálennazákladeexekučnéhotitulu,ktorýjevykonateľnýpostránkeformálnej
a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.".

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

10. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa
predpisov účinných do 31.03.2017.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

12. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo bez návrhu.

13. Súd preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom, Notársky úrad so sídlom v Partizánskom, ul. Generála Svobodu 1069/4, č. O. XXXX/XXXX,
O. XXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2003. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o
úvere č. XXXXXXX, ktorú povinný v právnom postavení dlžníka uzatvoril s oprávneným v právnom
postavení veriteľa. Z tejto zmluvy o úvere okrem iného vyplýva, že povinný v časti zmluvy označenej

ako "Splnomocnenie" splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za kasárňou
1, 831 03 Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j aby v jeho mene
uznal záväzok z vyššie uvedenej zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná u vyššie uvedeného notára s tým,

že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia uvedeného v zmluve
o úvere, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya, aby
v mene povinného požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o
uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.Mgr. Bruno Žlnay za povinného vyhlásil, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 5.120,- Sk, pričom Mgr. Bruno Žlnay za povinného uznal dlh
voči oprávnenému v celkovej výške 8.630,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania

vo výške 0,25% denne od 05.09.2003 až do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny neplateného úveru,
poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Mgr. Bruno Žlnay
uvedený dlh povinného uznal v celom rozsahu čo do základu aj do výšky, zároveň za povinného vyhlásil,
že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 05.09.2003 do zaplatenia splatí
do 17.10.2003. Napokon Mgr. Bruno Žlnay za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu do

17.10.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto
notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

14.Podľa§41ods.2písm.c)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladenotárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

15. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom pre toto konanie
(ďalej len "OZ") zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

16. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

17. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. V tomto konkrétnom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných
náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pričom
práve tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica,
ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda
na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená aj bez

návrhu. Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je vyššie uvedená zmluva
o úvere spísaná medzi oprávneným v právnom postavení veriteľa a povinným v právnom postavení
dlžníka, pričom táto zmluva o úvere bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače
bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie
je podstatné pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010, sp. zn.: 3Cdo 63/2009 sa aj pri posudzovaní
notárskej zápisnice uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je exekučným titulom
vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti,
pričom jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice.

20. Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo
zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom -
oprávneným, je zrejmé, že aj pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k
zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v

rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinného. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve,
čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si povinný nevyberal slobodne, ale určil mu ho vopred
oprávnený. Súd tu poukazuje aj na fakt známy z praxe súdov, že menovaný Mgr. Tomáš Kušnír pôsobil
ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom

nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Keďže ide o neplatné splnomocnenie,
povinný nemohol toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva,
pretože nemá žiadne účinky. Súd naviac poukazuje aj na rozpor záujmov povinného a "ním zvoleného
zástupcu" s poukazom na ust. § 22 ods. 2 OZ. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcubola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej
a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej
vôli dlžníka pri zvolení zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení

plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca.

21. Súd teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje
podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka

- súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, nakoľko splnomocnenie, ktoré udelil povinný Mgr. Tomášovi
Kušnírovijeneplatnýmprávnymúkonom,zčohotedavyplýva,žesamotnéuznaniedlhunazákladetakto
udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinný sa v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedel, či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinného konal
advokát, ktorý o osobe povinného v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v omeškaní
s plnením peňažného dlhu a že si menovaný advokáta nevybral. Takýto stav naznačuje, že prijatím

splnomocnenia sa Mgr. Tomáš Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa, ktorý z
predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka
a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený Mgr. Kušnírovi na
spísanie zápisnice. Navyše splnomocnený zástupca Mgr. Kušnír konal nad rámec splnomocnenia, kedy
nielenže uznal záväzok v mene povinného, ale určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie, čím konal

bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinného.

22. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2013,
sp. zn.: 7CoE/151/2013 (obdobne aj Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 22.03.2012, sp. zn.:
17CoE/37/2012, Uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 19.08.2014, sp. zn.: 17CoE/81/2014),

ktorý potvrdil zastavenie exekúcie v obdobnom prípade, pričom poukázal na Uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 12.05.2011, č. k.: IV. ÚS 183/11-16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa
posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako
zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného
konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonávať a preto

je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z
toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu
(§ 57 ods. 1 EP) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 EP),

upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť v ňom nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto exekučného konania.

23. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods.
1 písm. g) EP, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o
predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé
výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval

hospodárnosti a účelu exekučného konania.

24. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

26. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.27. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti

so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.

28. O trovách exekučného konania rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovení, teda podľa
zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie exekučného
konania. Po preskúmaní skutkového stavu dospel súd k záveru, že k zastaveniu exekučného konania

došlo zavinením samotného oprávneného, a to v dôsledku podania návrhu na začatie exekúcie proti
povinnému, na podklade nespôsobilého exekučného titulu.

29. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Ustanovenie § 200 ods.
5 Exekučného poriadku neukladá súdu povinnosť rozhodovať o trovách exekúcie priamo v rozhodnutí,

ktorým exekúciu zastavil. Preto súd rozhodol tak, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po ich vyčíslení
súdnym exekútorom a po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.