Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 13T/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716011059
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Pavláková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716011059.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Veronikou Pavlákovou na hlavnom pojednávaní

dňa 06.07.2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Z. N., J.. XX.XX.XXXX I. N. J. I., K. G. N. J. I.,
N. X/XX, t. č. ÚVTOS a ÚVV Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 28.10.2009 v Martine prevzal na čerpacej stanici M. v Martine, na Ul. P. K. Č.. X, ako zhotoviteľ a
falošne splnomocnený zástupca spoločnosti X. U., N..V..Q.. N. J. I. od konateľa spoločnosti M. N..V..Q..
S. ako objednávateľa, finančné prostriedky v sume 1.000 eur a dňa 30.10.2009 na stavbe v
Chorvátskom Grobe znovu v sume 1.000 eur, ktoré mali byť v zmysle zmluvy a dodatku použité ako
záloha na vykonanie dohodnutých stavebných prác s tým, že v prípade nedokončenia prác budú
tieto v plnej sume objednávateľovi vrátené, obžalovaný práce vykonal iba v minimálnom rozsahu,
peniaze nevrátil, použil ich na iné účely, pracovníkov nevyplatil ani v minimálnom rozsahu, dokonca

na zastupovanie spoločnosti X. U., N..V..Q.. S. nebol ani konateľom spoločnosti splnomocnený, čím
spoločnosti M. N..V..Q.. S. spôsobil škodu v sume 2.000 eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému Z. N.,

nakoľko pokladá trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Poprad zo dňa 07.05.2014, č. k. 6T/94/2013-204, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 08.01.2015, sp. zn. 3To/42/2014 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť M., N.. V.. Q.., N. N. W.. H. Č.. XX, S. XXX XX,
IČO: 44 874 278, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. N., svedka
poškodeného D. G., svedka Ľ. X., oboznámením sa s výpoveďou svedka Z. A. z prípravného konania,

v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi a dospel k záveru tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Obžalovaný Z. N. na hlavnom pojednávaní nechcel konať o dohode o vine a treste, vyhlásil, že sa cíti byť
nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. V ďalšom priebehu pojednávania využil právo nevypovedať,
zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. V tejto po zákonnom poučení uviedol, že mal riadnu

pracovnú zmluvu s pánom X., ten bol osobne aj pri prevzatí peňazí a aj pri výkone prác. Poskytnutá
záloha bola použitá na cestovné, stravné, ubytovanie a za výkon prác realizovaných na zateplenie
rodinného domu v Chorvátskom Grobe. Pracovali na tom štyria ľudia, sedem dní. Spolupracovníkmi boli
Ľ. X., Z. A. a osoba menom V. zo Spišskej Novej Vsi, ktorého priezvisko uviesť nevedel. Na stavbu
vycestovali do Chorvátskeho Grobu dvakrát. Zálohu za ubytovanie zaplatili 800 eur, doklady o tom

mal pán X.. Zo zálohy sa platilo cestovné, stravné, 150 eur pánovi G., 100 eur pánovi X. ako zálohy a
tomu V. 50 eur. X. o zálohách vedel, pretože stál pri obžalovanom pri ich preberaní. X. to aj vybavoval,
nakoľko pán G. prišiel rovno na stavbu. Po obdržaní druhej zálohy vo štvrtok ráno na stavbe pracovali
ešte aj celý piatok, v sobotu ráno odišli na dušičky. Po sviatkoch sa vrátili na stavbu iba traja, pán X.
už neprišiel. Docestovali v nedeľu večer a v stredu odišli preč. Volali pánovi G., že na predmetnom

dome je poobtrhávaný polystyrén a vtedy pán G. povedal, aby sa zbalili, že vybaví niečo iné alebo to
porieši tam. Na mieste bolo veľa partií, ktoré zatepľovali, a tak im spravili škodu obtrhaním polystyrénu.
Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti X. U., N.. N. V..Q.. mu vystavil pán X.. Zálohy preberal
obžalovaný, pretože mu povedal pán X., že keď to vybavil, tak sa má o to starať.

Svedok poškodený D. G. na hlavnom pojednávaní žiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný k náhrade
škody vo výške 2000 eur. Po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že v roku 2009 bol konateľom
spoločnosti M., N..V..Q.., ktorá zanikla dňom 24.11.2009. Ako konateľ tejto firmy potreboval stavebných
pracovníkov na zatepľovanie domov v Chorvátskom Grobe. Medzi najlacnejšie ponuky patrila ponuka

pána Stoličného, s ktorým si podmienky dohodli telefonicky, následne sa stretli na čerpacej stanici dňa
28.10.2009 v Martine, kam N. prišiel s partiou chlapov na aute s východniarskou značkou. Na druhý
deň alebo po dvoch dňoch čo prišli na miesto prác mu N. telefonoval a žiadal ďalších 1.000 eur, inak
odídu zo stavby. Hneď na druhý deň teda doniesol na stavbu sumu 1.000 eur a túto oproti podpisu
odovzdal N.S.. Po krátkom čase mu bolo zhotoviteľom oznámené, že nebola urobená práca, chlapi odišli

zo stavby a aj tá práca, ktorú vykonali, bola nekvalitná a musela sa opravovať. Následne komunikoval
prostredníctvom SMS so N., ktorý uviedol, že z vážneho dôvodu musel odísť zo stavby, ale sa o pár dní
vrátiabudepokračovať.Tosavšaknestalo.Bolproblémsasnímtelefonickyspojiť.Svedokkomunikoval
s manželkou obžalovaného, ktorá prisľúbila, že suma bude uhradená, bol dohodnutý splátkový kalendár,
nič však nakoniec uhradené nebolo. Podal teda trestné oznámenie. Záloha 2.000 eur bola odovzdaná

ako záloha za budúcu odvedenú prácu, cena bola dohodnutá za urobené m2. Ubytovanie a stravovanie
bolo záležitosťou pána N.. Obžalovaný vystupoval ako zástupca spoločnosti X. U., N.. N. V..Q.., svedok
komunikoval len s ním, ani nevedel, kto je X.. Obžalovaný mal aj pečiatku tejto spoločnosti. V čase, keď
prišiel svedok na stavbu, boli urobené cca 2 rady polystyrénu o rozmeroch 10x10 m, aj to sa však muselo
opravovať. Neskôr bol informovaný, že chlapi sa po donesení druhej zálohy v priebehu piatich minút

od jej prevzatia zbalili a odišli zo stavby preč. Keď sa obžalovaný s partiou na stavbu nevrátili, po pár
dňoch dal ich robotu investor opraviť a dorobiť inej partii. Od X. následne dostal list, ktorý je aj súčasťou
spisu. V ňom sľuboval, že dá veci do poriadku, nič také sa však nestalo. Hovorili o kompenzovaní škody
odrobenímsisumy2.000eurspartiounaprácachvNemecku,tosavšaknerealizovalo.Škodunežaloval
v civilnom konaní, bol presvedčený, že podaním trestného oznámenia sa to vyrieši a peniaze sa mu

vrátia. Na hlavnom pojednávaní sa nevedel presne vyjadriť, koľko ľudí a koľko dní presne robilo na
dohodnutej zákazke. Zrejme išlo o štyroch ľudí. Pri preberaní peňazí bol len obžalovaný. Bol
si istý, že po odovzdaní druhej sumy peňazí za pár minút, najneskôr do dvoch hodín, boli chlapi
zo stavby preč. Z jeho inzerátu bolo zrejmé o akú prácu ide a čo je potrebné spraviť. Vyplatená záloha
v prípade vykonávania prác by postačovala cca na mesiac práce. Informácie zo stavby mal od pána

H., ktorý domy staval, pričom zatepľovanie zabezpečoval formou subdodávky. Obžalovaný pri preberanípeňazí vystupoval ako predstaviteľ firmy, potvrdenia orážal aj pečiatkou tejto firmy. Svedok spochybnil
tvrdenie obžalovaného, že mu po odovzdaní peňazí mal volať zo stavby - spomenul si totiž, že bol
šokovaný informáciou o opustení stavby obžalovaným s partiou hneď po odovzdaní druhej zálohy. Ak

bol polystyrén na dome otrhaný, predpokladá, že práca bola odvedená nekvalitne, tak sa to muselo
riešiť. Práce tam bolo dostatok.
K výpovedi svedka sa obžalovaný vyjadril tak, že nechápe, kde má byť jeho podvodný úmysel vo vzťahu
kpoškodenému.PísomnostisarobilinatlačiarniapočítačipánaX.,ktorýnemalvyjadrovacieschopnosti,
a preto zastupoval firmu a vybavoval zákazky obžalovaný. Zákazku riadne vyúčtoval, zvyšné peniaze

vrátil pánovi X..

Svedok Ľ. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že s pánom G.
jednal obžalovaný, ktorý od neho prevzal 2.000 eur, pričom na stavbe pracovali asi tri alebo štyri dni. Išlo
o čas pred sviatkami všetkých svätých. Obžalovaný tieto peniaze premárnil - prepil a prehral. Materiál

na stavbe už bol, ich náklady na ubytovanie a stravu nemohli byť dokopy určite viac ako 500 eur. V
jeden večer, keď tam boli v bare, videl ako obžalovaný hádže peniaze do automatu. Po nahliadnutí na
listinný dodatok k zmluve zo spoločnosťou M., N..V..Q.. zo dňa 30.10.2009 uviedol, že túto listinu on
nepodpisoval, podpis nie je jeho. Nepodpísal ani splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti X. U., N..
N. V..Q.. obžalovanému zo dňa 25.10.2009, a teda N. nikdy nesplnomocnil na jej zastupovanie. Ako

zamestnanec pre ich spoločnosť ani nepracoval. Sumy dvakrát 1.000 eur, uvedené na pokladničných
dokladoch z 28.10.2009 a 30.10.2009 nepreberal, tieto doklady svedok nepodpisoval. S pánom G.
ohľadom tejto zákazky nejednal, až následne písal on s pánom G., ktorý mu mal vybaviť prácu v
Nemecku, a tak sa malo aj vykompenzovať tých 2.000 eur, pretože G. bol podľa svedka dobrý a čestný
človek. K realizácii tejto dohodnutej práce v Nemecku nakoniec nedošlo. Svedok uviedol, že práce pri

zatepľovaní predmetného domu v Chorvátskom Grobe za 2.000 eur určite urobené neboli. Čo sa týka
peňazí prehratých obžalovaným na automatoch, muselo to byť určite aspoň 1.000 eur. Nemali sa ani
ako dostať domov. Za tie tri - štyri dni, čo boli na stavbe, sa spravilo cca 20m2. Nevedel sa vyjadriť, či
sa po sviatkoch obžalovaný s ostatnými na stavbu vrátili, na to by mal vedieť odpovedať pán G., svedok
sám tomu neveril. Prácu mu vtedy ponúkol obžalovaný, pričom svedok potreboval peniaze, keďže sa

vrátil z výkonu trestu, a tak išiel s ním na západné Slovensko.

Súd sa ďalej oboznámil s výpoveďou svedka Z.Á. A. z prípravného konania. Tento svedok v nej po
zákonnom poučení uviedol, že cez známu sa dostal pracovať k Z. N., ktorý mu oznámil, že pôjdu
zatepľovať rodinné domy do Chorvátskeho Grobu. V aute bol ako druhý Ľ. X.. Šoféroval N.. Zastavili

niekde pri Martine, N. vystúpil z auta, svedok s X. zostali sedieť v aute. N. sa asi po polhodine
vrátil a pokračovali v ceste. Obžalovaný uviedol, že je všetko vybavené. Ubytovali sa, následne ich iné
vozidlo doviedlo na stavbu. Začať pracovať mali na druhý deň. Na stavbe na druhý deň bol materiál,
náradie však nie. Toto nemali ani oni. N. povedal, že to nejako zariadi. Požičiavali si ho od robotníkov na
vedľajších stavbách. Takto zatepľovali asi štyri dni. V piatok, keď mrholilo, povedal N.Č., že idú naspäť

do Spišskej Novej Vsi a vrátia sa v pondelok s tým, že on zabezpečí medzitým nástroje. Od toho piatku
ani jedného z nich nevidel. Svedok sám sa do Chorvátskeho Grobu už nevrátil. Obžalovaný ho ani
nekontaktoval. Na odmene presne dohodnutí neboli. On si myslel, že brigáduje u N.. Asi na tretí deň po
príchode do Grobu išli večer do mesta na pivo, vtedy videl, že X. sedel pri barovom pulte a N. pri hracích
automatoch a hral naraz na dvoch automatoch. Asi deň alebo dva po nich prišiel do Grobu muž, ktorý

sa volal V.. Ten sa s nimi do Spišskej Novej Vsi ale nevrátil. Ubytovanie, stravu a cestu platil N.. Zateplili
prednú stranu domu, nevedel odhadnúť, koľko m2, nalepili iba polystyrén, vystužovaciu sieťku už nie.

Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:
Trestné oznámenie podávala spoločnosť M., N..V..Q.. na Okresnú prokuratúru Martin dňa 20.05.2011,

kde okolnosti skutku opísal v podstate zhodne ako vo svojich neskorších výpovediach D. G..
Voči uzneseniu o vznesení obvinenia Z. N. podal sťažnosť, v ktorej namietal neexistenciu podvodného
úmyslu v jeho konaní. Zákazku mal zabezpečovať v mene pána X., po odovzdaní druhej zálohy mali ešte
dva dni pracovať a následne na víkend odísť domov. V pondelok sa znovu vrátili do práce a vykonávali
ju až do prerušenia. Namieta charakter osoby pána X.. Zálohy použil na cestovné, stravu, ubytovanie

a robotníkom.
Súčasťou spisového materiálu je Dodatok k zmluve podpísaný medzi spoločnosťou M., N..V..Q.. a
zhotoviteľom X. U., N.. N. V..Q.. zastúpeným pánom N., kde je potvrdené vyplatenie záloh vo výškedvakrát 1.000 eur, obe strany súhlasili s tým, že v prípade nedokončenia diela z rôznych dôvodov je
zhotoviteľ povinný vrátiť zálohu v plnej výške objednávateľovi.
V spisovom materiáli sa nachádzajú príjmové doklady zo dňa 28.10.2009 a 30.10.2009, každý na sumu

1.000 eur.
V dohode o vyrovnaní dlhu 2.000 eur a splátkovom kalendári sa zaviazala K. N. za Z. N. uhradiť každý
mesiac po 100 eur s ukončením splácania 06.03.2012.
Súčasťou spisu je aj pracovná zmluva zo dňa 20.10.2009 podpísaná medzi spoločnosťou X. U., N.. N.
V..Q.. ako zamestnávateľom a zamestnancom Z. N..

V zmysle objednávky medzi M., N..V..Q.. a zhotoviteľom X. U., N.. N. V..Q.. zo dňa 26.10.2009
bolo dohodnuté vykonanie stavebných prác v Chorvátskom Grobe s nástupom od 29.10.2009 a
ukončením podľa potreby. Cena bola dohodnutá na 8 eur s DPH za m2 kompletného zatepľovacieho
systému. Materiál a lešenie bolo v kompetencii objednávateľa, ubytovanie, BOZP a ochranu zdravia mal
zabezpečiť a hradiť zhotoviteľ, rovnako náradie mal mať zhotoviteľ vlastné.
V liste Ľ. X. adresovanom D. G. sa mu ospravedlňuje za vzniknutú situáciu v dôsledku

neseriózneho jednania a prístupu Z. N. bez vedomia Ľ.. X. a na vlastnú päsť. Ľ. X. sa v ňom
za spoločnosť zaväzuje vzniknutú dlžobu uhradiť.
V ďalšom liste Ľ. X., adresovanom OO PZ Martin - východ, sa k skutku vyjadruje v podstate zhodne ako
vo svojej neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní.
D. G. do spisu doložil SMS komunikáciu s obžalovaným, v ktorej obžalovaný apeluje na doplatenie

ďalšej zálohy opakovanými správami s tvrdením, že má jedenásť chlapov, čo chcú robiť, argumentuje
ich usilovnosťou a skúsenosťami. Tvrdí, že zabezpečil veľa chlapov, aby práca bola rýchlo hotová. Budú
údajne robiť aj non-stop, no je potrebné zaplatiť ďalšiu zálohu. Uvádza, že nepôjdu ani domov, kým to
nebude hotové. Prvé správy sú zo dňa 29.10.2009, následne z rána 30.10.2009, keď D. G.H. prisľúbil
doplatenie druhej zálohy, čo korešponduje aj s podpísanými príjmovými dokladmi. V ďalšej komunikácii

z novembra 2009 a neskôr už obžalovaný odkazuje so všetkými nárokmi na vrátenie peňazí D. G. na
spoločnosť X. U., N.. N. V..Q.. Argumentuje, že bol len splnomocneným zástupcom, pričom tvrdí, že má
všetko podložené potvrdeniami a svoju pohľadávku si má riešiť D. G.Č. cez firmu.
Súčasťou spisu sú i listiny, ktoré preukazujú problém zabezpečiť účasť Z. N. na vyšetrovacích úkonoch
v čase, keď bol ešte na slobode.

Z hodnotenia správania obžalovaného z ÚVTOS Košice zo dňa 13.06.2016 vyplýva, že jeho správanie
v ústave je na dobrej úrovni.

Vo výpise z evidencie priestupkov MVSR vyplýva, že obžalovaný má od 24.06.2012 štyri záznamy,
všetky pre priestupky proti majetku - drobné krádeže.

Obhajca obžalovaného ešte pred skončením prípravného konania podal návrh na zastavenie trestného
stíhania, pričom argumentuje skutočnosťou, že pri prijatí zálohy absentoval úmysel prácu vôbec
nevykonať.Otrestnýčinpodvodupritommôžeísťvtedy,keďjeprítomnýpodvodnýúmyselužpriprevzatí
zálohy. Toto má vyvracať fakt, že na stavbe sa viac dní skutočne pracovalo. Ďalej namieta použitie
prostriedkov trestno-právnej represie ako suplovanie inštitútov civilného práva. K tomu cituje viaceré

súdne rozhodnutia súdov SR i ČR. V obdobnom znení bol podaný aj návrh na zastavenie trestného
stíhania pri preskúmaní obžaloby po jej podaní prokurátorom na Okresný súd Martin.
Súd sa oboznámil s viacerými súdnymi rozhodnutiami v iných trestných veciach obžalovaného Z. N.J.,
ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Išlo o rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
4T/125/2007 zo dňa 27.05.2008, právoplatný dňa 29.10.2009, kde bol obžalovaný uznaný za vinného

pre § 207 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5To/63/2008 vo výroku o
treste, pričom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/73/2008 zo dňa 27.06.2016, rovnako aj právoplatným, bol obžalovaný
uznaný za vinného z trestných činov podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák., § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a § 221 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden
rok nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia,zazrušeniavýrokuotrestezrozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVessp.zn.4T/125/2007

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To/63/2008, zároveň mu bol uložený aj
trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na tridsať mesiacov. V tejto veci bol sčasti spod
podanej obžaloby oslobodený, a to z dôvodu, že skutky neboli trestným činom. Vo veci Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/65/2009 bol rozsudkom zo dňa 20.01.2015, právoplatným dňa 29.09.2015uznaný zavinnéhopodľa§207ods.1,ods.3písm.a),b)Tr.zák.aodsúdenýnatrestodňatiaslobody
tri roky a osem mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Súčasťou spisového materiálu je i rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/94/2013 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/42/2014 zo dňa 08.01.2015, týmto
bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a bol mu
uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu dvadsaťštyri mesiacov, ako i povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, pričom súd
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. m/

Tr. zák.), poľahčujúce okolnosti nezistil, a tak rozhodoval za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/81/2009 zo dňa 15.03.2012, rovnako aj právoplatným,
bol uznaný za vinného podľa § 251 ods. 1 Tr. zák., pričom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.
Rovnako upustené od uloženia súhrnného trestu bolo v trestnom rozkaze Okresného súdu Bardejov,
sp. zn. 2T/82/2014 zo dňa 05.08.2015, právoplatnom dňa 14.05.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný
za vinného podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Z lustrácie ZVJS vyplýva, že obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody odo dňa 10.03.2016 vo veci
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/65/2009. Následne má ešte nariadené ďalšie dva tresty, a
to vo veci sp. zn. 4T/73/2008 a vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/147/2013 s predpokladaným

koncom výkonu trestu dňa 27.05.2025.
V odpise z registra trestov má obžalovaný od februára 2006 celkovo sedem záznamov. Pri prvom
odsúdení sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, ďalšie dve odsúdenia z roku 2008 a 2012 sú
zrušené, nasledujú rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/94/2013 zo dňa 07.05.2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/42/2014 zo dňa 08.01.2015, vo vzťahu ku ktorému

je aktuálne prejednávané konanie obžalovaného v súbehu, a preto súd musel ukladať súhrnný trest na
toto odsúdenie. Nasledujú odsúdenia vo veciach, kde momentálne vykonáva trest odňatia slobody resp.
ktoré mu medzičasom boli nariadené. Odsúdenie Okresným súdom Poprad vo veci sp. zn. 5T/147/2013
sa ešte v odpise registra trestov nenachádza.
Na žiadosť Okresného súdu Martin o zaslanie spisu vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn.

5T/147/2013, bolo písomným podaním Okresného súdu Poprad zo dňa 30.09.2016, doručeným
konajúcemu súdu dňa 05.10.2016 oznámené, že rozsudkom vo veci sp. zn. 5T/147/2013 bol zrušený
rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/94/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Prešovesp.zn.3To/42/2014,avšakrozhodnutieniejeprávoplatné,nakoľkoobžalovanývočinemupodal
odvolanie.

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného
vo výroku tohto rozhodnutia, keď na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho
do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú
nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý
nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy.
Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec,
aleajkonaniealeboopomenutie,ktorémáurčitúmajetkovúhodnotu.Prizávereovýškeškodyspáchanej

vylákaním veci podvodným sľubom zaplatenia dohodnutej sumy treba vychádzať zo skutočnej hodnoty
veci, a nie z výšky dohodnutej sumy.
Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho
rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené.Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo
skupiny osôb.
Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči

poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže
týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď
dochádza k jeho obohateniu.
Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so
skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu

môže byť ľsťou, ale môže ísť hoci aj o nepravdivú informáciu.

Škodou malou sa podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa pritom použijú obdobne na určenie výšky

prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Pri určení výšky škody sa podľa § 126 ods. 1 Tr. zák. vychádza
z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak takto
výšku škody nemožno zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo
obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.

Obžalovaný svoju vinu popieral, je však usvedčovaný najmä výpoveďami D. G., Ľ. X. M. Z. A.. Tieto
svedecké výpovede sú podporované i v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že obžalovaný uviedol D. G. do omylu, keďže nesporne nebol osobou
oprávnenou konať za spoločnosť X. U., N.. N. V..Q.., nebolo mu udelené riadne splnomocnenie na

jej zastupovanie, podpis na písomnostiach bol sfalšovaný ( čo potvrdil i konateľ spoločnosti Ľ.. X.).
Ak by zástupca spoločnosti M., N..V..Q.. vedel o skutočnom právnom a faktickom stave, peniaze
by obžalovanému istotne neodovzdal a zmluvu by s ním neuzatvoril. Svedok A. vo svojej výpovedi
potvrdil, že zákazku vybavoval obžalovaný, ktorý ho najal na prácu, uhrádzal pritom ubytovanie a stravu.
Nepotvrdil to, čo uvádzal obžalovaný, že sa na stavbu v počte troch pracovníkov neskôr ešte vrátili.

Osoba menom V. s nimi do Spišskej Novej Vsi zo stavby ani neodchádzala. Ničím nebolo potvrdené,
že by zákazku vybavoval obžalovaný pre Ľ.. X. či v jeho mene. Ako nepravdivé sa ukázali i tvrdenia
obžalovaného z prípravného konania, že preberal peniaze v prítomnosti konateľa Ľ.. X. a aj to, že ich
použil výlučne na dohodnutú činnosť. Pokiaľ i obžalovaný sčasti uhrádzal výdavky na ubytovanie, stravu
a cestovné náklady, bolo preukázané, že značnú časť peňazí prehral v bare, pracovníkov nevyplatil a

po minutí peňazí v hre na automatoch žiadal pomerne nátlakovým spôsobom od objednávateľa ďalšiu
zálohu, keď podľa prepisu SMS komunikácie predloženej D.. G. v tejto obžalovaný klamal napríklad
o počte pracovníkov, o ich nákladoch s pracovnou činnosťou, ich pracovnej aktivite atď. Po prevzatí
peňazí pritom ďalšie práce vykonané neboli a podľa vykonaného dokazovania je pochybné, že sa na
predmetnú stavbu obžalovaný vôbec ešte vrátil. Obžalovaný v skutočnosti nemal nijaký technicky a

ekonomicky podložený plán k vykonaniu dohodnutých prác, za ktoré prevzal finančné plnenie. Nemal
napríklad žiadne náradie a nástroje na vykonanie dohodnutých prác, vypracovanú kalkuláciu nákladov
spojených s ich pobytom mimo bydlisko, dohody o platení zabezpečených pracovníkov, predstavu
o časovej náročnosti zákazky, predchádzajúce skúsenosti s takouto prácou, vedomosti o potrebnej
kvalifikácii u zabezpečených pracovníkov na dohodnutú prácu, to či nebudú potrebné i vlastné zdroje

pred splnením zákazky alebo časový plán postupu. Ak by teda v čase preberania zálohy i nechcel priamo
porušiť záujem chránený zákonom - ochrana vlastníctva inej osoby - bol minimálne uzrozumený s tým,
že ho svojim konaním poruší. Je teda možné v konaní obžalovaného konštatovať minimálne nepriamy
úmysel spáchať žalovaný trestný čin. V čase preberania druhej zálohy pritom obžalovaný už musel
vedieť, že dohodnuté práce sú nad ich sily. O postoji obžalovaného v tejto veci svedčí i to, že krátko po

prevzatí druhej zálohy zo stavby odišli a viac v prácach nepokračovali. Skutočnosť, že formálne začali s
vykonávaním nejakých prác na stavbe po prevzatí prvej zálohy (bez potrebného náradia a ako sa neskôr
ukázalo i úplne nekvalitne), sa skôr javí ako účelové pripravenie si pozície na to, aby obžalovaný
mohol vylákať od poškodeného ďalšie peniaze, nie ako úprimná a skutočná snaha splniť dohodu so
zadávateľom.PrizískavanípeňazíkomunikovalobžalovanýspánomG.veľmiintenzívne,následnevšak

pri vracaní peňazí už s rovnakou zanietenosťou nepostupoval. Z uvedených skutočností je taktiež zrejmý
úmysel obžalovaného podviesť poškodeného. Pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní začal hovoriť
o riadnom vyúčtovaní tejto zákazky firme X. U., N.. N. V.. Q., toto tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom
v konaní preukázané - nevyplynulo zo svedeckých výpovedí a ani žiadnych listinných dôkazov, hociobžalovaný uvádzal, že nimi disponuje. Nelogické by bolo v prípade pravdivosti tvrdení obžalovaného,
že by jeho manželka podpísala splátkový kalendár na úhradu dlhu 2000 eur. Súd teda týmto
tvrdeniam obžalovaného neuveril. Navyše pokiaľ by trestné stíhanie obžalovaného nebolo dôvodné, dá

sa predpokladať istá aktívna obrana obžalovaného, no ten sa v prípravnom konaní jednak nedostavoval
na úkony orgánov činných v trestnom konaní, k veci sa nechcel vyjadrovať ani na hlavnom pojednávaní,
tohto sa výslovne odmietol zúčastňovať, nechcel byť ani konfrontovaný s kľúčovým svedkom Ľ.. X..
Množstvo odsúdení v registri trestov či viaceré záznamy v evidencii priestupkov obžalovaného nemožno
samozrejme považovať za usvedčujúci dôkaz, no nesporne svedčia o prístupe a postoji obžalovaného

k pravidlám určeným spoločnosťou, k ich dodržiavaniu, ako i jeho sklone páchať protiprávnu činnosť.
Obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti majetkového charakteru a tiež protiprávneho
konania v súvislosti s podnikaním a získavaním financií. Argumentom o trestnom práve ako ultima ratio,
ktoré predniesla obhajoba, je možné prisvedčiť a súhlasiť s tým, že by trestné právo malo byť skutočne
až na konci všetkých ostatných možných riešení. Je však v tejto súvislosti potrebné poukázať
na prvotné snahy poškodeného zabezpečiť si vrátenie obžalovaným neoprávnene získaných peňazí

(dokonca i prostredníctvom sľubu manželky obžalovaného). Zo správania a komunikácie obžalovaného
s poškodeným je zrejmé, že cieľom obžalovaného bolo obohatiť sa na úkor poškodeného a ďalej vec
neriešiť, preto poškodený pristúpil k oznámeniu tohto podvodného konania orgánom činných v trestnom
konaní. Poškodenému nemožno vyčítať, že do času, kým trestná vec nebola definitívne ukončená,
neinicioval nejaké iné aktivity k dosiahnutiu vrátenia spôsobenej škody, keďže si túto uplatnil v rámci

adhézneho konania. Pokiaľ obhajoba argumentovala nenaplnením znakov skutkovej podstaty trestného
činu sprenevery, túto obranu v danom prípade ani nie je potrebné spochybňovať, konanie obžalovaného
bolo posúdené ako trestný čin podvodu. Použitie peňazí v konaní preukázaným spôsobom (napr. prehra
na automatoch či útrata v pohostinstve) a následné argumenty obžalovaného - v úmysle získať pre
seba ďalšie peniaze - výdavkami spojenými s prácou, ktoré sa zjavne nezakladali na pravde, ako i

to, že po prevzatí ďalších peňazí ani objektívne nevynaložil snahu na splnenie dohodnutého, však
preukazujú prístup obžalovaného k veci samej. Pokiaľ bol aktívny v čase pri získavaní peňazí zo zálohy,
následné snahy poškodeného o vrátenie peňazí úplne ignoroval a nemal ani žiadnu úprimnú snahu
vec vyriešiť. Súd v konečnom dôsledku pri prihliadnutí na vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov,
ktorí boli riadne poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a listinné dôkazy, tvrdeniam

obžalovaného neuveril a vyhodnotil ich len ako účelovú obhajobu v snahe zbaviť sa trestnoprávnych
následkov za svoje konanie.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom
stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest mal zároveň
vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Množstvo trestných konaní obžalovaného prejednávaných na rôznych súdoch Slovenskej republiky

spôsobovalo problém pri doručovaní uvedených spisov k aktuálnemu trestnému stíhaniu. Súd preto
pri svojom rozhodovaní musel vychádzať zo zaslaných právoplatných rozhodnutí a aktuálneho odpisu
registra trestov obžalovaného. Súd pri ukladaní trestu okrem okolností spáchania trestného činu,
osoby páchateľa, vyhodnocoval i priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., preto

ukladal trest v zákonnej trestnej sadzbe, teda vo výmere do 2 rokov trestu odňatia slobody. Keďže skutok
v aktuálnom trestnom konaní spáchal v dňoch 28.10.2009 a 30.10.2009, pričom trestné stíhanie vo veci
bolo začaté dňa 28.06.2011 a obvinenie Z. N. vznesené dňa 06.04.2016 (uznesenie mu doručené dňa
11.04.2016), konanie bolo v súbehu so skutkom, pre ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného
súdu Poprad zo dňa 07.05.2014, č. k. 6T/94/2013-204, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

zo dňa 08.01.2015, sp. zn. 3To/42/2014, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Súd pri zohľadnení
všetkých vyššie uvedených skutočností, pri zohľadnení ďalších obžalovanému nariadených viacročných
nepodmienečných trestoch odňatia slobody, pokladal takto uložený trest na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný, pričom má súd za to, že takýto trest v plnej miere splní účel trestu tak,

ako ho má na mysli Trestný zákon. Nad rámec súd ešte uvádza, že v prípade právoplatného zrušenia
uvedeného výroku o treste z rozsudku sp. zn. 6T/94/2013, by bolo potrebné ukladať trest ako súhrnný na
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov, uložený obžalovanému vo veci vedenej Okresnýmsúdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3T/65/2009, ktorý bol uložený vo výmere vyššej ako je horná
hranica trestnej sadzby v aktuálnej trestnej veci.

Poškodený žiadal súd zaviazať obžalovaného v odsudzujúcom rozhodnutí na náhradu spôsobenej
škody sumou 200 eur. Pokiaľ súd poškodený subjekt s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces, tak to nebolo z dôvodu neustálenia výšky škody - z písomností je zrejmé, že ak zhotoviteľ
nedokončí stavbu z akýchkoľvek dôvodov, je povinný vrátiť celú sumu 2.000 eur. V danom prípade
však D. G. vzniknutú škodu spoločnosti M., N..V..Q.. v rámci adhézneho konania pred orgánmi činnými

v trestnom konaní uplatňoval vo svojom mene a navyše v čase, keď spoločnosť už
bola zaniknutá, on už nebol štatutárnym orgánom, pričom zisťovanie okolností ohľadom právneho
nástupníctva subjektu, ktorému je potrebné faktickú škodu uhradiť, by si vyžadovalo vykonávať súdom
ďalšie dokazovanie, a to nad rámec rozhodovania o vine a treste ukladanom obžalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu
podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.