Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 9, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206431
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319206431.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.IvetouGildeinovouvprávnejvecižalobcuO.C.,G..XX.X.XXXX,

K. V. XXX/X, I., zast. Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, Košice, IČO: 47
240 482 proti žalovaným 1) Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 684
618, 2) Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 320 155,
zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, 3) E.
C.U., K. M. XXXX/XX, I., zast. JUDr. Ondrej Keller, advokát, Námestie slobody 2, Humenné o neplatnosť
dražby takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dobrovoľná opakovaná dražba, ktorá sa uskutočnila dňa 13.6.2019 o 10:45 hod. v

priestoroch hotela V. G. G. L. X Z. O., okres O., priebeh ktorej osvedčila notárskou zápisnicou notárka B..
C. Z., O.. a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti rodinný dom, postavený na parcele reg. R. Č.. XXXX/X
o výmere 145 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela reg. R. Č.. XXXX/X o
výmere 145 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. R. Č.. XXXX/X o výmere 262 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela reg. R. Č.- XXXX o výmere 570 m2 - záhrada, zapísané
na liste vlastníctva Č.. XXX vedenom Okresnom úradom Humenné, katastrálny odbor, katastrálneho
územia I., obec I., okres I. vo vlastníctve O. C.N.Č.G., K. V. XXX/X, I.É. v podiele 1/1 je neplatná.

Priznáva žalobcovi voči žalovaným v prvom, druhom a treťom rade náhradu trov konania v rozsahu
100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná opakovaná dražba, ktorá sa
uskutočnila dňa 13.6.2019 v priestoroch Hotelu V. G. G. L. X Z. O., navrhovateľom ktorej bola Všeobecná

úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava a dražobníkom bola spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o.
so sídlom Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané na
liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia I., obec I. je neplatná. Vo svojej žalobe uviedol, že
dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, keďže počas dražby došlo k závažným procesným
vadám dražby, ktoré sa týkajú najmä ohodnotenia nehnuteľnosti v znaleckých posudkoch, ktoré boli
základom pre stanovenie najnižšieho podania ako aj samotného priebehu dražby. Samotná dražba
prebehla na tom základe, že žalobca nemal plniť zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zaviazal v Zmluve o

poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX (ďalej len hypotekárna zmluva), teda
sa dostal do omeškania s plnením záväzku voči žalovanému v 2.rade. Na zabezpečenie záväzku bolo
Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 30.6.2014, uzavretou medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade
zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom dražby. Žalobca má za to, žepredmetná hypotekárna zmluva, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva, je neplatná a to
z nasledujúcich dôvodov:
V samotnej hypotekárnej zmluve nie je uvedená výška sumy poskytnutého hypotekárneho úveru. Výška

sumy poskytnutého úveru sa nachádza v prílohe uvedenej zmluvy, čo nemožno podľa názoru žalobcu
považovať za uvedenie sumy v zmluve o hypotekárnom úvere. V tejto súvislosti odkázal žalobca na
ustanovenia § 75 ods. 4 písm. b) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Aj keď sa na predmetnú hypotekárnu
zmluvu nevzťahuje Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ide o spotrebiteľský právny
vzťah, teda na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade sa použijú ustanovenia § 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka : „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ Tento nedostatok, teda chýbajúca podstatná náležitosť zmluvy o
hypotekárnom úvere tak spôsobuje absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy s poukazom na ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa tak predmetná zmluva vo vzťahu k žalobcovi
nemohla stať záväznou a teda zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti, na
základe ktorej by mohlo dôjsť k začatiu výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalobcu.
Čo sa týka ohodnotenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, v tejto súvislosti poukázal žalobca
na ustanovenia § 12 ods. 1, ods. 5 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Vo veci znalecký
posudok vypracoval T.. O. B., a to znalecký posudok č. XX/XXXX, kde bola všeobecná hodnota
nehnuteľností stanovená na sumu 206 662,67 eur. Voči tomuto znaleckému posudku podal žalobca v

stanovenej lehote dňa 13.2.2018 námietky adresované žalovanému v 1.rade a to z dôvodu neprimerane
stanovenej nízkej hodnoty nehnuteľností ako aj postupu znalca pri ohliadke nehnuteľnosti na účely
vyhotovenia znaleckého posudku. Následne bol žalobcovi dňa 22.2.2018 doručený znalecký posudok
č.X/XXXX zo dňa 15.3.2018, vypracovaný znalcom T.. Y. C.Č., kde všeobecná hodnota nehnuteľností,
ktoré mali byť predmetom dražby, bola stanovená na sumu 207 987 eur. Proti záverom tohto znaleckého

posudku vzniesol žalobca v stanovenej lehote námietky. Predmetný znalecký posudok bol vyhotovený
bez akejkoľvek predchádzajúcej ohliadky, nakoľko dňa 12.3.2018 informoval žalobca žalovaného v
1.rade, že v navrhovaný termín ohliadky dňa 13.3.2018 nebude môcť nehnuteľnosť sprístupniť z dôvodu
pracovnej neschopnosti, o čom predložil žalovanému v 1.rade aj lekárske potvrdenie. Napriek tejto
skutočnosti dňa 13.3.2018 podľa tvrdení žalovaného v 1.rade sa k ohodnocovaním nehnuteľnostiam

mal dostaviť znalec T.. Y. C., avšak pre zdravotný stav žalobcu tento objektívne nemohol sprístupniť
nehnuteľnosti pre účely ohliadky. Následne bez ďalšieho bol žalobcovi dňa 22.3.2018 doručený
predmetný znalecký posudok, kde znalec v časti I. bod 8 Osobitné požiadavky zadávateľa konštatoval:
„ Na koľko pri ohliadke dňa 13.3.2018 o 15.00 mne ako znalcovi nebol sprístupnená ohliadka hodnotenej
nehnuteľnosti. Objednávateľ požaduje vypracovanie znaleckého posudku na rodinný dom č. XXX na

parcele č.XXXX/X katastrálneho územia I. na základe poskytnutého znaleckého posudku č.XX/XXXX,
ktorý vypracoval znalec T.. O. B.“. Dňa 2.5.2018 bolo potom zo strany žalovaného v 1.rade upustené
od dražby. Následne dňa 26.11. bola žalobcovi doručená výzva na umožnenie ohliadky a ohodnotenie
predmetu dražby od žalovaného v 1.rade. Napriek skutočnosti, že až dňa 26.11. sa mohol žalobca
objektívne dozvedieť o navrhovanom termíne ohliadky dňa 27.11.2018 o 14.hod. Dňa 27.11.2018 prišiel

na miesto ohodnotenia znalec. Po nesprístupnení nehnuteľností žalobcom uvedený znalec vypracoval
dňa 30.11.2018 znalecký posudok č. XX/XXXX, v rámci ktorého stanovil všeobecnú cenu nehnuteľností
vovýške203000eur,pričompriohodnocovanípostupovalnazákladeznaleckéhoposudkuč.XX/XXXX,
ktorý vypracoval znalec T.. O. B.. Je zaujímavé, že tento znalec v rozmedzí ôsmich mesiacov vypracoval
dva znalecké posudky, kde bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 207 987 eur a

v druhom prípade 203 000 eur. Aj voči tomuto znaleckému posudku podal žalobca v stanovenej lehote
námietky, pričom žalovaný v 1.rade bez vedomia žalobcu obstaral vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku T.. V. V., kde výzvu na umožnenie vykonania ohliadky prevzal žalobca dňa 1.2.2019, pričom
na základe tejto výzvy sa ohliadka mala uskutočniť dňa 28.1.2019, teda žalovaný v 1.rade musel túto
výzvu zasielať v skrátenej odbernej lehote. V rámci kontrolného znaleckého posudku T.. V. V. bola

všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená vo výške 204 000 eur. Tento znalecký posudok nebol
žalobcovi vôbec doručovaný a s jeho obsahom sa žalobca nemal možnosť oboznámiť. Pokiaľ by dražba
prebehla zákonným spôsobom, žalobca by nemal žiadne námietky proti jej uskutočneniu, avšak keďže
zo strany dražobníka došlo k simultánnemu zverejneniu ponuky predaja nehnuteľností na portáloch s
inzerciou s nižšou cenou, za akú ponúkal nehnuteľnosti sám žalobca, dražobník de facto znemožnil

predať žalobcovi nehnuteľnosti za trhové ceny na trhu s realitami.

2. Zo strany žalobcu bol predložený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný T.. O. B., znalecký
posudok č. XX/XXXX vypracovaný T.. Y. C., znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný T.. Y.C. C.,osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby. Zo strany žalobcu bola predložená aj Zmluva o
poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 30.6.2014.

3. Žalovaný v 3.rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.9.2019 uviedol, že s právnym názorom
žalobcu nesúhlasí. Bez ohľadu na to, že sporná úverová zmluva nebola prílohou podanej žaloby,
považuje namietaný dôvod neplatnosti úverovej zmluvy za neodôvodnený. Ak by bola pravda, čo
tvrdí žalobca, že suma poskytnutého úveru nebola uvedená v úverovej zmluve, ale len v prílohe,
nemá to podľa názoru žalovaného v 3.rade za následok absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej

zmluvy. Všetky prílohy úverovej zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalobca v čase
uzatvorenie úverovej zmluvy si bol plne vedomý, čo je jej predmetom, aké povinnosti mu z nej vyplývajú
a aké sankcie mu hrozia, ak si nebude plniť svoje záväzné povinnosti a pre tento účel uzatvoril so
žalovaným v 2.rade záložnú zmluvu. Podľa názoru žalovaného v 3.rade záložná zmluva netrpí žiadnymi
vadami, na základe ktorých by bolo možné určiť vykonanú dražbu za neplatnú. Žalobca namieta, že
znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom a uvádza svoj nesúhlas s určením všeobecnej

hodnoty ceny predmetu dražby znalcami. Podľa vyjadrenia žalovaného v 3.rade je nespochybniteľné, že
žalovaný v 1.rade ako dražobník si svoju zákonnú povinnosť ohodnotiť dražené nehnuteľnosti zákonom
určeným spôsobom v celom rozsahu splnil, keď prostredníctvom súdneho znalca T.. Y. C.P. zabezpečil
vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorým bola pre účely vykonania dobrovoľnej dražby
cena nehnuteľností určená výškou 203 000 eur. Jeho záver bo potvrdený aj kontrolným znaleckým

posudkom T.. V.. Podľa vyjadrenia žalovaného v 3.rade nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalovaných
skutočnosť, ak súdny znalci v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami v prípade, ak by tomu
skutočne tak bolo, určili hodnotu nehnuteľností neprimerane nízku. V tejto súvislosti poukázal žalovaný
v 3.rade na ustanovenia § 21 ods. 2 Zák. č. 527/2002 Z.z., ktorý výslovne určuje, že prípadné porušenie
ustanovení iného zákona než Zák. č. 527/2002 Z.z. nemôže mať za následok neplatnosť dobrovoľnej

dražby. Keďže stanovenie inej než obvyklej ceny znalcom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou k
podaniu znaleckého posudku nie je porušením ustanovení Zák. č. 527/2002 Z.z., niet teda dôvodu určiť
dobrovoľnú dražbu, vykonanú žalovaným v 1.rade, za neplatnú.

4. Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 28.10.2019 uviedol, že

žalobcom namietaná absencia výšky sumy poskytnutého hypotekárneho úveru v spornej zmluvy sa
m javí ako absurdná, nakoľko Zmluvu o poskytovaní flexihypotéky na refinancovanie č.XXX/XXXXXX/
XX-XXX/XXX zo dňa 30.6.2014 tvorili všetky jej právne súčasti, t.j. zmluva, obchodné podmienky
a základné podmienky úveru. Táto skutočnosť vyplýva z úplného úvodu zmluvy, kde v bode 1 sa
uvádza: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú všetky jej prílohy, ktorými sú Všeobecné obchodné

podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom
k nehnuteľnosti pre fyzické osoby a Základné podmienky úveru...“, pričom z bodu 14.12 Zmluvy
dlžník svojím podpisom vyhlásil, že mal možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami zmluvy a všetkými
jej prílohami, porozumel im, súhlasil s ich obsahom. Považuje teda za nepochybné, že žalobca mal
o týchto súčastiach vedomosť, ktorú potvrdil svojím podpisom na zmluve. Žalovaný v 2.rade nijakým

spôsobom nebránil žalobcovi oboznámiť sa so zmluvnou dokumentáciou. Tá mu bola riadne pred
podpisom odovzdaná, pričom žalovaný v 2.rade zmluvu podpisoval v dobrej viere v záujem žalobcu
zmluvu v danom znení podpísať. Ako absurdné sa mu javí tvrdenie žalobcu, že zmluva neobsahuje
údaj u výške poskytnutých finančných prostriedkov. Považuje za nesporné, že priemerne informovaný
spotrebiteľ - prijímateľ úveru sa určite a vždy informuje a zaujíma o to, koľko finančných prostriedkov a

kedy má veriteľovi vrátiť. Zmluva obsahuje všetky zákonom požadované údaje.

5. Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.2.2020 okrem skutočností
uvedených už v skoršom vyjadrení uviedol, že skladba zmluvy nie je v tomto konaní spornou.
Žalobca vo svojom vyjadrení nenamieta, žeby súčasti tvoriace zmluvu nedostal. Skutočnosť, že

žalobca mal všetky komponenty zmluvy k dispozícií, respektíve že sa s nimi oboznámil, žalobca
vyhlásil podpisom na žiadosti. Základné podmienky úveru sú neoddeliteľnou právnou súčasťou zmluvy.
Žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každom jednom
zmluvnom dojednaní. Zloženie zmluvy z viacerých listín je bežnou zmluvnou praxou, uplatňujúcou sa
denne v súkromnom práve, spotrebiteľské vzťahy nevynímajúc. K žalobcom namietanému hodnoteniu

nehnuteľností žalovaný v 2.rade v tomto písomnom vyjadrení uviedol a poukázal na verejne dostupné
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.10.2013 pod sp. zn. 3Cdo/233/2010, kde sa uvádza: „...pokiaľ
ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny názor odvolacieho súdu,
že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.“ Znalci, ktorívypracovali znalecké posudky, vo svojich posudkoch uvádzajú, že pri určovaní ceny, teda všeobecnej
hodnoty nehnuteľností zvolili metódu polohovej diferenciácie. Táto metóda bola už v rozhodovacej
praxi súdov označená za metódu umožňujúcu objektívne určiť hodnotu nehnuteľnosti. V tejto súvislosti

žalovaný v 2.rade poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14Co/245/2013 zo dňa
19.11.2013, kde sa uvádza: „ Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, tak pri určení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti bola použitá metóda polohovej diferenciácie, pričom hodnota nehnuteľnosti
bola určená znaleckým odhadom jej najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by táto mala dosiahnuť na
trhu v podmienkach voľnej súťaže. Cenu takto určenú bolo treba považovať za objektívne určenú a

preto námietka zo strany navrhovateľa v tomto smere nebola dôvodná.“ Opätovne žalovaný v 2.rade
poukázal, že hodnota draženej veci určená na účely dražby znaleckým posudkom nie je rozhodujúca.
Rozhodujúcajecenadosiahnutávydražením,ktorápredstavujereálnucenudanejvecinatrhu.Žalovaný
v 2.rade ďalej zdôraznil, že záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný

zabezpečovací inštitút. Žalobca si pri uzatváraní úverovej zmluvy bol vedomý toho, že v prípade ak bude
svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy porušovať, môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
a tiež domáhať sa uspokojenia sa svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Žalobca napriek tejto
vedomosti svoje povinnosti porušoval a svoj splatný záväzok napriek viacerým výzvam neuhradil.

6. Žalovaný v 2.rade predložil súdu zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 30.6.2014, návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.6.2014, Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky
na refinancovanie XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.6.2014, príloha Základné podmienky úveru
reg.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie
dlhu, údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej ročnej percentuálnej miere

nákladov k spotrebiteľskému úveru, všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s.
naposkytovanieúverovzabezpečenýchzáložnýmprávomnanehnuteľnostiprefyzickéosoby-občanov.

7. Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.3.2020 uviedol, že
považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa názoru žalovaného v 1.rade predpoklady na určenie dražby za neplatnú neboli splnené s
poukazom na ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Bez ohľadu na konkrétne
znenie predmetnej hypotekárnej zmluvy v celosti všetkých zmluvu predstavujúcich dokumentov je
záver žalobcu o tom, že by príloha zmluvy netvorila súčasť zmluvy zrejme absurdný. Ďalej z tvrdení
žalobcu nevyplýva, že by ani v prípade neplatnosti hypotekárnej zmluvy nezabezpečoval záložné právo,

ktorého výkon bol uskutočnený predmetnou dražbou, nesplatenú pohľadávku žalovaného v 2.rade
voči žalobcovi a vykonanie predmetnej dražby tak nebolo zákonné. K ohodnoteniu predmetu dražby
žalovaný v 1.rade uviedol, že má za to, že ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané v súlade so
zákonom o dobrovoľných dražbách s poukazom na ustanovenia § 12 ods. 1. Žalovaný má ďalej za
to, že znalecký posudok bol v prejednávanom prípade vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004

Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a ako taký spĺňa podmienku ustanovenú v § 12 ods. 1
Zákona o dobrovoľných dražbách pre spôsob ohodnotenia predmetu dražby a to znaleckým posudkom
č. XX/XXXX T.. Y. C.. Znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu predmetu dražby na 203 000
eur. Na žiadosť žalobcu obstaral žalovaný v 1.rade vypracovanie kontrolného znaleckého posudku,
ktorý vypracoval znalec T.. V. V. pod číslom XX/XXXX. Kontrolný znalecký posudok stanovil všeobecnú

hodnotu predmetu dražby na 204 000 eur. Ďalej žalovaný v 1.rade poukázal na ustanovenia § 12
ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách a k tomuto uviedol, že výzva na sprístupnenie predmetu
dražby pred vypracovaním znaleckého posudku T.. Y. C. bola žalobcovi zaslaná dňa 5.11.2018, pričom
termín ohliadky bol stanovený na deň 27.11.2018. Žalobca výzvu prevzal dňa 26.11.2018 ako sám
priznáva v žalobe. Znalecký posudok č. XX/XXXX T.. Y. C. bol žalobcovi zaslaný dňa 5.12.2018 a

žalobcovi doručený 28.12.2018. Dňa 9.1.2019 boli žalovanému v 1.rade doručené námietky žalobcu
proti znaleckému posudku č. XX/XXXX a na ich základe zaslal žalovaný v 1.rade dňa 10.1.2019
žalobcovi výzvu na sprístupnenie predmetu dražby novému znalcovi, kde termín ohliadky bol stanovený
na 28.1.2019 a to v súlade s ustanoveniami § 12 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, kde toto
ustanovenie ukladá dražobníkovi dodržať trojtýždňovú lehotu na zaslanie výzvy spravidla, čo znamená,

že v odôvodnených prípadoch nie je povinný túto lehotu dodržať. V danom prípade sa jednalo o
vypracovanie kontrolného znaleckého posudku podľa § 15 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách,
ktorý ukladá dražobníkovi 30-dňovú lehotu od doručenia žiadosti dražobníkovi na vypracovanie druhého
znaleckého posudku a teda z praktického hľadiska nie je možné dodržať trojtýždňovú lehotu na zaslanievýzvy na ohliadku a aj vypracovanie samotného posudku a to iným znalcom, než ktorý vypracovával
prvý znalecký posudok. Aj tak bola predmetná výzva žalobcovi zaslaná 18 dní pred termínom ohliadky,
čo považuje žalovaný v 1.rade za plne v súlade s textom a účelom Zákona o dobrovoľných dražbách.

Napriek skutočnosti, že dražobník nemá v súlade s § 12 ods. 4 a 5 Zákona o dobrovoľných dražbách
povinnosť zasielať vlastníkovi predmetu dražby aj druhý znalecký posudok, zaslal žalovaný v 1.rade dňa
4.2.2019 žalobcovi znalecký posudok č. XX/XXXX na adresy, na ktorých si dovtedy žalobca preberal
ostatné zásielky. Zásielky so znaleckým posudkom sa však žalovanému v 1.rade vrátili ako neprevzaté
v odbernej lehote. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne nedostatky vyššie označených znaleckých

posudkov, ktoré by znamenali nepoužiteľnosť predmetných znaleckých posudkov pre účely ohodnotenia
predmetu dražby. Tvrdenia uvádzané žalobcom k ohliadkam predmetu dražby a ohodnoteniu predmetu
dražby znaleckými posudkami realizovanými do upustenia prvej dražby, od ktorej bolo upustené dňa
2.5.2018 nemajú právny význam pre určovanie neplatnosti predmetnej dražby. Čo sa týka všeobecnej
hodnoty majetku, poukázal žalovaný v 1.rade na ustanovenia § 2 písm. g) Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z.. Ďalej uviedol, že pri speňažovaní nehnuteľnosti prostredníctvom

dobrovoľnej dražby nie je cena dosiahnutá dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom. Verejná dražba je podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. miesto, kde sa
stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet o dražby a výsledkom dražby je určenie najvyššej ceny,
za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota určená znaleckým
posudkom slúži iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby

s tým, že Zákon o dobrovoľných dražbách neurčuje žiadne hranice pre výšku hodnoty predmetu dražby.
Vzhľadom na všetky okolnosti realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou je nepochybné,
že najnižšie podanie v predmetnej dražbe bolo stanovené v súlade so zákonom, že žalovaný v
1.rade si splnil všetky povinnosti dražobníka ustanovené mu Zákonom o dobrovoľných dražbách pri
ohodnocovaní predmetu dražby, pri informovaní verejnosti o jej konaniach a záujemcovia o predmet

dražby mali možnosť získať všetky dostupné informácie o predmete dražby. Nakoľko konanie dražby a
všetky informácie o predmete dražby boli riadne a včas zverejnené vo všetkých médiách vyžadovaných
Zákonom o dobrovoľných dražbách, bol skutočný kúpyschopný trhový záujem o predmet dražby v čase
jeho ponuky prejavený iba účastníkmi dražby a cena vygenerovaná na predmetnej dražbe najlepšie
odzrkadľuje skutočnú trhovú hodnotu predmetu dražby. Na dražbe sa zúčastnili traja účastníci, ktorí

svojím rozhodnutím urobiť alebo neurobiť podanie na dražbe určili trhovú cenu predmetu dražby na
mieste a v čase jej ponuky v rámci dražby. Žalovaný v 1.rade poukázal na rozhodnutia v obdobných
veciach a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Obo/95/2009, 4Cdo/87/2007, rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR č. 21Cdo/1263/2008, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 13Co/201/2011 a
13Co/49/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 21Cdo/1863/2013 a 20Cdo/275/2013, rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/233/2010. Na záver uviedol, že v žalobe nie sú uvedené žiadne iné
skutočnosti, ktoré môžu reálne predstavovať porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách a preto
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Žalovaný v 1.rade predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX T.. Y. C., výzvu na umožnenie

vykonania ohliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 5.11.2018, podací hárok zo dňa 5.11.2018,
sprievodný list zo dňa 5.12.2018 s doručenkou zo dňa 28.12.2018, podací hárok zo dňa 5.12.2018,výzvu
na umožnenie vykonania ohliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 10.1.2019, doručenku
do vlastných rúk s prevzatím 1.2.2019, podací hárok zo dňa 10.1.2019, domácu doručenku zo dňa
26.2.2019, zoznam účastníkov dobrovoľnej dražby zo dňa 13.6.2019, vyhlásenie účastníka dobrovoľnej

dražby zo dňa 13.6.2019 (3x).

9. Na pojednávaní dňa 3.6.2020 zástupca žalovaného v 1.rade uviedol, že nestotožňuje sa s tým, že
by malo ísť o spotrebiteľský právny vzťah okrem vzťahu žalovaného v 2.rade, u ostatných žalovaných
o spotrebiteľský vzťah nejde a vyjadrenie názoru, že nepodpísanie prílohy ako dôvod neplatnosti sa

podľa názoru žalovaného v 1.rade prieči spravodlivosti. Spotrebiteľ mal vedomosť o tom, aký úver sa
mu poskytuje s tým, že v žiadosti určite uviedol výšku úveru. Takisto bol informovaný o tom, aká výška
úveru mu bola poskytnutá.

10. Zástupca žalovaného v 2.rade na rovnakom pojednávaní uviedol, že nepodpísanie dodatku

nezakladá neplatnosť zmluvy a požiadal o odročenie za účelom predloženia originálu zmluvy.

11. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.7.2020 žalovaný v 2.rade na doplnenie
svojich doterajších tvrdení uvádza a poukazuje na ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka,kde sa ustanovuje, že písomný právny úkon nemusí byť zachytený na jednej listine. Je bežnou praxou,
že podstatné náležitosti zmluvy sú upravené v prílohách. Pritom nie je bežné tieto prílohy samostatne
podpisovať. V tejto súvislosti poukázal na „Veľký komentár“ k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza,

že v prípade, ak ide o právny úkon zachytený na viacerých listoch papiera, pokiaľ to osobitne nevyžaduje
zákon, listiny nemusia byť fyzicky spojené, musí však byť zrejmé, že patria k sebe a že sú súčasťou
jedného celku. V tomto spore nie je sporné, že zmluva a prílohy aj keby neboli technicky spojené,
boli súčasťou jedného celku. Obe listiny uvádzajú v záhlaví identické číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX,
pričom zmluva na prílohu opakovane odkazuje a v článku 1 ju výslovne označuje za neoddeliteľnú

súčasť. Obe listiny sú označené zhodným čiarovým kódom. Ďalej je možné posudzovať celistvosť
listiny aj podľa štýlu, ktorým je listina písaná a všeobecnej vzájomnej koexistencie. V tomto prípade
možno medzi úverovou zmluvou a prílohou konštatovať identický štýl, veľkosť písma a celkovú úpravu.
Bez ohľadu na technické spojenie je teda zjavné, že zmluva a príloha patria k sebe a tvoria jeden
celok. Žalovaný v 2.rade poukázal aj na konštatovanie Najvyššieho súdu SR , ktorý judikoval, že
„nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti (pevné spojenie jednotlivých listov

formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok neplatnosť
právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 OZ v spojení s § 46 ods. 2 OZ.“ Podobne je to aj v prípade
závetu, čo je opäť právny úkon s prísnejšími požiadavkami na formu, kde Najvyšší súd SR konštatoval,
že „ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené alebo nie sú vôbec
spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť ale ani platnosť závetu.“

Teda musí platiť, že ak nesplnenie technickej jednoty nespôsobuje neplatnosť aby v prípade formálne
prísnejších zmlúv o prevode nehnuteľnosti a v prípade formálne prísneho závetu, nemôže spôsobovať
neplatnosť zmluvy ani v tomto prípade. Ďalej žalovaný v 2.rade uviedol, že právna úprava ochrany
spotrebiteľa vychádza z premisy, že spotrebiteľ z dôvodu neprimerane vysokých transakčných nákladov
a zároveň nerovného postavenia nemôže negociovať všetky ustanovenia zmlúv, ktoré s dodávateľom

uzatvára. Z toho dôvodu je legitímna štátna ingerencia, ktorá zamedzí uplatňovaniu neprimeraných
podmienok. Preto je nepochybné, že spotrebiteľ uzatvárajúci zmluvu sa nepochybne v návrhu zmluvy
oboznámi minimálne s čiastkou úveru, hlavnými poplatkami, sadzbou úrokov a identifikáciou založenej
nehnuteľnosti. Je teda nepochybné, že žalobca by v tejto veci nepodpísal zmluvu, ak by nemal k
dispozícií listinu obsahujúcu tieto podmienky. Bolo záujmom žalovaného vyjsť spotrebiteľovi v ústrety

a tieto kľúčové parametre prehľadne zhrnúť v rámci samostatnej listiny. Záver, že spotrebiteľ by v tejto
situácií mal byť chránený prostredníctvom absolútnej neplatnosti, je preto nie len absurdný, ale ide aj
proti základným princípom spotrebiteľského práva.

12. Zo strany žalovaného v 2.rade a zo strany žalobcu boli predložené originály zmluvy o poskytnutí

flexihypotéky na refinancovanie reg.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Obe tieto zmluvy sa nachádzajú v
prílohových obálkach súdneho spisu a je možné konštatovať, že oba originály týchto zmlúv sú totožné
a obsahujú Zmluvu o poskynutí flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 30.6.2014 na čl. 1-5, ktorá
zmluva je podpísaná žalovaným v 2.rade a žalobcom. Ďalej obsahujú prílohy Základné podmienky
úveru reg.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX v počte strán 3, táto príloha neobsahuje podpisy žalobcu a

žalovaného v 2.rade; európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu ,táto
listina obsahuje podpis žalobcu s tým, že prevzal túto listinu dňa 30.6.2014; údaj o hodnote ročnej
percentuálnej miere nákladov a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému
úveru, kde prevzatie tejto listiny takisto žalobca potvrdil podpisom dňa 30.6.2014; všeobecné obchodné
podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. na poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom

na nehnuteľnosti pre fyzické osoby - občanov, kde rovnako túto listinu žalobca prevzal dňa 30.6.2014.
Všetky tieto listiny sú spolu spojené a zopnuté.

13. Na pojednávaní dňa 9.9.2020 zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na všetkých svojich písomných
a ústnych vyjadreniach. Zástupca žalovaného v 1.rade uviedol, že zotrváva na svojich doterajších

vyjadreniach a považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že Zákon o dobrovoľných dražbách nebol
porušený. Žalovaný v 1.rade má za to, že pri ohodnocovaní predmetu dražby bolo postupované správne
a žalovaný v 1.rade má za to, že ak ohliadke nehnuteľnosti alebo sprístupneniu nehnuteľnosti žalobcom
mu bránila nejaké prekážka, mohol poveriť inú osobu na sprístupnenie tejto nehnuteľnosti, pretože v
danom prípade ide o jednoduchý úkon vpustenia znalca do nehnuteľnosti. Čo sa týka ceny dosiahnutej

pri dražbe, žalovaný v 1.rade poukázal na to, že vo veci boli vypracované tri znalecké posudky, kde pri
všetkých bola určená cena okolo 200 000 eur. Voči týmto znaleckým posudkom neboli vznesené žiadne
relevantné odborné námietky, týkajúce sa vzťahu k výpočtu ceny za túto nehnuteľnosť. Boli vykonané
dve opakované dražby, kde vykonal dražobník všetky potrebné úkony rovnako. Napriek opakovanejdražbe sa tejto zúčastnili len tie osoby, ktoré považovali svoje podanie za primerané a nakoniec sa
nehnuteľnosť predala za sumu 153 000 eur. Cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť predaná, žalovaný v
1.rade považuje za primeranú miestu výkonu dražby a miestu, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza.

14. Žalovaný v 2.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu na záver uviedol, že z tohto konania
pre žalovaného v 2.rade vyplýva posúdenie otázky, či zmluva je platná alebo nie. V tejto súvislosti sa
pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení. Z predložených originálov zmlúv je zrejmé, že príloha
č. 1 je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy fyzicky a preto akékoľvek námietky zo strany žalobcu ohľadom

neplatnosti tejto zmluvy boli vyvrátené. Rovnako sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného v 3.rade,
ktorý sa pripojil k vyjadreniam žalovaného v 1.a 2.rade.

15. Podľa § 21, ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa

určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

16. Podľa § 20, ods. 10 zákona č. 527/2002 Z.z. ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor
najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby.

17. Podľa § 75, ods. 4, zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinnom v čase uzavretia zmluvy 30.6.2014)

zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať
a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1. meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o
fyzickú osobu,
2. názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú

osobu,
b) sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá
splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorá sa
pri hypotekárnom úvere skladá z platnej základnej úrokovej sadzby hypotekárnej banky a hrubej marže

hypotekárnej banky a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia
s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere; na účely
tohto zákona sa platnou základnou úrokovou sadzbou hypotekárnej banky rozumie základná úroková
sadzbahypotekárnejbankystanovenáhypotekárnoubankouvyjadrenávpercentáchazverejnenápodľa
odseku 9 ku dňu uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere a hrubou maržou hypotekárnej banky sa

rozumie úroková marža stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách,
c) presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny
úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v
dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred
poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,

d) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,
f) ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru

vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov
a komunálnych úverov,
g) podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na
podnet klienta,
h) záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85, ods. 1, že jej umožní odložiť

splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu
jej výšky na dobu 24 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku
písomne požiada v lehote do troch mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 1, ods. 3, písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (účinný v čase uzavretia zmluvy 30.6.2014
spotrebiteľským úverom nie sú: hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu .

20. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53, ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu

pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo
iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po

predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku
predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej
veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby,
ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne

vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí
dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
(6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5,
ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná opakovaná dražba, ktorá
sa uskutočnila dňa 13.6.2019 v priestoroch Hotelu V. G. G.M. L. X Z. O., navrhovateľom ktorej bola
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava a dražobníkom bola spoločnosť Platiť saoplatí, s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálneho územia I., obec I. je neplatná. Vo svojej žalobe
uviedol, dva základné okruhu, pre ktoré by mala byť dražba neplatná. V prvom rade z dôvodu, že je

neplatná zmluva o poskytnutí flexihypotéky na refinacovanie, pretože nemá náležitosti podľa ustanovení
§ 75, ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a v druhom rade z dôvodu, že boli porušené
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom k porušeniam došlo z dôvodu,
že nebol dodržaný zákonný postup pri ohodnocovaní nehnuteľnosti. Bližšie dôvody uvádzané žalobcom
sú uvedené v odseku 1 tohto odôvodnenia.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v
druhomradedošlokuzavretiuZmluvyoposkytnutíflexihypotékynarefinancovanieč.XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX dňa 30.6.2014. Keďže zo strany žalovaného v druhom a rade ako aj zo strany žalobcu došlo k
predloženiu originálov tejto zmluvy je možné konštatovať, že spolu sú spojené listiny zmluva o poskytnutí
flexihypotéky zo dňa 30.6.2014, ktorá je podpísaná stranami zmluvy, príloha Základné podmienky

úveru bez dátumu a bez podpisov, európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie
dlhu - žalobca podpísal prevzatie tejto listiny, údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov a o
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému úveru - žalobca podpísal prevzatie
tejto listiny, všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s., na poskytnutie úverov
zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti pre fyzické osoby - občanov - žalobca podpísal

prevzatie tejto listiny.

26. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v druhom rade súd považuje za spotrebiteľský právny vzťah.
Aj keď podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je táto zmluvy vylúčená z pôsobnosti
zákona, o spotrebiteľský právny vzťah ide podľa ustanovení § 52 a nasledujúcich občianskeho

zákonníka. Súd preto uzavretú zmluvu podrobil kontrole.
27. K otázke uzavretej zmluvy žalovaný v prvom rade uviedol, že predpoklady na určenie dražby
za neplatnú neboli splnené s poukazom na ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Bez ohľadu na konkrétne znenie predmetnej hypotekárnej zmluvy v celosti všetkých zmluvu
predstavujúcich dokumentov je záver žalobcu o tom, že by príloha zmluvy netvorila súčasť zmluvy

zrejme absurdný. Ďalej z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by ani v prípade neplatnosti hypotekárnej zmluvy
nezabezpečoval záložné právo, ktorého výkon bol uskutočnený predmetnou dražbou, nesplatenú
pohľadávku žalovaného v 2.rade voči žalobcovi a vykonanie predmetnej dražby tak nebolo zákonné.
Žalovaný v 2.rade uviedol, že žalobcom namietaná absencia výšky sumy poskytnutého hypotekárneho
úveru v spornej zmluvy sa m javí ako absurdná, nakoľko Zmluvu o poskytovaní flexihypotéky na

refinancovanie č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.6.2014 tvorili všetky jej právne súčasti, t.j.
zmluva, obchodné podmienky a základné podmienky úveru. Táto skutočnosť vyplýva z úplného
úvodu zmluvy, kde v bode 1 sa uvádza: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú všetky jej prílohy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov
zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre fyzické osoby a Základné podmienky úveru...“,

pričom z bodu 14.12 Zmluvy dlžník svojím podpisom vyhlásil, že mal možnosť oboznámiť sa s
ustanoveniami zmluvy a všetkými jej prílohami, porozumel im, súhlasil s ich obsahom. Považuje teda za
nepochybné, že žalobca mal o týchto súčastiach vedomosť, ktorú potvrdil svojím podpisom na zmluve.
Žalovaný v 2.rade nijakým spôsobom nebránil žalobcovi oboznámiť sa so zmluvnou dokumentáciou.
Tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom žalovaný v 2.rade zmluvu podpisoval v dobrej

viere v záujem žalobcu zmluvu v danom znení podpísať. Ako absurdné sa mu javí tvrdenie žalobcu,
že zmluva neobsahuje údaj u výške poskytnutých finančných prostriedkov. Považuje za nesporné, že
priemerne informovaný spotrebiteľ - prijímateľ úveru sa určite a vždy informuje a zaujíma o to, koľko
finančných prostriedkov a kedy má veriteľovi vrátiť. Zmluva obsahuje všetky zákonom požadované
údaje. Ďalej uviedol, že je bežnou praxou, že podstatné náležitosti zmluvy sú upravené v prílohách.

Pritom nie je bežné tieto prílohy samostatne podpisovať. V tejto súvislosti poukázal na „Veľký komentár“
k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza, že v prípade, ak ide o právny úkon zachytený na viacerých
listoch papiera, pokiaľ to osobitne nevyžaduje zákon, listiny nemusia byť fyzicky spojené, musí však byť
zrejmé, že patria k sebe a že sú súčasťou jedného celku. V tomto spore nie je sporné, že zmluva a
prílohy aj keby neboli technicky spojené, boli súčasťou jedného celku. Obe listiny uvádzajú v záhlaví

identické číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, pričom zmluva na prílohu opakovane odkazuje a v článku 1
ju výslovne označuje za neoddeliteľnú súčasť. Obe listiny sú označené zhodným čiarovým kódom. Ďalej
je možné posudzovať celistvosť listiny aj podľa štýlu, ktorým je listina písaná a všeobecnej vzájomnej
koexistencie. V tomto prípade možno medzi úverovou zmluvou a prílohou konštatovať identický štýl,veľkosť písma a celkovú úpravu. Bez ohľadu na technické spojenie je teda zjavné, že zmluva a príloha
patria k sebe a tvoria jeden celok. Žalovaný v 2.rade poukázal aj na konštatovanie Najvyššieho súdu SR ,
ktorý judikoval, že „nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti (pevné spojenie

jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok
neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 ods. 1 OZ v spojení s § 46 ods. 2 OZ.“ Podobne je to aj v prípade
závetu, čo je opäť právny úkon s prísnejšími požiadavkami na formu, kde Najvyšší súd SR konštatoval,
že „ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené alebo nie sú vôbec
spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť ale ani platnosť závetu.“

Teda musí platiť, že ak nesplnenie technickej jednoty nespôsobuje neplatnosť aby v prípade formálne
prísnejších zmlúv o prevode nehnuteľnosti a v prípade formálne prísneho závetu, nemôže spôsobovať
neplatnosť zmluvy ani v tomto prípade. Ďalej žalovaný v 2.rade uviedol, že právna úprava ochrany
spotrebiteľa vychádza z premisy, že spotrebiteľ z dôvodu neprimerane vysokých transakčných nákladov
a zároveň nerovného postavenia nemôže negociovať všetky ustanovenia zmlúv, ktoré s dodávateľom
uzatvára. Z toho dôvodu je legitímna štátna ingerencia, ktorá zamedzí uplatňovaniu neprimeraných

podmienok. Preto je nepochybné, že spotrebiteľ uzatvárajúci zmluvu sa nepochybne v návrhu zmluvy
oboznámi minimálne s čiastkou úveru, hlavnými poplatkami, sadzbou úrokov a identifikáciou založenej
nehnuteľnosti. Je teda nepochybné, že žalobca by v tejto veci nepodpísal zmluvu, ak by nemal k
dispozícií listinu obsahujúcu tieto podmienky. Bolo záujmom žalovaného vyjsť spotrebiteľovi v ústrety
a tieto kľúčové parametre prehľadne zhrnúť v rámci samostatnej listiny. Záver, že spotrebiteľ by v tejto

situácií mal byť chránený prostredníctvom absolútnej neplatnosti, je preto nie len absurdný, ale ide aj
proti základným princípom spotrebiteľského práva.
Žalovanýv3.radeuviedol,žesprávnymnázoromžalobcunesúhlasí.Akbybolapravda,čotvrdížalobca,
že suma poskytnutého úveru nebola uvedená v úverovej zmluve, ale len v prílohe, nemá to podľa názoru
žalovaného v 3.rade za následok absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy. Všetky prílohy

úverovej zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalobca v čase uzatvorenie úverovej
zmluvy si bol plne vedomý, čo je jej predmetom, aké povinnosti mu z nej vyplývajú a aké sankcie mu
hrozia, ak si nebude plniť svoje záväzné povinnosti a pre tento účel uzatvoril so žalovaným v 2.rade
záložnú zmluvu. Podľa názoru žalovaného v 3.rade záložná zmluva netrpí žiadnymi vadami, na základe
ktorých by bolo možné určiť vykonanú dražbu za neplatnú.

28. Súd považuje zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 30.6.2014 za neplatnú z
dôvodu, že z predložených listinných dokladov ako aj z vyjadrení strán sporu nevyplýva, že by Príloha
základné podmienky úveru bola medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednaná , keďže na tejto
prílohe absentuje podpis účastníkov zmluvy. Ani odkaz uvedený v zmluve o poskytnutí flexihypotéky na

refinancovanie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všetky jej prílohy, neznamená, že ustanovenia
prílohy boli medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednané, keďže nie sú podpísané. Z uvedeného
teda vyplýva, že zmluva o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie zo dňa 30.6.2014 nemá základné
náležitosti podľa ustanovení § 75, ods. 4, zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinnom v čase uzavretia
zmluvy 30.6.2014) a to nielen sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru

a lehotu jeho splatnosti, ale aj presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje
hypotekárny úver alebo komunálny úver. Táto nehnuteľnosť je označená až v prílohe základné
podmienky úveru, ktorá ako súd vyššie uviedol, nebola individuálne medzi stranami sporu dojednaná.
Keďže nie je platná zmluva, na základe ktorej bola uzavretá záložná zmluva, nie je platná ani táto a teda
nemohlo na základe takto uzavretej zmluvy dôjsť k platnej dražbe nehnuteľnosti.

Keďže už z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že je dražba neplatná, ostatnými námietkami žalobcu
sa už v tomto odôvodnení rozsudku nezaoberal.

29. Podľa § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262, ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcom v prvom, druhom a treťom rade
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.