Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 4, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010599
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010599.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému M.. E. E. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí
dňa 04. novembra 2020 odvolanie obžalovaného M.. E. E. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
sp.zn.2T/98/2019 zo dňa 15. januára 2020, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa výrok napadnutého rozsudku o uloženom
treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/98/2019 zo dňa 15. januára 2020 bol obžalovaný M..
E. E. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 10.03.2019 v čase asi o 10.48 h viedol v katastri obce P. Z., okres E. po vedľajšej ceste osobné
motorové vozidlo Škoda Octavia, evidenčné číslo E. XXX C., pričom v km 41,50 pri vychádzaní z tejto
vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“ na hlavnú cestu II/XXX, nedal
prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Škoda Octavia, evidenčné číslo E. XXX I.,
ktoré viedol Z. H., nar. XX.XX.XXXX, po hlavnej ceste v smere z obce O. do obce P. Z., čím porušil

ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, dôsledkom čoho došlo k zrážke motorových vozidiel, pri ktorej spolujazdkyňa vo vozidle zn.
Škoda Octavia, evidenčné číslo E. XXX I., ktorá sedela na zadnom sedadle A. H., nar. XX.XX.XXXX
utrpela zranenie - zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom
spôsobe života 8 až 10 týždňov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.
zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba podľa § 50 ods. 1
Tr. zák. vo výmere 15 mesiacov. Súčasne okresný súd uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 2 Tr. zák.,
§ 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 18 mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní okresného súdu ho napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o
trestoch.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu upresnil,

že odvolanie podal proti výroku o treste zákazu činnosti. Obžalovaný už v prípravnom konaní uznal
svoju vinu, oľutoval spáchanie trestného činu a tak isto na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2020 urobilvyhlásenie o uznaní svojej viny. Poukázal na jeho pracovnú činnosť s tým, že pracuje v zahraničí
a pri výkone jeho práce potrebuje neustále motorové vozidlo, ktoré musí riadiť. Vzhľadom na jeho
kartu vodiča a jeho iné priestupkové záznamy, poukázal taktiež na to, že sa nedopustil v minulosti

žiadnych priestupkov, respektíve takých, ktoré sú už zahladené. Poškodenej bola uhradená všetka
škoda vyplývajúca z jeho zavinenia. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
mu zrušil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov, ktorý
mu uložil v napadnutom rozsudku okresný súd.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza bližšie písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý
rozsudok vo všetkých výrokoch za správny a zákonný.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste zákazu činnosti. Súčasne dodal, že obžalovaný pracuje naďalej
v zahraničí ako stavbyvedúci a na výkon svojho povolania nevyhnutne potrebuje osobné motorové
vozidlo, čo vyplýva z jeho náplne práce ako stavbyvedúceho. Obžalovaný na záver uviedol, že
pôsobil v Nemecku, v Holandsku a teraz má rozpracovaný projekt v Českých Budějoviciach. Nikto mu

nezabezpečí prácu bez vodičského oprávnenia a je odkázaný na používanie motorového vozidla.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na verejnom zasadnutí dňa 04. novembra 2020 preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol

preskúmavať, nepochybil vo výroku o treste, ktorým uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 13 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov,
avšak pochybil vo výroku o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
18 mesiacov, pretože takto uložený trest zákazu činnosti obžalovanému nie je primeraný a spravodlivý.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere
1 rok a hornou hranicou vo výmere 5 rokov. Obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu pri ukladaní trestu zákazu činnosti dôsledne neprihliadal
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné

vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné
prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam
pre potreby naplnenia účelu trestu.Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v
prospech obžalovaného. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu
a tento úprimne oľutoval. Na druhej strane správne nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 Tr. zák.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému v zákonom upravenej hranici trestnej sadzby (1 rok až

3 roky a 8 mesiacov) vo výmere 13 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 15
mesiacov aj podľa záverov odvolacieho súdu, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného

spoločnosťou.

Pokiaľ však ide o namietaný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu zo strany
obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zistené
pomery obžalovaného a v danom prípade dopad tohto trestu na jeho rodinu je tento trest neprimerane

prísny, a to i napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o závažný následok, ktorý vznikol poškodenej
A. H. nedbanlivostným konaním obžalovaného.

Odvolací súd vzhľadom k okolnostiam predmetného prípadu, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu
poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný v inkriminovanom čase viedol svoje osobné motorové vozidlo

Škoda Octávia EČV:E kde išiel po miestnej komunikácii z areálu priehrady P. Z.. Na križovatke z
uvedeného areálu na hlavnú cestu zastal tesne pred hranicou križovatky, pozrel sa najprv doprava, z
pravej strany nešlo žiadne vozidlo, pozrel sa doľava, z ľavej strany išlo vozidlo, ktorému dal prednosť.
Následne sa opakovane pozrel doprava, kde nevidel ísť žiadne vozidlo, tak začal vykonávať odbočovací
manéver doľava na hlavnú cestu. Následne ako vošiel na hlavnú cestu, tak zacítil náraz zozadu do jeho

vozidla. Obžalovaný tvrdí, že auto z pravej strany nevidel prichádzať, pričom ho mohol mať v zákryte
za stromom, značkou a jeho stĺpikom. Táto skutočnosť obžalovaného síce nezbavuje trestnoprávnej
zodpovednosti za predmetný skutok, avšak ako okolnosť prípadu má vplyv pri ukladaní druhu a
výmery trestu obžalovanému. Ak teda obžalovaný svojim vozidlom zastal na okraji križovatky (čo pri
značke daj prednosť v jazde nie je nevyhnutná povinnosť vodiča motorového vozidla) a dal prednosť

vozidlu prichádzajúcemu zľava, tak pre prípad registrovania auta prichádzajúceho sprava je možné
predpokladať,žebyreagovalobdobne.Vdanomúsekucestyjepritomhlavnácestapomernerovná,dlhá
a bez zákrut (viď. fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody založená na č.l.51 až 52). Viditeľnosť
bola v čase skutku dobrá. Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu nemožno preto konštatovať, že by zo
strany obžalovaného v inkriminovanom čase išlo o agresívne a bezohľadné vedenie jeho osobného

motorového vozidla Škoda Octávia.

Ďalej odvolací súd poukazuje na pomery obžalovaného, pričom z jeho relácii vyplýva, že nebol doteraz
súdne trestaný na území Slovenskej republiky a priestupkovo bol doteraz riešený 5-krát, a to za
priestupky v doprave. Išlo o priestupky za prekročenie rýchlosti spáchané dňa 30.04.2007, kedy mu bola

uložená pokuta vo výške 500,-Sk, dňa 23.04.2010 mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,-Eur,
dňa 11.05.2011 mu bola uložená pokuta vo výške 120,-Eur, dňa 19.11.2013 mu bola uložená pokuta vo
výške 50,-Eur a dňa 25.02.2014 mu bola uložená pokuta vo výške 60,-Eur. Obžalovaný nespáchal ani pri
jednom z týchto priestupkov dopravnú nehodu a taktiež bol výsledok merania alkoholu v dychu u neho
vždy negatívny. Súčasne z pracovnej náplne obžalovaného ako stavbyvedúceho vyplýva, že obžalovaný

na výkon svojho povolania nevyhnutne potrebuje vodičské oprávnenie. Obžalovaný po skončených
stavebných projektov v zahraničí (v Nemecku, v Holandsku) v súčasnosti pôsobí ako stavbyvedúci na
projekte v Českých Budějoviciach. Odvolací súd súčasne vzal do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 34
ods. 3 Tr. por. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinuajemublízkeosoby.Obžalovanývsúčasnejdobejeužsícevdovec,avšakzospisovéhomateriálu

vyplýva, že je celkovo otcom 7 detí.Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov odvolací súd zistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku
vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na podklade
podaného odvolania obžalovaného, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.