Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5421201520
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5421201520.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. P.,
nar. XX.XX.XXXX a 2/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX F. XX, proti žalovaným: 1/ Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom 829 48 Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, 2/ Dražby a
reality PAMAŠA, s.r.o., so sídlom 934 01 Levice, Kalvínske námestie 2, IČO: 36 706 655, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Dolný Kubín, č. k. 7Csp/12/2021-68 zo dňa 30. 11. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. vo vzťahu k žalobcovi v rade 1p o t v r d z u j e .

II. V ostatnej časti uznesenie súdu prvej inštanciem e n í tak, že:

Návrh žalobkyne v rade 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .

Návrh žalobcu v rade 1/ voči žalovanému v rade 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má

byť žalovanému v rade 1/ uložená povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby nehnuteľností, z a m i e t a .

Žalobca v rade 1/ a žalovaný v rade 1/ n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Žalovanému v rade 1/ voči žalobkyni rade 2/ p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Žalovanému v rade 2/ voči žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu

záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. F., zapísaných na LV č.
XXX, vedených Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor, ako rodinný dom s. č. XX, postavený
na pozemku parc. č. 319, parcely registra "C", a to parc. č. 318 o výmere 406 m2, druh pozemku
- záhrada, parc. č. 319 o výmere 372 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
320 o výmere 84 m2, druh pozemku - záhrada do doby, pokiaľ žalovanému veriteľovi neprizná nárok
z predmetnej zmluvy príslušný súd. Zároveň uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa úkonov

smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností do doby, pokiaľ žalovanémuveriteľovi neprizná nárok z predmetnej zmluvy príslušný súd. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal. Poučil žalovaného 1/, že môže voči žalobcom 1/ a 2/ podať žalobu na plnenie.
Mal za to, že žalobcovia osvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko z

predložených dokladov je zrejmé, že žalobcovia so žalovaným 1/ uzatvorili zmluvu o úvere na bývanie,
kde prestali plniť riadne splátkový plán, žalovaný 1/ im povolil sanáciu omeškaných vkladov 331,34 eur
a dočasné zníženie mesačných splátok na 50,- eur, avšak len na obdobie 2 mesiacov, poslal im 01.
02. 2021 predžalobnú upomienku, kde evidoval pohľadávku k 15. 02. 2021 vo výške 1 322,52 eur a
dňa 16. 04. 2021 datoval oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a z 26. 10. 2021 oznámil

dobrovoľnú dražbu s dátumom konania 01. 12. 2021. Jedná sa o jednoznačný zásah do práva na
rešpektovanie obydlia, nakoľko je zrejmé, že má byť dražená nehnuteľnosť, ktorá je obydlím žalobcov,
resp. ich rodiny. V prípade, ak by nebrali do úvahy mimoriadnu splatnosť úveru (ktorú žalobcovia
namietajú), sa zásadným spôsobom pri výške mesačnej splátky 166,26 eur dlh nezvýšil, ktorý k 15. 02.
2021 predstavoval 1 322,52 eur. Je teda zrejmé, že v takýchto prípadoch sa musí skúmať primeranosť
takéhoto opatrenia. Právo na obydlie je totiž základné právo, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť,

resp. dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho
ich hlavné bydlisko. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10. 09. 2015 vo veci C 34/13
H. F. proti SMART Capital, rozsudok Aziz, EÚ:C:2013:164, bod 61, Sánchez Morcillo a Abril García,
EÚ:C:2014:1388, bod 11, ďalej rozsudky ESĽP Mc Cann v. Spojené kráľovstvo č. 19 009/04. Napriek
skutočnosti, že nejde o výrazne vysokú sumu a skutočne treba brať do úvahy situáciu v spoločnosti

spôsobenú pandémiou koronavírusu, resp. v čase rozhodovania o tomto návrhu aj vyhlásený núdzový
stav, nastávajúce obdobie zimy, je zrejmé, že žalovaný 1/ neumožnil žalobcom iné prijateľnejšie a
primeranejšieriešenievzniknutejsituácietak,abyneboloohrozenéichprávonaobydlieaneboliuvedení
žalobcovia do osobitnej citlivej situácie spôsobenej stratou obydlia.
Nakoľko neodkladné opatrenie nariadil pred začatím konania, zároveň poučil žalovaného 1/, že môže

podaťžalobuvovecisamej,atovzásademôžepodaťžalobunaplnenie,zktorejbudezrejmápovinnosť,
resp. jej výška u žalobcov a zároveň bude zachovaný princíp primeranosti pri riešení dlhu žalobcov a
ich prípadnej straty obydlia.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania žalobcom
nepriznal, nakoľko neboli zastúpení advokátom, súdny poplatok ako spotrebitelia neplatili, a teda im v

zásade trovy ani nevznikli.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný 2/,
ktorý namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že okresný súd
vydal neodkladné opatrenie deň pred konaním dražby, čím prekvapivo neprimerane a neopodstatnene

zasiahol do ústavných práv žalovaných. Týmto spôsobom zasiahol do právnych vzťahov strán konania
a spôsobil v nich zbytočnú právnu neistotu. Dražba bola napriek doručeniu uznesenia vykonaná bez
toho, aby mal žalovaný 1/ primeraný časový priestor informovať žalovaného 2/, že mu súd zakázal
vykonať záložné právo, navyše bez toho, aby mal žalovaný 1/ možnosť brániť sa voči protizákonnému
uzneseniu. Okrem toho v rozpore s rozhodovacou praxou súdov vyššieho stupňa absolútne poprel

záložné právo žalovaného 1/ tým, že ho odkázal na podanie žaloby o plnenie voči žalobcom, vo svojej
podstate aj v tomto smere žalobcom len uškodil. Vymáhaním pohľadávky prostredníctvom súdneho
konaniavzniknúnákladyspojenésvymáhanímsúdnychpoplatkov,akoajúrokovzomeškania.Žalovaný
1/ postupoval primerane a subsidiárne, keď znížil žalobcom splátky, upomínal žalobcov o potrebe
vysporiadania ich dlhov, vyhlásil mimoriadnu splatnosť viac ako rok po prvotnom omeškaní žalobcov a

začal s výkonom záložného práva. Hoci žiadny zákonný predpis neukladá žalovanému 1/ vykonať jeho
práva, na ktorých vykonanie dali súhlas žalobcovia, keď im žalovaný 1/ poskytoval úver, až ako poslednú
možnosť (ultima ratio), žalovaný 1/ v danom prípade postupoval zhovievavo. Žalobcovia si boli vedomí,
že sú v omeškaní s plnením dlhu. Žalobcovia po skoro dvojročnej pasivite podali obštrukčný návrh
dva dni pred vykonaním dražby s jediným cieľom, a to znemožniť realizáciu práv žalovaných, pričom

podľa jeho názoru sa jedná o zneužitie ich práva podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, a
preto by nemalo požívať súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo 2648/2003. Pokiaľ žalobcovia v návrhu namietali spornosť pohľadávky, majú možnosť
podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi anavrhovateľovi dražby a v rámci tohto konania vie súd preskúmať v dražbe uplatnený nárok aj v
kontexte neprijateľných zmluvných podmienok. Postavenie žalobcov je navyše posilnené aj § 33 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. Nakoľko majú žalobcovia iné vhodnejšie a primeranejšie prostriedky

obrany svojich práv v podobe inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia, vydanie neodkladného
opatrenia je neprimerané a nezákonné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17Co/393/2016, v ktorom sa konštatovalo, že relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná
právna úprava dobrovoľných dražieb nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou
spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie. Rovnako bolo uvedené, že ak záložný veriteľ nemá exekučný

titul a pravosť, výška a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, môže byť
sporná, nebráni záložnému veriteľovi realizovať záložné právo. Skutočnosť, že žalovaný 1/ ako záložný
veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti žalobcov dobrovoľnou dražbou, nezakladá
protiprávny stav, nie je v rozpore s Ústavou SR a sama o sebe nezakladá potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 konštatoval, že záložný veriteľ je
podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej

dražby aj bez exekučného titulu. Spochybňovanie platnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy vo
všeobecnej rovine bez akejkoľvek bližšej konkretizácie dôvodov neplatnosti nemožno považovať za
hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/409/2017,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/101/2021, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/256/2018,

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/253/2018, 13Co/519/2016, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4Co/96/2016, 5Co/39/2016. Právo na obydlie v prípade dražby nie je ohrozené. Vydražiteľ
na dražbe štandardne nadobúda iba vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nájomné zmluvy a vecné
bremená napriek prechodu vlastníckeho práva ostávajú zachované. Analogicky vydražiteľ nadobúda
do vlastníctva nehnuteľnosť obývanú predchádzajúcim vlastníkom (záložcom). Vydražiteľ nemôže

vynucovať vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko musí dosiahnuť úspech v súdnom konaní o vypratanie
nehnuteľnosti. Ani Ústava SR a ani Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd neupravuje právo na
obydlie tak, že ho treba vykladať, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých
podmienok. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia všeobecných súdov, ako napr. Krajský súd
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/566/2016, 12Co/249/2018, 11Co/322/2018. Aby vylúčil prípadné úvahy

odvolacieho súdu o nesprávnom ocenení nehnuteľnosti znaleckým posudkom, pre úplnosť dodáva, že je
ustálené judikatúrou, že prípadné nesprávne určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby znaleckým
posudkom nezakladá ohrozenie majetkových práv žalobcov, nakoľko relevantná, resp. trhová cena je
až cena dosiahnutá na dražbe. Nemôže teda predstavovať ani neoprávnený zásah do práva žalobcov
vlastniť majetok. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemožno považovať za neprimeranú sankciu, ale

za zákonom aprobovaný postup a oprávnenie účastníka právneho vzťahu. Pokiaľ ide o vhodnosť a
primeranosť neodkladného opatrenia, má za to, že žalobcovia môžu účinne brániť svoje práva bez
neprimeraných ťažkostí a bez toho, aby došlo k zhoršeniu ich postavenia, nakoľko určenie neplatnosti
dražby ich neoprávňuje len na finančné zadosťučinenie. Žalovaný poukázal na rôzne rozhodnutia
všeobecných súdov, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Navrhol

napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Neodkladné opatrenie bolo nariadené deň pred konaním dražby, čím neprimerane
a neopodstatnene súd zasiahol do ústavných práv žalovaného 1/ a svojím rozhodnutím v celom
rozsahu poprel platne zriadené záložné právo žalovaného 1/. Dražba bola napriek tomu realizovaná
a predmet dražby sa vydražil za cenu, ktorá by pokryla celý dlh žalobcov a z výťažku dražby, ktorý

by im bol po uspokojení pohľadávky vrátený, by si mohli zabezpečiť náhradné bývanie vo forme
prenájmu. Avšak na základe napadnutého rozhodnutia dražba musí byť zmarená a žalovaný 1/ ako
záložný veriteľ teraz musí znášať vzniknuté náklady. Neodkladné opatrenie bolo vydané až do doby,
pokiaľ žalovanému veriteľovi súd neprizná nárok z predmetnej zmluvy. Takejto ochrane žalobcov
nerozumie, keď v konečnom dôsledku to budú žalobcovia, ktorí budú znášať náklady spojené s vedením

predmetných súdnych sporov, ako aj ďalšie úročenie dlhov. Výkon záložného práva spôsobom predaja
zálohu na dobrovoľnej dražbe nie je nedovolený a v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka slúži
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje
uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávkanie je riadne a včas splnená. Zákon s uvedeným spôsobom výkonu záložného práva počíta a pre
prípady, kedy záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy ako je to v tomto prípade,
je tento spôsob výkonu záložného práva jediný zákonom dovolený aj s poukazom na § 53 ods. 10

Občianskehozákonníka.Výkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbounebrániskutočnosť,žepredmet
zálohujeobydliežalobcu,nakoľkozožiadnehoprávnehopredpisunevyplývaabsolútnanedotknuteľnosť
obydlia. Ani Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a SMART Capital nezaujal právny názor
o nemožnosti pristúpiť k realizácii mimosúdneho výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti,
ktorá je obydlím spotrebiteľa. Rovnako ani Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS 23/2014 nedospel k

záveru o protiústavnosti výkonu záložného práva spôsobom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe.
Poukázal na zmluvu o úvere na bývanie, ako aj na záložnú zmluvu a podmienky v zmysle zmluvy o
úvere neboli zo strany žalobcu riadne a včas splnené. Žalovaný 1/ po rozsiahlom procese upomínania,
že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalovaný pristúpi v zmysle platných právnych
predpisov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 16. 04. 2021 pristúpil k zosplatneniu úveru, ktoré oznámenie bolo preukázateľne doručené

dňa 13. 05. 2021 žalobcovi 1/ a dňa 21. 04. 2021 žalobcovi 2/. Túto splatnosť vyhlásil v súlade s §
53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, pričom zosplatneniu predchádzalo odsúhlasenie
zmeny splátkového plánu na sumu 50,- eur mesačne na obdobie od 01. 02. 2020 do 31. 03. 2020 s
tým, že od apríla 2020 žalobcovia úver prestali riadne a včas splácať. Žalobcovia opätovne žiadali v
polovici júna 2020 o odklad splátok, čo bolo zo strany žalovaného zamietnuté z dôvodu, že poskytnutím

znížených splátok, resp. odložených splátok by sa zvýšil celkový nesplatený zostatok úveru a hodnota
založenej nehnuteľnosti by nepostačovala. Následne vyhodnocoval aj žiadosť o obnovu zmluvných
podmienok, ktorá bola zo strany žalobcov podaná, avšak podmienky na obnovu splnené neboli. Po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti pristúpil v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami k výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Výkon záložného práva nepredstavuje žiadnu

ľubovôľu zo strany žalovaného 1/, práve naopak inštitút dobrovoľnej dražby je zákonným a časovo
a nákladovo efektívnym prostriedkom. Nebola dostatočne preukázaná potreba bezodkladnej úpravy
pomerov a samotný výkon záložného práva nie je spôsobilý dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/96/2016, ktorým bolo zamietnuté vydanie
neodkladného opatrenia. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým

je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobca nebol schopný plniť svoj dlh,
nemožno dražbu považovať za neprimeraný prístup žalovaného, obzvlášť ak aj pri súdom nariadenej
prípadnej exekúcii predajom nehnuteľnosti by nastal ten istý následok. K ochrane obydlia poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/125/2019. Odvolaciemu súdu navrhuje, aby
rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu zamietne.

4. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že sa stotožňuje s týmto odvolaním, v ktorom navrhol,
aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zdieľa
názor žalovaného 2/, že žalobcovia nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čo v odvolaní
žalovaný 2/ riadne a zrozumiteľne odôvodnil.

5. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného 2/ uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie a
navrhujú ho potvrdiť. Majú za to, že jeho odvolanie je bezdôvodné a súd vec správne právne posúdil a na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie je vecne správne.
Zotrvávajú na svojich vyjadreniach a tvrdeniach v podanom návrhu. Majú za to, že dostatočne preukázali

potrebu neodkladnej úpravy pomerov až do riadneho prejednania sporu v možnom následnom konaní
o nároku veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Nechápu ataku žalovaného 2/ na ich osoby, keďže napr.
v Českej republike by sa takouto nekalou formou podnikania z akej profituje, na Slovensku nemohol
zaoberať. Majú za to, že zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 umožňuje osobe dotknutej
na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prípade spochybňovania

platnosti záložnej zmluvy alebo porušenia ustanovení tohto zákona v zákonnej lehote 3 mesiacov
odo dňa príklepu. Neposkytuje však dostatočnú ochranu práv spotrebiteľa, navyše za situácie, že
nasleduje po udelení príklepu, kedy môžu byť dotknuté aj práva tretích osôb. Opäť poukázal na závery
pléna Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 23/2014. Žalobcovia a ani súd prvej inštancie nespochybnili
význam zabezpečenia pohľadávky záložným právom pre veriteľa, avšak majú za to, že súd nemôže

odoprieťposkytnutieprávnejochranyslabšejzmluvnejstrane,spotrebiteľovi,pretožeinštitútdobrovoľnej
dražby vážnym spôsobom zasahuje nielen do ústavou garantovaných vlastníckych práv dlžníka, ale
naviac aj do ústavného práva spotrebiteľa na obydlie. Nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s
dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba, a to podkontrolou súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 20/2011). Podľa zákona o dobrovoľných dražbách je záložca
vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorý je povinný písomne vyhlásiť pravosť, výšku
a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je

možné dražiť. Exekučným titulom je teda vyhlásenie záložného veriteľa. Hoci je dobrovoľná dražba
vykonávaná podľa zákona č. 527/2002 Z. z., pri jej realizácii chýba kontrola neprijateľných zmluvných
podmienok, lebo ju vykonáva súkromná osoba na podnet veriteľa, tiež súkromnej osoby. Môže sa
preto realizovať na pohľadávku, ktorej výšku a ďalšie zmluvné podmienky spotrebiteľ - dlžník namieta.
Majú za to, že pri realizácii výkonu záložného práva by mohlo byť vymožené plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok, keďže by tieto neboli podrobené súdnej kontrole. Bolo by narušené ich právo
zaručené Ústavou SR, a to právo na obydlie. Rýdzo ekonomický pohľad jednostranne zohľadňujúci len
investíciu vydražiteľa je nezlučiteľný s vyššie uvedenou ústavnou ochranou existujúceho vlastníckeho
práva skutočného vlastníka predmetu dražby. Vlastník má právo užívať svoj majetok pokojne a nemôže
byť teda nútený pravidelne si zisťovať, či jeho majetku náhodou nehrozí zo strany tretích osôb zásah.
Inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy

SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR. Obydlie možno definovať ako
miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu. Akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah
do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť
zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa čl. 8 dohovoru, a to napriek tomu, že
podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte. Osobitne v súvislosti s vyjadrením žalovaného 2/

poukázali na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 47/04, ktorý zrušil § 36 ods. 2 českého zákona
o verejných dražbách z dôvodu, že umožňoval nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola
priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom, poskytujúcim záruku
vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd konštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí
zodpovedať súd, zákon zveril do rozhodovania živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je

predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípom právneho štátu. Navrhujú odvolanie žalovaného 2/
zamietnuť ako nedôvodné, alternatívne uznesenie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu
potvrdiť.

6. Žalovaný 2/ v duplike k vyjadreniu žalobcov poukázal na to, že žalobcovia okrem žaloby o neplatnosť

dražby majú k dispozícii aj žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré nadobudol navrhovateľ
dražby z titulu prípadne protiprávne uplatnenej pohľadávky, pričom v tomto konaní môže súd skúmať
neprijateľnosť zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Nerozumie, prečo by skutočnosť, že žalobcovia
sú v nepriaznivej sociálnej situácii, mala byť prispôsobená na ťarchu žalovaných, keď títo nepriaznivú
situáciu žalobcov nezavinili. Žalobcovia v konaní preukázali, že žalovaný 1/ riadne vyhlásil splatnosť

úveru aj s ohľadom na rešpektovanie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nijak jasne a
určito nenamietali pohľadávku uplatnenú v dražbe čo do dôvodu a výšky. Len dva dni pred uskutočnením
dražby všeobecne konštatovali, že pohľadávka žalovaného 1/ je rozporná, bez toho, aby uviedli, v
čom má spočívať rozpor a osvedčili tak v konkrétnej rovine dôvody bezodkladnej úpravy pomerov.
Žalobcovia nenamietali, že im nebol poskytnutý úver žalovaným 1/, a preto pohľadávka uplatnená v

dražbe je minimálne čo do istiny nesporná a táto prevyšuje sumu 2 000,- eur v zmysle požiadavky
§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia v návrhu len osvedčili skutočnosť, že sa
má dražba uskutočniť, avšak neosvedčili akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách,
resp. Občianskeho zákonníka na strane žalovaných. Zopakoval, že právo žalobcov na obydlie nie je
bezprostredne ohrozené, nakoľko dražbou dochádza len k prevodu vlastníckeho práva. Skutočnosť,

že žalobcovia draženú nehnuteľnosť využívali ako obydlie, im bola známa už pri podpise zmluvy o
zriadení záložného práva. Na žalobcami prezentovaných rozhodnutí zo strany ESĽP možno usúdiť, že
tieto nemajú akúkoľvek relevanciu na súdený prípad, nakoľko v niektorých prípadoch išlo o zásah do
práva na rodinný život, do ktorého dražba nezasahuje, pričom v iných prípadoch išlo o zásah do práva
vlastniť obydlie, avšak tento zásah bol vykonávaný subjektami verejného práva, na ktoré sú kladené

vyššie nároky pri zásahu do základných práv. Súdu dal do pozornosti rozhodnutie ESĽP 43777/13 vo
veci Vrzić proti Chorvátsku, v ktorom ESĽP posudzoval predaj domu sťažovateľa, ktorým sťažovateľ
zabezpečil poskytnutý úver a prijal rozhodnutie, že nútený predaj domu sťažovateľov, v ktorom bývali a
ktorý používali na zabezpečenie úveru, nepredstavoval v okolnostiach danej veci porušenie dohovoru.
Vyhlásenie veriteľa o pravosti splatnosti a výške pohľadávky nie je exekučným titulom (ústavný súd

uviedol, že záložná zmluva je titulom na vykonanie dražby), ale je prostriedkom posilňujúcim obranu
dlžníka, ktorý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko toto vyhlásenie veriteľa
zakladá absolútnu objektívnu zodpovednosť. Opätovne poukázal na náklady v prípade vymáhania
pohľadávky prostredníctvom súdneho konania. Poukazovanie žalobcami na vis maior považuje zazneužívanie pandemickej situácie. Pokiaľ bolo poukazované na právnu úpravu v Českej republike, má
za to, že Slovenská republika je zvrchovaný štát s vlastným právnym poriadkom. Pre úplnosť dodáva, že
podľa § 36 zákona č. 26/2000 Sb. môže veriteľ pristúpiť k dražbe bez predchádzajúcej súdnej kontroly,

ak je záložná zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice s tzv. doložkou vykonateľnosti. Navyše,
Ústavný súd SR napriek viacerým podaniam nevydal rozhodnutie, že niektoré ustanovenie zákona o
dobrovoľných dražbách je nesúladné s Ústavou SR. Inštitút dobrovoľnej dražby je nutné považovať za
oprávnený a ústavný prostriedok zásahu do základných práv žalobcov.

7. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti
uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
uznesenie v intenciách § 379 a § 380 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. vo vzťahu
k žalobcovi 1/ ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ostatnej časti v zmysle § 388 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,
než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.

Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv
aleboslobôdúčastníkovkonania,leborozhodnutiaonichnemusiazodpovedaťkonečnémumeritórnemu
rozhodnutiu.

10. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená a sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom
obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje v zmysle § 326 CSP, aby navrhovateľ uviedol
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o

potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Tieto rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z
kvalitatívneho hľadiska neobsahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania.

11. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

aby sa žalovaný v rade 1/ zdržal výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva predovšetkým, že je sporné medzi účastníkmi konania,
či došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z predžalobnej upomienky žalovaného 1/ zo dňa 01.02.2021
vyplýva, že k 31.01.2021 eviduje omeškané splátky úrokov z medziúveru, resp. neuhradené vklady

na účte stavebného sporenia v celkovej výške 1.090,20 eur. Omeškané splátky úrokov z medziúveru
spolu so splátkou za aktuálny mesiac, resp. neuhradené vklady sporenia spolu s vkladom za aktuálny
mesiac (ktoré v čase predžalobnej upomienky ešte neboli splatné, nakoľko splatnosť bola dohodnutá k
15.dňu v mesiaci) v celkovej výške 1.322,52 eur, vyzval žalovaný 1/ uhradiť do 15.02.2021. Následne
podaním zo dňa 16.04.2021 žalovaný 1/ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 16.04.2021

a vyzval uhradiť celkovú sumu 41.571,71 eur s tým, že v prípade neuhradenia uvedenej sumy pristúpi
k vymáhaniu sumy niektorým zo spôsobov ustanovených platnými predpismi a v prípade zabezpečenia
záložným právom výkonom záložného práva.

12. Z takto produkovaných dôkazov nie je možné jednoznačne konštatovať, či boli splnené všetky

zákonné podmienky k mimoriadnemu zosplatneniu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou, že neodkladné opatrenie nemôže
poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. Avšak aby výkon záložného práva
bol realizovaný v súlade so zákonom, je nutné mať za preukázané, že podmienka existencie splatnejpohľadávky je splnená, čo v rámci tohto konania nie je možné jednoznačne konštatovať. Predžalobná
upomienky bola zo dňa 01.02.2021, preto nie je možné prihliadať na omeškanie splátky, ktorá bola
splatná až dňa 15.02.2021 a následne mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 16.04.2021, keď

medzi predžalobnou upomienkou a mimoriadnou splatnosťou boli splatné splátky ku dňu 15.02.2021,
15.03.2021 a 15.04.2021, preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že bol dodržaný postup v zmysle
§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne
postupoval, keď nariadil neodkladné opatrenie, aby sa žalovaný 1/ zdržal výkonu záložného práva do
rozhodnutia súdu o nároku na zaplatenie istiny žalovanému 1/, v ktorej veci všetky tieto skutočnosti

budú dokazované, nakoľko žalobcom 1/ bola osvedčená spornosť zosplatnenia celého úveru.

13. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačovalo zo strany žalobcu osvedčiť a spochybniť či
došlo k zosplatneniu celého úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko ak bude vo
veci samej preukázané, že k mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky nedošlo v súlade s citovaným
ustanovením, žalovaný 1/ nemá splnenú jednu zo základných podmienok na výkon záložného práva, a

to splatnú celú pohľadávku. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobcu 1/
v návrhu, a to neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval.
Uvedené bude predmetom dokazovania vo veci samej. Rovnako aj otázkou ochrany obydlia.

14. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo vzťahu

k žalobcovi v rade 1/ ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, ako aj závislý výrok IV. o
poučení žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci. V prípade odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo
neodkladné opatrenie nariadené, alebo pri zmene podmienok splácania úveru, môže byť neodkladné
opatrenie na návrh zrušené podľa § 334 CSP.

15. Žalovaný v rade 1/ namietal, že neodkladné opatrenie bolo nariadené deň pred konaním dražby,
čím neprimerane a neopodstatnene súd zasiahol do jeho ústavných práv. Odvolací súd poukazuje na
to, že žalobca 1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal dňa 29.11.2021 a súdom prvej
inštancie nasledujúci deň 30.11.2021 bolo vydané napadnuté uznesenie. Takto súd prvej inštancie
neporušil procesný postup, čím by zasiahol do ústavných práv žalovaného 1/, na rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia má zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu (§ 328 ods. 2 CSP) a
uznesenie nemohlo byť skôr vydané, ale až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie
k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotno-

právnom vzťahu. Strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu
vecnú legitimáciu, strana, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu.
Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca preukáže že je nositeľom hmotného práva a žaluje
osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie.

17. Z listu vlastníctva č. XXX je preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom
zálohu je žalobca v rade 1/ a žalobkyni v rade 2/ nesvedčí vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.
Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Žalobkyňa v rade 2/ teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhania sa nariadenia neodkladného
opatrenia, aby sa žalovaný v rade 1/ zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú jej
vlastníctvom, a teda nie je v postavení záložcu. Napadnuté uznesenie preto podľa § 388 CSP odvolací
súd zmenil tak, že návrh žalobkyne v rade 2/ zamietol.

18.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomsúdnehospisuuvádza,žepostaveniežalovanéhovrade
2/ sa odvíja od postavenia navrhovateľa dražby, teda žalovaného v rade 1/. Odkazom na ustanovenie
§ 19 ods. 1 písm. b) zákona o dražbách je dražobník povinný upustiť od výkonu dražby najneskôr do
jej začatia, ak mu je preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby (žalovaný v rade
1/) nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, pričom ak ide o neodkladné opatrenie súdu stačí, ak je

dražobníkovi preukázané, že toto neodkladné opatrenie bolo nariadené. Žalovaný v rade 1/ ako záložný
veriteľ a žalovaný v rade 2/ v postavení dražobníka mali spolu uzatvoriť zmluvu o vykonaní dražby. K
výkonu dražby malo dôjsť z dôvodu nesplnenia povinností žalobcom 1/ ako dlžníkom. Žalovaný v rade 2/
ako dražobník nie je účastníkom žiadnej záložnej zmluvy, k žalobcovi 1/ ho neviaže právny vzťah. Tedanemá pasívnu vecnú legitimáciu, z ktorého dôvodu odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia voči nemu zamietol a z týchto dôvodov sa bližšie nezaoberal jeho odvolacími dôvodmi.

19. Pokiaľ ide o výrok II. vo vzťahu k žalobcovi v rade 1/ a žalovanému v rade 1/ odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že v tomto rozsahu návrh zamietol. Má za to, že ide o nadbytočný
výrok, nakoľko tento je subsumovaný pod výrok I., ktorým bolo uložené žalovanému v rade 1/ zdržať sa
výkonu záložného práva. Zdržanie sa výkonu záložného práva v sebe zahŕňa i nevykonávanie úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré tvoria predmet zálohu.

20. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1, 2
CSP,ktorévsebezahŕňazásaduúspechuvkonaní. Žalobcavrade1/ažalovanývrade1/malivkonaní
čiastočný úspech (žalobca v rade 1/ vo výroku I., ktorým bola uložená povinnosť žalovanému 1/ zdržať
sa výkonu záložného práva; žalovaný v rade 1/ vo výroku, ktorým bol návrh v časti povinnosti zdržať
sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dražby zamietnutý), preto bolo vyslovené, že nemajú právo na

náhradu trov konania.
Žalovaný 1/ mal voči žalobkyni 2/ plný úspech, keď jej návrh bol zamietnutý v celom rozsudku pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Preto žalovanému 1/ bol priznaný nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu voči žalobkyni 2/.
Žalovaný 2/ mal v konaní plný úspech voči obom žalobcom, z týchto dôvodov mu bol priznaný nárok na

náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v
zmysle § 262 ods. 2 CSP.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)