Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. február 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/47/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120274843
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Sukovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:6120274843.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Sukovskou v spore žalobcu HATI SERVIS, s.r.o. so
sídlom v Medzeve, Kováčska 14, IČO: 47 578 025, právne zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law
firm, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie
203,98 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 169,72 € s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 34,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 203,98 € od 02.10.2019 do 11.05.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 34,26 € od 12.05.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 01.04.2020
domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 203,98
€ s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 13.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle (ďalej len „MV“) Škoda Octavia, ev. č. C.XR., ktoré patrilo
poškodenému P. P., bytom v M., O.G. XXXX/XX, nar. XX.XX.XXXX. Škodu spôsobil vodič motorového
vozidla s ev. číslom KE192KK (patriace KOSIT a.s.), ktorý mal svoje vozidlo poistené povinným
zmluvným poistením u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená, ten
ju zaregistroval ako poistnú udalosť č.XXXXXXXXXX. Poškodený si dal MV opraviť u žalobcu, náklady
na opravu MV boli vo výške 1.420,66 € s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného
faktúrou č. XXXXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.09.2019 oznámené,
že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky
poistného plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora: „nepriznané položky: navýšené ceny náhradných dielov
a lakovanie.“ Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 1.216,68 €. Celková nepriznaná
suma je vo výške 203,98 €. Táto pohľadávka bola poškodeným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2020. Skutočnosti uvádzané žalovaným v oznámení o poistnom
plnení a vo vyjadrení nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je iba účelovo
vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Pri určení rozsahu náhrady
škody v zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre

zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych
skutočnostiach. Žalobca si účtoval pri MV normohodinu 25,- € bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými
servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca považoval za
nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Žalovaný tiež neuhradil žalobcovi vzniknutú
škodu v plnej výške s poukazom na navýšené ceny náhradných dielov. Žalovaný neuviedol, na základe
čoho bola stanovená a vypočítaná výška priznanej normohodiny, ani stanovené ceny náhradných dielov
a ani cena za lakovanie, pričom priložil iba svoju kalkuláciu z kalkulačného programu AUDATEX. Žalobca
tiež poukázal na judikatúru v obdobných prípadoch, a vo vzťahu ku kalkulačnému programu poisťovne
AUDATEX. Mal za to, že žalovaný svojvoľne nepriznal náhradu škody na lakovanie bez ohľadu na použitý
lakovací materiál. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX, a to v celkovej výške 203,98 € s príslušenstvom.

2. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil cenník servisných služieb, kalkuláciu opravy
vyhotovenú žalovaným, Ceny normohodín pre jednotlivé značky vozidiel Škoda, Audi, SEAT, VW a
VW úžitkové od 01.03.2019, faktúru č. XXXXXXX, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.09.2019,
Splnomocnenie, žiadosť o krycí list zo dňa 09.08.2019, Faktúru č. XXXXXXXXXX, Záznam o dopravnej
nehode, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2020.

3. Upomínací súd vydal vo veci dňa 28.04.2020 pod sp.zn. 12Up/653/2020 platobný rozkaz, ktorý bol
zrušený podaním odporu žalovaným (§ 11 ods.1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní). V dôsledku návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec dňa 25.09.2020 postúpená
tunajšiemu súdu ako sporovému súdu príslušnému na prejednanie veci v zmysle Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že za nesporné považuje skutočnosti týkajúce
sa škodovej udalosti; že je povinne zmluvným poisťovateľom motorového vozidla, prevádzkou ktorého
bola spôsobená škoda a to, že prijal hlásenie poistnej udalosti. Za sporné považuje skutočnosti týkajúce
sa aktívnej legitimácie žalobcu pre toto konanie a výšku uplatňovaného nároku. K námietke aktívnej
vecne legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu
preukazuje Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2020, ktorou mu postupca mal postúpiť
pohľadávku vo výške 203,98 €, ktorú má postupca voči poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Žalovaný poukázal na to, že medzi postupcom a
ním nikdy nebol a ani t. č. nie je žiadny poistno-právny vzťah (či v inom právnom vzťahu), preto žalovaný
voči postupcovi nikdy nemal a nemá žiadne povinnosti, záväzky; preto nie je dlžníkom postupcu tak ako
je uvedené v Zmluve o postúpení pohľadávky. Postupcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorá mu
vznikla poškodením jeho motorového vozidla škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného.
Žalovaný postupcovi, poškodenému, vyplatil náhradu škody za svojho poistenca tak ako to vyplýva zo
zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorých poškodený má nárok
na náhradu škody a teda je oprávnený si tento uplatniť len proti tomu, kto mu za túto zodpovedá, t.
j. voči škodcovi, a žalovaný poskytuje náhradu škody z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla výlučne za poisteného.
Poisťovateľ (žalovaný) voči poškodenému nemá ani nemal žiadne povinnosti, len poistený (vinník
zo škodovej udalosti, dopravnej nehody) má právo, aby poisťovňa (žalovaný) za neho nahradila škodu
poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho vzťahu. Na základe uvedeného, žalovaný má
za to, že je vylúčené postúpenie takejto domnelej pohľadávky, ktorá by založila aktívnu legitimáciu
žalobcu pre toto konanie. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/203/2016,
6Co/119/2012, 2Cob/186/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/38/2005. K námietke
výšky uplatneného nároku uviedol, že dňa 18.06.2019 obdŕžal hlásenie škodovej udalosti k povinnému
zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu svojím poistencom (poistná zmluva č. XXXXXXXXX), z
ktorého bolo zrejmé, že došlo vinou poistenca žalovaného k poškodeniu motorového vozidla s ev. číslom
C.. Žalovaný následne vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla a dňa 09.08.2019 žalovaný
obdržal od autoservisu podklady týkajúce sa uplatnenia nároku na náhradu škody. Rozdiel
medzi predloženou faktúrou opravcu - žalobcu a medzi žalovaným vyčíslenými nákladmi na opravu,
predstavuje nelikvidné položky, spočívajúce vo výške opravcom účtovanej ceny náhradných dielov.
Opravca fakturoval ceny náhradných dielov ako sú ceny originálnych náhradných dielov, pričom nebol
predložený doklad, ktorým by bolo preukázané obstaranie originálneho náhradného dielu. Vzhľadom na
to, že za primerané náklady na opravu sa považujú náklady na opravu do výšky cien náhradných dielov
v ich maloobchodných cenách (buď originálnych alebo alternatívnych), pričom žalovaný v predmetnej

veci, pokiaľ sa jedná o náhradné diely- dvere a lištu dverí, u ktorých sa alternatívne diely na tento
typ vozidla nevyrábajú, priznal a uhradil opravcovi náklady do maximálnej výšky
maloobchodných cien autorizovaných opravcov originálnych náhradných dielov, je nárok žalobcu na
náhradu nákladov prevyšujúcich maloobchodné ceny u autorizovaného opravcu nedôvodný, a preto
ho žiadal zamietnuť. Žalovaný v odpore namietal aj žalobcom uplatňovaný nárok na príslušenstvo
pohľadávky, v prípade ktorej čas plnenia nie je stanovený Občianskym zákonníkom a ani dohodou; jej
splatnosť sa určuje podľa§ 563 Občianskeho zákonníka, ale v danom prípade povaha veci vylučuje
použitie aj tohto zákonného ustanovenia, pretože čas plnenia je stanovený zákonom č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla ako lex specialis, a teda platí § 11 ods. 6 a nasl. zákona o PZP ohľadom lehôt plnenia. Žalobca
splnil podmienku v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, tak mu nevznikla povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a krajských súdov v obdobných veciach. V prejednávanej veci bolo na základe dostupných údajov
ukončené prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a v zákonnej lehote v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP bola žalovaným poškodenému poskytnutá náhrada škody,
spolu s vysvetlením spôsobu stanovenia skutočnej škody, preto uplatňovanie príslušenstva pohľadávky
je nedôvodné. Aj z uvedených dôvodov, žiadal žalobu zamietnuť a zároveň žiadal náhradu trov konania.

5. Žalovaný na preukázanie tvrdených skutočností doručil súdu Správu o dopravnej nehode, Záznam
o dopravnej nehode, kalkuláciu opravy, fotodokumentáciu, Splnomocnenie, žiadosť o krycí list zo dňa
09.08.2019, faktúru č. XXXXXXX, posúdenie primeranosti nákladov na opravu, Oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 16.09.2019, Oznámenie o doplatku zo dňa 06.05.2020, rozsudky v mene SR, sp. zn.
6Co/119/2012, 3Cdo/38/2005, 2Cob/186/2018, 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017 a uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/203/2016.

6. Žalobca reagoval na podaný odpor žalovaného tak, že žalobu v časti istiny vo výške 169,72 €
zobral späť z dôvodu doplatku poistného plnenia a žiadal v uvedenom rozsahu konanie zastaviť. K
aktívnej vecnej legitimácii zaujal stanovisko, že práve § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení je
tým osobitným právnym predpisom, ktorý zakladá priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči
poisťovateľovi. Žalovaný tým, že priznal a uhradil poškodenému nárok na náhradu škody, hoci len v
čiastočnom rozsahu, fakticky uznal, že na strane poškodeného skutočne ku škode došlo. Žalovaný
v Oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku - poistná udalosť, vyjadril zároveň v akej výške dlh
uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla
poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne
vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škody a nie
až opravou poškodeného motorového vozidla. Právne názory uvedené v judikátoch, na ktoré odkazuje
žalovaný, sú v otázke aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia pohľadávky pre tento prípad irelevantné,
na druhej strane podporujú žalobcovi argumentáciu ohľadne skutočnej škody a povinnosti žalovaného
plniť.
Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že ním uhradená suma za dvere a lištu dverí predstavuje
maximálnu maloobchodnú cenu. Zdôraznil, že žalovaný pri určovaní plnenia vychádzal z kalkulácie
AUDATEX ako to vyplýva aj z Posúdenia primeranosti nákladov na opravu, ktorá je
prílohou odporu. V súvislosti s uvedeným poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 14Cob/86/2019.
K námietke žalovaného ohľadne úrokov z omeškania žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017 s tým, že v uvedenom rozsudku sa súd zaoberal len úrokom
z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Pri nesplnení
peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia
lehoty od ukončenia šetrenia, t. j. splnenia nepeňažnej povinnosti.

7. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.02.2022 bez prítomnosti sporových
strán, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 11.02.2022 z dôvodu stále nepriaznivej
epidemiologickej situácie na Slovensku zároveň zaslal súdu písomné vyjadrenie obsahujúce záverečnú
reč a zhrnutie skutkového a právneho stavu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 08.2.2022
z dôvodu kolízií pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými
listinnými dôkazmi za účelom vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom nevykonával
dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali.

9. Úvodom súd poukazuje na skutočnosť, že hoci bola táto vec zapísaná do oddelenia „Cb“ súdneho
registra t. j. do registra pre veci obchodnoprávne, nejedná sa o obchodnoprávny spor, keďže pohľadávka
nevznikla z obchodného záväzkového vzťahu, a preto vec právne posúdil podľa tých zákonných
ustanovení, ktoré sa na danú vec vzťahujú.

10. Na základe uvedeného súd najprv reagoval na námietku vznesenú žalovaným týkajúcej aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka medzi postupcom Rolandom Roobom a postupníkom HATI SERVIS, s.r.o., IČO:
47 578 025 zo dňa 20.01.2020 vyplýva, že predmetom je postúpenie pohľadávky vo výške 203,98 €.
Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi, a to poisťovni: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151
700 pohľadávku z dôvodu poistenej udalosti č. 1980117213. V článku II. postupca prehlásil, že
špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna.

11. V zmysle § 4 ods. 2, ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením veci;
účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pís. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie
ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v
rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13. Podľa § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) z poistenia zodpovednosti
za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných
podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

14. Podľa § 823 OZ náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na
plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

15. Podľa § 488 v spojení s § 489 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú
z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 524 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. V zmysle § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.

18. Súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu bolo sporné, či postupcovi vznikla pohľadávka
voči žalovanému. Nárok poškodeného vznikol okamihom škody (škodová udalosť, dopravná nehoda) a
neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, či zaplatenie ceny za vykonanú opravu. Právna
skutočnosť podmieňujúca vznik nároku je vznik škodovej udalosti, pričom v zmysle judikatúry nie je
podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou

na tom, ako poškodený s vecou naloží. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd uvádza,
že poškodený má nárok na náhradu škody od osoby, ktorá škodu spôsobila (vinník z dopravnej nehody,
škodovej udalosti), ale v prípade, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platí popri
lex generalis (Občiansky zákonník) aj lex specialis (zákon o PZP), ktorý umožňuje poškodenému uplatniť
si nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa poistenca (škodcu, vinníka dopravnej nehody), ak
v čase dopravnej nehody medzi nimi (vinník z dopravnej nehody a poisťovateľ)existoval poistný vzťah.
Z uvedeného teda vyplýva, že je na poškodenom, u ktorej osoby si svoj nárok na
náhradu škody uplatní, či priamo u vinníka z dopravnej nehody - poistenca poisťovateľa, žalovaného
alebo priamo u poisťovateľa poistenca, žalovaného.

19. V prípade, ak svoj nárok na náhradu škody uplatní v zmysle citovaných zákonných ustanovení
priamo u poisťovateľa- žalovaného, vznikne mu priamo zo zákona pohľadávka voči uvedenému
subjektu -poisťovateľovi- žalovanému. Priamo zo zákona vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným
a poisťovateľom, pričom poškodený ako veriteľ s právom na plnenie (pohľadávkou) od
dlžníka, poisťovateľa, má právo s takouto pohľadávkou voľne disponovať a teda ju v zmysle zákona aj
postúpiť na iný subjekt, postupníka a teda v tomto prípade na žalobcu.

20. Vzhľadom na súdom vyslovený názor, že medzi postupcom - poškodeným, a poisťovateľom -
žalovaným existuje záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol na základe skutočností uvedených v zákone
(v zmysle zákona lex specialis - zákona o PZP), súd námietku žalovaného ohľadom aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu ako postupníka považuje za nedôvodnú.

21. Následne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobcu, t. j. čiastočným späťvzatím žaloby v
časti o zaplatenie sumy 169,72 €, v ktorej žalobca zobral späť žalobu späť, pričom späťvzatie žaloby
odôvodnil tým, že žalovaný doplatil náhradu škody za materiál (blatník) vo výške 109,98 € s
DPH a za lakovací materiál a prácu vo výške 59,74 € s DPH na účet autoservisu.

22. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

24. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu pred prvým pojednávaním, súd konanie v
časti o zaplatenie sumy 169,72 € spolu s príslušenstvom, zastavil.

26. Následne sa súd zaoberal žalobným nárokom vo zvyšku uplatnenej istiny vo výške 34,26 € s
príslušenstvom.

27. Spornou ostala výška uplatneného nároku a teda, či žalovaný oprávnene krátil výšku uplatneného
nároku na náhradu škody v otázke náhradných dielov- dverí a lišty dverí a spornou tiež ostala otázka
príslušenstva uplatnenej pohľadávky a teda vzniku nároku žalobcu na úrok z omeškania.

28. Z kalkulácie nákladov žalovaného vyplývajúcej z listiny „Posúdenie primeranosti nákladov na
opravu“ vyplýva, že žalovaný priznal poškodenému náhradu škody za dvere vo výške
489,90 €, pričom táto položka bola uplatnená vo výške 521,88 €. Za položku „lišta dverí“ žalovaný priznal
poškodenému náhradu škody vo výške 18,- €, pričom fakturovaná suma bola 20,28 €. Žalovaný uviedol,
že priznal a uhradil opravcovi náklady do maximálnej výšky maloobchodných cien autorizovaných
opravcov originálnych náhradných dielov a v prevyšujúcej časti nárok považuje za nedôvodný.

29. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

30. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

31. Podľa § 428 veta prvá OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

32. Podľa § 442 ods. 1 a ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

33. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

34. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

35. V zmysle § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Osobitným predpisom je zákon
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

36. V zmysle § 790 OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); zodpovednosť za škodu
vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie
zodpovednosti za škodu).

37. V zmysle § 799 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú
v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo naplnenie, je povinný bez
zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Ak malo
vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti
alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

38. Podľa § 825 OZ poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za
poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný
mu uhradiť poistený.

39. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu (viď R 55/1971).

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) vznikla škoda v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil poistenec žalovaného prevádzkou
motorového vozidla. Súd mal za preukázané, že poistenec žalovaného si splnil svoje povinnosti v zmysle
zákona č. 381/2001 Z. z. a nahlásil poistnú udalosť, ako aj to, že poškodený (právny predchodca
žalobcu) si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného ako poisťovateľa a tento
nárok preukázal faktúrou vystavenou autoservisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového
vozidla (jeho uvedením do pôvodného stavu), čiže žalobcom a teda hodnoverným spôsobom preukázal
výšku škody. Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané také konanie uvedených osôb (poistenca
žalovaného, poškodeného), ktoré by v zmysle § 799 OZ oprávňovalo žalovaného ako poisťovateľa na
zníženie uplatneného nároku na náhradu škody.

41. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu maximálnej výšky maloobchodných cien
autorizovaných opravcov originálnych náhradných dielov súd uvádza, že žalovaného v

tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť, teda výšku maloobchodných
cien účtovaných položiek. Žalovaný však túto povinnosť nesplnil, jeho námietka tak zostala len v rovine
tvrdenia a žalovaný neuniesol o nej dôkazné bremeno, na rozdiel od žalobcu, ktorý preukázal náklady
na opravu poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla predloženou faktúrou. Za takýchto
súvislostí sa potom súdu žalovaným tvrdené skutkové okolnosti ceny náhradných dielov javia ako
hypotetické a bez reálneho základu.

42. Na doplnenie súd uvádza, že ak mal žalovaný pochybnosti, pred tým, ako sa rozhodol krátiť
poistné plnenie, mal si vyžiadať doklad na objasnenie účtovaných cien náhradných dielov autoservisom
vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla, pretože § 799 OZ explicitne vymedzuje, že
kto má právo na plnenie je povinný predložiť takýto doklad, ktorý si žalovaný vyžiada (čiže až po jeho
vyžiadaní žalovaným). Uvedený postup nebol žalovaným tvrdený ani preukázaný. Kalkulácia opravy
žalovaného nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty,
ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych zadávaných vstupných údajov. Žalobcovi
postačuje na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia ako hodnoverný doklad
o oprave vozidla faktúra vystavená autoservisom. Žalobca predložil doklad - faktúru, ktorá preukázala,
že došlo k oprave poškodeného motorového vozidla a že došlo k použitiu náhradných dielov dodaných
autoservisom.

43. Pre úplnosť súd dodáva, že správanie žalobcu ako poisteného len viedlo k tomu, aby obnovil stav
poškodeného vozidla, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takého správania a konania
mu vznikli relevantné náklady na vykonanú opravu, tak je dôvodné zabezpečiť spravodlivú ochranu
práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako strany konania (poisteného), ktorému sa práve súdnym
rozhodnutím zabezpečí náhrada plnenia, na ktoré sa poistenie vzťahovalo, k vynaloženiu ktorého bol
žalobca donútený poistnou udalosťou.

44. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalovaného zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume
34,26 €, teda na sumu, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie.

45. Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

46. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

47. Podľa § 517 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku
úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

48. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. K otázke príslušenstva uplatnenej pohľadávky (vzniku nároku na úrok z omeškania), súd poukazuje
na to, že súdne rozhodnutia reagujúc na danú právnu otázku (otázka vzniku omeškania poisťovne s
peňažným plnením uplatneného nároku na náhradu škody) rozlišujú medzi ustanoveniami zákona o
PZP (§ 11 ods. 6 až ods. 8) a Občianskeho zákonníka (§ 517 ods. 2) a medzi povinnosťami žalovaného
(rozdelenie na nepeňažnú a peňažnú). Súdne rozhodnutia poukazujú na to, že povinnosť a sankcia
v zmysle ustanovení PZP je ochranou poškodeného pred nečinnosťou poisťovne a následne preto
nemožno prijať záver tvrdený žalovaným, že ak poisťovňa povinnosť prešetrenia splní, tak poškodený
nemá nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Ba práve naopak súdne rozhodnutia
súdov prvej inštancie, podporené rozhodnutiami odvolacích vyslovili právny názor, že žalobca má
nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj v tom prípade, ak poisťovateľ
nevyplatí bezdôvodne plnenie uplatnené v lehote, bez ohľadu na to, či porušil alebo neporušil povinnosti
vyplývajúce z § 11 ods. 6 zákona o PZP (nesplnil si nepeňažnú povinnosť riadne); poisťovňa musí
znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie aj touto formou.

50. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania počnúc 02.10.2019, vychádzajúc z
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.09.2019 v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný
bol povinný poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu (a následne aj žalobcovi, na ktorého bola
pohľadávka postúpená spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými) poistné plnenie v
lehote 15 dní po skončení vyšetrenia škodovej udalosti. Žalovaný ukončil vyšetrenie škodovej udalosti
dňa 16.09.2019. Posledným dňom 15-dňovej lehoty bol 01.10.2019. Ak žalovaný neposkytol poistné
plnenie do 01.10.2019, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania. V prvý deň omeškania 02.10.2019
bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 203,98 € od 02.10.2019 do 11.05.2020 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 34,26 € od 12.05.2020 do zaplatenia, v súlade s vykonanou úhradou zo strany žalovaného.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 256 ods.1 CSP, podľa
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Žalovaný zavinil zastavenie konania v späťvzatej časti a zároveň bol v konaní neúspešný, preto súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. Súd nezistil žiadne
okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257
CSP).

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice - okolie v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.