Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4C/65/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211204119
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2211204119.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne: UniCredit Leasing Slovakia, a.s. so sídlom

Šancová 1/A, IČO: 35 730 978, zastúpená Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom
Podjavorinskej 2 Bratislava, IČO: 36 860 107 proti žalovanej: W. Z., I. B.Á. S., E. S. Č.. XXX/XX,
zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, AK Korzo Bélu Bartóka č. 789/3 Dunajská Streda o
zaplatenie 7.276,93 Eur s príslušenstvom pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 7.276,93 Eur s 9 % - ným ročným
úrokom z omeškania od 19.06.2009 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 17.3.2011 návrh proti žalovanej, ktorým sa domáhala o zaplatenie
istiny 7.276,93 Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa
28.09.2004 kúpnu zmluvu a leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa ako
leasingový prenajímateľ formou finančného leasingu prenajala žalovanej ako leasingovému nájomcovi
motorové vozidlo zn. Peugeot 206, číslo karosérie K., rok výroby 2004, ktorého kúpna cena bola
301.588,- Sk bez DPH. Dohodnutá doba trvania leasingu bola 60 mesiacov. Žalovaná sa v zmysle

leasingovej zmluvy zaviazala počas tejto doby predmet leasingu užívať a platiť žalobkyni mesačné
leasingové splátky vo výške 1,2927 % z kúpnej ceny bez DPH. Žalovaná zároveň zaplatila žalobkyni
zálohu na leasingové splátky vo výške 40% z kúpnej ceny. Po ukončení doby leasingu sa žalobkyňa
zaviazala na žalovanú previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu za zostatkovú predajnú cenu 0,-
Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z leasingovej
zmluvy, neuhrádzala predpísané leasingové splátky riadne a včas, žalobkyňa v zmysle čl. 4 písmena
a) obchodných podmienok prenajímateľa odstúpila od leasingovej zmluvy v súlade s čl. 6. písmena b)

obchodných podmienok. V zmysle čl. 11 písmena d) obchodných podmienok je pre prípad odstúpenia od
zmluvy žalovaná povinná uhradiť žalobkyni všetky splatné pohľadávky, náhradu škody, všetky náklady
vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením leasingu, zmluvnú pokutu, administratívny poplatok
za predčasné ukončenie leasingovej zmluvy a skutočne vynaložené náklady na spracovanie agendy
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Žalobkyňa vyčíslila nároky vo výške 7.276.93 Eur, ich
podrobný rozpis je uvedený vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalobkyňa listom zo dňa
11.06.2009 vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy.

Žalovaná túto výzvu prevzala 12.06.2009, avšak v stanovenej 7 dňovej lehote od doručenia svoj záväzok
dobrovoľne nesplnila. Žalovaná listom zo dňa 5.8.2005 uznala svoj záväzok voči žalobkyni.2. Naposledy súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX a na základe
vykonaného a doplneného dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/
XXX/XXXX zo dňa 31.01.2012 žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal žalovanej zaplatiť náhradu trov

konania k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Evy Skačániovej vo výške X.XXX,XX Eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením sp.
zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 31.10.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným

uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanej v sume 7.276,93Eur s
príslušenstvom uplatňovaný na základe finančného vysporiadania kúpnej zmluvy/leasingovej zmluvy
v súvislosti s predčasným ukončením leasingu z dôvodu odstúpenia žalobkyne od zmluvy. V
prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 7.276,93 Eur s 9%

úrokom z omeškania od 19.6.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobkyňa
(vystupujúcavtomčasepodobchodnýmmenom-T.P.S.,W..S..)uzatvorilasožalovanoudňa28.9.2004
Kúpnu/Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa ako leasingový prenajímateľ
formou finančného leasingu prenajala žalovanej ako leasingovému nájomcovi motorové vozidlo zn.
Peugeot 206, číslo karosérie K., rok výroby 2004, ktorého kúpna cena bola 301.588,- Sk bez DPH,

dohodnutá doba trvania leasingu bola 60 mesiacov. Žalovaná sa v zmysle leasingovej zmluvy zaviazala
počas tejto doby predmet leasingu užívať a platiť žalobkyni mesačné leasingové splátky vo výške 1,2927
% z kúpnej ceny bez DPH. Žalovaná zároveň zaplatila žalobkyni zálohu na leasingové splátky vo výške
40% z kúpnej ceny. Po ukončení doby leasingu sa žalobkyňa zaviazala na žalovanú previesť vlastnícke
právo k predmetu leasingu za zostatkovú predajnú cenu 0 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná

si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce mu z leasingovej zmluvy, neuhrádzala predpísané leasingové
splátky riadne a včas, žalobkyňa v zmysle čl. 4 písmena a) obchodných podmienok prenajímateľa
odstúpila od leasingovej zmluvy v súlade s čl. 6. písmena b) obchodných podmienok. V zmysle čl.
11 písmena d) obchodných podmienok je pre prípad odstúpenia od zmluvy žalovaná povinná uhradiť
žalobkynivšetkysplatnépohľadávky,náhraduškody,všetkynákladyvzniknutévsúvislostispredčasným

ukončením leasingu, zmluvnú pokutu, administratívny poplatok za predčasné ukončenie leasingovej
zmluvy a skutočne vynaložené náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy. Žalobkyňa si uplatňuje nárok vo výške 7.276.93 eur, podrobný rozpis je uvedený vo finančnom
vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalobkyňa listom zo dňa 11.06.2009 vyzvala žalovanú na úhradu
nedoplatkov po finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalovaná túto výzvu prevzala 12.06.2009,

avšak v stanovenej 7 dňovej lehote od doručenia svoj záväzok dobrovoľne nesplnila. Žalovaná listom
zo dňa 5.8.2005 uznala svoj záväzok voči žalobkyni. K písomnému uznaniu dlhu za strany žalovanej
došlo aj dňa 20.5.2005. V uvedenom písomnom právnom úkone žalovaná (označená
menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým bydliskom) uviedla, že dlhuje k dnešnému dňa 20.5.2005
spoločnosti T. P. S. W..S.. S. S. K. I., G. E.. X, na základe lesingovej zmluvy číslo XXXXXXXX čiastku

35.001 Sk, slovom tristopäťtisícjeden Sk, so splatnosťou do dňa 27.5.2005 spôsobom vkladom v
hotovosti. Ďalej žalovaná uviedla, že uznáva výšku tejto sumy, ktorú dlhuje spoločnosti T. P. S., a.s.,
z titulu neuhradených leasingových splátok a zaväzuje sa k jej úhrade, vrátane záväzkov vzniknutých
službami tretích subjektov, ktoré sú prenajímateľom poverené inkasovať neuhradené platby nájomcu,
resp.odobraťvozidlo.UznaniedlhubolovyhotovenévDunajskejStrededňa20.5.2005,obsahujepodpis

žalovanej a splnomocnenca žalobkyne.

5. Súdprvejinštanciekonštatoval,žeuznaniedlhuzodňa6.8.2005nemávšetkyzákonompredpísané
náležitosti,nakoľkoneobsahujevýškuuznanejpohľadávkyapretoje vrozporesozákonomaideo
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že uznanie

pohľadávky zo dňa 6.8.2005 sa v ňom nenachádza, súd prvej inštancie zrejme posudzoval uznanie
žalovanej zo dňa 5.8.2008, doručené žalobkyni 8.8.2005 (č.l. 16). V spise sa však nachádza uznanie
dlhu žalovanou zo dňa 20.5.2005, ktorý právny úkon súd prvej inštancie nevyhodnotil. Spornou
je potom otázka, či sa súd prvej inštancie vôbec uznaním zo dňa 20.5.2005 zaoberal, resp. pokiaľ súd
prvej inštancie posudzoval uznanie zo dňa 6.8.2005 (ktoré sa takto datované v spise nenachádza) mal

na mysli uznanie zo dňa 20.5.2005. Tu je potom potrebné dať za pravdu žalobkyni, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je jednoznačne zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval uznanie dlhu
podpísané žalovanou dňa 20.5.2005 za neplatné.6. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom

prvej inštancie, akt. § 191 Civilného sporového poriadku), pričom vyhodnotenie vykonaných dôkazov
uvedie súd v odôvodnení rozsudku (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
konania pred súdom prvej inštancie, akt. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Voľné hodnotenie
dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením

pravidiel formálnej logiky. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov zakladá vadu konania podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku. Práve touto vadou trpí aj konanie pred
súdom prvej inštancie.

7. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti s
vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre
rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu
žaloby z dôvodu premlčania, keď je nepochybné, že súd mal posúdiť aj uznanie dlhu žalovanej zo

dňa 20.5.2005, ktoré vyhodnotenie právneho úkonu sa však v napadnutom rozhodnutí nenachádza a
to za situácie, že pokiaľ súd prvej inštancie posudzoval uznanie zo dňa 6.8.2005 tak takto datovaný
právny úkon ani nebol žalovanou vyhotovený a preto nie je zrejmé či súd prvej inštancie posudzoval list
žalovanej zo dňa 5.8.2005 alebo uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005. Za týchto okolností rozsudok súdu
prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), keďže súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám možnosť
konať pred súdom.

10. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci,

že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani
vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie
procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.
Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie
v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho

súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením
alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou
platnosťou.

11. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne komplexne i s
prihliadnutím na argumenty predostreté v odvolacom konaní posúdiť uplatnený nárok žalobkyne, za tým
účelom v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť
a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých navec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal hlavne na písomné uznanie dlhu zo dňa
20.5.2005 zo strany žalovanej, ktoré uznanie dlhu podľa ich názoru spĺňa všetky právne náležitosti a
preto žiadal súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

13. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že naďalej zastáva názor, že nárok žalobkyne
je premlčaný. Podľa jej názoru písomné uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005 je neplatné, nakoľko nespĺňa
zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané,
že by veriteľ uznanie dlhu akceptoval. V prípade, ak by súd dospel k inému záveru išlo by tam len o
čiastočné uznanie dlhu, nakoľko žalovaná v písomnom uznaní uznala dlh vo výške 35.001,- Sk, čo v
prepočte predstavuje 1.161,79 Eur, pričom žalobkyňa žaluje podstatne vyššiu sumu.

14. Podľa názoru súdu predmetný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol na základe
kúpnej/leasingovej zmluvy zo dňa 28.9.2004, ktorá je zmluvou o nájme motorového vozidla, ktorá
vychádzajúc zo zmluvy a obchodných podmienok zabezpečuje prevod vlastníckeho práva - kúpu
predmetu leasingovej zmluvy na nájomcu. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 28.9.2004, t.j.

pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho zákonníka od 01.01.2008 o zvýšenej ochrane
spotrebiteľov. Predmetnú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy. Tento zákon vymedzuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a iné ustanovenia
o zvýšenej ochrane spotrebiteľov. Podľa § 1 odsek 2 písmeno b) zákona č. 258/2001 Z.z. tento

zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu.
Z uvedeného možno vyvodiť, že zmluvy o nájme, ktoré zabezpečujú prevod vlastníckeho práva
na nájomcu spadajú do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch a sú osobitným typom
spotrebiteľských zmlúv. Žalobkyňa navyše pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala ako právnická
osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná ako fyzická osoba, ktorá

nekoná ako podnikateľ v zmluve ako aj v ostatných dokumentoch je identifikovaná rodným číslom a zo
zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, že by uvedenú zmluvu uzatvárala ako podnikateľský subjekt
v rámci svojho povolania. Na uvedenom závere nemení nič ani fakt, že sa zmluvné strany dohodli,
že zmluva sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka. V danom prípade ide teda o osobitný typ
spotrebiteľskej zmluvy. Ak zákon č. 258/2001 Z.z. za spotrebiteľa označuje fyzickú osobu, ktorej

bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania, potom nemožno
konštatovať, že ide o obchodno-právny vzťah, nakoľko základným znakom obchodno-právnych vzťahov
je to, že vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Listom zo dňa 5.8.2005 žalovaná požiadala žalobkyňu, aby mohla splácať svoj dlh, oznámila, že

je si vedomá svojho záväzku a dlžnú sumu čo najskôr uhradí. Podľa názoru súdu tento dokument
nemožnovyhodnotiťakouznaniedlhupodľa§558Občianskehozákonníka,nakoľkoabsentujúzákladné
náležitosti ako určenie dlhu čo do dôvodu a výšky.

16. V písomnom uznaní dlhu zo dňa 20.5.2005 žalovaná, ktorá je riadne identifikovaná, vyhlásila, že

dlhuje ku dňu 20.5.2005 z leasingovej zmluvy 59950849 sumu 35.001,- Sk so splatnosťou
do 27.5.2005. Zároveň výšku tejto sumy, ktorú dlhuje žalobkyni uznala a zaviazala sa k jej úhrade.
Uvedený prejav vôle žalovanej podľa názoru súdu možno vyhodnotiť ako účinné uznanie dlhu podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka čo má vplyv na plynutie premlčacej doby. V uznaní dlhu žalovaná,
ktorá uznáva svoj dlh je identifikovaná riadne, rovnako je tam uvedený právny dôvod dlhu (že vyplýva z

leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX na podklade ktorej sa vedie toto konanie a predstavuje neuhradené
leasingové splátky ), je tam uvedené voči komu dlhuje, takisto aj výška dlhu, rovnako je tam dátum, ku
ktorému uznáva svoj dlh a výslovný prejav vôle, že tento svoj dlh uznáva a zaplatí ho. Uznanie bolo
urobené vo vzťahu k spoločnosti O..A.. M. S..X..F.., U.: XXXXXXXX, ktorá je mandatárom žalobkyne a
je oprávnený vykonávať jednotlivé úkony pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok žalobkyne.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný právny vzťah treba posudzovať ako spotrebiteľský vzťahujú
sa naň ustanovenia § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka o premlčaní a nie ustanovenia Obchodného
zákonníka, ktorý ustanovuje dlhšiu premlčaciu dobu štyri roky. Podľa § 101 Občianskeho zákonníkaak nie je ustanovené inak platí všeobecná premlčacia doba, ktorá je trojročná a plynie odo dňa, kedy
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa odstúpila od leasingovej
zmluvy podaním zo dňa 6.5.2005, ktoré žalovaná prevzala dňa 20.5.2005. Odo dňa nasledujúceho

od prevzatia odstúpenia od zmluvy, t.j. od 21.5.2005 mohla žalobkyňa najskôr uplatniť svoje právo
na súde a preto za začiatok plynutia premlčacej doby treba považovať deň 21.5.2005. Žalobkyňa
síce vykonala konečné vyúčtovanie leasingovej zmluvy a ukončenie zmluvy ku dňu 31.5.2005, napriek
tomu je potrebné považovať za deň začatia plynutia premlčacej doby deň nasledujúci po prevzatí
odstúpenia od zmluvy, t.j. 21.5.2005. Od uvedeného dátumu mohla žalobkyňa uplatniť najskôr svoje

právo z odstúpenej zmluvy na súde. Navyše zo zmluvy ani z obchodných podmienok nemožno vyvodiť
osobitné dojednanie, podľa ktorého by sa mal považovať za deň ukončenia zmluvného vzťahu posledný
deň kalendárneho mesiaca.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v období od 20.2.2006 odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody
v trestnom konaní do 25.11.2008 do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. XTo/

XX/XXXX o odkázaní poškodeného s jeho nárokom na osobitné civilné konanie došlo k spočívaniu
premlčacej doby, nakoľko predmetný nárok bol uplatnený v adhéznom konaní, plynutie premlčacej doby
sa teda v tomto období zastavilo a neplynulo. K opätovnému plynutiu premlčacej doby došlo až dňom
26.11.2008.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností začala trojročná premlčacia doba plynúť dňom 21.5.2005.
V období od 20.2.2006 do 25.11.2008 došlo k spočívaniu premlčacej doby, pričom trojročná premlčacia
doba mala uplynúť dňa 24.2.2011 pred podaním žaloby, ktorá bola na súd podaná 17.3.2011. Nakoľko
však súd uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005 považuje za účinné uznanie dlhu, nemohlo dôjsť k premlčaniu
uvedeného nároku, nakoľko uznaním dlhu začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Podľa názoru

súdu písomné uznanie dlhu zo dňa 20.5.2005 zo strany žalovanej spĺňa všetky právne náležitosti
jednostranného právneho úkonu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, preto vzhľadom na vyššie
uvedené nárok žalobkyne nemožno považovať za premlčaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s
príslušenstvom ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

20. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ust. § 255 odsek 1 C.sp. podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko žalobkyňa v konaní bola úspešná súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Ak zákon
pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).