Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120265233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120265233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu,
v spore žalobkyne: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr.
Ľubomírom Ivanom, so sídlom advokátskej kancelárie Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 42 197 821, proti
žalovanému: A. G. A. O., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania, G. XXXX, XXX XX C., L.: XX XXX
XXX, právne zastúpenému VOJTECH JÁGERSKÝ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stráž 223,
960 01 Zvolen, IČO: 52 577 651, o zaplatenie 3.630 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/23/2020-162 zo dňa 16.11.2020, takto:

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu,
ktoré je jej žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3.630,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, počítanej od 01.02.2020 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), ako aj trovy konania v rozsahu 100

% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (druhý výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení právnej úpravy o zmluve o dielo §631,
§633 ods.1, §642 ods.2, §48 ods.1,2, §451 ods.1,2, §457, §458 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákona (ďalej v texte aj len „OZ“); konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 3.630 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že so žalovaným
ako zhotoviteľom uzatvorila dňa 17.05.2019 ústnu zmluvu o dielo na rekonštrukciu jej bytu číslo X
na ulici O.. v W. v termíne od 20.05.2019 do 12.06.2019. So žalovaným dohodli výmenu podlahy

v chodbe, vchodových dverí za bezpečnostné dvere vrátane zárubne, zníženie stropu v celom byte
a kompletnú rekonštrukciu kúpeľne; žalovanému zaplatila za práce 1.250 Eur, ona zakúpila materiál
v hodnote 1.200 Eur, žalovanému preplatila zakúpený materiál za 811 Eur, za vymenené dvere
zaplatila 369 Eur. Žalovaným a ním poverenými subjektami zrealizované práce vykazovali vady, ktoré
žalobkyňa podľa vyjadrenia autorizovaného stavebného dozoru ku kvalite prevedených stavebných a
rekonštrukčných prác zo dňa 21.10.2019 (podľa vyjadrenia sú prevedené rekonštrukčné práce veľmi
nekvalitné, nespĺňajú stavebné normy, oprava nie je možná, všetky práce bude potrebné zlikvidovať

a previesť nové s vhodným materiálom a v súlade so zvyčajnou kvalitou) špecifikovala v reklamácii
zo dňa 24.10.2019, doručenej žalovanému dňa 11.12.2019. Pretože žalovaný na reklamáciu žiadnym
spôsobom nereagoval, žalobkyňa odstúpila od zmluvy a zároveň požiadala žalovaného o bezodkladné
uhradenie celej sumy ceny diela, ktorú na základe zmluvy uhradila, a to za použitý a neodbornýmiprácami zničený materiál a za zaplatené práce, celkom vo výške 3.630 Eur; o uzatvorení zmluvy o dielo
mal vedomosť O. O. G. a M. T.. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na vrátenie sumy, zaplatenej
žalovanému za materiál a vykonané práce v súvislosti s rekonštrukciou jej bytu, pretože s odkazom na

§642 ods. 2 OZ odstúpila od zmluvy o dielo vzhľadom na riadne nevykonanie rekonštrukčných prác
v byte a vzhľadom na nezjednanie nápravy v lehote poskytnutej žalovanému do 30 dní od doručenia
písomnej reklamácie, teda do 30.11.2019; žiadala priznať aj úrok z omeškania.
1.2 Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore, pretože práce v byte žalobkyne vykonávala
spoločnosť V. M., so sídlom v C., L.: XX XXX XXX, s ktorou žalobkyňa uzatvorila ústnu zmluvu o

dielo na rekonštrukčné práce. Žalovaný vykonával časť prác v byte žalobkyne subdodávateľsky pre
zhotoviteľa na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01.05.2019 a za vykonané práce v byte žalobkyne
si vyúčtoval odmenu podľa zmluvy o spolupráci faktúrou zo dňa 26.06.2019. Žalovaný aj zhotoviteľ
diela mali záujem na odstránení vzniknutých vád pri rekonštrukcii bytu žalobkyne, avšak táto odmietla
zhotoviteľa aj žalovaného vpustiť do bytu, čím im bolo znemožnené prípadné odstránenie vád. Prevzaté
zálohy od žalobkyne žalovaný odovzdal zhotoviteľovi; žalovaný predstavoval len dočasné platobné

miesto, finančnú hotovosť prijímal od žalobkyne v byte pri realizácii rekonštrukčných prác, a to aj za
prítomnosti M. T., pričom žalobkyni vystavil príjmový doklad. Rekonštrukčné práce v byte žalobkyne
vykonával žalovaný zväčša s M. T..
1.3 Okresný súd po vykonaní dokazovania na návrh strán sporu subsumoval záväzkovo právny vzťah
medzi stranami sporu vzhľadom na dohodnutý rozsah práv a povinností pod zmluvu o dielo podľa

§631 a nasl. OZ. Žalovaný nerozporoval, že dohodol so žalobkyňou rozsah a cenu rekonštrukčných
prác, o ktorých s ňou komunikoval, prevzal od nej kľúče od bytu, rekonštrukčné práce v byte spolu s
ostatnými osobami vykonával, prevzal od žalobkyne finančnú hotovosť ako zálohu za materiál a odmenu
za vykonané práce, nepoprel ani komunikáciu so žalobkyňou ohľadne vybavenia reklamácie vadne
vykonaných a nedokončených rekonštrukčných prác.

1.4 Tvrdenie žalovaného o tom, že zmluvu o dielo žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou V. M.
vyvrátil jej konateľ a spoločník M. T., ktorý bol vypočutý v konaní ako svedok. Tento uviedol, že so
žalobkyňou žiadnu zmluvu o dielo neuzatvoril a rekonštrukčné práce v byte žalobkyne vykonával len
subdodávateľsky na základe dohody so žalovaným a to práce ohľadom vody a elektriny. Žalobkyňa mu
za vykonané práce zaplatila 150 Eur, ktoré jej vrátil po reklamovaní týchto prác.

1.5 Žalovaný žalobkyni o prijatej finančnej hotovosti vystavil príjmový pokladničný doklad, opatrený
podpisom žalobkyne a pečiatkou a podpisom žalovaného (č.l. 126 - 128 súdneho spisu); keďže
žalovaný nevedel vysvetliť skutočnosť, prečo žalobkyňa finančnú hotovosť neodovzdala priamo M. T.
ako jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti V. M. ktorá (podľa tvrdenia žalovaného) mala byť
zhotoviteľom diela, pričom bol prítomný v byte, okresný súd považoval za preukázané, že zmluvu o

dielo, ktorej predmetom mala byť dohodnutá rekonštrukcia bytu žalobkyne, uzatvorili strany sporu, a nie
žalobkyňa a M. T..
1.6 Okresný súd nepovažoval za spornú skutočnosť, že dielo bolo realizované s nedostatkami,
spočívajúcimi v tom, že vchodové dvere v byte žalobkyne majú krivé ostenie, kanalizácia nemá
dostatočný spád a voda z umývadla, WC a sprchy neodteká, WC misa je osadená príliš nízko,

v sprchovom kúte sú naopak osadené prístupové dvere, prítok a odtok do práčky je nedostatočne
osadený, vykurovací radiátor je celý zamurovaný, omietka je krivá a popraskaná, elektrické rozvody
sú prevedené zle, dlažba v chodbe je nesprávne položená, omietky v byte sú nekvalitne natiahnuté
a popraskané, odtok vody v chodbe do kuchyne je zle zaizolovaný, v kuchyni je nekvalitne položená
omietka, ktorá je popraskaná a krivá. Žalovaný žalobkyňou tvrdené skutočnosti nerozporoval a nevyjadril

sa k obsahu správy autorizovaného stavebného dozoru L.. W. P. zo dňa 21.10.2019.
1.7 Z dokazovania nevyplynuli skutkové zistenia, ktoré by preukazovali prevzatie diela žalobkyňou;
listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala, že platne pred zhotovením diela odstúpila od zmluvy o dielo
(§642 ods. 2 OZ). V čase odstúpenia od zmluvy bola vadnosť diela zrejmá a žalovaný nezabezpečil
nápravu napriek poskytnutiu primeranej lehoty žalobkyňou. Vzhľadom na povahu, určenie a funkčnosť

predmetu zmluvy mali nedostatky za následok, že dielo nemožno považovať za vykonané riadne, t.j.
v obvyklej kvalite a bez vád, teda za hotové. Stav zhotovenia diela je daný okamihom, od ktorého
dielo možno užívať v súlade s jeho účelovým určením bez toho, aby v užívaní bránili zistené vady a
nedorobky; zhotovenie diela nie je totožné s ukončením prác na diele. O zhotovení v právnom zmysle
možno uvažovať len v súvislosti s jeho odovzdaním a prevzatím, čo je významným okamihom z hľadiska

zodpovednosti za vady. Platí to aj v prípade, ak dôvodom na odstúpenie od zmluvy je obava, že dielo
nebude vykonané riadne, t.j. za použitia zodpovedajúceho materiálu a kvalifikovaným postupom pri jeho
vykonávaní. Poskytnutím lehoty na riadne vykonanie diela treba rozumieť jednostranný právny úkonžalobkyne, ktorým žalovanému výslovne vymedzila jasne definovaný časový priestor, v ktorom má byť
náprava vykonaná.
1.8 Okresný súd uzavrel, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo podľa §642 ods. 2 OZ pre

neplnenie zmluvných povinností zhotoviteľom - žalovaným, a preto žalovanému nemožno priznať
plnenie, spočívajúce v pomernej časti ceny diela s tým dôsledkom, že na vysporiadanie strán treba
aplikovať všeobecné ustanovenia §457 a §458 OZ. Žalobkyňa predložením vyjadrenia autorizovaného
stavebného dozoru ku kvalite prevedených stavebných prác žalovaným (č.l. 8) preukázala, že nezískala
na základe zmluvy o dielo žiaden majetkový prospech, ale naopak, v dôsledku vadnosti rekonštrukčných

prác, realizovaných žalovaným, došlo k znehodnoteniu jej bytu.
1.9 Žalobkyňa žalovanú sumu 3.630 Eur konkretizovala v žalobe, keď uviedla, že pozostáva zo
sumy 1.250 Eur za odmenu zaplatenú zhotoviteľovi, 2.011 Eur za zaplatený materiál a 369 Eur za
bezpečnostné vchodové dvere. Žalovaný nesúhlasil so žalovanou sumou, ale len všeobecne poukázal
na rozsah vykonaných rekonštrukčných prác s tým, že určité veci a materiál je zabudovaný v byte
žalobkyne, a žiadal špecifikovať žalovanú sumu tak, že je potrebné určiť, ktoré položky a vykonané práce

sú vadné. Žalovaný (právny zástupca) uviedol, že „s klientom zvážia možnosť znaleckého dokazovania,
prípadne navrhujú vo veci vykonať znalecké dokazovanie, pretože odborné vyjadrenie predložené v
konaní žalobkyňou, nemusí úplne zodpovedať skutočnosti“.
1.10 Okresný súd s odkazom na §150 a §151 C.s.p. vyhodnotil tvrdenia žalovaného ako všeobecné a
neurčité, pretože žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne práce v byte žalobkyne vykonal, ktoré konkrétne

veci a materiál v byte žalobkyne na vlastné náklady spotreboval, ktoré práce/materiál považuje za
vykonané/zabudované riadne, prípadne namieta ich tvrdenú vadnosť. Dokazovaním v sporovom konaní
sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili; dokazovanie nemá slúžiť
strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech. Bez
predloženia riadnych skutkových tvrdení žalovaným o skutkových okolnostiach, uvedených v žalobe,

okresný súd vyhodnotil popretie skutkových tvrdení žalovaným ako neúčinné. Pretože žalobkyňa platne
odstúpila od zmluvy o dielo podľa §642 ods. 2 OZ a právny dôvod, na základe ktorého žalovaný prijal
plnenie (finančné prostriedky) od žalobkyne odpadol, je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 3.630 Eur
spolu so zákonným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.02.2020, t.j. po uplynutí lehoty, určenej
žalobkyňou na plnenie v písomnej výzve zo dňa 15.01.2020, doručenej žalovanému (č.l. 9,10 spisu).

1.11 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1, §262 ods.1,2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) a úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu v konaní.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, pretože súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§365 ods. 1 písm. g) C.s.p.) a rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). V celom
rozsahu sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku, ktorý považuje za nezákonný, a preto je potrebné ho
v celom rozsahu zrušiť.
2.1 Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, a to najmä výsluchu svedka M.
T., k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sa týkajú subjektov Zmluvy o dielo. Okresný súd

neprihliadol na objektívne skutočnosti, ktoré dôveryhodnosť výpovede svedka spochybňujú. M. T. mal
bez akýchkoľvek pochybností osobný záujem na tom, aby bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne,
je konateľom spoločnosti V.., ktorá bola skutočným zhotoviteľom stavebných prác v byte žalobkyne
a cieľom jeho výpovede bolo navodiť taký skutkový stav, ktorý by jeho spoločnosť zbavil akejkoľvek
zodpovednosti za vady stavebných prác, vykonaných v byte žalobkyne, resp. za povinnosť vrátiť

vzniknuté bezdôvodné obohatenie. Skutočnosť, že výpoveď svedka je účelová a tendenčná, je zjavná
aj z obsahu samotnej výpovede, kde M. T. v podstate neobjasňuje žiadne skutočnosti, iba diskredituje
akékoľvek dôkazy, predložené žalovaným, ktoré preukazujú skutočnosť, že práve spoločnosť V. M.
vystupovala ako zhotoviteľ v Zmluve o dielo. K dôveryhodnosti výpovede svedka neprispieva ani fakt,
že žalobkyňa najprv vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.05.2020 tvrdila, že M. T. resp. spoločnosť V. M.

vôbec nepozná, hoci osobne prevzala dodací list zo dňa 04.06.2019 za stavebný materiál, ktorý bol
použitý na stavebné práce vykonané v jej byte, v ktorom ako dodávateľ vystupuje práve spoločnosť V.
M. V priebehu konania sa preukázalo, že svedok T. je susedom žalobkyne a priamo jemu žalobkyňa
vyplatila sumu 150 Eur, ktorú jej následne údajne vrátil, a tiež, že syn žalobkyne úzko spolupracujes M. T. (napríklad v obci G. pri zhotovovaní fasádnych prác). Skutočnosť, že v Zmluve o dielo ako
zhotoviteľ vystupovala spoločnosť V. M.., žalovaný preukázal zmluvou o spolupráci zo dňa 01.05.2019,
faktúrou zo dňa 26.06.2019, ktorú vystavil spoločnosti V. M. a tiež dodacím listom zo dňa 04.06.2019,

v ktorom bol vymedzený stavebný materiál, použitý na stavebné práce, vykonané v byte žalobkyne,
pričom dodávateľom na tomto liste je práve spoločnosť V. M. Na všetky tieto žalovaným predložené
dôkazy súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol iba z dôvodu, že boli zdiskreditované svedkom
T. v rámci jeho výpovede na pojednávaní, pričom je zrejmé, že tento tak urobil účelovo za účelom
vyhnúť sa povinnosti znášať zodpovednosť za vady, resp. povinnosti vrátiť bezdôvodné obohatenie,

ktoré vzniklo odstúpením od Zmluvy o dielo. Jednotlivé predložené listinné dôkazy rovnako na seba
časovo nadväzovali, bola z nich zrejmá ich časová súvislosť, pričom z listinného dôkazu spoločnosti V.
M.,označenémuako„Oznámenieoneplatnostizmluvyzodňa01.07.2019“,adresovanémužalovanému
jednoznačne vyplýva, že spoločnosť V. M. sa snažila týmto podaním vyviniť z akejkoľvek zodpovednosti
za prípadné vady, vzniknuté v súvislosti s vykonaním diela pre žalobkyňu a na základe vyfabulovaných
nezákonných dôvodov sa snažila odstúpiť od zmluvy o spolupráci, ktorú uzavrela so žalovaným.

Následne si žalobkyňa začala uplatňovať zodpovednosť za vady voči žalovanému.
2.2 Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný vystupuje v rámci Zmluvy o dielo ako
zhotoviteľ aj z dôvodu, že žalovaný vykonával stavebné práce v byte žalobkyne. Fakt, že žalovaný (nie
sám) vykonával stavebné práce v byte žalobkyne, nie je možné považovať za preukázanie postavenia
žalovaného v rámci Zmluvy o dielo ako zhotoviteľa. Žalovaný síce vykonal pri prvotnej obhliadke bytu

výmeru a komunikoval so žalobkyňou ohľadom priebehu stavebných prác v jej byte, keďže práve on
vykonával väčšinu týchto prác a vedel jej poskytnúť najlepšie informácie o priebehu stavebných prác,
ale to nič nemení na tom, že žalovaný tieto stavebné práce vykonával ako subdodávateľ pre spoločnosť
V. M., čo predloženými dôkazmi aj dostatočne preukázal.
2.3 Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 08.04.2009, sp.zn. 30 Cdo 3577/2008

s tým, že súd prvej inštancie vierohodnosť svedka M. T. nielenže nehodnotil, ale považoval ju v plnom
rozsahu za dôveryhodnú a pravdivú, aj keď objektívne skutočnosti preukazovali opak. Aj na výsluch
žalobkyne mal prvostupňový súd prihliadať len podporne, keďže v civilnom sporovom konaní je výsluch
strany iba podporným dôkazom, čo vyplýva z dikcie zákona, ale aj z rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2019 sp. zn. 11Co/137/2019.

2.4 Súd prvej inštancie teda dospel na základe vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu svedka T. k
nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcich sa skutočnosti, že subjektmi Zmluvy o dielo sú žalovaný
ako zhotoviteľ a žalobkyňa ako objednávateľ a na základe týchto nesprávnych skutkových zistení
následne súd prvej inštancie vydal rozsudok. Výpoveď tohto svedka vzhľadom na uvedené skutočnosti
nie je možné považovať za dôveryhodnú, a teda jeho výsluch nie je možné pripustiť ako dôkaz,

objasňujúci skutkový stav a nie je možné vychádzať pri rozhodovaní vo veci zo skutkových zistení,
uvedených v jeho výpovedi. Ak by súd prvej inštancie nevychádzal z týchto nesprávnych skutkových
zistení, došlo by k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného, pretože tento nie je nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva -
Zmluvy o dielo, keďže nevystupuje v postavení zhotoviteľa. Keďže žalovaný nevystupuje v Zmluve o

dielo ako zhotoviteľ, nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy v zmysle §642 ods. 2 OZ, pretože odstúpenie
od zmluvy ako aj vytýkanie vád diela boli adresované nesprávnemu subjektu, keď mali byť adresované
spoločnosti V..
2.5 V prípade, že by krajský súd aj napriek vyššie uvedeným tvrdeniam dospel k záveru, že žalovaný je
pasívne legitimovaný, resp. že vystupuje v Zmluve o dielo ako zhotoviteľ, poukázal na to, že priznaná

žalobkyni suma 3.630 Eur titulom bezdôvodného obohatenia je s poukazom na §451 ods. 1,2 a §457
OZ neodôvodnená. Bezdôvodné obohatenie je spojené s majetkovým prospechom jednej strany, ktorý
vznikol na úkor majetkovej straty strany druhej. Aby mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, musia
byť naplnené náležitosti §451 ods. 2 OZ, ktorými je vznik majetkového prospechu jedného subjektu z
niektorého z vymedzených dôvodov a na úkor druhého subjektu, t.j. subjekt povinný vrátiť bezdôvodné

obohatenie musel aj reálne nadobudnúť majetkový prospech (obohatiť sa či už tým, že sa jeho majetok
zvýšil, alebo že sa jeho majetok neznížil), ktorý je následne povinný vrátiť. Súd prvej inštancie pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal len z dokladov predložených žalobkyňou, a to z
príjmových dokladov, vydaných žalovaným, z dodacieho listu zo dňa 04.06.2019 a bločkov z obchodu
O. Z. Z. pričom niektoré z týchto dokladov preukazujú sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila za materiál,

ktorý dodala na vykonanie rekonštrukcie, resp. ktorý zaplatila za dodanie materiálu spoločnosti V. M. V
uvedených prípadoch teda nepochybne nemohlo dôjsť k majetkovému prospechu žalovaného, keď tento
nenadobudol žiadny majetkový prospech. Žalobkyňa na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia
predložila v prvom rade príjmové doklady vystavené žalovaným, a to konkrétne príjmový doklad o prijatízálohy v sume 500 Eur; príjmový doklad o prijatí odplaty za vykonanie prác v sume 1.100 Eur (žalobkyňa
predložila príjmový doklad, v ktorom je dopísaná ešte suma 150 Eur, táto však na originále príjmového
dokladu, ktorým disponuje žalovaný chýba) a príjmový doklad za bezpečnostné dvere v sume 369 Eur.

Žalovaný nepopiera vystavenie týchto príjmových dokladov ani prevzatie hotovosti v nich uvedenej.
Suma 369 Eur bola prevzatá za bezpečnostné dvere, ktoré sú zabudované v byte žalobkyne, teda pokiaľ
má byť uplatnené bezdôvodné obohatenie v zmysle §457 OZ, je potrebné tieto bezpečnostné dvere
vrátiť žalovanému, ak je to možné, ak to možné nie je, patrí za ne žalovanému peňažná náhrada. Ďalej
suma 500 Eur, prijatá ako záloha na materiál, potrebný na vykonanie rekonštrukcie, bola započítaná

na sumu, uvedenú v dodacom liste zo dňa 04.06.2019, kde dodávateľom je spoločnosť V. M. Z.., z
čoho logicky vyplýva, že spoločnosť V. M., nie žalovaný, nadobudla majetkový prospech 500 Eur, resp.
majetkový prospech ďalších finančných prostriedkov. Z príjmových dokladov, predložených žalobkyňou
na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, za predpokladu, že by boli žalovanému vrátené
bezpečnostné dvere, má žalobkyňa potom nárok na vrátenie len sumy 1.469 Eur.
2.6 Žalobkyňa nakoniec na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia predložila bločky z obchodu

O. Z. Z., na preukázanie hodnoty ňou zakúpeného materiálu. Je nepochybné, že zakúpením
materiálužalobkyňou,ktorýnáslednedodalanavykonanierekonštrukcie,nemoholžalovanémuvzniknúť
majetkový prospech, keďže uvedený materiál zostal v celom rozsahu v byte žalobkyne. Teda v tejto
súvislosti neboli naplnené náležitosti na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré upravuje ustanovenie
§451 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa

26.06.2002, sp.zn. 25 Cdo 1299/2000; keďže žalobkyňou dodaný materiál ostal zabudovaný v byte
žalobkyne, je potrebné to posúdiť tak, ako keby tento materiál bol žalobkyni navrátený, a teda v prípade,
že by cena tohto materiálu mala byť „vrátená“ ako bezdôvodné obohatenie, ktoré v skutočnosti ani
nevzniklo,došlobyprávekbezdôvodnémuobohateniunastranežalobkyne,keďtátobydostalahodnotu
ňou dodaných materiálov naspäť 2x. Za účelom určenia reálnej výšky bezdôvodného obohatenia

bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktorým sa zistí, ktorá časť už vykonaného diela je
vadná, a ktorú časť materiálov je možné opätovne použiť na odstránenie vád. Uvedené bude potrebné
vykonať z dôvodu, že súd pri určení vád diela a možnosti ich odstránenia vychádzal len zo správy
autorizovaného stavebného dozoru L.. W. P. zo dňa 21.10.2019, predloženej žalobkyňou a žalovanému
nebola umožnená kontrola objektívnosti tejto správy.

2.7 S poukazom na uvedené žalovaný má za to, že žalobkyňa reálne preukázala vyplatenie sumy 1.969
Eur žalovanému, pričom však suma 500 Eur bola započítaná na dodací list, v ktorom ako dodávateľ
vystupuje spoločnosť V. M.., teda majetkový prospech vo výške tejto sumy nenadobudol žalovaný a
vrátenie sumy 369 Eur za bezpečnostné dvere je podmienená vydaním dverí žalovanému, ak je to
možné. Skutočná výška majetkového prospechu žalovaného, a teda výška vzniknutého bezdôvodného

obohatenia, na ktorého vrátenie by mala nárok žalobkyňa je vo výške 1.469 Eur za predpokladu, že
bezpečnostné dvere budú žalovanému vrátené.
2.8 Keďže rozsudok trpí viacerými závažnými právnymi a inými vadami a súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal pri skutkových
zisteniach z tvrdení zjavne nedôveryhodného svedka a pri určení sumy bezdôvodného obohatenia

postupoval v rozpore s ustanoveniami OZ, upravujúcimi bezdôvodné obohatenie, keď do neho zaradil
aj sumy predložené žalobkyňou, ktoré zjavne nespĺňajú zákonné náležitosti definície bezdôvodného
obohatenia, žalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože
vo veci konajúci prvostupňový súd sa riadne vysporiadal ako so skutkovou, tak i právnou stránkou
prejednávanej veci, svoje meritórne rozhodnutie riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom
zohľadnil aj špecifiká vlastné označenej veci a veľmi správne aplikoval aj morálne a spoločenské
konvencie, vyplývajúce z vyspelej právnej kultúry, uplatňujúcej sa v každej demokratickej spoločnosti.

Otázka neodborne až diletantsky vykonanej rekonštrukcie v byte žalobkyne nebola v celom konaní
pred súdom prvej inštancie sporná. Z dôvodu obrany žalovaného bola spornou len otázka, kto bol
zhotoviteľom diela, a teda kto je za vykonané dielo zodpovedný, pričom v konaní pred súdom prvej
inštancie bolo po vykonanom dokazovaní jednoznačne preukázané, že to bol žalovaný.
3.1 Žalovaný sa svojím odvolaním obmedzuje v podstate len na produkcie, v zmysle ktorých má byť

výpoveď svedka M. T. účelová a neobjektívna, keďže tento má mať podľa tvrdení žalovaného záujem
na úspechu žalobkyne v tejto veci. Zotrvala na tvrdení, že osoba menom M. T., ktorá je mimo iného v
blízkom priateľskom vzťahu so žalovaným, sa spolupodieľala na zákazke, ktorá bola zadaná výhradne
žalovanému, M. T. vystupoval výlučne ako pracovník, riadil sa pokynmi žalovaného a teda sa jednávýlučne o vzťah medzi žalovaným a svedkom, do ktorého obsahu nikdy žalobkyňa zasvätená nebola.
Je vylúčené, že by M. T. ako osoba, s ktorou nemá žalobkyňa žiaden vzťah, vystupovala účelovo proti
svojmu spolupracovníkovi (žalovanému) a v prospech žalobkyne. Aj v konaní pred súdom prvej inštancie

bolo preukázané, že to bol žalovaný, kto prišiel s M. T. do bytu žalobkyne, teda do kontaktu s ním
ona prišla len na základe konania žalovaného. Žalovaný sa snažil v konaní pred súdom prvej inštancie
navodiť stav, podľa ktorého by mal byť zhotoviteľom práve M. T. a žalovaný len subdodávateľom, avšak
preukázal sa opak. Okrem výpovede samotného M. T. tvrdenia žalobkyne potvrdzuje aj fakt, že žalovaný
nevedel vysvetliť základné skutkové zistenia, ako napr. prečo jednotlivé časti ceny diela žalobkyňa

odovzdávala vždy jemu a to aj vtedy, keď bol v byte prítomný aj M. T., prečo podrobnosti ohľadom
vykonania diela preberala žalobkyňa s ním a pod.
3.2 V priebehu prvostupňového konania žalovaný tvrdil, že jediným zodpovedným za „zbabranie“
zákazky má byť spoločnosť V. M.., L.: XX XXX XXX so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX C. (teda
spoločnosť M. T.), ktorá mala byť podľa tvrdení žalovaného „zhotoviteľom“ zákazky a žalovaný mal byť
len subdodávateľom tohto „zhotoviteľa“ - v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaný sa takýmto

spôsobom snažil zbaviť svojej zodpovednosti za neodborný a amorálny prístup, ktorý zaujal či už voči
zadanej zákazke ale aj voči osobe žalobkyne.
3.3 Tvrdenia v obsahu odvolania žalovaného teda rovnako tak považuje za nepravdivé, účelové a
vykonštruované,keďtietoniesúžiadnymspôsobomverifikovateľnéaichjedinousnahoujezmariťvýkon
riadneho a spravodlivého meritórneho rozhodnutia. Žalovaný opätovne odmieta prevziať zodpovednosť

za neodborne, až diletantsky vykonanú prácu a obviňuje ostatných, s ktorými spolupracoval, pričom jeho
cieľom je vyhnúť sa následkom svojho konania, resp. nekonania.
3.4 Výška bezdôvodného obohatenia bola nesporne preukázaná a ustálená počas prvostupňového
konania (rovnako tak aj nekalý úmysel žalovaného), pričom žalovaný túto žiadnym reálnym spôsobom
nerozporoval.

3.5 Žalovaný zjavne zavádza konajúce súdy a princíp subdodávky diela si vykladá len tak, ako mu v
danom momente vyhovuje. Z pohľadu žalobkyne ako objednávateľa diela je predsa úplne nepodstatné,
či si žalovaný ako zhotoviteľ zabezpečil dodanie stavebného materiálu (zrejme z účtovných dôvodov)
cez inú osobu alebo priamo, tak isto je pre žalobkyňu nepodstatné, aká konkrétna osoba jednotlivé práce
vykonávala, keďže ona ako objednávateľ má jediný právny vzťah s dodávateľom t.j. žalovaným. Všetky

ostatné skutočnosti sú vzťahom žalovaného a tretích osôb, nesúvisiacim s týmto konaním.
3.6 Navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť, rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdiť a žalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Nestotožnil sa s ním v celom rozsahu a poukázal na

všetky svoje argumenty a vyjadrenia, ktoré uviedol v odvolaní. Navrhol rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p. vec preskúmal bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie, spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Pretože je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

9. Krajský súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu a jeho dôvodmi, na ktoré odkazuje v
plnom rozsahu (§220 ods. 2 C.s.p.). V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutéhorozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

10. Zo spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že predmetom sporu je priznanie
bezdôvodného obohatenia žalobkyni zo zrušenej zmluvy o dielo, v rámci ktorej mala byť vykonaná
rekonštrukcia jej bytu.
10.1 Z obsahu spisu je zistiteľné, že syn žalobkyne začal pracovať u žalovaného a keďže žalobkyňa
mala záujem o rekonštrukciu svojho bytu a prostredníctvom syna mala dobré recenzie na spoločnosť

žalovaného, oslovila ho a dňa 17.05.2019 (v piatok) uzavreli ústne priamo v byte zmluvu o dielo.
Predmetom zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, bola teda rekonštrukcia bytu vo
vlastníctve žalobkyne, nachádzajúcom sa v W. na ulici O... Rekonštrukcia mala prebehnúť od pondelka
20.05.2019 do 12.06.2019 a jej predmetom bola výmena podlahy v chodbe, vchodových dverí vrátane
zárubne, zníženie stropu v celom byte a kompletná rekonštrukcia kúpeľne. Priamo na mieste žalobkyňa
zaplatila žalovanému oproti potvrdeniu zálohu 500 Eur, dohodli cenu prác vo výške 1.250 Eur. V byte

pri uzatváraní zmluvy o dielo boli prítomní aj M. T. a O. O. G., avšak do kontraktačného procesu
nezasahovali. Žalobkyňa hneď v piatok odovzdala žalovanému kľúče od bytu s tým, že v pondelok ráno
začne práce na rekonštrukcii bytu, ktoré ukončia za cca 2-2,5 týždňa, budú pracovať od 8.00 h. do 16.00
h. Žalobkyňa chodila do bytu kontrolovať práce každý deň, avšak druhý týždeň jej žalovaný zakázal
ísť do bytu s odôvodnením, že sa kladie podlaha, po ktorej nemožno chodiť, a nikoho nemá do bytu

púšťať ani nikomu ukazovať práce v byte. Až následne ďalší týždeň, po prehliadke bytu, žalobkyňa
zistila a vyjadrila žalovanému svoju nespokojnosť s prácami, požiadala ho o nápravu, avšak žalovaný
nereagoval, preto práce nafotila, umiestnila na facebook, na čo žalovaný zareagoval vyhrážkami a
výhovorkami a vyzval ju, aby kontaktovala M. T.. Žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaný má už od
03.06.2019vykonávaťprácenainombyte,pretozačiatkomjúna2019iniciovalastretnutiesožalovaným,

s M. T. a jeho priateľkou a s pánom U. s tým, že na stretnutí mala písomne špecifikované závady, ktoré
žiadala odstrániť v byte v rámci chybne vykonaných prác. So žalovaným sa potom ešte viackrát stretla za
účelom odstránenia vytýkaných vád, pričom pri všetkých stretnutiach bola prítomná ako svedok nejaká
fyzická osoba. Žalovaný vzniesol aj požiadavku, že vady odstráni, ak žalobkyňa zakúpi materiál na ich
odstránenie. Uvedené vady dala skontrolovať odborníkovi - autorizovaný stavebný dozor L.. W. P. v

správe zo dňa 21.10.2019 uviedol všetky závady rekonštrukcie, ktoré následne žalobkyňa spísala do
reklamácie, ktorú doručila žalovanému. Podľa tohto vyjadrenia sú prevedené rekonštrukčné práce veľmi
nekvalitné, nespĺňajú stavebné normy, oprava nie je možná, všetky práce bude potrebné zlikvidovať a
previesť nanovo s novým vhodným materiálom a v súlade so zvyčajnou kvalitou.
10.2 Žalobkyňa špecifikovala vytknuté vady v reklamácii zo dňa 24.10.2019, v ktorej žiadala vady

odstrániť do 30 dní od doručenia reklamácie; reklamáciu doručila žalovanému dňa 11.12.2019. Žalovaný
na reklamáciu žiadnym spôsobom nereagoval, preto žalobkyňa odstúpila od zmluvy a zároveň požiadala
žalovaného o bezodkladné uhradenie celej ceny diela, ktorú na základe zmluvy uhradila, a to za použitý
a neodbornými prácami zničený materiál a za zaplatené práce, celkom vo výške 3.630 Eur. Uvedenú
sumu tvorí cena za zaplatené práce vo výške 1.250 Eur, cena žalobkyňou zakúpeného materiálu vo

výške1.200Eur,cenažalovanémupreplatenéhomateriálucelkomvovýške811Euracenavymenených
bezpečnostných dverí vo výške 369 Eur. Práca na rekonštrukcii bytu a materiál tam použitý je zničený,
vrátane dverí, čo žalobkyňa preukazovala správou stavebného dozoru L.. P. zo dňa 21.10.2019.
10.3 Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore s tým, že práce v byte žalobkyne vykonávala
spoločnosť V. M. so sídlom v C., L.: XX XXX XXX a on vykonával časť prác v byte žalobkyne

subdodávateľsky pre tohto zhotoviteľa na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01.05.2019; za vykonané
práce v byte žalobkyne si žalovaný vyúčtoval odmenu podľa zmluvy o spolupráci faktúrou zo dňa
26.06.2019; prevzaté zálohy od žalobkyne žalovaný odovzdal zhotoviteľovi; žalovaný predstavoval len
dočasné platobné miesto, finančnú hotovosť prijímal od žalobkyne v byte pri realizácii rekonštrukčných
prác, a to aj za prítomnosti M. T., pričom žalobkyni vystavil príjmový doklad. Rekonštrukčné práce v byte

žalobkyne vykonával žalovaný zväčša s M. T..
10.4 Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka M. T., ktorý je konateľom a spoločníkom
spoločnosti V. M.. Svedok tvrdenie žalovaného o tom, že zmluvu o dielo žalobkyňa uzatvorila s jeho
spoločnosťou vyvrátil; uviedol, že so žalobkyňou žiadnu zmluvu o dielo neuzatvoril a rekonštrukčné
prácevbytežalobkynevykonávallensubdodávateľskynazákladedohodysožalovaným-vykonalpráce

ohľadom elektriny a vody. Svedok objasnil vzťah medzi žalovaným a ním ohľadom Zmluvy o spolupráci,
ktorú podpísali v pohostinstve s antedatovaným dátumom 01.05.2019, od ktorej hneď na druhý deň
odstúpil, pretože si nepamätal dôvod jej uzavretia (č.l. 157 spisu).10.5 Súd prvej inštancie vykonal na návrh obidvoch strán sporu dokazovanie, vytýčil termín
pojednávania, vypočul strany sporu aj svedka M. T. a po záverečných rečiach a ukončení dokazovania,
keď ďalšie dokazovanie už nebolo navrhované (viď č.l. 158 pv spisu - zápisnica o pojednávaní zo dňa

16.11.2020, strana 16 zápisnice), vo veci rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

11. Odvolanie nie je dôvodné.
11.1 Právne okresný súd správne subsumoval záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu vzhľadom
na dohodnutý rozsah práv a povinností pod zmluvu o dielo podľa §631 a nasl. OZ. Skutkovo správne

vyhodnotil, že žalovaný nerozporoval dohodu so žalobkyňou ohľadom rozsahu a ceny rekonštrukčných
prác, o ktorých s ňou komunikoval, prevzal od nej kľúče od bytu, rekonštrukčné práce v byte spolu s
ostatnými osobami vykonával, prevzal od žalobkyne finančnú hotovosť ako zálohu za materiál a odmenu
za vykonané práce, nepoprel ani komunikáciu so žalobkyňou ohľadne vybavenia reklamácie vadne
vykonaných a nedokončených rekonštrukčných prác.
11.2 Popieranie svojej pasívnej legitimácie nijako nepreukázal, naopak, žalobkyňa svojou výpoveďou

na pojednávaní potvrdila uzavretie zmluvy o dielo práve so žalovaným; túto skutočnosť nepochybne
potvrdil aj svedok M. T.. Krajský súd nezistil v tomto smere žiadne procesné a ani skutkové pochybenia
okresného súdu, ako to namietal žalovaný v odvolaní, postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami.
Civilný sporový poriadok v Článku 8 ukladá stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a

podľa pokynov súdu; v Článku 9 upravuje právo strán sporu na oboznámenie sa s vyjadreniami, návrhmi
a dôkazmi protistrany a možnosťou k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon; v Článku
15ukladápovinnosťsúdudôkazyatvrdeniastránsporuhodnotiťpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,
na ktorých spočíva tento zákon a stanovuje, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu; Článok 16
ukladá súdu postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení

ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona, pri prejednávaní a rozhodovaní
veci nezohľadňovať skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie
dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením Článku 3 ods. 1. Súd prvej inštancie
svojím postupom nevybočil z rámca vyššie uvedených článkov.

12. Pokiaľ žalovaný (právny zástupca) na pojednávaní uvádzal, že „by žiadal vyhotoviť kontra súkromný
znalecký posudok, kde by znalec ohodnotil, aká suma by mala byť dôvodná a aká nie v prípade,
ak má byť žalovaný zaviazaný“ a na otázku sudkyne, aby konkretizoval, či má návrhy na vykonanie
dokazovania, ak áno, aké, uviedol, že „čo sa týka žalovanej sumy, chcú súdu dodať ešte ďalšie
vyjadrenie, kde konkretizujú, aká suma by spočívala v určitom bezdôvodnom obohatení zo strany

žalobkyne a jasne a nejakým odborným posudkom by zhodnotili, ktorá suma je dôvodná a ktorá
nie, inak ďalšie návrhy nemajú“, nemožno vytknúť okresnému súdu, že po záverečných rečiach
ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok. V ustanovení §149 C.s.p. sú formou demonštratívneho
výpočtu uvedené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany; už samotnými pojmami
„procesný útok“ a „procesná obrana“ zákon zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia

protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia §149 až 154 C.s.p. predstavujú inštitucionálne prehĺbenie
sporovosti konania, upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k
zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia (§150), popretie skutkových tvrdení
protistrany (§151), návrhy na vykonanie dôkazov (§185 a nasl.), námietky k návrhom protistrany na

vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§152). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie,
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, za
účelom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Následne ustanovenie §187 C.s.p.
vymenúva príkladmo dôkazné prostriedky - najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné

vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka - ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí
ho súd, s tým, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa
získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
12.1 Z uvedeného vyplýva, že okresný súd procesne postupoval správne a v súlade so zákonnou
úpravou .

13. Žalovaný aj v odvolaní poukazuje na nutnosť vykonania dokazovania súkromným znaleckým
posudkom. Ustanovenie §209 ods.1,2 C.s.p. ustanovuje, že súkromný znalecký posudok predkladá
strana bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd; ak je spolu so žalobou predložený súkromnýznalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

13.1 Vyššie uvedené svedčí o bezchybnosti postupu okresného súdu pri vykonávaní dokazovania
v prejednávanej veci. Žalovanému nič nebránilo predložiť znalecký posudok v zmysle §209 C.s.p.
a vyšpecifikovať svoje tvrdenia a dôkazy na vyvrátenie tvrdení a dôkazov žalobkyne. Na návrh na
vykonanie znaleckého dokazovania v odvolacom konaní krajský súd neprihliadol vzhľadom na príkaz
ustanovenia §366 C.s.p., keďže dôvody v ňom uvedené v prejednávanej veci nezistil.

14. Žalovaný namietal s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
11Co/137/2019 zo dňa 31.07.2019, že výsluch žalobkyne nemal okresný súd vykonať, pretože výsluch
strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom
procese platí prejednacia zásada, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie
dôkazného bremena; strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci,

k dôkazom a pod. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch strany ako
dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany.
14.1 Krajský súd k uvedenej odvolacej námietke považuje za potrebné uviesť, že vo veci sp.zn.
11Co/137/2019 vzhľadom na namietané porušenie práva na spravodlivý proces práve spôsobom
vedenia výsluchu strany sporu okresným súdom na pojednávaní - kladením otázok - čím mal okresný

súd tam porušovať rovnosť zbraní účastníkov konania, bolo potrebné vysvetliť vzhľadom na absentujúcu
zákonnú procesnú úpravu postup súdu v rámci dôkazných prostriedkov pri výsluchu strany.
14.2 Argumentácia žalovaného o nemožnosti vykonať výsluch strany sporu pri existencii iných
dôkazných prostriedkov v aktuálne prejednávanej veci neobstojí, a to ani s odkazom na vyššie citované
rozhodnutie krajského súdu, od záverov ktorého sa v tomto smere krajský súd ani v tejto prejednávanom

spore neodklonil. Ustanovenie §195 ods.1 C.s.p. umožňuje súdu na návrh nariadiť výsluch strany o
tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluch strany
sporu podľa súčasnej procesnej úpravy je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité
objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia
podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami).

Táto (nová) právna úprava vychádza zo základných princípov prísneho kontradiktórneho sporu, najmä z
prejednacieho princípu. Skutočnosť, že výsluch strany má súd nariadiť len vtedy, ak tvrdené skutočnosti
nemožno preukázať inak, predstavuje prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho
prostriedku k objasneniu skutkového stavu veci. V prejednávanej veci navrhla žalobkyňa svoj výsluch
a navrhla vykonať aj výsluch svedkov na uzatvorenie zmluvy o dielo a okrem toho predložila listinné

doklady na preukázanie výšky svojho nároku, keďže strany sporu neuzatvorili zmluvu o dielo písomne.
Okresný súd správne procesne postupoval - v súlade s §195 ods.1 C.s.p., keď na návrh žalovanej
vykonal jej výsluch, ako aj výsluch svedka T. s odkazom na §196 C.s.p.
14.3 Odpoveď na túto odvolaciu námietku ponúka aj odôvodnenie tohto rozhodnutia v bodoch 11.2 a 12.

15. Zhrnúc uvedené záverom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluva o
dielo nevyžaduje písomnú formu a k jej uzavretiu môže dôjsť prijatím ústnej objednávky a vykonaním
zadaného diela; zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa jej účastníci dohodnú na jej obsahu, teda na
podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet zmluvy a cena diela. Zhotoviteľom diela je fyzická
alebo právnická osoba, ktorá prevzala záväzok zhotoviť určité dielo; objednávateľom je subjekt, ktorý

dielo objednal a zaviazal sa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Predmetom zmluvy o dielo môže byť
uskutočnenie výkonov, ktorých výsledok sa prejaví vznikom novej veci alebo novej súčasti už existujúcej
veci alebo zmenou vlastností, či inou zmenou daného stavu veci; dielo musí svojou povahou, rozsahom,
kvalitou a ďalšími vlastnosťami zodpovedať dohode účastníkov. Ak sú na vykonaní diela ustanovené
technické požiadavky a normy, zhotoviteľ musí dbať na to, aby vykonanie diela spĺňalo tieto požiadavky,

ak kvalita diela nebola záväzne ustanovená ani výslovne dohodnutá, zhotoviteľ je povinný dodať dielo
v obvyklej kvalite a druhovo určené dielo musí zodpovedať strednej kvalite. Jednou zo základných
povinnostízhotoviteľajepredovšetkýmzhotoviťvecriadneapodľazmluvy.Výsledokčinnostízhotoviteľa
musí mať takú kvalitu a kvantitu, ako si objednávateľ vymienil, pričom zhotoviteľ musí dodržať aj právne
predpisy a technické normy. Zhotoviteľ zodpovedá aj za vady diela, ktoré spôsobil jeho subdodávateľ. Aj

keď dielo alebo jeho časť vykonávala tretia osoba, stále platí, že dielo bolo vykonané na zodpovednosť
zhotoviteľa. Objednávateľ má preto rovnaké právne postavenie, aké by mal v prípade, ak by zhotoviteľ
vykonal dielo sám a voči subdodávateľovi nemá žiadne nároky zo zodpovednosti za vady diela.15.1 Objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, ak je už vopred zrejmé, že dielo nebude
včas zhotovené alebo že nebude vykonané riadne, a to ani v lehote, poskytnutej zhotoviteľovi
objednávateľom,vktorejmalmožnosťurobiťnápravu.Odstúpenieodzmluvyobjednávateľomporušenie

zmluvy iba predpokladá, pretože zhotoviteľ v čase odstúpenia od zmluvy objednávateľom ešte neporušil
zmluvnú povinnosť. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo, upravené v §642 ods. 2 OZ, je
spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy,
ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov vzhľadom na postup prác
zhotoviteľa. Pri tomto tzv. predpokladanom porušení zmluvy o dielo sa objednávateľovi umožňuje za

určitých podmienok odstúpiť od zmluvy až do zhotovenia diela. V prípadoch obavy objednávateľa z
riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy predpokladá 1/ vadnosť budúceho diela, ktorá
musí byť v čase odstúpenia zrejmá, 2/ poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na
urobenie nápravy a 3/ nezjednanie nápravy zhotoviteľom ani v tejto lehote.

16. Keďže v prejednávanom prípade bolo dielo realizované s nedostatkami, spočívajúcimi v tom, že

vchodové dvere v byte žalobkyne majú krivé ostenie, kanalizácia nemá dostatočný spád a voda z
umývadla, WC a sprchy neodteká, WC misa je osadená príliš nízko, v sprchovom kúte sú naopak
osadené prístupové dvere, prítok a odtok do práčky je nedostatočne osadený, vykurovací radiátor
je celý zamurovaný, omietka je krivá a popraskaná, elektrické rozvody sú prevedené zle, dlažba v
chodbe je nesprávne položená, omietky v byte sú nekvalitne natiahnuté a popraskané, odtok vody v

chodbe do kuchyne je zle zaizolovaný, v kuchyni je nekvalitne položená omietka, ktorá je popraskaná
a krivá, ktoré vady žalovaný nerozporoval, a žalobkyňa neprevzala takéto vadné dielo, ale platne
od zmluvy o dielo odstúpila, nastali účinky, predpokladané ustanovením §642 ods.2 OZ. Z judikatúry
vyplýva, že postup podľa tohto ustanovenia je prípustný aj v prípade, keď možno vzhľadom na okolnosti
prípadu dôvodne predpokladať, že zhotoviteľ dielo nevykoná včas a riadne. Odstúpenie od zmluvy tak

nemusí nastať v čase zodpovedajúcom pôvodne dohodnutému dátumu plnenia. Pokiaľ objednávateľ
poskytne zhotoviteľovi primeranú dodatočnú lehotu, má právo po jej uplynutí odstúpiť či už v čase,
kedy ešte nenastala dohodou predpokladaná doba splnenia alebo po uplynutí tejto doby. Keďže v
prípade odstúpenia podľa §642 ods.2 OZ zákon neurčuje (na rozdiel od ustanovenia §642 ods.1
OZ, kde priamo určuje povinnosť nahradiť účelne vynaložené náklady zhotoviteľa na dielo), ako sa

strany vysporiadajú, prichádza do úvahy vysporiadanie podľa všeobecných pravidiel, týkajúcich sa
bezdôvodného obohatenia.

17. Žalobkyňa predložením vyjadrenia autorizovaného stavebného dozoru ku kvalite prevedených
stavebných prác žalovaným preukázala, že nezískala na základe zmluvy o dielo žiaden majetkový

prospech (ako to tvrdí žalovaný), ale naopak, v dôsledku vadnosti rekonštrukčných prác, realizovaných
žalovaným, došlo k znehodnoteniu jej bytu a žalovanú sumu 3.630 Eur konkretizovala už v žalobe.
Preto aj krajský súd mal za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie podľa
vyčísleniaokresnýmsúdom,vychádzajúcehozožaloby,atoajnaprieknesúhlasužalovaného,ktorývšak
len všeobecne poukázal na rozsah vykonaných rekonštrukčných prác s tým, že určité veci a materiál

je zabudovaný v byte žalobkyne, a preto žiadal špecifikovať žalovanú sumu tak, že je potrebné určiť,
ktoré položky a vykonané práce sú vadné.
17.1 Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu v zmysle §387
ods.1,2 C.s.p. potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, keďže
nezistil dôvody na jeho zmenu (§388 C.s.p.) ani zrušenie (§389 C.s.p.).

18. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods.
1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
úspešná, preto jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).