Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/153/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203907
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320203907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie
564,67 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 198,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 38,71 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 49,97 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37,98
eur od 24.02.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37,99 eur od

24.03.2018 do zaplatenie a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,86 eur od 24.04.2018
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 564,67 eur
spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých dlžných súm a trovy

konania. V žalobe k svojej aktívnej legitimácii uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
08.07.2020 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, a to v
celosti, t.j. z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a z titulu vyúčtovanej zmluvnej
pokuty. Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou boli tejto sprístupnené verejné elektronické
komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa
žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné

elektronické komunikačné služby žalovanej riadne a včas poskytol a sprístupnil. Na cenu dodaných
verejných služieb v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a
doručil žalovanej:
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 27.12.2017 na sumu 38.71 € ku dňu postúpenia
pohľadávky
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.01.2018 na sumu 49.97 € ku dňu postúpenia
pohľadávky

- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.02.2018 na sumu 37.98 € ku dňu postúpenia
pohľadávky
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.03.2018 na sumu 37.99 € ku dňu postúpenia
pohľadávky- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 23.04.2018 na sumu 33.86 € ku dňu postúpenia
pohľadávky
t.j. sumu 198,51 €.

Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi
právnympredchodcomžalobcuažalovanoudojednanázmluvnápokutasklesajúcouvýškoupodľadĺžky
trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy
pomerne znižuje. Žalovaná porušila záväzok viazanosti tým, že porušila zmluvnú povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po

splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 366,16 € vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX
bola v zmysle zmluvy vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z
doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, výzvu na vyjadrenie neprevzala.

3. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 CSP, nakoľko ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1 000 eur.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu od 08.06.2021 do 16.06.2021.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - žalobou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
všeobecnými podmienkami, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou na zaplatenie
pohľadávky, a zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Dňa 22.11.2017 predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní
verejných služieb s programom služieb Happy XL volania spolu s Dodatkom k nej s dobou viazanosti
24 mesiacov.

6. Podľa bodu 3) Dodatku, Záväzok viazanosti: Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v

tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): zotrvá v zmluvnom vzťahu s
Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať Služby Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku,
teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za
poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“. Porušením záväzku viazanosti preto je:
a.) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie

počas dojednanej doby viazanosti;
b.) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku
poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy
počas dojednanej doby viazanosti;
c.) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby Účastníkom do 45dní po splatnosti, na základe ktorého

vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).
Podľa bodu 4) Dodatku, Zmluvná pokuta: Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku
viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej
Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol

Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných
poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje
rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MZ
poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. Tohto
Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti

je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto
Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa
nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby
viazanostiaždodňaukončeniaZmluvyvdôsledkuporušeniazáväzkuviazanostipodľapísmenaa)alebo
b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku

porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ zmluvnej pokuty - počet dní doby viazanosti x počet dní
zostávajúcich do konca doby viazanosti.Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením
zmluvnejpokutyzanikádojednanýzáväzokviazanosti.Uhradenímzmluvnejpokutyniejedotknutýnárok
podniku na náhradu škody presahujúcej výšku uhradenej zmluvnej pokuty.

7. Jednotlivými faktúrami bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom,
a.s., vyfakturoval žalovanej mesačné poplatky za poskytnuté služby vo výške 198,51 eur.

Zároveň žalovanej bola vyfakturovaná aj zmluvná pokuta, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa

08.10.2018, splatnou dňa 23.10.2018, vo výške 366,16 eur.

8. Listom zo dňa 22.07.2020 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. oznámil žalovanej, že
pohľadávku vo výške 619,23 eur postúpil na žalobcu.

10. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 02.11.2020 žalobca prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu celkovej sumy vo výške 767,14 eur.

11. Na základe takéhoto oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že
podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľaustanovenia§43ods.12zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať

len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o elektronických
komunikáciách.

Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je

nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia
žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom,
bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovanej ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne

špeciálnespotrebiteľsképrávo.Podľa§54odsek2Občianskehozákonníkasavpochybnostiachpoužije
právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v
súlade aj s komunitárnou úpravou.

13. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 198,51 eur, keďže právny predchodca žalobcu dodal
žalovanej služby a žalovaná napriek povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté služby túto vo výške 198,51
eurneuhradila.Pretosúdžalobevčastizaplateniacenyzadodanéslužbyvyhovel,pretožežalovanáako
účastník mala povinnosť zaplatiť cenu služieb, a to v prospech žalobcu, na ktorého bola táto pohľadávka

postúpená zmluvou. Táto suma bola žalobcovi priznaná z jednotlivých faktúr takto:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 27.12.2017 suma 38.71 €,
- z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.01.2018 suma 49.97 €,
- z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.02.2018 suma 37.98 €,
- z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.03.2018 suma 37.99 €,

- z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 23.04.2018 suma 33.86 €.

14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Bolo preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojich záväzkov vyplývajúcich z
jednotlivých dlžných splátok, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z týchto súm. Súd priznal
žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška

je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., a to podľa dátumu splatnosti
jednotlivých neuhradených faktúr.

15. V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 366,16 eur. K tomu, aby mohol byť
priznaný takýto nárok, súd musí mať preukázané uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute. Súd poukazuje na

skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len
účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len za základe
platnej dohody o zmluvnej pokute, a to až porušením zmluvnej povinnosti.

Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ust. zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických

komunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa
tarify.

Súd súčasne poukazuje aj na možnú neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktorá bola viackrát
judikovaná (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. XCo/XXX/XXXX, Rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 č. k. XCo/XXX/XXXX, Rozhodnutie Okresného súdu
Prešovz16.augusta2010č.k.XXC/XXX/XXX,RozhodnutieOkresnéhosúduPrešovz16.augusta2010
č. k. XXC/XXX/XXXX, ale aj priamo vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 01.07.2013, ktorým súd vo výroku rozhodnutia určil, že
zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom T-Mobile Slovensko, a.s., resp. Slovak Telekom,

a.s., je neplatná.

16. Ak by sa chcel žalobca domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie
dohody o zmluvnej pokute, následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovanej, ktoré by malo
za následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal ani jednu z uvedených podmienok.

Zároveň ak sa jedná o zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, musí preukázať, že sa nejedná napr. o
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. s) Obč. zák., podľa ktorého za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

17. V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove,
a to v uznesení sp.zn.: XXCo/XX/XXXX zo dňa 15.03.2012, kde uviedol: Je potrebné k tomu dodať, že

žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejmé, že žalobca
menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a

bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za
tohto stavu sa súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, žedojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým
z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné
dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca,

však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal, a súd jeho tvrdenia
považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje
služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená, a spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemohol ovplyvniť.

18. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v
dodatku, konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku. Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaná
zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je
výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas

dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho
služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas
dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči
účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

V zmysle § 44 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a
postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 44 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách účastník môže vypovedať zmluvu o
poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu v znení

vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú
priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia
povinností na strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči

žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede
počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany
žalobcudochádzakznačnémuzásahudojehopráv,nakoľkouplatnenietýchtozákonnýchprávzostrany
žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Okremuvedeného,dojednanieozmluvnejpokutyjesúčasťouformulárovejzmluvyvyhotovenejprávnym
predchodcom žalobcu, a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho
zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela
prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení
o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru

súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci XCo/XX/XXXX,

cit.: „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej

pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

Aj z týchto dôvodov súd má za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 366,16 eur a
ani na úrok z omeškania z uvedenej sumy.19. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1,2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Žalobca podanou žalobou požadoval zaplatenie 564,67 eur. Zo žalovanej sumy súd žalobe žalobcu
vyhovel v časti o zaplatenie 198,51 eur (35,16 % žalovanej sumy), čo predstavuje na jednej strane

úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovanej. V časti o zaplatenie 366,16 eur (64,84 %
žalovanej sumy) bol žalobca neúspešný a žalovaná úspešná. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom
dôsledku bola v tomto spore úspešnejšia žalovaná; tejto však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd
rozhodol tak, že jej právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.