Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/202/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201233
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020201233.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava,
IČO: 47 079 690, zastúpený Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava,
IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10,
P.O.BOX 98, 820 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre
verejné obstarávanie č. 9897-9000/2020, č. 9898-9000/2020 zo dňa 29.07.2020, o opätovnom návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu zo dňa 10.12.2021 o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9897-9000/2020, č. 9898-9000/2020 zo dňa
29.07.2020 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo aj ako ,,krajský

súd“) dňa 28.08.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Rady
Úradu pre verejné obstarávanie č. 9897-9000/2020, 9898-9000/2020 zo dňa 29.07.2020 (ďalej
len ako ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre
verejné obstarávanie č. 7489-6000/2020-OD, 7903-6000/2020-OD zo dňa 09.06.2020 (ďalej len ako
„prvostupňové rozhodnutie“), vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe
navrhovateľa smerujúcich podľa ust. § 170 ods. 3 písm. g) zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom

obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„zákon o verejnom obstarávaní“) proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a)
až f) tohto ustanovenia, ktorým Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní zamietol námietky navrhovateľa.

2. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca podaním zo dňa 19.05.2021, doručeným správnemu súdu dňa 20.05.2021, navrhol
správnemu súdu, aby uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) a odložil vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak,

že v dôsledku nezákonného postupu subjektu Mesto Dunajská Streda, so sídlom Hlavná 50/16, 929
01 Dunajská Streda, IČO: 003 053 83 (ďalej aj ako „kontrolovaný“ alebo aj ako „verejný obstarávateľ“),
tolerovaného žalovaným v jeho administratívnych rozhodnutiach, ako aj v dôsledku nevymazania
spoločností DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., IČO: 36 391 000 (ďalej len ako „DOXX“) a Up
Slovensko, s.r.o., IČO: 31 396 674, zo zoznamu hospodárskych subjektov, ktorým bol v zmysle
rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len ,,PMÚ“) č. 31/2017/ODK-2017/

KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2017 uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov
od právoplatnosti konečného rozhodnutia, tzn. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:2S/273/2017 zo dňa 21.11.2018, došlo k porušeniu práv žalobcu z dôvodu diskriminačnej požiadavky
kontrolovaného uvedenej v zákazke, s ktorou sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach bez bližšieho
právneho posúdenia stotožnil, nakoľko do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane

žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou
elektronických stravných lístkov. Takýmto spôsobom má žalobca za to, že mu bola bezdôvodne a
bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom
kontrolovaným. Žalobca zastáva názor, že preukázateľne spĺňal všetky zákonné požiadavky uvedené v
zákazkeakebymuneboluloženýzákazúčastivoverejnýchobstarávaniach,jeviacakopravdepodobné,

že ak by boli spoločnosti DOXX a Up Slovensko, v súlade s rozhodnutím PMU vymazané zo
zoznamu hospodárskych subjektov a zákazka by neobsahovala diskriminačnú požiadavku žalobca by
sa nielenže zúčastnil verejného obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vo verejnom obstarávaní
vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Napadnuté rozhodnutia majú pre žalobcu negatívne finančné
dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a
hrozí mu závažná ujma na jeho majetku. Ďalej poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen

jeho, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako on nemajú uložený zákaz účasti vo verejnom
obstarávaní, resp. zabezpečujú stravovanie výlučne formou elektronických kariet, ignorovaním zákazu
účasti alebo obmedzovaním účasti (tzn. nastavením podmienok verejného obstarávania tak, aby sa
ostatné subjekty nemohli zúčastniť, resp. aby boli vylúčené z verejného obstarávania iba z dôvodu,
že poskytujú stravovanie v alternatívnej, avšak rovnocennej forme sa žalobcovi, ako aj ostatným

súťažiteľom, odoprela možnosť úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho im reálne hrozí
značná finančná škoda. Ďalej žalobca argumentoval tým, že vzhľadom na pokles jeho tržieb je nútený
optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti s tým, že dôsledkom
napadnutých rozhodnutí je tak nevyhnutné znižovanie stavu jeho zamestnancov. Poukázal na to, že
priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu a nie je v rozpore

sožiadnym(aničiastkovým)verejnýmzáujmomaniejeaniprejavomsvojvôlesúduakoštátnehoorgánu.
V posudzovanom prípade je teda zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte
prevážiť.

4. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol doručený žalovanému a bola mu daná

možnosť sa k nemu v lehote 15 dní od doručenia vyjadriť. Žalovaný sa k návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v stanovenej lehote vyjadril podaním zo dňa 11.06.2021. Podľa
žalovaného návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie
odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe považuje za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. V predmetnom návrhu na

priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom
prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade
nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené § 185 Správneho
súdneho poriadku. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku
správnejžalobejevoverejnomzáujme.Žalovanýďalejuviedol,žežalobcaopierasvojnávrhnapriznanie

odkladného účinku o skutočnosť, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria
značnú časť jeho príjmov. Skutočnosť, že žalobcove podnikanie je „závislé“ od zákaziek vyhlásených
prostredníctvom verejného obstarávania, nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie správneho súdu vo veci sp. zn. 2S/165/2018 zo dňa
13.05.2019, v ktorom súd konštatoval cit.: „SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej

alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvalifikáciu značnej škody
upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so
skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov.
SSPvšakpredpokladáhrozbuvznikuznačnejfinančnejujmy,ktoráeštenemusíbyťpresnevtom-ktorom
prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá

je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto
časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú
situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom
na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný
inštitút.“ Žalovaný ďalej ohľadom priznania odkladného účinku správnej žaloby poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018 sp. zn. 2Cdo/72/2017, ktorý vyslovil názor, že
komisia sa môže rozhodnúť neuzatvoriť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil
najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzatvorená. Každý musí počítať s tým, že
nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Žalovaný nepovažuje za opodstatnené, resp. účelnévyhovieť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z toho dôvodu, že predmetná súťaž
bola ukončená tým, že dňa 11.08.2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX-
Stravné lístky, spol. s r.o. k uzatvoreniu Rámcovej dohody č. 20K000033 na zabezpečenie stravných

poukážok - papierových a keďže predmetná zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv
účinnosť dňa 13.08.2020 ani prípadné priznanie súdom odkladného účinku správnej žalobe nezabráni
plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody. Žalovaný zastával názor, že bez reálneho prepojenia
a nepochybného osvedčenia možného vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej
škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu, nebol naplnený procesný

predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, a preto súdu navrhol, aby
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zamietol.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/202/2020-95 zo dňa 12.07.2021, o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý
bol navrhnutý v správnej žalobe rozhodol tak, že tento návrh zamietol.

6. Žalobca podaním zo dňa 10.12.2021 podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku, v ktorom
totožne ako v predchádzajúcom návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu môže spôsobiť vážny
nenapraviteľný následok, nakoľko v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného, tolerovaného
žalovaným v jeho administratívnych rozhodnutiach, ako aj v dôsledku porušenia práv žalobcu z dôvodu

diskriminačnej požiadavky kontrolovaného uvedenej v zákazke, s ktorou sa žalovaný v napadnutých
rozhodnutiach bez bližšieho právneho posúdenia stotožnil, a to, že do Verejného obstarávania sa
nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia
stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových), bola žalobcovi
bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní

vyhlásenom kontrolovaným. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia majú preňho evidentne negatívne
finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného
obstarávania, čím preukázateľne splnil podmienky v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, pretože mu hrozí závažná ujma na jeho majetku. Nezákonným
konaním verejného obstarávateľa je postavený pod výrazný ekonomický tlak, pričom tento môže mať

na neho až likvidačné dôsledky. U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v
priamej príčinnej súvislosti a v dôsledku neúspešných zákaziek. Z údajov zverejnených na stránkach
FINSTAT vyplýva, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z 28 717 eur na 396 771 eur, pričom
mu tržby jej klesli o 11%. Ako dôkaz doručil súdu Účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020,
ktorá v čase podania predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku nebola podľa žalobcu

zdokladovateľná a podľa žalobcu ide pritom o skutočnosť preukazujúcu existenciu hrozby závažnej ujmy
a hospodárskej škody. Žalobca zotrval na svojom názore, že v dôsledku rozhodnutí, zrušením ktorých
sa podanou správnou žalobou domáha, sú za danej situácie ekonomicky doslova „katastrofické“ nielen
na žalobcu, ale majú aj výrazný sociálno-ekonomický dosah na jeho zamestnancov a ich rodiny, časť
zamestnancov za takéhoto stavu musela byť relokovaná na iné projekty, pričom neúspešnosť projektov,

na ktoré boli títo zamestnanci v súvislosti so zákazkami pridelení, v konečnom dôsledku znamená, že
sa tak znížila ziskovosť aj iných projektov, čo viedlo k ďalším stratám na strane žalobcu. Ak by bol
takýto stav dlhodobo ďalej tolerovaný, reálne hrozí, že žalobca takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a
časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca v krajnom prípade z ekonomických dôvodov
ukončiť svoju činnosť. Ďalej argumentoval tým, že za zamestnancov platí príslušné odvody a má v

súvislosti s ich zamestnávaním značné náklady, pričom ušlý zisk tvorí tiež zložku škody, ktorá mu je
nezákonnýmpostupomadiskriminačnýmsprávanímkontrolovanéhoažalovanéhospôsobovaná.Ďalšie
náklady žalobca vynaložil v súvislosti s vývojom a vynakladá ich priebežne aj v súvislosti s údržbou
príslušného softvéru, resp. technickej podpory systému elektronických stravných poukážok. Žalobca v
návrhu ďalej opakovane zdôrazňoval diskriminačný postup pri rôznych zákazkách zo strany verejných

obstarávateľov, v dôsledku ktorých mu vznikajú opakované náklady a škody s tým súvisiace. Na záver
uviedol, že priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom,
ale naopak je vo verejnom záujme, aby správny súd priznal jeho žalobe odkladný účinok, a tak do doby
rozhodnutia vo veci posilnil právne istoty zamestnancov, ako to podľa žalobcu vyplýva z článku 36 ods.
1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky.

7. Žalovaný sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vyjadril dňa 24.01.2022.
Žalovaný uvádza, že žalobca sa v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
vôbec nezaoberal verejným záujmom. Podľa žalovaného návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie,nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
uvádza, že žalobca ani v tomto opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a dopadom na jeho podnikateľskú

činnosť a takisto ani nepreukázal, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
tak ako to uviedol Krajský súd v Bratislave v uznesení vyššie. Skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca,
a to, že u neho došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty a to práve z dôvodu neúspešných
zákaziek, do ktorých sa v rámci verejného obstarávania zapojil, je v tomto prípade ničím nepodložený
argument, ktorý nemá vplyv na tento návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalovaný

má taktiež za to, že žalobca nepreukázal ním ďalšiu uvádzanú skutočnosť, a to, že v dôsledku
napadnutého rozhodnutia bude z jeho strany nevyhnutné pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov
žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že z doposiaľ doručených podaní a dôkazov žalobcu v tomto súdnom
konaní nevyplýva žiadna prepojenosť medzi znižovaním stavu zamestnancov žalobcu a napadnutým
rozhodnutím. Vo svojom opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku pritom žalobca sám
odkazuje aj na momentálnu situáciu, na ktorej vzniku a trvaní nemá žalovaný (a teda ani napadnuté

rozhodnutie) žiadne pričinenie. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny
súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 Správneho súdneho poriadku
zamietol.

8. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených
zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie
odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva

na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 SSP v danej veci opätovne skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.15. Správny súd po oboznámení sa s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd poukazuje na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018 v ktorom je
uvedené, že žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, len ak došlo k zmene
pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Žalobca síce predložil nový dôkaz - Účtovnú závierku
zostavenú ku dňu 31.12.2020, ktorá však relevantne nijakým spôsobom nepreukazuje, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného môže dôjsť k závažnej ujme, resp. inému vážnemu

nenapraviteľnému následku, ktorý žalobca vidí vo vzniku svojej platobnej neschopnosti. Priznanie
odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe
priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných
závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného
účinku žalobe tvrdiť a tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Správny súd po preskúmaní

predloženého nového dôkazu zistil, že okamžitým výkonom rozhodnutia mu nehrozí závažná ujma,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

16. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore
s verejným záujmom.

18. Vzhľadom na to, že žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti predchádzajúcemu návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ani, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nebude v rozpore s verejným záujmom, nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185
písm. a) a b) SSP, preto správny súd v súlade s § 188 SSP opätovný návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení zák. č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).