Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216170
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114216170.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu H. H., X..

X.X.XXXX, L. Z. XXXX/XX, XXX XX J. X, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 804600191 zo dňa 31.1.2012 uzavretá
medzi žalobcom a žalovanou je neplatná.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 467,10 eur a to na účet právneho

zástupcu žalobcu v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.6.2014 domáha, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy zo dňa 31.1.2012 je neplatná. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel formulárovú typovú
spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky
a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami.
Súčasťou zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach
zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť
plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy, pričom nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ

je povinný vykonávať zrážky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom
Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Pre
rozhodnutie v predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej
Únie. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný na účely mimosúdneho postihnutia majetku nepotrebuje
súdne rozhodnutie na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva. Uzavretá zmluva poskytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Súdny dvor

vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na
úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia Súdneho
dvora. Žalobca ďalej uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom
vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.
Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale relevantné je ex offo súdne preskúmanie zmluvných
podmienok z dôvodu, že spotrebiteľ ich nedokáže vyhodnotiť. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská
právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny

akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami
zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie
jedelegovanážiadnouverejnoprávnouinštitúciouaniejeaniinakodvodenáodverejnejmoci.Žalobkyňa
má za to, že v zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdyspotrebiteľasprávomEÚ.AnivprípadeupusteniaodpoužitiaDohodyozrážkachzomzdy,bezpresného
vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonanie
zrážok zo mzdy.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 19.11.2014. Uviedol, že inštitút
zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a predstavuje
legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán,
ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenie záväzku je esenciálnou zložkou

každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou
platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej
istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Pochybovanie o opodstatnenosti tohto
inštitútu je preto podľa žalovaného neprípustné. Čo sa týka „spornej" Dohody o zrážkach zo mzdy
(ďalej len „Dohoda“), má žalovaný za to, že táto bola uzavretá platne v súlade s ustanovením § 551
Občianskeho zákonníka a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi SR a obsahuje všetky

zákonom požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom práva, o
ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať.
Dohoda bola uzavretá písomne medzí žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako
prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje
tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na

účet veriteľa. Ako už žalovaný vyššie uviedol, už len zo samotného názvu tohto zabezpečovacieho
prostriedku je viac než zrejmé, že ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán. Ten je
v danej Dohode vyjadrený podpisom zmluvných strán, čím došlo k vyjadreniu súhlasu s obsahom tejto
Dohody. Podstatou Dohody je zabezpečiť pohľadávku veriteľa tak, aby jeho právna istota a záujmy boli v
plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Táto dohoda je teda zmluvou, v ktorej

sa zmluvné strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktorá povinnú stranu motivuje k dodržiavaniu
platobnej disciplíny. Na to, aby si žalovaný mohol uplatniť svoje práva z nej vyplývajúce, stačí aby
došlo k takej skutočnosti, ktorá ho oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa, ktorý je povinný dohodnuté
zrážky vykonať. Povinnosť plniť žalovanému ukladá priamo zmluva o úvere, resp. VPPÚ. ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Bod 05 VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorej

súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená
neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobca ako
dlžník súhlasil s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky
aktuálnej pohľadávky. Žalovaný poukazuje na to, že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva
priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Z charakteru Dohody

vyplýva, že súdne prejudikovanie povinnosti plniť sa nevyžaduje. Žalovaný si dovoľuje poukázať, že
Dohoda nie je súčasťou Zmluvy o úvere. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje
len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude
splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter
nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu žalovaného podporuje aj novela zákona č. 205/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Vzhľadom na to, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je inštitút, ktorý má miesto v právnom poriadku Slovenskej republiky, nemožno na ňu podľa
názoru žalovaného nazerať ako na akt kontroverzný, neplatný a nekorešpondujúci s právom Európskej

únie. Žalovaný je takisto názoru, že ak bola predmetná Dohoda uzatvorená platne, ide o platný právny
úkon spôsobilý vyvolať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretím takéhoto úkonu sledujú. V danom prípade
je potrebné poukázať na ústavnoprávnu zásadu obsiahnutú v čl. 2 ods.3 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústavy SR, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby
konal niečo, čo zákon neukladá. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná žiadne obmedzenia

vzťahujúce sa na aplikáciu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalovaný je názoru,
že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním
tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby
sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa
totiž pripočítava prednostne na istinu (zmenkovú sumu) a teda aj dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú

stále z nižšej sumy. V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu,
a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž
uzavrieť Platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Žalovaný mána základe vyššie uvedeného za to, že dojednanie predmetnej Dohody je platné. Žalovaný je zároveň
toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. V ustanovení §
80 písm. c) OSP sa uvádza, že „návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“ V zmysle
uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Vzhľadom
na vyššie uvedené je žalovaný presvedčený, že návrh žalobcu vo veci samej je neopodstatnený a
nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok žalobcu voči žalovanému, v porovnaní so

situáciou keby boli realizované zrážky zo mzdy, narastal viac a žalobca by sa v konečnom dôsledku
dostal do ešte horšej situácie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere na č.l.
7, Žiadosťou o úhradu úrokov z omeškania na č.l. 8, Potvrdením o zrážkach zo mzdy na č.l. 9, Dohodou
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na č.l. 10, Žiadosťou o zrážky zo mzdy na č.l. 61, a zistil tento

skutkový stav:

Z predloženej Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume
700,-€.

Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 31.1.2012 uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z vystavenej zmenky
dňa 31.1.2012 a to v sume 82,-€ mesačne.

Žalovaný v Žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 13.5.2013 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu požiadal

tohto zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
Ďalej v žiadosti uviedol, že na zabezpečenie poskytnutého úveru žalobca vystavil dňa 22.4.2013 vlastnú
zmenku, v ktorej sa zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 752,15 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 13.3.2013 a súčasne v zmysle zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách
platiť zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 29.4.2013.

Žalovaný v Žiadosti o úhradu úrokov z omeškania zo dňa 13.3.2014 adresovanej zamestnávateľovi
žalobcu uviedol, že dňa 12.5.2013 mu bola zaslaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
na základe ktorej vykonával zrážky zo mzdy žalobcu. Dňa 11.3.2014 bola žalovanému uhradená celá
istina úveru spolu s poplatkom, pričom žalobca je povinný uhradiť v zmysle úverovej zmluvy úroky z

omeškania vo výške 362,63 €. Na základe čl. II Dohody po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle
veriteľ zamestnávateľovi dlžníka výpočet úrokov z omeškania a zamestnávateľ túto čiastku odvedie na
účet veriteľa.

Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 14.5.2014 vyplýva, že jeho zamestnancovi, žalobcovi, bola

od júna 2013 vykonávaná zrážka zo mzdy vo výške 82,-€ mesačne. V roku 2013 mu bolo zrazených
574,- € (7 x 82,-€) a v roku 2014 bolo zrazených 328,-€ (4 x 82,-€), čo spolu predstavuje sumu vo výške
902,-€.

Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že v čase keď vzal pôžičku, bol jeho syn dvakrát operovaný

a takisto aj jeho manželka mala zdravotné ťažkosti. Rodina sa dostala do finančných problémov a
z tohto dôvodu si vzal predmetný úver, ktorý nesplácal pravidelne. Žalobu podal z tohto dôvodu, že
žalovaný ho podľa jeho názoru penalizoval privysokou sumou. Úver si vzal dobrovoľne, pričom zástupca
žalovaného ho poučil o sume pôžičky, takisto o úrokoch, výške jednotlivých splátok, ako aj o splátkovom
kalendári. Nebolo mu povedané o následkoch v prípade neuhrádzania úveru riadne a včas. Celú zmluvu

si dostatočne neprečítal, nakoľko celý proces jej uzatvárania bol rýchly. Pri uzatváraní zmluvy si bol
vedomý, že v prípade, ak by neplácal, tak veriteľ by uplatnil všetky prostriedky na vymáhanie svojho
dlhu. Nespomenul si, či ho veriteľ poučil o tom, že v prípade nesplácania úveru sa obráti na jeho
zamestnávateľa. Bral to automaticky ako následok nesplácania úveru. Žalobca nepotvrdil, či podpisoval
Dohoduozrážkachzomzdyačimalmožnosťodmietnuťjejpodpísanie.Keďbolvomeškanístromiresp.

štyrmi splátkami, žalovaný neupozornil žalobcu na to, že sa obráti na jeho zamestnávateľa a predtým,
ako sa na neho obrátil, nevyzval žalobcu, aby svoj dlh uhradil.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže

táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone

rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prvom rade súd skúmal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
v zmluve v zmysle § 80 O.s.p.. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení
je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez

tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je
preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia
práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v
prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu
riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné

budúce spory medzi jeho účastníkmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 137/96). Súd dospel
k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza,
pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne žalobca
argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neuskutočňoval zrážky z jeho mzdy, ku
ktorým na jej základe už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na

vrátenie plnení, ktoré by si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol od žalobcu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Vzťah založený zmluvou
o úvere medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v
postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Zmluva o úvere je štandardná formulárová

zmluva. V rovnaký deň uzatvoril žalobca žalovaný Dohodu o zrážkach zo mzdy. V zmysle uvedenej
dohody bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy až
do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ
povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe

neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom
z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý
nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému
konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové
práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných

podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou
od 1.5.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo

inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe
uviedol, že „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy
aleboinýchpríjmovspotrebiteľavyplácalčasťtýchtoplatiebpriamopredávajúcemumomentom,kedymu
je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom,
stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi

postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť
používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody
(či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne
ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavaťriadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak,
aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“ Dohoda o zrážkach zo mzdy bola síce uzatvorená
formou osobitnej listiny, avšak žalobca (spotrebiteľ) nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Na

pojednávaní uviedol, že nebol poučený o podmienkach a dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy
ako aj o možnosti jej odmietnutia. Bolo preto na žalovanom, aby preukázal, že žalobca bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalovaný však nenavrhol žiaden dôkaz na
preukázanie týchto skutočností. Súd má preto za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola žalobcovi
vysvetlená, a preto je neplatná.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú a tým za
neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ a d/, §
13a ods. 2 písm. a/, ods. 4, § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z odmeny vo výške 253,31 eur za 2 úkony
právnej služby po 61,87 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd), za 1 úkon právnej
služby po 30,94 eur (návrh na nariadenie predbežného opatrenia), za 1 úkon po 16,13 eur (účasť na
pojednávaní dňa 21.10.2015, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej), za 1 úkon po 16,50 eur
(účasť na pojednávaní dňa 3.2.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej), za 1 úkon po

66,- eur (účasť na pojednávaní a 18.5.2016) a režijného paušálu vo výške 49,67 eur (3x po 8,04 eur +
1x po 8,39 eur + 2x po 8,58 eur).
Žalobcovi patrí aj cestovné osobným motorovým vozidlom dňa 21.10.2015 na trase Svidník - Prešov
a späť vo výške 10,08 eur (účtuje 1/3), dňa 3.2.2016 na trase Svidník - Prešov a späť vo výške 9,33
eur (účtuje 1/3), dňa 18.5.2016 na trase Svidník - Prešov a späť vo výške 10,08 eur, ako aj náhrada za

stratu času dňa 21.10.2015 za 4 začaté polhodiny vo výške 18,64 eura (účtuje 1/3), náhrada za stratu
času dňa 3.2.2016 za 4 začaté polhodiny vo výške 19,07 eura (účtuje 1/3), náhrada za stratu času dňa
18.5.2016 za 4 začaté polhodiny vo výške 19,07 eur Celková výška cestovného predstavuje 29,49 eur
a celková výška náhrady za stratu času činí 56,78 eur. Po pripočítaní 20 % DPH tak trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu vo výške 467,10 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..