Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 10, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119213356
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119213356.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, K., zast.: JUDr. Gabriel

Bleho, advokát, so sídlom Ladislava Dérera 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zast.:
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady

škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a to nákladov za právne zastúpenie vo výške 10.500 eur,
náhrady ušlej mzdy počas výkonu väzby v sume 6.473,61 eura, náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
rozhodnutím o väzbe vo výške 10.000 eur a v dôsledku nesprávneho úradného postupu za prieťahy
v trestnom konaní v sume 6.000 eur, spolu s 8 % ročným úrokom od 3.7.2019 do zaplatenia ako aj
náhrady trov konania.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca

žalobcu trval na podanej žalobe, uviedol, že nerozumie prečo by sa mala vec posudzovať podľa starého
zákona. Práve na takéto prípady bol prijatý zákon č. 514/2003, udalosti sa stali v r. 2016-2017,
možno niečo asi je premlčané ale nie všetko, to, čo premlčané nie je, toho sa bude žalobca domáhať.
Zástupca žalovaného na pojednávaní odkazoval na písomné vyjadrenie k veci. Poukazoval na zákon
č. 58/1969Zb. a odkaz v § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003Z.z., tento zákon nadobudol účinnosť 1.7.2004,
rozhodnutie o vzatí do väzby je z r. 1997. Teda zpred účinnosti tohto zákona. Čo sa týka nároku
finančného zadosťučinenia za prieťahy, tu uplynula 3-ročná premlčacia doba počítaná od právoplatnosti

rozhodnutiaNSSR,ktoréboloprávoplatné3.3.2016.Okremtohoniesúsplnenépodmienkynapriznanie
tohto nároku s poukazom na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003Z.z.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného,
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.4.2014, č. k. 1T 8/2002-1695 oslobodený spod

obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal žalobca v predmetnom konaní v postavení
obžalovaného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2016.Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.3.2016, sp.zn.5To 11/2015 bolo zamietnuté
odvolanie krajského prokurátora proti rozsudku č. k. 1 T 8/2002-1695.

Príkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 27.3.1997 sp. zn. 2Tpr/12/97 na prijatie žalobcu do väzby, bol
žalobca vzatý do väzby, ktorá sa mu započítavala od 26.3.1997 .

Príkazom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.3.1999 sp. zn. 1 T/69/97 na prepustenie žalobcu z väzby,
bol žalobca dňa 27.3.1999 prepustený na slobodu.

Žalobca doručil žalovanému dňa 3.4.2019 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ktorou sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalovaný listom zo dňa 3.7.2019 oznámil
žalobcovi, že jeho nároky vyhodnotil ako premlčané a ani nebolo preukázané kumulatívne splnenie
zákonných predpokladov vzniku nároky na náhradu škody spôsobnej pri výkone verejnej moci.

4.Podľa§100ods.1Občianskehozákonníka,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

5.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, kde okrem iných argumentov vzniesol aj námietku

premlčania a preto sa v prvom rade súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie je
kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka).

6.Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe a
to nákladov za právne zastúpenie vo výške 10.500 eur, a náhrady ušlej mzdy počas výkonu väzby v
sume 6.473,61 eura, domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe vo výške
10.000 eur a v dôsledku nesprávneho úradného postupu za prieťahy v trestnom konaní finančného
zadosťučinenia vo výške 6.000 eur. Žalobca bol vo väzbe v období od 26.3.1997 do 27.3.1999. Trestné

konanie voči žalobcovi bolo ukončené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
3.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2016. Žalobu doručil Okresnému súdu Nitra dňa
11.11.2019.

7.Na uplatnený nárok žalobcu z väzby nie je možné použiť ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., ale

je potrebné postupovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., pretože podľa § 27 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zákon č. 514/2003 Z.
z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 a preto sa na nárok zo žalobcovej väzby, ktorá trvala v období

od 26.3.1997 do 27.3.1999, ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. nevzťahujú a práve preto súd nárok
žalobcu posudzoval podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. Podľa § 23 zák. č. 58/1969 Zb., právo na
náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým
bolo trestné konanie zastavené. Keďže žalobca si svoj nárok neuplatnil v premlčacej dobe, žaloba

bola súdu doručená až dňa 11.1.11. 2019 a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd nárok žalobcu
zamietol ako premlčaný, pretože trestné konanie voči žalobcovi bolo ukončené uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.3.2016, právoplatne dňa 3.3.2016 a žalobcovi dňa 3.3.2017
uplynula jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody za rozhodnutie o väzbe v zmyslezák. č. 58/1969 Zb. Premlčacia lehota v zmysle § 23 zák. č. 58/1969 Zb. je lehotou objektívnou, na
jej plynutie nemajú vplyv žiadne ďalšie skutočnosti a právo na náhradu škody je uplatnené včas len
vtedy, ak je najneskôr v posledný deň lehoty uplatnené na súde, pričom žaloba bola súdu doručená

až dňa 11.11.2019. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto
zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na
uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu
škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia

práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo
dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Žalobcovi dňa 3.9.2019 uplynula trojročná premlčacia lehota vrátane 6-mesačnej lehoty, ktorá neplynie
počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody /§ 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. a § 19
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z./ a to s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 3.3.2016, žaloba bola
súdu doručená až dňa 11.11.2019, a teda žalobca si uplatnil všetky svoje nároky po uplynutí premlčacej

lehoty.

8.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol, pretože nárok žalobcu je podľa názoru
súdu premlčaný a preto sa meritom veci súd ďalej ani nezaoberal.

9.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný,
keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej

strane, teda žalobcovi, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd
nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.