Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119208465
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119208465.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: 1./ S. I., C..

XX.XX.XXXX, S. Ž. XX, 2./ S. I., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž. XX, 3./ Y. I., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž. XX, 4./ Q.
O., U.. I., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XX, 5./ X. B., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž. XX, 6./ B. B., C.. XX.XX.XXXX,
S. Ž. XXX, 7./ X. B., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž. XX, 8./ T. B., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž. XXX, 9./ D. B., C..
XX.XX.XXXX, S. Ž. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, so sídlom Hlavná
27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859 proti žalovaným: 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Felix
Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava,

2/ T. Ž., C.. XX.XX.XXXX, S. Ž. XX, XXX XX Ž., o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1.rade
15.000 eur, žalobcovi v 2.rade 5.000 eur, žalobcovi v 3.rade 15.000 eur, žalobcovi v 4.rade 5.000 eur,
žalobcovi v 5.rade 5.000 eur, žalobcovi v 6.rade 15.000 eur, žalobcovi v 7.rade 15.000 eur, žalobcovi v
8.rade 5.000 eur, žalobcovi v 9.rade 5.000 eur všetko v lehote 3dní od právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že v rozsahu plnenia jedného z účastníkov zaniká povinnosť druhého z účastníkov.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovia v 1.rade až 9.rade majú voči žalovaným v 1.rade a 2.rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2019 sa žalobcovia v 1. až 9. rade domáhali voči žalovaným v 1. a
2. rade náhrady nemajetkovej ujmy celkovo vo výške 130 000 Eur (z celkovej sumy žalobcovi v 1. rade
sumu 20 000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu 10 000 eur, žalobcovi v 3. rade sumu 20 000 eur, žalobcovi

4. rade sumu 10 000 eur, žalobcovi v 5. rade sumu 10 000 eur, žalovanému v 6. rade sumu 20 000 eur,
žalobcovi v 7. rade sumu 20 000 eur, žalobcovi v 8. rade sumu 10 000 eur a žalobcovi v 9. rade sumu
10 000 eur) z toho dôvodu, že dňa 3.8.2011 vodič T. Ž. (žalovaný v 2. rade) viedol motorové vozidlo zn.
Škoda Felicia EČV: M. XXX X. v smere jazdy Prešov - Bzenov, ktoré viedol vyššou rýchlosťou ako 90
km/hod, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam ani stavu vozovky a poveternostným
podmienkam, pričom došlo k zrážke s protiidúcim vozidlom zn. Renault Megane Scenic EČV: M. XXX
V., v ktorom došlo k zraneniam vodiča Y. W., C.. XX.X.XXXX. V motorovom vozidle zn. Škoda Felicia

došlo k zraneniam spolujazdca B. B., C.. X.X.XXXX a zároveň došlo k smrteľným zraneniam ďalších
spolujazdcov M. I., C.. X.X.XXXX a B. B., C.. XX.X.XXXX, ktorí boli synovia a súrodenci žalobcov. Svoju
žalobu odôvodnili s poukazom na ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1, § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka spolu s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a taktiež spolu s § 427 ods.1 OZ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení s tým, že smrťou obetí
dopravnej nehody zaznamenali žalobcovia výraznú zmenu vo svojom živote, pričom táto zmena bola
negatívna najmä v zmysle nenávratného narušenia vzájomných rodinných väzieb tvoriacich dovtedy

základ ich rodinného života, a došlo k zásahu do ich osobnostných práv, konkrétne do práva na súkromie
a rodinný život. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade žalobcovia odvodili zo zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
pričom konštatovali, že škodou sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda, pričom
poukázali najmä na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade N., C-22/12, kde Súdny dvor zaujal

stanovisko, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. V nadväznosti na uvedené skutočnosti si žalobcovia touto žalobou
uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak ako je to špecifikované vyššie.

2. Písomným podaním zo dňa 15.8.2019 sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že miestne príslušný by mal byť Okresný súd Bratislava I.. Dôvodil,
že žalobu považuje vo vzťahu k sebe za nedôvodnú v plnom rozsahu a to predovšetkým z dôvodu,
že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázal na zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, kde je zakotvený priamy nárok poškodeného uplatniť si

vzniknutú škodu voči poisťovateľovi. Konštatoval, že z judikatúry vyplýva, že povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu nepokrýva náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo 176/2012 zo dňa 26.9.2013 pričom vyvstal názor, že pojem škoda v zmysle zákona č. 381/2001
Z. z. nesubsumuje v sebe aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv
pozostalých a že táto náhrada nie je predmetom poistného krytia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) uvedeného

zákona, z ktorého dôvodu žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom. Poukázal na
časť odôvodnenia tohto rozhodnutia NS SR s tým, že nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je krytá výlučne škoda, nie nemajetková ujma
za zásah do osobnostných práv poškodených osôb v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v
1. rade ďalej dôvodil, že medzi nemajetkovou ujmou a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť.

Namietal aj uplatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy so zohľadnením aj okolností na strane vinníka,
jeho postoj k veci a jeho osobnostné a majetkové pomery. Na základe uvedeného navrhla žalobu
žalobcov voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrili žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu

písomným podaním z 11.2.2020 v tom zmysle, že k námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v 1. rade uviedli, že pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade je rozhodujúce
vyriešenie otázky čo treba rozumieť pod pojmom škoda použitým v zákone č. 381/2001 Z. z.. Žalobcovia
sú toho názoru, že pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že
tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občiansko-právnej zodpovednosti za zásah

do osobnostných práv pozostalých spočívajúcich zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život
spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke motorových prostriedkov. Podľa názoru žalobcov je
absolútne logické a legitímne, aby nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obetiach dopravnej
nehody (ako poškodeným) v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla bola
považovaná za škodu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.. Pokiaľ ide o záver Súdneho dvora

EÚ vo veci C-22/12 je nesporné, že tento je v súlade so zmluvou o fungovaní európskej únie záväzným
výkladovým rámcom a prameňom pre výklad a aplikáciu noriem úniového práva vo všetkých členských
štátoch EÚ. Žalobcovia ďalej dôvodili, že žalovaný v 1. rade je pasívne vecne legitimovaný pretože
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo žalobcom právo uplatniť svoj nárok
i priamo proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, t. j. žalovanému v 1. rade. K námietke neprimeranej

výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia uviedli, že náhradou imateriálnej ujmy v
peniazoch nie je náhrada za život, ale slúži na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Je nepochybné, že
žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu a ani na to, aby nahradila
život človeka, pričom nestačí len morálna satisfakcia. Žalobcovia poukázali na súdnu prax súdov SR a
zároveň žiadali pripustiť do konania ako žalovaného v 2. rade T. Ž., C.. X.X.XXXX (vodiča motorového

vozidla, ktoré viedol pri predmetnej dopravnej nehode).4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 16C 19/2019-61 zo dňa 30.3.2020 súd pripustil, aby do konania
pristúpil ako žalovaný v 2. rade T. Ž., C.. X.X.XXXX, S. Ž.Ň. XX, XXX XX Ž.. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 17.4.2020.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov ako aj prečítaním obsahu celého spisu,
konkrétne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého civilného spisu ako aj
časti trestného spisu tak, že oboznámil z trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/30/2019 proti
obžalovanému T. Ž., rozhodnutia v predmetnej trestnej veci, znalecký posudok č. 6/2019 znalca Y.. W.

O. z odvetvia cestnej dopravy, ďalej konštatoval na č. l. 1 a nasl. civilného spisu sa nachádza samotná
žaloba, na č. l. 6 a nasl. je výzva na náhradu nemajetkovej ujmy, na č. l. 16 sa nachádza trestný rozkaz
tunajšieho súdu, na č. l. 22 je úprava petitu, na č. l. 30 je vyjadrenie žalovaného v 1.rade k žalobe, na č. l.
53 a nasl. je vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 61 sa nachádza uznesenie tunajšieho
súdu č. k. 16C/19/2019-61 zo dňa 30.3.2020, ktorým súd pripustil, aby do konania pristúpil ako žalovaný
v 2.rade T. Ž., na č. l. 64 sa nachádza vyjadrenie manželky T. Ž., Y. Ž., na č. l. 73 a nasl. je zápisnica

o pojednávaní zo dňa 13.10.2020, prepúšťacie správy z psychiatrického oddelenie FNsP J.A. Reimana
Prešov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 3.8.2011 vodič T. Ž. (žalovaný v 2. rade) viedol motorové vozidlo zn. Škoda Felicia EČV: M. XXX
X. v smere jazdy Prešov - Bzenov, ktoré viedol vyššou rýchlosťou ako 90 km/hod, pričom neprispôsobil

rýchlosť jazdy svojim schopnostiam ani stavu vozovky a poveternostným podmienkam, pričom došlo k
zrážke s protiidúcim vozidlom zn. Renault Megane Scenic EČV: M. XXX V.. V motorovom vozidle zn.
Škoda Felicia došlo k smrteľným zraneniam spolujazdcov M. I., C.. X.X.XXXX a B. B., C.. XX.X.XXXX,
ktorí boli synovia a súrodenci žalobcov.

7. Žalovaný v 2. rade mal ako prevádzkovateľ nákladného motorového vozidla v čase dopravnej nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla na toto vozidlo zo žalovaným v 1. rade, pričom táto skutočnosť nebola popretá ako žalovaným
v 2. rade, tak ani žalovaným v 1. rade, preto súd túto skutočnosť považoval za nespornú.

8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4 T 30/2019 bol obžalovaný T. Ž., C.. X.X.XXXX uznaný vinným
zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 4 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 rokov.

9. Rozsudkom krajského súdu v Prešove bol zrušený vyššie uvedený trestný rozsudok vo výroku o treste
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel na dobu 4 rokov.

10. Na pojednávaní konanom 13.10.2020 boli vypočutí žalobcovia.

11. Žalobca v 1. rade (otec nebohého M. I.) vo svojej výpovedi uviedol, že po tejto dopravnej nehode má
ťažký žiaľ. Plače každú noc, sníva sa mu o jeho synovi. Učil sa za murára, budil ho každé ráno do školy,
má doma jeho fotografiu, s ktorou sa aj rozpráva. Je to strašné, čo mu bolo spôsobené tou dopravnou

nehodou, vychoval syna a teraz má veľký žiaľ. Berie aj lieky na ukľudnenie, konkrétne Neurol. Bol to
jeho najmladší syn, neboli s ním problémy, bol to dobrý chlapec.

12. Žalobca v 2. rade (brat nebohého M. I.) vypovedal, že je to strašné čo im spôsobil T. Ž., zomrel jeho
brat, nemá brata a už je sám. S bratom spali spolu v jednom dome, trávili spolu čas, ráno raňajkovali,

išli niekedy spolu na futbal, pomáhali si. Nemôže ani navonok plakať za svojím bratom, lebo ich mame
je to veľmi ľúto, má veľký žiaľ a bojí sa, aby si niečo nespravila.

13. Žalobca v 4. rade (sestra nebohého M. I.) vypovedala, že je jej za bratom veľmi ľúto. Cítim sa, ako
by to bolo dnes, aj keď sa to stalo zhruba pred dvoma rokmi. Bol to jej najmladší brat. Uviedla, že nešlo

o nejakú vec, ale bol to človek. Uviedla, že vodič pán Ž. ich bral do auta len vtedy, keď mali nejaké
peniaze, pričom nevedela uviesť, či išli dobrovoľne, alebo nie. Konštatovala, že pred matkou sa o tom
nesmú ani rozprávať, pretože táto už mala kvôli žiaľu pokus o samovraždu. Uviedla ešte, že vzťahy boli
dobré, išlo o jej najmladšieho brata, aj keď sama má dve deti, vnímala ho tiež takmer ako svoje dieťa apritom ešte záverom uviedla, že ich matka má veľké fotografie nebohého syna na stenách, s ktorými sa
rozpráva a akoby ho stále čakala, pričom keď pripravuje jedlo, naloží na tanier aj pre nebohého syna,
akoby ho čakala, že má prísť.

14. Žalobca v 5. rade (sestra nebohého B. B.) vypovedala, že vodič motorového vozidla, jej zabil brata,
ktorý chýba veľmi. Ich otec zakázal Ž., aby bral deti do auta, pričom brat jej veľmi chýba. Vzťahy boli v
rodine dobré, nebili sa, nehádali. V ten deň keď odišiel, odvtedy už nepočul otca ani matku.

15. Žalobca v 6. rade (otec nebohého B. B.) uviedol, že syn bol jeho život, má zničený život a je teraz na
liekoch. Bol to dobrý chlapec, hral dobre futbal a on chodil kopať s ním, keď ho zavolal, nechal aj prácu
a išiel s ním kopať loptu, pričom mal dobré vzťahy aj so súrodencami.

16. Žalobca v 7. rade (matka nebohého B. B.) uviedla, že syn bol celý jej život, hovorí: ,,Dajte mi moje
dieťa, nech sa mi vráti domov“. Uviedla ešte, že teraz iba žije na liekoch.

17. Žalobca v 8. rade (sestra nebohého B. B.) po zhodnom a súhlasnom vyjadrení právnych zástupcov
strán sporu, hoci bola prítomná na pojednávaní, nebola vypočutá, pretože táto je na invalidnom
dôchodku a nevie rozprávať, pričom ide o osobu čiastočne hluchonemú.

18. Žalobca v 9. rade (brat nebohého B. B.) uviedol, že brat mu chýba, mal ho veľmi rád, hrali sa spolu.

19. Právny zástupca žalobcov na tomto pojednávaní uviedol, že dňa 3.11.2018 došlo k tragickej
dopravnej nehode, kde došlo k usmrteniu dvoch osôb, pričom žalobcovia sú poškodení z tejto dopravnej
nehody a utrpeli teda škodu. Konštatoval, že vodič bol právoplatné odsúdený a vzhľadom na uvedené

zotrval na podanej žalobe. Navrhol jej v celom rozsahu vyhovieť.

20. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že zotrváva na procesnej obrane tak ako bola
doručená súdu v písomnom vyjadrení.

21. Na pojednávaní konanom 3.12.2020 vypovedal žalobca v 3. rade (matka nebohého M. I.), pričom
uviedla, že žalovaný v 2.rade jej zničil život. Syna má stále v hlave, nemôže naňho zabudnúť. Prešli
síce už 2 roky, avšak stále každý deň za synom plače, pretože syn ešte mohol žiť. Bola im spôsobená
veľká trauma, pričom uviedla, že z dôvodu nervozity a aby mohla pokojne spať berie aj lieky Hypnogen.
Uviedla, že žalovaný v 2.rade raz príde z väzenia, bude si chodiť po svete, pričom dvaja nebohí chlapci

už nežijú. Uviedla, že bola hospitalizovaná na psychiatrii, nakoľko mala samovražedné sklony, chcela si
vziať život, uviedla, že jej syn bol zdravý chlapec. Má ešte dve deti, tieto sú už plnoleté, tento jej nebohý
syn bol jej najmilší a najmladší.

22. Právny zástupca žalobcov na tomto pojednávaní v záverečnom prednese uviedol, že z vykonaného

dokazovania vyplynula opodstatnenosť podanej žaloby, nakoľko je nepochybné, že došlo k smrteľnej
dopravnej nehode, pri ktorej došlo k úmrtiu dvoch osôb, pričom vodič tohto motorového vozidla bol
právoplatne odsúdený. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/265/2009, z ktorého vyplýva záver,
že ak existujú medzi fyzickými osobami osobné, morálne, citové alebo sociálne vzťahy a väzby môže
dôjsť k zásahu do práva na súkromie a rodinný život, pričom v danom prípade k tomu nepochybne došlo.

Poukázal na to, že rómska komunita má svoje osobitosti, pričom život u nich sa z pohľadu rodiny prežíva
na vysokej citovej a emocionálnej úrovni. Uviedol, že nárok na satisfakciu, teda zaplatenie nemajetkovej
ujmy je v celom rozsahu dôvodný. Poukázal na to, že právnym predpis, smernica EÚ, umožňuje s
nemajetkovou ujmou sa pohybovať až v rozpätí do piatich miliónov eur, pričom výšku v žalobe podrobne
špecifikovali a oproti možnosti žalovať nemajetkovú ujmu je to bagatelizovaná suma. Navrhol žalobe

vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

23. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na tomto pojednávaní v záverečnom prednese uviedol, že čo
sa týka nemajetkovej ujmy do výšky päť miliónov eur uviedol, že ide len o poistné limity, nie o priznávané
výšky nemajetkových súm. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/19/2018, kde po dovolaní bol

zrušený rozsudok KS, ktorý vyjadril v tomto rozhodnutí NS SR právne názory k výške nemajetkovej
ujmy s tým, že voľná úvaha nie je ľubovôľou súdu. Rovnako tak poukázal na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 6NCdo/15/2012, ktoré opätovne zdôraznilo, že voľná úvaha nie je postavená na ľubovôli súdu, resp.
sudcu, pričom musí ísť o úvahu postavenú na jasných pravidlách. Ďalej konštatoval, že podľa zákona oodškodňovaní osôb o poškodených násilnými trestnými činmi nárok na odškodnenie v zmysle § 5 ods. 1
tohto predpisu predstavuje max. 50násobok minimálnej mzdy a ak ide o viac poškodených delia si tento
nárok rovnými dielom. Záverom poukázal na nariadenie č. 278/2017, kde v § 1 ods. 1 na rok 2018 bola

minimálna mzda stanovená na sumu 480 eur, čo pri maximálnom vynásobení krát 50 predstavuje sumu
24.000 eur, pričom podotkol, že ide o náhradu, resp. odškodnenie pri úmyselnom trestnom čine, kdežto
pri nedbanlivostnom trestnom čine by to nemalo byť viac. Navrhol ak by súd zaviazal žalovaných na
náhradu nejakej čiastky vychádzať z týchto úvah. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania,
nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

24. Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 29.5.2019 vo
vzťahu k žalobkyni v 3. rade (matka nebohého M. I.) vyplýva, že táto prežila akútnu stresovú reakciu,
pričom bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení 7 dní.

25. Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie B.. X. Ř. z 6.10.2020 vyplýva, že žalobkyňa v 3. rade

je diagnostikovaná depresívnou epizódou a pretrváva u nej strach a jej deti.

26. Z lekárskej správy internej a kardiologickej ambulancie KRUSKAMED, s.r.o. zo dňa 7.2.2020 vo
vzťahu k žalobkyni v 7. rade (matka nebohého B. B.) vyplýva, že táto sa trápi, je plačlivá a je sledovaná
na psychiatrii.

27. Z lekárskych správ psychiatrických ambulancií B.. X. Ř. z 3.4.2020 ako aj z lekárskej správy B.. X.
B. z 7.11.2019 vyplýva, že žalobkyňa v 7. rade sa necíti dobre, nemôže pozerať na kľučky, pripomína
jej to syna, stále ho čaká, nevie, či sa neobjaví vo dverách. Je plačlivá, keď vidí deti v jeho veku, má
pocit, že aj on je tam.

28. Z lekárskych správ psychiatrickej ambulancie B.. X. B. z 7.11.2019 a 3.4.2020 vyplýva, že žalobca v
6. rade (otec nebohého B. B.) je diagnostikovaný reaktívnou depresívnou poruchou. Keď išli deti zo škôl,
nemohol sa na nich pozerať, stále je v strachu o deti, všade chodí za 10-ročným synom, bojí sa oňho.

29. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa nasledovných právnych ustanovení:

30. Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok každé ustanovenie tohto zákona
jepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejnýmporiadkom,princípmi,naktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť

pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

31. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

32. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

33. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

34. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

35. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

36. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.37. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

38. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

39. Vo vzťahu k námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade tu súd prvej inštancie
poukazuje na viackrát spomínané rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v rozsudku C-22/2012 N.
proti U. M. a S. N., kde bolo konštatované, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym

osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného
za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Je nesporným, že žalovaný
v 2. rade mal ako vodič vozidla v čase dopravnej nehode uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v 1. rade, pričom
táto otázka nebola v konaní vôbec sporná, pričom práve z tohto poistného vzťahu plynie pasívna vecná

legitimácia žalovaného v 1. rade. Rovnako tak sa súd prvej inštancie stotožňuje s názorom, že pasívna
vecná legitimácia žalovanej v 1. rade je daná aj § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom
poistení.

40. Čo sa týka námietky miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu žalovaným v 1. rade, súd prvej inštancie

konštatuje, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná § 19 písm. b) Csp, teda túto námietku mal s
ohľadom na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v okrese Prešov, za nedôvodnú.

41. Aj keď podľa rozhodnutia dovolacieho súdu - Najvyššieho súdu SR, 4Cdo 168/2009 zo dňa
20.4.2011, resp. 3 Cdo 176/2012 z 26.9.2013 pod pojem škody pre účely zákona č. 381/2011 Z. z. nie

je možné podradiť i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spočívajúci v strate blízkej osoby, súd prvej
inštancie posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade odlišne a naopak zaviazal ho solidárne na
plnenie.

42. Súd prvej inštancie sa stotožnil s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 31.3.2016 sp. zn.

21Co/60/2015 v tom zmysle, že pri aplikácii všetkých výkladových metód nielen jednej izolovane je
dôvodný záver, že Slovenská práva úprava obsahuje povinnosť poisťovne z povinného zmluvného
poistenia nahradiť aj nemajetkovú škodu na zdraví, pričom súd prvej inštancie má vedomosť o
argumentácii iných súdov o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie poisťovne v konaniach o náhradu
nemajetkovej ujmy (rozsudok NS SR 3Cdo/301/2012 z 31.3.2016).

43. Na tomto mieste je však podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné poukázať na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 666/2016-36 zo dňa 11.10.2016, ktorým bola odmietnutá
sťažnosť sťažovateľa - poisťovne ako zjavne neopodstatnená. V tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR
je konštatované, že rozsudok Súdneho dvora vo veci C-22/12 je potrebné vykladať v tom zmysle, že

pojem škoda použitý v zákone o povinnom zmluvnom poistení, je potrebné vykladať extenzívne, pričom
tento záver sa nepovažuje za arbitrárny ani inak ústavne neudržateľný. Interpretačná snaha sťažovateľa
v relácii k záverečnej časti právnej veci rozsudku Súdneho dvora vo veci C-22/12, v ktorej sa odkazuje
na vnútroštátnu právnu úpravu, je podľa názoru Ústavného súdu SR účelová a márna. Súdny dvor v
bode 58. odôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, že české (i slovenské) vnútroštátne hmotné právo o

zodpovednosti za škodu sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy a to z ohľadom na skutočnosť,
že zodpovednosť za nemajetkovú ujmu vznikla na základe dopravnej nehody a má občiansko-právnu
povahu.44. Súd prvej inštancie vníma, že Ústavný súd SR nie je súdom všeobecným, avšak vzhľadom na nie
úplnú jednotnosť v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je bezpochyby jeho právny názor možné
akceptovať ako rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 4 ods. 2 Civilného sporového

poriadku.

45. S ohľadom uvedené mal preto súd prvej inštancie za to, že náhrada nemajetkovej ujmy má byť
hradená z povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzatvorený žalovaný v 2. rade so žalovaným v 1.
rade. K tejto otázke ešte záverom súd prvej inštancie poukazuje a stotožňuje sa s právnym názorom

uvedeným v uznesení KS PO sp. zn. 6Co/127/2010 zo dňa 28.10.2013, podľa ktorého: ,,za stavu, že
právo umožňuje žalobkyni požadovať náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný záver, že takáto náhrada
nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Právna úprava, ktorá by
tomuto odporovala bráni naplneniu podstaty tzv. motorových smerníc Európskej únie a takáto právna
úprava sa nesmie použiť.“

46. Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Také údaje,
ako pohlavie, meno alebo sexuálna orientácia sú významnými prvkami osobnej sféry chránené
čl. 8 Dohovoru . Na duševné zdravie
sa musí tiež prihliadať ako na dôležitú súčasť súkromného života spojenú s morálnou

integritou. Čl. 8 chráni právo na
identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
a s okolitým svetom. Zachovanie duševnej stability je v tomto kontexte neopomenuteľnou
predbežnou podmienkou na účinné využívanie práva na rešpektovanie súkromného života (Ro ESĽP,

čl. 8 Dohovoru - Bensaid v. Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo 6. 2. 2001, sťažnosť č. 44599/1998).

47. Za zásah do súkromia časť súdnej praxe považuje aj privodenie smrti niektorej z blízkych osôb

(§ 116 OZ ). Spôsobenie úmrtia
člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny. Primeraným zadosťučinením je v
tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

48. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba
domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i
podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia
tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, lebo právo na
súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli

aj ust. § 11 OZ (Uznesenie KS v
Košiciach z 13. 10. 2005, sp. zn. 1 Co 201/2005).

49. V rozsudku zo 17. februára 2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol,

že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahudoprávanasúkromiedruhejztýchtoosôb.Takýmtoprotiprávnymzásahomtretejosobydopráva
na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma,
ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca

inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra.
Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo
forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou“. Na
inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zásah do
emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého

je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti“.50. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.
septembra 2013: „Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú

vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená
analógia. Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného
prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný
prípad. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú

ujmu spôsobenú na osobnostných právach fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú
obsahom a účelom najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v
majetkovej sfére poškodeného (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).“

51. V prejedávanej veci súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch žalobcom v 1.
až 9. rade (rodičia a súrodenci obetí dopravnej nehody).

52. Potrebné bolo po vyššie uvedených právnych záveroch zaoberať sa výškou náhrady nemajetkovej
ujmy, pričom súd prvej inštancie vychádzal z dostupnej judikatúry, z ktorej príkladmo uvádza :

53. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/30/2012, zo dňa 29. novembra 2012, bola

žalobcovi priznaná suma 30.000 eur (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku úmrtia blízkej
osoby pri dopravnej nehode).

54. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. júna 2011 č. k. 12 C 385/2008-194 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 23.000 eur a žalobu vo zvyšku zamietol. Na odvolanie

žalovanej proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo 4. júna 2012 sp. zn. 6 Co 111/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil. Rozhodnutia súdov vychádzali zo skutkového stavu, pri ktorom došlo dňa 30 decembra 2005
na diaľnici D1 ku kolízii medzi nákladným motorovým vozidlom s cisternovým návesom a osobným
vozidlom, pričom došlo k smrteľnému zraneniu vodiča osobného motorového vozidla (syna žalobcu),

jeho spolujazdkyne (manželky žalobcu) a k ťažkým zraneniam samotného žalobcu; syn a manželka
žalobcu svojim zraneniam podľahli. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).

55. Okresný súd Trnava rozsudkom z 28. apríla 2010 č. k. 37 C 178/2009-73 určil, že odporca tým,

že dňa 24.5.2007 viedol svoje vozidlo a nevenoval sa plne vedeniu vozidla a náležite nesledoval
situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho si nevšimol chodkyňu prechádzajúcu po prechode pre
chodcov a ľavou prednou stranou vozidla do nej narazil, následkom čoho na následky zranení z tejto
dopravnej nehody zomrela, zasiahol do osobnostných práv navrhovateľov, do ich práva na súkromie a
rodinný život. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ (rodičom zomrelej) nemajetkovú

ujmu, každému vo výške 6.000 eur a navrhovateľom 3/ a 4/ (súrodencom zomrelej) nemajetkovú ujmu
každému vo výške 2.000 eur. Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ rozsudkom zo
16. marca 2011 sp. zn. 11 Co 90/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia
nemajetkovej ujmy navrhovateľov 1/ a 2/ tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/
sumu 15.000 eur a navrhovateľke 2/ sumu 15.000 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Následne Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 4 Cdo 139/2011 zo dňa 30.10.2012 zamietol
dovolanie žalovaného.

56. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20 Co 183/2014 zo dňa 26.5.2015 bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21. 2. 2014 č. k. 5C 38/2012-159 vo vyhovujúcom

výroku a vo výroku o trovách konania, pričom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade
k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu 15.000 eur, žalobcovi v 2/ rade
sumu 15.000 eur a žalobcovi v 3/ rade sumu 5.000 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, nakoľko žalobcovia uplatnené nároky odôvodnili tragickou udalosťou - úmrtím syna žalobcov
v 1/ a 2/ rade a brata žalobcu v 3/ rade v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21.1. 2010.

57. Výška sumy prichádzajúca do úvahy ako kompenzácia nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch
však nemôže byť neobmedzená. Vzhľadom na uvedenú judikatúru ako aj zohľadňujúc vzťahy v rodine
mal súd prvej inštancie za to, že osobou ktorá trpí pri strate dieťaťa najviac je pozostalý rodič.58. V prejednávanej veci prišli žalobcovia v 1. a 3. rade (S. X. Y. I.) o syna, preto súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade na solidárne plnenie vo výške 15.000 eur každému z rodičov.

59. Rovnako tak žalobcovia v 6. a 7. rade (B. X. X. B.) prišli o syna, preto súd z dôvodov uvedených
vyššie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na solidárne plnenie vo výške 15.000 eur každému z rodičov.

60. Strata detí bola pre rodičov mimoriadne bolestivá, čo deklarovali aj vo svojich výpovediach na

pojednávaní. O ich stave svedčí aj fakt, že obe matky po nebohých, ako aj otec nebohého B. B., boli
nútení vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc, aby sa vyrovnali so stratou ich detí. Napokon aj počas
samotného pojednávania bola atmosféra vypätá, rodičia plakali a celkovo očividne ťažko niesli svoju
stratu.

61. Vo vzťahu k žalobcom v 2. a 4. rade (brat a sestra nebohého M. I.) súd prvej inštancie o výške

uplatneného nároku rozhodol tak, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na solidárne plnenie vo výške
po 5.000 eur v prospech každého zo súrodencov.

62. Rovnako tak vo vzťahu k žalobcom v 5., 8. a 9. rade (sestry a brat nebohého B. B.) súd prvej inštancie
o výške uplatneného nároku rozhodol tak, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na solidárne plnenie vo

výške po 5.000 eur v prospech každého zo súrodencov.

63. Čo sa týka vzťahu súrodeneckého, tento bol zo strany pozostalých popísaný vo vzťahu k nebohým
ako vrelý, bezproblémový, avšak súd mal za to, že napriek strate súrodenca, predsa len je to rodič
dieťaťa, ktorý pociťuje stratu ako intenzívnejšiu.

64. Celkovo však súd vnímal atmosféru vzťahov medzi pozostalými členmi rodiny a nebohými ako
nenarušenú, súdržnú a medzi jednotlivými členmi rodiny ako podporujúcu a prajnú.

65. Vo vzťahu k žalobkyni v 8. rade súd poznamenáva, že ide o sestru nebohého B. B., avšak súd

vzhľadom na jej postihnutie k výsluchu nepristúpil (s čím súhlasili právni zástupcovia strán sporu),
pričomjejrovnakoakoostatnýmsúrodencompriznalnáhradunemajetkovejujmyvrovnakejsume(5.000
eur), pretože vzhľadom na toto jej postihnutie nechcel devalvovať, aj vo vzťahu k ostatným príbuzným,
hodnotu jej straty.

66. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe v časti ako to vyplýva z priznaných súm nemajetkovej ujmy
voči jednotlivým členom rodiny - žalobcom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

67.Záveromsúdprvejinštanciepovažujezapotrebnéeštepodotknúť,žežalovanýmv1.radenamietaná
skutočnosť, či nebohí z dopravnej nehody boli pripútaní, bola vyvrátená oboznámením z trestného spisu

tunajšiehosúdusp.zn.4T/30/2019protiobžalovanémuT.Ž.,znaleckéhoposudkuč.X/XXXXH.Y..W.O.
z odvetvia cestnej dopravy, kde na strane 8 posudku je uvedené, že v zápisnici z výsluchu obžalovaného
vyplýva, že tento bol pripútaný bezpečnostným pásom, rovnako tak jeho spolujazdec. Nevedel uviesť, či
všetci boli pripútaní, ale vo výpovedi konštatoval, že asi áno. Dôkazom opaku táto skutočnosť vyvrátená
nebola ani z trestného spisu nevyplývala, čo vzal právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní

na vedomie.

68. Súd prvej inštancie si neosobuje právo priblížiť sa k reálnej strate a bolesti žalobcov spôsobenou
predmetnou dopravnou nehodou súc si vedomý faktu, že peňažné prostriedky v akejkoľvek výške nie
sú spôsobilé zhojiť nezvratný následok. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že výška nemajetkovej

ujmy tak, ako bola ustálená, je súladná s doterajšou rozhodovacou praxou súdov a je primeraná,
všetko v svetle tej skutočnosti, že v prejednávanom prípade ide o situáciu, kde obeťami dopravnej
nehody boli otec a syn z jednej fungujúcej rodiny. Je nesporné, že obe rodiny ako celky utrpela
stratu, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou,
vždy však s prihliadnutím na zákonné kritéria závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k

neoprávnenémuzásahudoosobnostidošlo.Určeniekonkrétnejvýškynáhradypotommusízohľadňovať
všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a trvanie. V tejtosúvislosti je nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú spravidla ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v
zásade ničím nereparovateľnú.

69. K námietkam žalovaného v 1. rade je záverom už len potrebné dodať, že smrť dvoch osôb - synov
a bratov žalobcov bola nepochybne nečakaná, tragická, žalobcami nezavinená udalosť, ktorá do ich
života zasiahla a nenávratne pretrhla doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili možnosť realizovať a ďalej
rozvíjať svoj rodinný život vo vzťahu k nebohým. Žalobcovia v tejto súvislosti pomerne podrobne popísali
charakter vzťahov existujúcich medzi nimi a pozostalými.

70. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, citovaných právnych ustanovení a uvedených
záverov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

74. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mala žalobkyňa

plný úspech, preto má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.