Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200392
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200392.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu spoločnosti
4 SPORT, s. r. o., so sídlom Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 478 369, zastúpeného konateľom
spoločnosti B.. Y. R., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou IUTISTICO s. r. o., so sídlom
Cimborkova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného zo dňa 13.mája 2020 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa

24.02.2020 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil
rozdiel dane v sume 13 138,41 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014
daňovému subjektu 4 SPORT s.r.o., Jazdecká 1/A, Prešov, potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia žalovaný odôvodnil poukazom na odvolanie daňového subjektu, v ktorom
argumentoval tým, že správca dane vychádzal pri vydaní rozhodnutia z nedostatočne a nesprávne
zisteného skutkového stavu veci z dôkazov, ktoré boli získané v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi a postup správcu dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia podľa daňového
subjektu je v rozpore so zákonom.
Daňový subjekt vo svojom odvolaní namietal neuznanie nákladu vo výške 2 742,50 eur na základe
zaúčtovaných faktúr za vykonané práce na stavbe a faktúry z 13.02.2014 za opravu elektroinštalácie
na obytnom dome na Fučíkovej ulici z dôvodu, že daňový subjekt nemal budovu vo vlastníctve ani v
prenájme. Pri zadávaní objednávky podľa daňového subjektu na práce bola pracovníkom daňového
subjektu omylom uvedená adresa Fučíková 20 a práce boli vykonávané na budove Ul. Komenského 15.

Ďalej daňový subjekt namietal neuznanie odpisov motorového vozidla správcom dane, pri ktorom
správca dane vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že daňový subjekt nepoužíval motorové vozidlo ŠKODA SUPERB ELEGANCE, evidenčné číslo
R. na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov.V ďalšej časti odvolania daňový subjekt sa vyjadruje k zisteniam týkajúcich sa evidovania tržieb, výnosov
elektronickými registračnými pokladnicami. V odvolaní namietal, že správca dane vychádzal zo záverov
vyplývajúcich z technických expertíz z roku 2017 vykonaných Colným úradom Bratislava.

3. Daňový subjekt v odvolaní namietal, že mu zo strany colného úradu nebol daný žiadny priestor vyjadriť
sa k technickým expertízam a týmto postupom mu bol odopretý výkon základných procesných práv.
Ďalej poukázal na to, že colný úrad rozhodol o prepadnutí zaistených ERP a následne uložil daňovému
subjektu pokutu a uložením pokuty bolo konanie pred colným úradom ukončené. Daňový subjekt

bol s technickými expertízami a doplnenými technickými expertízami oboznámený až správcom dane
14.06.2019. Ďalej v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonných
rozhodnutícolnéhoúradu,čojevrozporesustanovením§24ods.4Daňovéhoporiadku.Daňovýsubjekt
považujenapadnutérozhodnutiezapredčasnéanezákonnéajzdôvodu,žedoposiaľnebolorozhodnuté
o jeho podnete zaslanom na colný úrad. Citoval príslušné ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku a
uviedol, že v tomto prípade existovali osobitné okolnosti prípadu, ktoré si vyžadovali prerušenie konania

tak, aby lehota prerušenia bola primeraná vzhľadom na dôvody prerušenia. Navrhol odvolaciemu orgánu
rozhodnutie správcu dane zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný po preskúmaní predloženého spisového materiálu a v odvolaní uvádzaných skutočností
zistil tento skutkový stav.

Daňový subjekt podal 16.03.2015 daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2014, v ktorom vykázal výsledok hospodárenia stratu 20 040,22 eur a základ dane 7 838,44
eur.
Správca dane vykonal daňovému subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2014, vyhotovil Protokol z 22.07.2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol

doručený daňovému subjektu 23.07.2019, ku ktorému predložil daňový subjekt vyjadrenie 09.08.2019.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia následne správcu dane boli závery
po vykonanej kontrole dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 o zahrnutí
nákladov do daňových nákladov v rozpore s ustanovením 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. t) zákona č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) a o nezahrnutí tržieb do výnosov v

rozpore s ustanovením § 2 písm. f) a písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z.

5. Ďalej poukázal žalovaný na priebeh vykonaného dokazovania správcom dane, pričom správca dane
preverením predložených dokladov zistil, že daňový subjekt zúčtoval na ťarchu opravy a údržba budovy
dodávateľskú Faktúru č. W z 28.02.2014, od dodávateľa G. G. - PLYNOMA ako vyúčtovanie vykonaných

prác na Ul. Fučíkova 20 v Prešove, ako aj dodávateľskú Faktúru č. XXXX/X/XXX z 13.02.2014 od
dodávateľa B.. G. G. - MOVYROB za opravu elektroinštalácie na obytnom dome na Fučíkovej ulici v
Prešove v sume 1 333,08 eur. Správca dane zistil, že daňový subjekt nemá vo vlastníctve ani v nájme
žiadny objekt na Fučíkovej ulici v Prešove.

6. Daňový subjekt zúčtoval na ťarchu účtu odpisy nehmotného a hmotného investičného majetku, odpis
motorového vozidla ŠKODA SUPERB ELEGANCE 2.0 TDI, evidenčné číslo: R. XXXI., daňové odpisy za
rok2014vsume4355,00eur.UvedenévozidlodaňovýsubjektnazákladeZmluvyovýpožičkevypožičal
na obdobie od 11.02.2014 do 31.12.2015 G.. B. I., G. XX, R., za účelom realizácie marketingových
činností pre daňový subjekt. Pri kontrole účtovných dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt

uvedené motorové vozidlo nepoužíval na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. G.. B. I. nebol
v roku 2014 zamestnancom daňového subjektu a nevykonával ani ako podnikateľ žiadnu činnosť pre
daňový subjekt.

7. Ďalej správcovi dane dňa 17.08.2018 Colný úrad Prešov doručil podnet na vykonanie daňovej kontroly

dane z príjmov právnickej osoby u daňového subjektu, pričom súčasťou uvedeného podnetu boli okrem
iného aj technické expertízy ERP zo dňa 23.05.2017, doplnené zo dňa 05.12.2017.
Správca dane kontrolou výnosov u daňového subjektu zistil, že Colný úrad v Prešove vykonal dňa
22.02.2016 miestne zisťovanie na prevádzke daňového subjektu Reštaurácia BOWLING pri trati,
Jazdecká 1/A, Prešov, pričom predmetom miestneho zisťovania bola kontrola dodržiavania ustanovení

zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.
Z miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica. Na certifikáte preverovaných ERP/FT bol uvedený
výrobca a distribútor VAROS TRADE, s.r.o. Trnava a v knihách ERP bola uvedená servisná organizácia
B.. B. G. - A., L. 6, D.. Dňa 24.02.2016 Colný úrad Prešov vydal rozhodnutie o zabezpečeníelektronických ERP a následne 29.02.2016 Colný úrad Prešov zaslal žiadosť na oddelenie certifikácie
a forenznej analýzy Colného úradu Bratislava Žiadosť o vykonanie technických expertíz ERP č.
209910/2016. Zároveň Colný úrad Prešov vydal 15.06.2017 rozhodnutie o prepadnutí ERP, ktoré

bolo daňovému subjektu doručené 20.06.2017 a dňa 02.08.2017 Colný úrad Prešov zaslal daňovému
subjektu oznámenie o začatí daňového konania v právnej veci podozrenia z porušenia daňových
predpisov a vyzval ho na podanie písomného vyjadrenia, ktoré daňový subjekt prevzal 08.08.2017, ku
ktorému sa nevyjadril.

8. Dňa 14.09.2017 CÚ Prešov vydal Rozhodnutie o uložení pokuty č. XXXXXXX/XXXX za porušenie
ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. z dôvodu, že uvedené ERP nezabezpečili zhodu čísel
údajov položiek cien a celkovej platby na pokladničných dokladoch s údajmi v prevádzkovej pamäti,
z ktorých boli vyhotovené denné uzávierka, ďalej neumožňovali vytlačenie pokladničných dokladov
podľa písm. a) ôsmeho bodu z ich súčasných záznamov v prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím
údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiškálnej pamäti a vyhotovenie dennej

uzávierky zo všetkých údajov prevádzkovej pamäti, ktoré sú výsledkom finančných operácií týkajúcich
sa predaja tovaru alebo poskytnutie služby s tým, že súhrnné údaje pri vyhotovení dennej uzávierky
sa uložia do fiškálnej pamäte a súčasne sa vymažú z prevádzkovej pamäte tak, aby pri vyhotovovaní
ďalšej dennej uzávierky nemohlo dôjsť k opätovnému uloženiu rovnakých údajov do fiškálnej pamäte a
elektronické registračné pokladnice musia umožňovať vyhotovenie prehľadovej uzávierky, ktoré údaje

sú informatívne od začiatku predaja alebo poskytnutia služby v danom dni, až do času vyhotovenia
prehľadovej uzávierky, pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiškálnej pamäte, čo bolo potvrdené
technickými expertízami vyhotovenými Colným úradom Bratislava, oddelením certifikácie a forenznej
analýzy.

9. Dňa 11.12.2017 bola na CÚ doručená technická expertíza a kontrolou ERP s DKP bol z počítača
vybratý pevný disk, pričom na základe informácií získaných pri technickej expertíze zabezpečených
ERP bolo preukázané, že existujú vizuálne rozdiely medzi pokladničnými dokladmi, ktoré sú korektne
zachytené v kontrolných záznamoch a dokladmi, ktoré boli tlačené cez fiškálnu tlačiareň a cez
program Jantar 2000, ale nie sú zachytené v kontrolných záznamoch, len v súbore debug.txt a v

jednotlivých textových súboroch v adresáre „zurnaly“. Na zabezpečenie ERP boli tlačené doklady, ktoré
svojim vizuálnom mali napodobňovať pokladničné doklady, tieto doklady boli tlačené prostredníctvom
nadradeného programového vybavenia Jantar 2000. Obsluha zabezpečenej ERP, ktorá evidovala tržby
cez program Jantar 2000, musela vedieť o skrytej funkcionalite nadradeného pokladničného programu.
Skrytú funkciu na tlač falošných pokladničných dokladov totiž aktívne využíval minimálne od roku 2014,

konkrétne doklad 6/489 z 22.01.2014 o 10:26, kedy je po prvýkrát v súbore debug.txt zaznamenané
použitie sekvencie ANAZAN na konci dokladu, ktorý je v súbore hotovosť.txt uložený pod príznakom „P“.
Kontrolou ERP s DKP XXXXXXXXXXXXXXXX bolo zistené krátenie tržieb za rok 2014 v celkovej sume
28 075,17 eur a kontrolou ERP s DKP XXXXXXXXXXXXXXXX bolo zistené krátenie tržieb za rok 2014
v celkovej sume 38 989,12 eur. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy a v napadnutom rozhodnutí

uviedol, že pokladničné doklady za všetky ERP v celkovej sume 57 875,05 eur predstavujú tržby
daňového subjektu za zdaňovacie obdobie roka 2014, ktoré mal daňový subjekt zahrnúť do výnosov na
účtoch účtovnej triedy 6. O uvedenú sumu 57 875,05 eur daňový subjekt neoprávnene krátil výnosy a
tým i výsledok hospodárenia. Nezahrnutím uvedených príjmov do zdaniteľných príjmov porušil daňový
subjekt ustanovenia § 2 písm. f) a písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z.

10.Správcadanedňa14.06.2019oboznámildaňovýsubjektspredbežnýmivýsledkamidaňovejkontroly
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, ako aj výsledkami technických
expertíz ERP s DKP a o možnosti vyjadrenia sa daňovému subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm.
f) Daňového poriadku. Dňa 27.06.2019 daňový subjekt doručil elektronicky vyjadrenie k zisteným

skutočnostiam, k výdavkom na opravu budovy na Fučíkovej ulici, ako aj k odpisom motorového vozidla
a k zisteniam colným úradom. Uviedol, že z colného úradu obdŕžal iba oznámenie o začatí daňového
konania. Expertíza, ktorá bola súčasťou zápisnice, mu nebola doručená. Správca dane vypracoval
Protokol z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 dňa
22.07.2019, ku ktorému sa vyjadril daňový subjekt 09.08.2019.

Ďalej na ústnom pojednávaní 28.08.2019 sa vyjadril daňový subjekt k pripomienkam a dôkazom
predložených daňovým subjektom k protokolu a následne vydal správca dane rozhodnutie.11. V napadnutom rozhodnutí správca dane uviedol, že do daňových nákladov neuznal náklady, ktoré
sa týkali opravy budovy na Fučíkovej ulici, pretože tieto výdavky posúdil na základe ich skutočného
obsahu prihliadnuc na doklady predložené daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly, ktorou

daňový subjekt ako objednávateľ objednal u dodávateľa B.. G. G., D. elektroinštalačné práce - oprava
elektroinštalácie v obytnom dome na Fučíkovej ulici v celkovej sume 1 263,10 eur. Súpis prác a
materiálu bol vykonaný pod č. 4/4/2014 dodávateľa na stavbe obytný dom Fučíkova, Prešov oprava
elektroinštalácie, Záznam o odovzdaní a prevzatí prác, dodávateľská Faktúra č. XXXX/X/XXX zo dňa
13.02.2014 - interné číslo faktúry ID DFS XXXX-XX za opravu elektroinštalácie na obytnom dome

Fučíkova ulica, Prešov v celkovej sume 1 599,70 eur, DPH 266,62 eur. Ďalej položkovité vyúčtované
vydané zhotoviteľom prác G. G. - PLYNOMA Prešov, kde ako stavba bola uvedená Fučíkova 20 a toto
vyúčtovanie bolo súčasťou Faktúry č. W z 28.02.2014, pričom správca dane konštatoval, že uvedený
náklad nesúvisí so zdaniteľným príjmom daňového subjektu, nakoľko daňový subjekt v roku 2014 nemal
na Fučíkovej ulici v Prešove vo vlastníctve, resp. v prenájme žiadne bytové alebo nebytové priestory,
ktoré by využíval na svoju podnikateľskú činnosť.

12. K e-mailovej dokumentácii, ktorú predložil daňový subjekt za účelom preukázania oprávnenosti
zahrnutia odpisov z motorového vozidla, ktoré daňový subjekt vypožičal na základe uzavretej zmluvy
o výpožičke G.. B. I., R. z dôvodu využívania vozidla v súvislosti so zabezpečením zdaniteľných
príjmov daňového subjektu správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že všetky predložené

doklady sa týkali obdobia od 29.05.2015 do 10.06.2015, pričom predmetom kontroly dane z príjmov
právnickej osoby, ktorú vykonal správca dane u daňového subjektu, bolo zdaniteľné obdobie roka 2014.
Vnapadnutomrozhodnutísprávcadaneuviedol,žedaňovýsubjektvuvedenýchprípadochnepreukázal,
že sa jedná o daňové výdavky definované v ustanovení § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.

13. K oblasti nezahrnutia tržieb z ERP do výnosov vychádzal správca dane z dokladov, dokumentov
a údajov uvedených na externých nosičoch dát predložených CÚ Prešov, pričom daňový subjekt vo
vyjadrení nepredložil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mali vplyv na posúdenie výšky tržieb z
ERP. V napadnutom rozhodnutí správca dne uviedol, že nezahrnutím vyčíslených tržieb z ERP vo výške
57 875,05 eur do zdaniteľných príjmov porušil daňový subjekt ustanovenia § 2 písm. f) a písm. h) zákona

č. 595/2003 Z. z. Daňový subjekt zaslal správcovi dane dňa 06.09.2019 návrh na prerušenie konania z
dôvodu, že čaká na odpoveď na podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorý
zaslal na Colný úrad Prešov, správca dane k uvedenému uviedol, že neobdŕžal žiadne vyjadrenie CÚ
a preto postupoval v zmysle ustanovenia §68 ods. 3 Daňového poriadku a predložil vec odvolaciemu
orgánu.

Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán k zisteniam a záverom správcu dane, ako aj k námietkam
daňového subjektu ďalej v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku, ako aj zákona
č. 595/2003 Z. z. a následne sa vyjadril k námietkam daňového subjektu.

14. Odvolací orgán argumentoval ďalej tým, že správca dane pri posudzovaní daňového nákladu na

opravu budovy na Fučíkovej ulici v Prešove zobral do úvahy všetky skutočnosti, ktoré získal v priebehu
výkonu daňovej kontroly. Správca dane posudzoval účtovné doklady preukazujúce vykonanie opravných
prácajnaprenajatejbudovenaUl.Komenskéhoč.15,kdebolvýkonprácrealizovanýnazákladezmluvy
o prenájme, v ktorej bola táto činnosť dohodnutá. Správca dane oprávnene do daňových nákladov
neuznal náklady, ktoré sa týkali opravy budovy na Fučíkovej ulici v Prešove jednak z dôvodu, že

daňový subjekt nepreukázal, že mal vo vlastnícke, resp. v prenájme bytové alebo nebytové priestory,
ktoré využíval na svoju podnikateľskú činnosť- Pritom správca dane náklady na opravy vykonané na
tejto budove posúdil ako nedaňové prihliadnuc na doklady predložené daňovým subjektom v priebehu
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roka 2014. Argumentoval ďalej správca dane tým, že daňový
subjekt objednal u dodávateľa B. G. G. elektroinštalačné práce v obytnom dobe Fučíkova ulica, ako aj

položkovité vyúčtovanie vydané zhotoviteľom prác G. G. - PLYNOMA na stavbe Fučíkova 20, ako súčasť
faktúry z 28.02.2014 č. W pričom správca dane konštatoval, že uvedený náklad nesúvisí so zdaniteľným
príjmom daňového subjektu, nakoľko daňový subjekt v roku 2014 nemal na Fučíkovej ulici vo vlastníctve,
ani v prenájme bytové, resp. nebytové priestory.
Finančné riaditeľstvo vyhodnotilo uvedenú námietku odvolateľa ako neopodstatnenú, pretože daňový

subjekt akceptoval uvedenie adresy výkonu oprávarenských prác na Fučíkovej ulici a na všetkých
uvedených dokladoch a podkladoch. Správcovi dane nepreukázal, že od prevzatia vykonaných prác
reklamoval uvedenie nesprávneho miesta opráv u svojich dodávateľov, ale ešte sám žiadal od správcu
dane, aby vykonaním miestneho zisťovania preukázal, že účtované práce boli skutočne vykonané naprenajatejbudovenaKomenskéhoulici.Finančnériaditeľstvoďalejuviedlo,ževdaňovomkonaníneplatí
vyhľadávacia zásada, pričom správca dane nemá absolútnu povinnosť vyhľadávať dôkazy dovtedy,
pokým sa bezpochyby preukáže a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadom ním uvádzaných a

správcom dane preverovaných skutočností, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť
daňový subjekt, ale platí zásada prejednávacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná
predložené dôkazy daňovým subjektom.

15. K námietke daňového subjektu, že správcovi dane poskytol ako dôkaz e-mailovú dokumentáciu,

ktorá preukazuje, že G.. B. I. vykonával pre daňový subjekt organizačné činnosti v súvislosti s
organizovaním športových podujatí, odvolací orgán uviedol, že daňový subjekt si uplatnil v nákladoch
odpis motorového vozidla ŠKODA SUPERB ELEGANCE 2,0 TDI, evidenčné číslo: R. vo výške 4 355,00
eur, preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Daňovým subjektom predložená e-mailová dokumentácia mala preukázať zabezpečenie
príjmov daňového subjektu a týkala sa roka 2015, konkrétne obdobia od 29.05.2015 do 10.06.2015.

Preto finančné riaditeľstvo vyhodnotilo námietku daňového subjektu ako neopodstatnenú.

16. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z predloženého administratívneho spisu zistil, že správca dane
žiadal daňový subjekt o predloženie účtovnej evidencie v elektronickej podobe, pričom daňový subjekt
evidenciu nepredložil a nepredložil ani údaje z fiškálnych pamätí registrovaných ERP v elektronickej

podobe, čo zdôvodnil tým, že CÚ Prešov predmetné ERP používané v roku 2014 zabezpečil, poslal
na expertízu a následne udelil pokutu za porušenie ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. a ERP mu
neboli vrátené. Ďalej poukázal žalovaný na postup CÚ v súvislosti so zadržanými ERP a pokiaľ na
ústnom pojednávaní daňový subjekt dňa 28.08.2019 namietal postup CÚ v rozpore s ním uvádzaným
ustanovením § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 89/2008 Z.z., ktorý však nadobudol platnosť 01.01.2018,

ustanovenie uvedeného paragrafu v znení do 31.12.2017 umožňovalo vykonanie technickej expertízy
ERP CÚ Bratislava. Daňový subjekt na ústnom pojednávaní nepredložil žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré by mali vplyv na posúdenie výšky tržieb v ERP, pričom konateľka daňového subjektu
nazrela do spisu dňa 04.09.2019, o čom správca dane spísal úradný záznam.
Pokiaľ daňový subjekt namietal v odvolaní, že mu zo strany CÚ nebol daný žiadny priestor vyjadriť

sa k technickým expertízam a týmto postupom mu bol odopretý výkon základných procesných práv, k
tejto námietke odvolací orgán uviedol, že CÚ poučil daňový subjekt o možnosti podať voči uvedenému
rozhodnutiu odvolanie, čo vyplýva z predloženého administratívneho spisu a daňový subjekt uvedenú
zákonnú možnosť nevyužil.

17. Ďalej daňový subjekt v odvolaní namietal, že správca dane vydal rozhodnutie na základe
nezákonných rozhodnutí colného úradu, čo je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku.
Žalovaný k uvedenej námietke uviedol, že správca dane mal ku kontrole príjmov daňového subjektu
podliehajúcich zdaneniu k dispozícii okrem účtovných dokladov aj zápisnicu o miestnom zisťovaní
CÚ Prešov zameranú na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. vykonaných v

prevádzke daňového subjektu Reštaurácia BOWLING pri trati, Jazdecká 1/A, Prešov, z ktorej vyplynulo,
že vydané pokladničné doklady neboli uložené v kontrolných záznamoch ERP. Na základe vyhodnotenia
údajov v kontrolných záznamoch vzniklo dôvodné podozrenie, že ERP daňového subjektu s DPK
XXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXXXX nezabezpečili zhodu čísel
údajov položiek cien a celkovej platnej ceny na pokladničných dokladoch s údajmi v prevádzkovej

pamäti, z ktorých boli vyhotovené denné uzávierky, ktoré neumožňovali vytlačenie pokladničných
dokladov s ich súčasným záznamom prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto
dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiškálnej pamäti a vyhotovenie dennej uzávierky zo všetkých
údajov v prevádzkovej pamäti, ktoré sú výsledkom finančných operácií týkajúcich sa predaja tovaru
alebo poskytnutia služby s tým, že súhrnné údaje pri vyhotovení dennej uzávierky sa uložia do fiškálnej

pamäte s súčasne sa vymažú z prevádzkovej pamäte tak, aby pri vyhotovení ďalšej dennej uzávierky
nemohlo dôjsť k opätovnému uloženiu rovnakých údajov do fiškálnej pamäte a elektronické registračné
pokladnice musia umožňovať vyhotovenie prehľadovej uzávierky, ktoré údaje sú informatívne od
začiatku predaja, alebo poskytnutia služby v danom dni až do času vyhotovenia prehľadovej uzávierky,
pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiškálnej pamäte, čo bolo potvrdené technickými expertízami

vyhotovenými CÚ Bratislava, oddelením certifikácie a forenznej analýzy.

18. Colný úrad Bratislava vykonal technickú expertízu v zmysle ustanovenia § 17a ods. 2 zákona č.
289/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že CÚ ako jediná inštitúcia určená zákonom je oprávnená a povinnávykonať technickú expertízu na zabezpečených ERP. Na základe vykonaných analýz bolo preukázané,
že existujú vizuálne rozdiely medzi pokladničnými dokladmi, ktoré sú korektne zachytené v kontrolných
záznamoch a dokladmi, ktoré boli tlačené cez fiškálnu tlačiareň a cez program Jantar 2000, ale nie

sú zachytené v kontrolných záznamoch, ale v súbore debug.txt a v jednotlivých textových súboroch v
adrese „zurnaly“. Finančné riaditeľstvo uviedlo, že podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku,
ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Zabezpečené ERP a údaje v ich uložené, technická expertíza a na ňu nadväzujúce právoplatné

rozhodnutie o prepadnutí ERP a právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty sú jednoznačne dôkazmi
získanými v súlade so všeobecne záväznými právnymipredpismi. Práva a povinnosti daňového subjektu
sú taxatívne uvedené v ustanovení § 45 Daňového poriadku, ktoré podľa žalovaného porušené nebolo.
Technickou expertízou zistená výška krátených - nepriznaných tržieb má priamu nadväznosť na príjmy
daňového subjektu zaúčtované v účtovníctve a priznané v daňovom priznaní. Správcom dane zistená
skutočnosť, že daňový subjekt o krátených tržbách neúčtovala a nepriznal ich v podanom daňovom

priznaní, je porušením § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. Správca dane postupoval pri zisťovaní
základu dane podľa ustanovenia § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., keď hospodársky
výsledok zvýšil o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú
zahrňované do základu dane. Preto správca dane zvýšil základ dane po daňovej kontrole za rok 2014
u daňového subjektu o sumu 57 875,05 eur, t. j. o sumu zistených krátených tržieb.

19. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj predložených listinných dôkazov dospel k záveru,
že postup správcu dane pri posudzovaní neuznania nákladov na opravy a na odpis motorového vozidla
a nepriznaných príjmov zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti a
to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukázanosti. Posúdenie skutkového stavu veci

a prijaté závery týkajúce sa zvýšenia základu dane po daňovej kontrole o sumu 64 972,55 eur boli vecne
správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z., ako
aj Daňového poriadku. Správca dane v odvolací napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil dôvody,
na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2014.

Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán postupoval v tomto konaní podľa zákona č. 67/2020 Z.
z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v znení neskorších predpisov. Zároveň citoval žalovaný
ustanovenie § 2 ods. 1 citovaného zákona.
Na základe uvedených skutočností odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

II.
Žalobné dôvody

20. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie, ako aj priznania trov konania.
V podanej žalobe argumentoval žalobca tým, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového

správneho orgánu bolo vydané na základe nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne
posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a napádané rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

21. Čo sa týka výdavkov opravy budovy na Komenského ulici č. 15, podľa žalobcu správca dane
zvýšil výsledok hospodárenia spoločnosti žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie o sumu 2
742,50 eur z dôvodu, že spoločnosť žalobcu zúčtovala do svojich nákladov faktúru z 28.02.2014 za
vykonané práce na stavbe a faktúru č. XXXX/X/XXX. z 13.02.2014 za opravu elektroinštalácie na

obytnom dome, pričom na obidvoch faktúrach bolo uvedené, že práce sa týkajú budovy Fučíkova
ulica v Prešove. V priebehu konania žalobca poskytol daňovému úradu vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že v období január až február 2014 vykonal na prenajatej budove Internátu na Komenského 15
v Prešove opravy, pri zadaní objednávky na práce bola zamestnancom žalobcu omylom uvedenéadresa Fučíkova 20. V danom prípade došlo len k formálnemu omylu podľa žalobcu, ktoré by na
základe ďalšieho dokazovania preukázalo, že účtovné práce boli skutočne vykonané na prenajatej
budove na Komenského ulici. V priebehu konania navyše daňový úrad pripustil, že nespochybňuje,

že spoločnosť žalobcu vykonala oprávarenské práce na prenajatej budove na Komenského ulici v
predmetnomobdobí,avšakprikontrolebolisprávcomdanekontrolovanéfaktúryadokladypreukazujúce
vykonanie opráv, prác na prenajatej budove. Postup daňového úradu podľa žalobcu, keď neuznal tento
omyl a v rozpore so základnými zásadami správy daní uvedené účtovné doklady neposúdil správne.
Druhostupňový správny orgán v rozhodnutí nevykonal vo veci nápravu, neodstránil nezákonnosť a

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak bolo zaťažené rovnakou vadou. Žalobca má za
to, že k preukázaniu opodstatnenosti tohto výdavku nebol zo strany správnych orgánov dostatočne
zistený skutkový stav pre riadne posúdenie veci, nakoľko mali správne orgány, ak mali pochybnosti o
opodstatnenosti daného výdavku, mali vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré bolo spoločnosťou žalobcu
navrhnuté za účelom zistenia úplného a skutočného stavu veci. Žalovaný ako odvolací orgán
konštatoval,ževdaňovomkonaníneplatívyhľadávaciazásada,avšaksprávcadanespoločnostižalobcu

vytkol, že nepreukázala, že od prevzatia prác reklamovali u dodávateľov uvedenie nesprávneho miesta
opráv u svojich dodávateľov. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa žalobca nestotožnil a navrhol
zrušiť predmetné rozhodnutie z dôvodu uvedeného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP.

22. Ďalej v žalobe argumentoval poukazom na výdavky na odpis motorového vozidla, pričom správca

dane nesprávne neuznal žalobcovi daňové odpisy a konštatoval porušenie § 2 písm. i) zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, čo sa týka daňových odpisov vozidla
ŠKODA SUPERB ELEGANCE, evidenčné číslo R.. Žalobca argumentuje tým, že motorové vozidlo
poskytla spoločnosť žalobcu na základe zmluvy o výpožičke G.. B. I., R., na obdobie od 11.02.2014
do 31.12.2015 za účelom realizácie marketingových činnosti pre spoločnosť žalobcu. S uvedenými

tvrdeniami správcu dane, že pri kontrole účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt uvedené motorové
vozidlo nepoužíval na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, nesúhlasí, nakoľko v priebehu
konania predložil e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že G.. I. pre spoločnosť žalobcu vykonával
organizačné činnosti v súvislosti s organizovaním športových podujatí, čo jednoznačne tvorí predmet
podnikania v spoločnosti žalobcu. V danom prípade namieta žalobca, že rozhodnutie správnych orgánov

vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu a aplikuje sa dôvod uvedený v ustanovení § 191
ods. 1 písm. e) SSP.

23.ČosatýkapokladničnýchdokladovztrochERPkDPH,kvyhotoveniuvyššieuvedenýchdokumentov
predchádzalo rozhodnutie o zabezpečení elektronických registračných pokladníc z 24.02.2016, vydané

CÚ Prešov, ktorým boli všetky tri registračné pokladnice zabezpečené. Na základe týchto rozhodnutí
CÚ Prešov 15.06.2017 rozhodol o prepadnutí registračných pokladníc a následne vydal 02.08.2017
oznámenie o začatí daňového konania a dňa 14.09.2017 rozhodol o uložení pokuty, ktorým rozhodnutím
spoločnosť žalobcu uznal zodpovednou za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa
ustanovenia § 16 písm. c) zákona č. 289/2008. Uložením pokuty bolo konanie pred CÚ Prešov

v danej veci ukončené. Žalobca argumentuje ďalej v žalobe tým, že spoločnosť bola po prvýkrát
s technickými expertízami a technickými doplnenými expertízami oboznámená dňa 14.06.2019 na
Daňovom úrade v Prešove. V konaní CÚ Prešov vedúceho k prepadnutiu ERP a uložení pokuty
došlo podľa žalobcu k závažným procesným pochybeniam, na ktoré poukazoval žalobca v priebehu
konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Zo strany colného úradu nebol žalobca oboznámený

s vypracovanými technickými expertízami a technickými expertízami doplnenými, nebol žiadny priestor
sa vyjadriť k technickým expertízam a nebol ani žiaden priestor vyjadriť sa k technickým expertízam -
doplneniu. Na základe uvedených skutočností preto žalobca poukázal na nezákonný postup colného
úradu a odopretý výkon základných procesných práv a konaní jeho spoločnosti, čím došlo k porušeniu
základných zásad správy daní a ďalších ustanovení Daňového poriadku. Podľa žalobcu závery colného

úradu boli rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, pričom uvedeným postupom bolo zo strany
daňového úradu, ako aj žalovaného porušené právo žalobcu.
V podanom odvolaní poukázal žalobca na vyššie uvedené skutočnosti, pričom argumentoval tým,
že rozhodnutie daňového úradu bolo predčasné a nezákonné aj z toho dôvodu, že doposiaľ nebolo
rozhodnuté o podnete žalobcu zaslanom colnému úradu.

Žalovaný sa s týmito skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu o predčasnosti vydania rozhodnutia
prvostupňovým správnym orgánom nevyporiadal, neodstránil namietanú vadu konania, naopak,
napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a zaťažil svoje rozhodnutie rovnakou vadou
predčasnosti rozhodnutia. Navyše druhostupňový orgán sa námietkou žalobcu zásadného charakteruvo svojom napadnutom rozhodnutí nezaoberal a nezaujal k nej žiadne stanovisko, čím zaťažil svoje
rozhodnutie vadou nepreskúmateľností pre nedostatok dôvodov.

24. Ďalej v žalobe argumentoval žalobca poukazom na nekompetentnosť, nesprávnosť a predčasnosť
napadnutého rozhodnutia daňových orgánov, o čom svedčí skutočnosť, že na základe podnetu
žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo 06.09.2019 vydal ten istý orgán,
ktorý preskúmaval aj odvolanie žalobcu finančné riaditeľstvo 17.06.2020 rozhodnutie, ktorým zrušil
právoplatné rozhodnutie colného úradu zo 17.09.2017 a vrátil vec na nové konanie. Ide podľa žalobcu

o rozhodnutie colného úradu, ktorým bola jeho spoločnosť uznaná zodpovednou z naplnenia skutkovej
podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. c) zákona č. 289/2008 Z. z. z dôvodu, že používala na
evidenciu prijatej tržby elektronické registračné pokladnice, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v §
4 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. a za správny delikt bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 990
eur. Dôvodom zrušenia právoplatného rozhodnutia colného úradu zo strany Finančného riaditeľstva SR
je skutočnosť, že bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v konaní boli

porušené procesné práva spoločnosti žalobcu, nakoľko colný úrad spoločnosť žalobcu neoboznámil s
výsledkami technických expertíz po ich obdržaní a nedal mu možnosť sa k tomuto dôkazu v konaní
vyjadriť a teda v konaní došlo k procesným vadám.
Podľa žalobcu obidva daňové orgány vychádzali z vyššie uvedeného nezákonného zrušeného
rozhodnutia colného úradu a to napriek tomu, že namietal žalobca predčasnosť rozhodnutí, nakoľko

o jeho podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nebolo v čase vydania
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa rozhodnuté. Z priebehu konania
je zrejmé, že závery colného úradu sú rozhodujúce pre správne a zákonné rozhodnutie v konaní o
vyrubenie dane. Na závery colného úradu nadväzujú obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov,
ktoré vo svojich rozhodnutiach nesprávne vychádzajú zo záverov zákonnosti konania a rozhodnutia CÚ

Prešov.

25. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť dôkazov. Podľa neho technické expertízy a technické
expertízy - doplnenie, ako aj obsah vychádzajúce z odpovede CÚ Bratislava na žiadosť o doplnenie
údajov, doručená 24.05.2019, sú nezákonnými dôkazmi z dôvodov, že technické expertízy a technické

expertízy - doplnenie neboli vyhotovené v zákonom predpísanej forme zápisnice tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 19 ods. 1 Daňového poriadku. Zároveň žalobca poukazuje na to, že technické expertízy
a doplnenie boli vykonané po neúmerne dlhej dobe od zabezpečenia pokladníc, čo v súčasnosti už aj
priamo exaktne zakazuje ustanovenie § 17a ods. 3 zákona č. 289/2008 Z. z.
Osobitne, pokiaľ ide o dôkaz technickej expertízy - doplnenie, sú dané ďalšie dôvody nezákonnosti

tohto dôkazu a to, že v čase vyhotovenia tohto dôkazu už bolo konanie pred CÚ Prešov rozhodnutím o
prepadnutí ERP a rozhodnutím o uložení pokuty ukončené. Zároveň poukazuje žalobca na ustanovenie
§ 17a zákona č. 289/2008 Z. z., podľa ktorého možno technickú expertízu vyhotoviť len na základe
požiadanie colného úradu alebo daňového úradu, ktorý zabezpečil elektronickú registračnú pokladnicu.
Colný úrad Bratislava podľa žalobcu nebol oprávnený vykonať technickú expertízu na základe vlastného

podnetu. Pokiaľ Colný úrad Bratislava vykonáva technickú expertízu ERP len za účelom preverenia
podozrenia z pozmeňovania údajov ERP, ktoré zistil colný úrad alebo daňový úrad, ktorý zabezpečil
ERP, konal tak v rozpore s ustanovením § 17a ods. 1, 2 zákona č. 289/2008 Z. z.
Podľa žalobcu dôkazy teda neboli vyhotovené v žiadnom prebiehajúcom konaní, ktoré predpokladá
zákon č. 289/2008 Z. z. Zároveň žalobca argumentoval tým, že v čase vyhotovenia dokumentu technická

expertíza - doplnenie už všetky tri registračné pokladne neboli zabezpečené, ako to predpokladá
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017, ale pokladnice boli
právoplatne prepadnutými vecami, čo je v zrejmom rozpore so zákonom predpokladaným a prípustným
postupom s poukazom na ustanovenie § 17a ods. 5 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.
decembra 2017.

26. Zároveň žalobca argumentoval tým, že ERP boli po ich zabezpečení v spoločnosti žalobcu opatrené
zapečateným obalom, čo bolo zachytené v úradnom zázname. Tento zapečatený obal bol odpečatený
Colným úradom Bratislava dňa 01.03.2016 pre účely vyhotovenia technických expertíz, ktoré boli
vyhotovené v máji 2017. Následne boli registračné pokladnice prepadnuté na základe vydaného

rozhodnutiaaichďalšieumiestneniaamanipuláciasnimipootvorenízapečatenéhoobaluniesúznáme.
V neposlednom rade poukázal žalobca na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy zákona č.
289/2008 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2017 zákon neumožňoval zabezpečiť a podrobiť
technickej expertíze, okrem samotnej ERP aj jej príslušenstvo tak, ako to umožňuje v súčasnosti platnáprávna úprava, ktorá predpokladá zabezpečenie nielen ERP, ale aj akéhokoľvek prístroja, ktorý je na
elektronickú registračnú pokladnicu pripojený pevne alebo prostredníctvom bezdrôtovej technológie,
najmä počítača, notebooku, externého disku, USB kľúča, úložiska dát, peňažnej zásuvky, čítačky kariet.

Postup CÚ Bratislava preto považuje za rozporný so zákonom a to z dôvodu, že platná právna úprava
účinná v čase vyhotovenia technických expertíz - doplnenie neumožňovala takýto postup, aký zvolil
tento orgán a to vyhotovenie technickej expertízy počítača PC HP COMPAQ tvoriaceho príslušenstvo
ERP. Na základe uvedeného považuje žalobca vyhotovenie technických expertíz - doplnenie v priamom
rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z. Nezákonnosť dôkazov žalobca

argumentoval, že napádal v podanom odvolaní, pričom druhostupňový správny orgán namietanú
nezákonnosť neodstránil, naopak, prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti, napadnuté prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutia
boli vydané na základe nezákonných dôkazov a na podklade záverov vyplývajúcich z nezákonného
rozhodnutia colného úradu, čo je v rozpore s § 24 ods. 4 Daňového poriadku a vedie k nezákonnosti

napadnutých rozhodnutí, preto žalobca s poukazom na uvedené uplatňuje žalobné dôvody podľa § 191
ods. 1 písm. c), d) a g) SSP.
Zároveň žalobca sa vyjadril, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania a požiadal v súlade s
ustanovením § 185 SSP o priznanie odkladu vykonateľnosti správnej žaloby.

III.
Vyjadrenie žalovaného

28. Ku včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 02.09.2020 vyjadril žalovaný, ktorý
zotrval na právnych a skutkových okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.
Čo sa týka návrhu na odkladný účinok podanej žaloby, navrhol uvedený návrh zamietnuť z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na priznanie.

Zároveň sa žalovaný vyjadril, že nežiada, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, že súhlasí, aby rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

IV.
Replika žalobcu

29. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomným stanoviskom zo dňa 10.09.2020 vyjadril právny
zástupca žalobcu, ktorý zotrval na dôvodoch žaloby a navrhol žalobe vyhovieť.

V.
Závery správneho súdu

30. S poukazom na zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.07.2016, postupoval správny súd v zmysle príslušných ustanovení uvedeného
právneho predpisu.

31. V súvislosti s podaným návrhom žalobcu na odkladný účinok k podanej správnej žaloby krajský
súd uznesením pod sp. zn.: 5S/44/2020-89 dňa 23. septembra 2020 zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pričom v predmetnom uznesení uviedol dôvody vydaného
rozhodnutia.

32. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby
v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutímorgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení platom od 01.01.2016, na účely tohto zákona sa
rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej

potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa
§ 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, a výdavky, ktorých

vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

35. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2018, pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov
alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý
odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo

získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada.

38. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

39.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

40. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno využiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim-

41. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

42. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k

zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.43. Na základe vyššie uvedených ustanovení Daňového poriadku má správny súd za to, že správca
dane preveruje prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť správnych úkonov vo vzájomných záväzkových
vzťahov daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Daňovými následkami je vznik daňových

povinností podľa hmotnoprávnych daňových zákonov. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia
daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené
príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje
osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

44. Uplatnenie práva na započítanie uplatnených nárokov ako daňových výdavkov je presne upravené v
zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca ako platiteľ dane predložil dodávateľskú
faktúru č. W. zo dňa 28.02.2014 od dodávateľa G. G. - PLYNOMA, Prešov za vykonané práce v sume 1
409,42 eur a vyúčtovanie vykonaných prác na Ul. Fučíkova 20 a dodávateľskú faktúru č. XXXX/X/XXX
zo dňa 13.02.2014 od dodávateľa B.. G. G. - MOVYROB, Prešov za opravu elektroinštalácie na obytnom

dome na Fučíkovej ulici v Prešove v sume 1 333,08 eur. Ďalej zúčtoval odpisy nehmotného a hmotného
investičného majetku, odpis motorového vozidla ŠKODA SUPERB ELEGANCE 2,0 TDI, evidenčné
číslo: R. ako daňové odpisy za rok 2014 v sume 4 355,00 eur na základe podpísanej zmluvy o výpožičke
s G.. B. I., R. za obdobie od 11.02.2014 do 31.12.2015 za účelom realizácie marketingových činností pre
daňový subjekt. Na základe miestneho zisťovania vykonanej kontroly dodržiavania ustanovení zákona

č. 289/2008 Z. z. kontroly výnosov daňového subjektu zistil správca dane krátenie tržieb za rok 2014 v
celkovej sume 57 875,05 eur, ktoré predstavujú tržby daňového subjektu za zdaňovacie obdobie roka
2014, ktoré mal daňový subjekt zahrnúť do výnosov na účtoch účtovnej triedy 6. O uvedenú sumu 57
875,05 eur daňový subjekt neoprávnene krátil výnosy a tým aj výsledok hospodárenia a nezahrnutím
uvedených príjmov do zdaniteľných príjmov porušil daňový subjekt ustanovenia § 2 písm. f) a písm. h)

zákona č. 595/2003 Z. z. Daňovou kontrolou správcu dane bolo preukázané, že uvedené výdavky boli
za zdaňovacie obdobie roka 2014 žalobcom účtované v rozpore so zákonom č. 595/2003 Z. z.

45. Správny súd dospel k uvedenému záveru na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a napokon aj z obsahu administratívneho spisu. Z obsahu

administratívneho spisu bolo bezpochyby preukázané, že žalobca v roku 2014 nebol vlastníkom, resp.
nemal v prenájme žiadny objekt na Fučíkovej ulici v Prešove. Čo sa týka rozpisu vykonaných prác na ulici
Fučíkovej 20 od dodávateľa G. G. - PLYNOMA na základe dodávateľskej faktúry č. W z 28.02.2014, bola
preto účtovaná predmetná suma 1 409,42 eur za vykonané práce v rozpore s príslušným ustanovením
zákona č. 595/2003 Z. z., nakoľko na ulici Fučíkovej 20, ako už súd uviedol, žalobca nemal predmetný

objekt vo vlastníctve ani v nájme. Takisto príslušná suma 1 333,08 eur za opravu elektroinštalácie na
obytnom dome Fučíkovej ulici v Prešove od dodávateľa B.. G. G. - MOVYROB zo dňa 13.02.2014
č. faktúry: XXXX/X/XXX bolo takisto v rozpore s príslušným ustanovením zákona č. 595/2003 Z. z.
účtované, nakoľko boli práce vykonané na objekte, ktorý nebol vo vlastníctve ani v nájme žalobcu.

46. Správny súd dospel ďalej záveru aj na základe konštatovania a záveru správcu dane, ako aj
žalovaného, že žalobca zúčtoval v rozpore s príslušným ustanovením zákona č. 595/2003 Z. z. aj
sumu 4 355,00 eur ako daňové odpisy za rok 2014 motorového vozidla ŠKODA SUPERB ELEGANCE
2,0 TDI, evidenčné číslo: R. aj napriek tej skutočnosti, že na základe zmluvy o výpožičke vypožičal
predmetné vozidlo na obdobie od 11.02.2014 do 31.12.2015 G.. B. I., R., ktorý mal za účelom realizácie

marketingových činností pracovať pre žalobcu. Pri kontrole účtovných dokladov bezpochyby správca
dane preukázal, že žalobca ako daňový subjekt uvedené motorové vozidlo nepoužíval na dosiahnutie a
zabezpečenie, ako aj udržanie príjmov svojej podnikateľskej činnosti.

47. Čo sa týka podnetu, ktorý bol správcovi dane zaslaný 17.01.2018 Colným úradom Prešov, stanica

Colného úradu Bardejov na vykonanie daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby u žalobcu ako
daňovéhosubjektu,súčasťouktoréhoboliajtechnickéexpertízyERPz23.05.2017atechnickéexpertízy
ERP - doplnenie zo dňa 05.12.2017, podľa názoru správneho súdu aj v danom prípade postupoval
správca dane v súlade so zákonom. Vyhodnotil uvedené porušenie zákona č. 595/2003 Z. z. konaním
žalobcu, kedy kontrolou ERP s DKP XXXXXXXXXXXXXXXX bolo zistené krátenie tržieb za rok 2014

v celkovej sume 28 075,17 eur a kontrolou ERP s DKP XXXXXXXXXXXXXXXX bolo zistené krátenie
tržieb za rok 2014 v celkovej sume 38 989,12 eur. Pritom správca dane správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že pokladničné doklady za všetky ERP v celkovej
sume 57 875,05 eur predstavujú tržby žalobcu ako daňového subjektu za zdaňovacie obdobie roka2014, ktoré mal žalobca zahrnúť do výnosoch na účtoch účtovnej triedy 6. Pritom o uvedenú sumu 57
875,05euržalobcaneoprávnenekrátilvýnosyatýmajvýsledokhospodárenia,čímsadopustilporušenia
ustanovenia § 2 písm. f) a písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z.

48. K žalobným námietkam týkajúcich sa jednotlivých porušení žalobcu pri uplatnení výdavkov v zmysle
zákona č. 595/2003 Z. z., správny súd argumentoval poukazom na vykonané dokazovanie správcom
dane, ktorý bezpochyby preukázal, že žalobca nebol v čase vykonania daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie roka 2014 vlastníkom ani nájomcom nehnuteľnosti na Fučíkovej ulici 20 v Prešove, kde boli

vykonané opravné práce, ako aj oprava elektroinštalácie na základe faktúr predložených dodávateľmi,
ktorí boli v danom prípade B.. G. - MOVYROB a G. - PLYNOMA tak, ako to deklaroval žalobca
predloženými faktúra z 28.02.2014 a z 13.02.2014. Argumentácia žalobcu, že došlo pracovníkom jeho
spoločnosti k zámene a namiesto Komenského 15 bola uvedená adresa vykonaných prác a opravy
elektroinštalácie na Fučíkovu ulicu sa javí ako nelogické a v rozpore s tým, čo žalobca v rámci výkonu
daňovej kontroly predložil. Písomné dôkazy, teda predložené faktúry, ako aj obsah administratívneho

spisu, ktorý preukazuje aktuálnosť predložených faktúr, bezpochyby preukazuje to, že správne správca
dane konštatoval, že uvedené dodávateľské faktúry boli v rozpore s príslušným ustanovením. Správca
dane správne teda dospel k záveru, že zaúčtovaním faktúr do daňových výdavkov došlo zo strany
žalobcu k porušeniu ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov, pričom na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok, teda

náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených
daňovníkom zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa §
6 ods. 11, pričom pri využití majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby a s ním súvisiacich
výdavkov, je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, t.

j. daňový výdavok, ktorý takýmto spôsobom si uplatnil za zdaňovacie obdobie rok 2014 žalobca, ako
daňový výdavok nesúvisí so zdaniteľným príjmom.

49. K žalobnej námietke žalobcu, že ako daňový subjekt zúčtoval do nákladov na ťarchu odpisy
nehmotnéhoahmotnéhoinvestičnéhomajetkuodpismotorovéhovozidlaŠKODASUPERBELEGANCE

2,0 TDI 125 kw, ŠPZ: R. za rok 2014 daňové odpisy v celkovej sume 4 355,00 eur správne, správny
súd argumentuje preukázateľným výsledkom daňovej kontroly zo strany správcu dane, ktorý správne
dospel k záveru, že uvedené motorové vozidlo síce žalobca ako daňový subjekt na základe zmluvy
o výpožičke vypožičal na obdobie od 11.02.2014 do 31.12.2015 G.. B. I., R. za účelom realizácie
marketingových činností pre spoločnosť 4 SPORT, s. r. o. Prešov, avšak k uvedenej realizácii týchto

marketingových činností pre žalobcu nebolo vykonaným dokazovaním správcu dane v rámci daňovej
kontroly bezpochyby preukázané. Pri kontrole účtových dokladov správca dane zistil, že žalobca
uvedené motorové vozidlo nepoužíval v danom období roka 2014 na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov právnickej osoby.
Na dôvažok ešte správny súd argumentuje aj tým, že G.. B. I. nebol v roku 2014 zamestnancom

spoločnosti žalobcu a ani ako podnikateľ nevykonával žiadnu činnosť pre spoločnosť žalobcu.
Argumentácia žalobcu v žalobe, že e-mailovou dokumentáciou preukázal uvedenú činnosť, je v rozpore
s tým, čo vlastne e-mailová komunikácia preukázala a to, že k nejakým činnostiam zo strany uvedeného
G.. I. dochádzalo v období od 29.05.2015 až do 10.06.2015, pričom predmetom daňovej kontroly dane
z príjmov právnickej osoby bolo zdaňovacie obdobie roka 2014. Preto aj podľa správneho súdu správne

skonštatoval správca dane, ako aj žalovaný, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že sa jednalo
o daňové výdavky definované v ustanovení § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. a vyhodnotil správny
súd uvedenú žalobnú námietku ako neopodstatnenú.

50. Ďalej sa správny súd zaoberal žalobnou námietkou žalobcu predložením účtovnej evidencie v

elektronickej podobe, ako aj údaje registrované z fiškálnych pamätí registrovaný ERP v elektronickej
podobe, čo na základe rozhodnutí Colného úradu Prešov nebolo v súlade so zákonom č. 289/2008 Z.
z. a konkrétneho ustanovenia §17a ods. 2 a 3 uvedeného zákona účinného do 31.12.2017.
Správny súd bezpochyby dospel k rovnakému záveru ako správca dane a následne žalovaný,
pretože skutkový stav, ktorý bol uvedený správcom dane v rozhodnutí súvisiaci so zabezpečením

troch elektronických registračných pokladníc na predajných miestach žalobcu ako daňového subjektu,
bol pracovníkmi daňového úradu v súlade so zákonom č. 289/2008 Z. z. zabezpečený a následne
odovzdaný oddeleniu certifikácie a forenznej analýzy Colného úradu v Bratislave za účelom vykonania
expertízy.Správca dane a žalovaný správne vychádzali zo záveroch vyplývajúcich z Technických expertíz
vykonaných 23.05.2017 číslo: XXXXXX/XXXX , č. XXXXXX/XXXX a č. XXXXXX/XXXX, ako aj následne
z Technickej expertízy - doplnenia, ktoré bolo na CÚ Prešov doručené 11.12.2017.

51. Žalobca namieta, že mu zo strany colného úradu nebol daný žiadny priestor vyjadriť sa k technickým
expertízam a týmto postupom mu bol odopretý výkon jeho procesných práv. Správny súd argumentuje
poukazom na rozhodnutie, ktorým argumentuje aj žalobca v žalobe Finančného riaditeľstva SR pod
č. XXXXX/XXXX/CI-X zo dňa 17.06.2020, ktorým finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán zrušilo

rozhodnutie Colného úradu Prešov zo 14.09.2017 sp. zn.: XXXXXXX/XXXX a to z dôvodu, že neboli
predložené predmetné expertízy, ako aj doplnenie expertízy na vyjadrenie sa žalobcovi pred vydaním
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Išlo o procesné pochybenie, ktoré de facto žalovaný
predmetným rozhodnutím napravil a vec vrátil CÚ Prešov na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne
CÚ Prešov dňa 26.06.2020 vydal rozhodnutie o zabezpečení elektronických registračných pokladníc
č. XXXXXX/XXXX, nakoľko pretrváva podozrenie z pozmeňovania údajov elektronickej registračnej

pokladnice, alebo v kontrolnom zázname.

52. Správny súd rovnako ako žalovaný konštatoval, že zrušenie a vrátenie rozhodnutia CÚ Prešov zo
dňa 14.09.2017 a právoplatné rozhodnutie o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice zo dňa
15.06.2017 žalovaným na základe podania podnetu na preskúmanie rozhodnutí colného úradu mimo

odvolacieho konania čisto z dôvodu procesnoprávnych vád konania nemá hmotnoprávny dopad na
vyrubeniedanezpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacieobdobieroku2014.Ajnapriektejtoskutočnosti
závery Colného úradu Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy Bratislava nespochybnilo
uvedené konanie Finančného riaditeľstva SR, ktoré vychádzalo z uvedených záverov z technickej
expertízy všetkých troch registračných pokladníc, ktoré boli predmetom zaistenia CÚ Prešov. V evidencii

žalobcu neexistujú také dôkazy, ktoré by vyvrátili, že údaje z fiškálnych pamätí registrovaných ERP v
elektronickej podobe, ako to zdôraznil aj CÚ Prešov, boli používané v roku 2014 na základe vykonanej
expertízy Colným úradom Bratislava, oddelenie certifikácie a forenznej analýzy, bolo preukázané, že
došlo k zistenej výške krátených - nepriznaných tržieb, čo má vplyv na priamu nadväznosť na príjmy
žalobcuakodaňovéhosubjektuzaúčtovanévúčtovníctveapriznanévdaňovompriznaní.Správnepodľa

názoru správneho súdu bolo zistené, že žalobca ako daňový subjekt o krátených tržbách zistených pri
technickej expertíze neúčtoval a nepriznal ich v podanom daňovom priznaní, čím sa dopustil porušenia
ustanovenia §2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. Správca dane podľa správneho súdu preto postupoval
v súlade so zákonom, keď pri zisťovaní základu dane podľa ustanovenia §17 ods. 2 písm. b) zákona
č. 595/2003 Z. z. hospodársky výsledok u žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2014 zvýšil o sumy,

ktoré neboli súčasťou výsledku hospodárenia za toto zdaňovacie obdobie, ale podľa tohto zákona sú
zahrňované do základu dane. Preto podľa správneho súdu správne správca dane zvýšil základ po
daňovej kontrole za rok 2014 u žalobcu o sumu 57 875,05 eur, t. j. o sumu zistených krátených tržieb
nepriznaných príjmov za uvedené obdobie v rozpore s príslušným ustanovením § 2 písm. f) zákona č.
575/2003 Z. z.

53. Na uvedenom závere tak správcu dane, ako aj na závere správneho súdu nič nemení ani tá
skutočnosť, že došlo medzi tým k zrušeniu rozhodnutia colného úradu zo dňa 14.09.2017 pod č.
XXXXXXX/XXXX vo veci žalobcu, avšak iba z procesného dôvodu a to konkrétne z toho dôvodu,
že neboli predmetné technické expertízy ERP predložené ešte pred vydaním rozhodnutia CÚ Prešov

žalobcovi za účelom vyjadrenia sa k týmto. Závery technickej expertízy a jej doplnenia z 23.05.2017,
ako aj následne doručeného doplnenia a ich výsledky neboli ovplyvnené procesných porušením práva
žalobcu na vyjadrenie sa k záverom týchto technických expertíz. Čo sa týka procesnej chyby, ktorej sa
dopustil Colný úrad Prešov, táto bola zrušením rozhodnutia zo dňa 14.09.2017 rozhodnutím žalovaného
zo dňa 17.06.2020 napravená a následne vydaním rozhodnutím z 26.06.2020 Colným úradom Prešov

došlo k verifikovaniu pôvodného rozhodnutia colného úradu zo dňa 14.09.2017, čo sa týka zaistenia
registračných pokladníc.

54. Správny súd k samotnému tvrdeniu žalobcu v žalobe, že vydaním rozhodnutí vyrubenia rozdielu
dane z príjmov právnickej osoby v čase, keď nebolo rozhodnuté o podanom podnete žalobcu na Colný

úrad Prešov ohľadom zaistenia registračných pokladníc, došlo k rozporu s ustanovením § 24 ods. 4
Daňového poriadku, správny súd argumentuje tým, že správca dane v čase výkonu kontroly príjmov
žalobcu ako daňového subjektu za rok 2014 mal k dispozícii okrem účtovných dokladov aj zápisnicu o
miestnom zisťovaní Colného úradu Prešov, Stanica Colného úradu Bardejov, ktorá bola zameraná nakontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 289/2008 Z. z. vykonanú v prevádzke žalobcu Reštaurácia
Bowling pri trati, Jazdecká 1/A v Prešove. Zo spísanej zápisnice bezpochyby vyplynulo, že vydané
pokladničné doklady neboli uložené v kontrolných záznamoch ERP. Colný úrad následne na základe

vyhodnotenia údajov v kontrolných záznamoch dospel k záveru, že vzniklo podozrenie, že ERP žalobcu
s DPK pod č. XXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXXXX nezabezpečili
zhodu číselných údajov jednotlivých položiek cien a celkovej platenej ceny na pokladničných dokladoch
s údajmi v prevádzkovej pamäti, z ktorých boli vyhotovené denné uzávierky, ako aj to, že ďalej
neumožňovali vytlačenie pokladničných dokladov s ich súčasným záznamom v prevádzkovej pamäti

a následným zahrnutím údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiškálnej pamäti a
vyhotovenie dennej uzávierky zo všetkých údajov prevádzkovej pamäti, ktoré sú výsledkom finančných
operácii týkajúcich sa predaja tovaru, alebo poskytnutia služby s tým, že údaje pri vyhotovení dennej
uzávierky sa uložia do fiškálnej pamäte a súčasne sa vymažú z prevádzkovej pamäte tak, aby pri
vyhotovení ďalšej dennej uzávierky nemohlo dôjsť k opätovnému uloženiu rovnakých údajov do fiškálnej
pamäte a elektronické registračné pokladnice musia umožňovať vyhotovenie prehľadovej uzávierky,

ktoré údaje sú informatívne od začiatku predaja alebo poskytnutia služby v danom dni, až do času
vyhotovenia prehľadovej uzávierky, pričom nedochádza k žiadnym zápisom do fiškálnej pamäte, čo bolo
potvrdené technickými expertízami vyhotovenými Colným úradom Bratislava, oddelenie certifikácie a
forenznej analýzy. Na základe týchto vykonaných analýz bolo preukázané, že existujú vizuálne rozdiely
medzi pokladničnými dokladmi, ktoré sú korektne zachytené v kontrolných záznamoch a dokladmi,

ktoré boli tlačené cez fiškálnu tlačiareň a cez program Jantar 2000, ktorým žalobca v čase kontroly
disponoval, ale nie sú zachytené v kontrolných záznamoch, ale v súbore debug.txt a v jednotlivých
textových súboroch v adresáre „zurnaly“.
Vykonanou technickou expertízou zo zabezpečených ERP boli získané údaje správcom dane v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto tieto údaje bolo možné použiť ako dôkaz pri

daňovej kontrole pre účely ich overenia s predloženými daňovými a účtovnými dokladmi žalobcu ako
daňového subjektu. Ani podľa správneho súdu žalobca nepreukázal, že technickou expertízou zistená
výškakrátených,t.j.nepriznanýchtržiebbolazaúčtovanávúčtovníctveatietotržby,ktorétvoriliuvedenú
časť krátených nepriznaných tržieb, boli priznané v daňovom priznaní za rok 2014 žalobcom.

55. Preto správny súd dospel k záveru, že správca dane informoval žalobcu v priebehu daňovej kontroly
o uvedených skutočnostiach a umožňoval mu vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ako aj k spôsobu
ich zistenia a podávať návrhy a vyjadrenia, pričom žalobca ako daňový subjekt v rámci daňovej kontroly
nepredložil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali vplyv na posúdenie výšky tržieb z ERP.
Správny súd preto neakceptoval žalobnú námietku žalobcu, že v čase vydania rozhodnutia správcu

dane ohľadom zdaňovacieho obdobia roku 2014 a uplatneného nároku na odpočítanie výdavkov bolo
potrebné vyčkať do rozhodnutia na základe mimoriadneho odvolacieho prostriedku voči rozhodnutiam
colného úradu.
Čo sa týka záverov technickej expertízy vykonaných Colným úradom Bratislava, oddelenie certifikácie
a forenznej analýzy, tieto sa nezmenili ani po zrušení a vydaní nového rozhodnutia ohľadom zaistenia

predmetných ERP. Uvedené expertízy a ich doplnenie z 23.05.2017 a výsledky týchto technických
expertíz sa nemenili, tzn. že či už boli porušené procesné práva žalobcu pri vydaní rozhodnutia colným
úradom, alebo bolo vydané rozhodnutie v rozpore s uvedenými procesnými podmienkami pre toto
konanie, závery a výsledky technických expertíz sa týmto porušením procesného práva nezmenili, ani
neboli tieto závery predmetných konaním narušené. Preto správny súd bezpochyby dospel k záveru, že

rozhodnutie správcu dane, ako aj vydané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom č.
595/2003 Z. z., ako aj v súlade s Daňovým poriadkom.

56. Žalobca nedokázal ani správcovi dane, ani v rámci odvolacieho konania, aj napriek rozsiahlemu
dokazovaniu, odstrániť pochybnosti o tom, že predmetné fakturované práce od dodávateľov boli

vykonané na objekte v Prešove, Komenského 15, ale boli vykonané na objekte Fučíkova 20 v Prešove,
ktorý v čase vykonania daňovej kontroly nebol vo vlastníctve, ani v nájme žalobcu.

57. Takisto vykonaným dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že uvedená e-mailová
komunikácia zo strany žalobcu s G.. B. I. v čase od 29.05.2015 do 10.06.2015 nepriniesli nové

skutočnosti ohľadom konania žalobu, ktorý ako daňový subjekt v rozpore s príslušným ustanovením
zákona č. 595/2003 Z. z. účtoval odpisy nehmotného a hmotného investičného majetku, teda odpisy
motorového vozidla ŠKODA SUPERB ELEGANCE 2,0 TDI, evidenčné číslo R.. V rozpore s tým, žeuvedené motorové vozidlo žalobca nepoužil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov
účtovalpredmetnéodpisy.ČinnosťzostranyG..B.I.vroku2014vprospechžalobcunebolapreukázaná.

58. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom zaistenia a kontroly dodržiavania ustanovení zákona č.
289/2008 Z. z. o používaní elektronických registračných pokladníc a v súvislosti s miestnym zisťovaním
colného úradu ohľadom ERP s DPK zapísaným Daňovým úradom Prešov na základe vykonaných
technických expertíz, bolo bezpochyby preukázané, preto argumentáciu žalobcu súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. U žalobcu došlo ku kráteniu tržieb za rok 2014 v celkovej výške 57 875,05 eur, čo

predstavuje nezahrnutie uvedených príjmov do zdaniteľných príjmov, čím porušil žalobca ako daňový
subjekt ustanovenie § 2 písm. f) a písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z.

59. Správny súd preto vyslovil názor, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázalsplneniehmotnoprávnychpredpisov,vzmyslektorýchbolomožnéžalobcoviakodaňovému
subjektu uplatňované výdavky považovať za daňové výdavky. Nesprávne zaúčtované výdavky za

fakturované práce, ako aj odpis OMV a následné zníženia, krátenie tržieb za rok 2014 v rozpore so
zákonom č. 595/2003 Z. z. bolo na základe vykonaného dokazovania správcom dane bezpochyby
preukázané. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt uplatnil daňové výdavky na základe uvedených
písomných dokladov, nebolo preukázané, že tieto výdavky boli zaúčtované v súlade so zákonom č.
595/2003 Z. z. správne.

60. Správny súd argumentuje aj tým, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku je
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, teda nestačí iba predložiť faktúry, prípadne pokladničné
doklady, ale musí byť schopný daňový subjekt preukázať, že fakturované práce boli reálne dodané,
reálne uskutočnené osobou, ktorá je na faktúre uvedená, prípadne preukázané, že uvedené práce boli

vykonané na nehnuteľnosti, ktorá je v nájme daňového subjektu.
S poukazom na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú
výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané.

61. Správny súd je toho názoru, že daňové orgány sa predmetnou vecou náležite zaoberali, pričom

vo veci správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ktoré náležite tak on,
ako aj žalovaný ako odvolací orgán vyhodnotili a správne posúdili. Zároveň daňové orgány správne
aplikovaliajpríslušnéustanoveniazákonaodanizpríjmovč.595/2003Z.z.stým,žežalobcadostatočne
nepreukázal, že uvedené výdavky v rámci zdaňovacieho obdobia roku 2014 súviseli s dosiahnutím,
zabezpečením a udržaním príjmov jeho podnikateľskej činnosti.

62. Správny súd zdôrazňuje, že pre uznanie výdavkov v zmysle zákonných kritérií zákona o dani z
príjmov je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to:
Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných kritérií zákona o dani z príjmov je potrebné, aby
boli súčasne splnené tri podmienky, a to

1.Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom.
2.Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol.
3.Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia
daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti

výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania,
potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods.
1 až 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z. z.

63. Primárne s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového

subjektu, ktorý preukazuje, že uplatnené výdavky - náklady možno považovať za daňové výdavky, t. j. či
v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov ide o preukázateľne vynaložený výdavok na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky (konkrétne rozsudok sp. zn.: 8Afs 40/2011 z 27.januára 2012), ktorý uviedol, že: „Nejvyšší

správní soud se k otázce rozložení důkazného břemene v daňovem řízení již opakovane vyjádřil.
Ustáleně přitom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásadě, že každý daňový subjekt má
povinnost sám daň přiznat, nese tedy břemeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit,
t. j. nese i břemeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen tyskutečnosti, ktoré sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24.04.1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna
rozhodnutí tohto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především svým
účetníctvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (napr. rozsudky Najvyššího správního soudu

ze dne 30.01.2008, č.j. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb NSS, ze dne 22.10.2008, č. j. 9 Afs
30/2008-86, ze dne 16.07.2009, č. j. 1 Afs 57/2009-83, či ze dne 08.07.2010, č. j. 1 Afs 39/2010-124,
všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz. Existence účetních dokladů, t. j.
příjmových dokladů či faktur, byť formálně bezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že
se operace, ktorá je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze

dne 28.02.2006, č. j. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31.12.2008, č. j. 8 Afs 54/2008-68). Správce dane
proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví
a jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c) daňového řádu
tíží důkazní břemeno, a to právě ve vzťahu k prokázaní důvodnosti jeho pochyb. Správce daně není
povinenprokázat,žeúdajeourčitémúčetnímpřípadujsouvúčetnictvídaňovéhosubjektuzaznamenány
v rozporu se skutečností, je však povinen prokázat, že o souladu účetnictví se skutečnosti existují vážne

a důvodné pochyby. Správce daně proto musí identifikovať konkrétní skutečnosti, na jejichž základe lze
mít pochybnosti o věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetníctví (srov. Shora zmíněné
rozsudky č. j. 2 Afs 24/2007-119, č. j. 9 Afs 30/2008-86, č. j. 1 Afs 39/2010-124, nález Ústavního soudu
ze dne 29.10.2002, sp. zn.: II. ÚS 232/02). Pokud správce daně unese své důkazní břemeno ve vztahu
k výše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivosť svých tvržení a

průkaznost, věrohodnost a správnosť účetnictví ve vzťahu k obchodnímu případu, popř. aby svá tvrzení
korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje zpravidla jinými důkaznými prostředky než
vlastním účetnictvým.“ Obdobné (až totožné závery najvyšší správny súd formuloval aj v rozsudku sp.
zn.: 8 Afs 37/2008 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn.: 1 Afs 25/2012 zo 14. júna 2012.
V nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo

správneho rozloženia dôkazného bremena. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadril
aj Súdny dvor Európskej únie (napr. C-80/11, C-142/11, C-25/07). V tejto súvislosti súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10. februára 2016, z ktorého
vyplýva, že: „Ústavný súd už judikoval, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom priznaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 402/09).“

Pri svojom rozhodovaní správny súd vychádzal aj z právneho názoru rozhodnutí NS SR sp. zn.:
8Sžfk/66/2019 z 30.03.2021, sp. zn.: 8Sžfk/66/2015 z 25.01.2018, sp. zn.: 5Sžfk/95/2014 z 29.02.2016,
sp. zn. 2Sžfk/34/2018 z 24.03.2021.

64. Čo sa týka trov konania, o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §167 ods. 1

v spojení s ustanovením § 168 SSP a to z dôvodu, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná a zároveň
nebol naplnený ani dôvod uvedený v ustanovení § 168 SSP, tak, že náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444
ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.