Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202207
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4216202207.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou vo veci žalobcu: D. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. XX, D., v konaní zast.: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky,
proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zast.:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie
neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.2.2016 sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo

žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. na LV č. XX vo výlučnom vlastníctve
žalobcu neexistuje. Podanú žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným (v tom čase
Dexia banka Slovensko a.s.) uzatvoril dňa 7.11.2011 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 20/291/11 a bol mu
poskytnutý úver vo výške 40.000 eur za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti. V ten istý deň uzavreli
matka žalobcu so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 20/291/11.
Predmetom bolo zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. D.
evidovanými na LV č. XX. Žalobca sa prvýkrát dostal do omeškania v roku 2013, zmluvou o usporiadaní

vzájomných vzťahov zo dňa 6.9.2013 žalovaný umožnil žalobcovi ďalšie splácanie úveru. Dňa 11.2.2014
uzatvoril žalobca so žalovaným dodatok č.1 k úverovej zmluve, kde sa zmenila výška úrokovej sadzby
na 3,4% ročne a anuitná splátka sa menila na sumu 181,69 eur. Dňa 24.2.2014 (upomienka) ako
aj 24.3.2014 (upomienka) boli žalobcovi oznámené nedoplatky. Listom zo dňa 17.6.2014 (výzva na
predčasné splatenie úveru) oznámil žalovaný žalobcovi mimoriadne zosplatnenie celého úveru vo
výške sumy 39120,40 eur. Žalobca tvrdil, že nakoľko sa dostal len do zanedbateľného omeškania
približne v trvaní jedného mesiaca, listom zo dňa 30.6.2014 požiadal veriteľa o možnosť pokračovať

v splácaní úveru, avšak bezvýsledne. Začiatok výkonu záložného práva na nehnuteľnosť žalovaný
formálne oznámil listom až dňa 12.9.2014. Žalobca aj s celou rodinou (rodičmi, bratom) sa ocitol v
bezprostrednej hrozbe straty strechy nad hlavou. Dražobník doručil žalobcovi znalecký posudok Ing.
O. D. č. XX/XXXX z 2.4.2015, ktorým bola určená všeobecná cena nehnuteľnosti na sumu 34100 eur,
pričom v roku 2011, keď sa uzatvárali zmluvy bola určená cena nehnuteľností na 50.000 eur (posudok
č. 129/2011). Poukázal na body 4.1, 6, 3.9 záložnej zmluvy s tým, že neovláda dobre slovenčinu,
keďže jeho materinským jazykom je maďarčina. Podľa neho záložná zmluva obsahuje množstvo

neprijateľných zmluvných podmienok a je ako taká značne nevyvážená. Súd by podľa jeho názoru mal
ex offo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, pretože podľa neho má množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok, pričom poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.6.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že žalobca ako dlžník si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, poukázal na bod 4.2. záložnej

zmluvy. Žalovaný mohol po oznámení o začatí výkonu záložného práva požiadať žalovaného o súhlas
s nakladaním s nehnuteľnosťou a predať ju vo vlastnej réžii a vyplatiť úver do otvorenia dražby.
Namiesto toho, pravdepodobne s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku, špekulatívne podal
žalobu na nariadenie predbežného opatrenia a následne spomínanú žalobu. Z argumentácie žalobcu
o údajnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktorú „ príhodne“ namietol až potom, čo

porušil svoju základnú zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnutý úver riadne a včas je evidentné, že
primárnou snahou žalobcu je zabrániť žalovanému v legitímnom výkone záložného práva. Žalobca nebol
účastníkom záložnej zmluvy, túto uzatvárali so žalovaným jeho rodičia. Vyhlásenia preto realizovali
osoby odlišné od žalobcu. Teda vyhováranie sa žalobcu na to, že neovláda slovenský jazyk je scestné,
pričom v množstve úkonov s bankou mu tieto „ skutočnosti“ neprekážali a na nepochopenie textu
prišiel až 4 roky po uzavretí dotknutých dokumentov. Žalovaný poukázal na to, že postupoval len v

zmysle príslušných zákonných ustanovení. Žalobca bol v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru tri
mesiace, omeškanie so splácaním u neho nastalo v marci 2014 a plnenie svojich zmluvných povinností
neobnovil ani do vyhlásenia predčasnej splatnosti (do júla 2014). Výkon záložného práva je prísne
viazaný na splnenie zákonných podmienok, ktoré umožňujú jeho realizáciu. Záložný veriteľ je oprávnený
začať výkon záložného práva až momentom, kedy záložný dlžník porušil svoju primárnu povinnosť.

Proces dobrovoľnej dražby je núteným, avšak zákonným a regulovaným spôsobom dosiahnutia
uspokojenia veriteľa. Pri výkone záložného práva nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva záložcu
svojvoľne a bezdôvodne. Tento zásah sleduje legitímny cieľ - uspokojenie pohľadávky záložného
veriteľa, ktorá nie je riadne a včas splnená. Pri výkone záložného práva je vylúčená námietka záložcu,
že výkon záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), ak sa tento rozpor vidí v skutočnosti,

že výkonom záložného práva prichádza záložca o možnosť bývania (§ 853 ods. 2 OZ).

3. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 8C/61/2016-208 zo dňa 11.3.2019 tak, že
podanú žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti
predmetnému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd

odvolací uznesením č.k. 9Co/113/2019-243 zo dňa 30.4.2020 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení vytkol tunajšiemu súdu nesprávnosť procesného postupu, keď napriek zmene žaloby podaním
žalobcu zo dňa 28.1.2019, súd o tejto nerozhodol a tiež vytkol, že zo strany súdu prevej inštancie
nedošlo ku skúmaniu danosti naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca podanou

žalobou domáha, hoci danosť naliehavého právneho záujmu na určení je esenciálnym predpokladom
toho, aby bolo možné určovacej žalobe vyhovieť. Súdu prvej inštancie uložil rozhodnúť o návrhu na
zmenu žaloby zo dňa 28.1.2019, následne vec prejednať, primárne vysporiadajúc sa s tým, či žalobca
má na ním požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP a v prípade, že
tento naliehavý právny záujem žalobcu bude mať súd za preukázaný, pristúpiť k vecnému prejednaniu

sporu aplikáciou príslušných hmotnoprávnych noriem. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí tiež poukázal
na to, že v danom prípade aplikácia ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. nemá svoje opodstatnenie,
nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 písm. d) tohto zákona v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu,
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv
k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, čo je daný prípad.

4. Po vrátení veci z odvolacieho súdu tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu (č.k.
9Co/113/2019-243 zo dňa 30.4.2020) uznesením č.k. 8C/61/2016-265 zo dňa 10.6.2020 pripustil zmenu
žaloby spočívajúcu v podstatnej zmene a doplnení rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu na
zmenu žaloby zo dňa 28.1.2019 doručenom súdu dňa 29.1.2019 na č.l. 184 až 186 spisu. Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2020. V zmysle pripustenej zmeny žaloby je predmetom
sporu určenie, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. D. na LV
č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu neexistuje. Uplatnený nárok je skutkovo odôvodnený tým, že
jedinourelevantnouskutočnosťouprerozhodnutieopodanejžalobe je zamietajúcirozsudokOkresného
súdu Komárno vo veci sp. zn. 14Csp/11/2016, pretože ak pohľadávka veriteľa reálne neexistuje a ak

neexistuje hlavný záväzok, nemôže existovať ani záväzok akcesorický.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2020, na ktorom po vypočutí si prednesu právnych
zástupcov strán sporu vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu a z predložených listinných
dôkazných prostriedkov zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca so žalovaným (v tom čase Dexia banka Slovensko a.s.) uzatvoril dňa 7.11.2011 Zmluvu o
poskytnutí úveru č. 20/291/11 a bol mu poskytnutý úver vo výške 40.000 Eur za účelom nadobudnutia
nehnuteľnosti. V ten istý deň uzavreli rodičia žalobcu so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok č. 20/291/11. Predmetom bolo zabezpečenie záväzku žalobcu z úverovej zmluvy

týmito nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. D. evidovanými na LV č. XX.

7. Medzistranamisporunebolospornéavyplývatoajzpredloženýchlistinnýchdôkaznýchprostriedkov,
že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 7.11.2011 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 20/291/11 a že žalobcovi
bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 40.000 eur za účelom nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX pre k.ú. D.. Pohľadávka veriteľa z titulu Zmluvy o

poskytnutí úveru č. 20/291/11 zo dňa 7.11.2011 bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 7.11.2011, ktorú uzavreli rodičia žalobcu (ktorí boli v tom čase aktuálni vlastníci
nehnuteľností tvoriacich predmet zálohu) a žalovaný ako záložný veriteľ. Žalobca sa stal výlučným
vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XX pre k.ú. D. vkladom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2011 a i v súčasnej dobe je žalobca evidovaný

ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre k.ú. D.. Medzi stranami sporu tiež
nebolo sporné, že žalobca si neplnil svoje povinnosti z titulu poskytnutého úveru riadne a včas (keď dňa
6.9.2013 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov, na základe
ktorej žalovaný umožnil žalobcovi ďalšie splácanie dlhu v splátkach, následne bola zmluva modifikovaná
dodatkom č. 1 zo dňa 10.2.2014), pričom žalovaný prestal splácať poskytnutý úver riadne a včas počnúc

od mesiaca február 2014. Preto žalovaný listom zo dňa 17.6.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 10.7.2014 a následne pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov.

8. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania na pojednávaní dňa 12.10.2020 zotrval na podanej

žalobe v zmysle pripustenej zmeny. Mal za to, že v tejto veci je potrebné rešpektovať rozsudok vo veci
sp. zn. 14Csp/11/2016, ktorým bola žaloba zamietnutá. Vzniesol námietku premlčania záložného práva
s dodaním, že podľa jeho názoru záložné právo už neexistuje. Mal za to, že kontumačný rozsudok má
účinkyakoktorýkoľvekinýrozsudokokremvýnimkypodľa§306CSP.Keďžeexistujerozsudok,vzmysle
ktorého je žalobca povinný zaplatiť žalovanému 0,- eur, takáto nulová povinnosť plnenia nemôže byť

zabezpečená žiadnym zabezpečovacím inštitútom, teda ani záložným právom. Podanej žalobe navrhol
v plnom rozsahu vyhovieť.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.10.2020 uviedol, že na strane žalobcu
neexistuje naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha. Poukázal na to, že na aktuálnom

LV č. XX pre k.ú. D. je evidované (okrem záložného práva v prospech žalovaného) i exekučné
záložné právo v prospech Wüstenrot poisťovňa, a.s.. mal za to, že v dôsledku kontumačného rozsudku
nemohlo dôjsť k zániku úverovej pohľadávky a ani k zániku záložného práva. Pre záložného veriteľa
je irelevantné, či disponuje exekučným titulom, keďže k výkonu záložného práva a k úspešnému
speňaženiu nehnuteľnosti môže dôjsť a často aj dochádza bez toho, aby bol exekučný titul vydaný.

Tvrdenie žalobcu o zániku pohľadávky považoval za účelové, keď nevznikol žiaden dôvod spôsobujúci
zánik záložného práva. Doplnil, že záložné právo riadne existuje a žalovaný k jeho výkonu pristúpil v
rámci plynutia premlčacej doby. Podanú žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

10. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či

tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Platí, že každý sa môže domáhať stanoveným
spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Spôsob, akým sa možno domáhať svojho
práva na súde, v sporovom konaní upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 137. Ustanovenie
§ 137 písm. c) tohto zákona podmieňuje možnosť uplatniť žalobou požiadavku na určenie existencie,

či neexistencie práva naliehavým právnym záujmom. Len v prípade, ak skutočnosti, tvrdené žalobcom
naliehavý právny záujem na požadovanom určení založiť nemohli, len v takom prípade možno žalobu z
tohto (procesného) dôvodu zamietnuť bez toho, aby súd žalobu preskúmal z vecného hľadiska.11. Podľa ustálenej judikatúry súdov použiteľnej aj v danej veci, žaloba uplatnená podľa ust. § 137 písm.
c) CSP nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust.
§ 137 písm. b) CSP. Ak žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo,

hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nie je možné mu určovaciu žalobu odoprieť.

12. V danom prípade žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňoval neistým
postavením žalobcu a hrozbou straty strechy nad hlavou z dôvodu, že žalovaný začal s výkonom
záložného práva, o ktorom žalobca tvrdí, že toto neexistuje. Súd mal za to, že v danom prípade na strane

žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa podanou žalobou domáha, nakoľko
bez určenia, či existuje alebo neexistuje záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu v
prospech žalovaného ako záložného veriteľa, je právne postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľností
tvoriacich predmet zálohu neisté. V tomto smere je bez právneho významu, že v súčasnej dobe viazne
na predmete zálohu i exekučné záložné právo, nakoľko pohľadávka vymáhaná v rámci exekučného
konania môže byť zo strany povinného uspokojovaná aj iným spôsobom predpokladaným Exekučným

poriadkom (napr. zrážkami zo mzdy alebo z iného príjmu, splátkami v zmysle dohodnutého splátkového
kalendára a pod.), pričom zriadenie exekučného záložného práva treba chápať ako zabezpečenie
vymoženia pohľadávky oprávneného pre prípad, že žiaden z iných spôsobov vymoženia pohľadávky
nebude úspešný.

13. Po ustálení, že v danej veci na strane žalobcu naliehavý právny záujem na určení, ktorého
sa podanou žalobou domáha, existuje, súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci. Žalobca podanú
žalobu odôvodňoval tým, že pohľadávka, ktorá bola zabezpečená sporným záložným právom,
neexistuje. Pritom poukazoval na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
14Csp/11/2016.

14. Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Komárno vo veci sp. zn. 14Csp/11/2016 (rozsudok č.k.
14Csp/11/2016-60 zo dňa 11.1.2017), predmetom konania bol nárok žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s. (v tomto konaní žalovaný) proti žalovanému: D. G. (v tomto konaní žalobca) o zaplatenie sumy
38.740,13 € s príslušenstvom titulom neuhradeného záväzku zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 20/291/11

zo dňa 7.11.2011. Okresný súd Komárno podanú žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, keď vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu vydaným podľa § 278 CSP. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2018.

15. V súvislosti s rozsudkom vydaným Okresným súdom Komárno vo veci sp. zn. 14Csp/11/2016

súd uvádza, že ide o kontumačný rozsudok, z ktorého nie je možné vyvodiť neexistenciu pohľadávky
žalovaného zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 7.11.2011, č. zmluvy 20/291/11.
Konanie vo veci sp. zn. 14Csp/11/2016 bolo právoplatne ukončené vydaním kontumačného rozsudku,
ktorý nepredstavuje res judicata, pretože tento rozsudok nebol vydaný na základe vecného posúdenia
žaloby, ale ako dôsledok nedostavenia sa žalobcu na pojednávanie a návrhu žalovaného na rozhodnutie

postupom podľa § 278 CSP, preto nejde o rozsudok ako rozhodnutie vo veci samej v pravom slova
zmysle.

16. V danom prípade bolo pre rozhodnutie vo veci potrebné ako predbežnú otázku skúmať otázku
platnosti záložnej zmluvy uzavretej na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vyplývajúcej z úverovej

zmluvy č. 20/291/11 zo dňa 7.11.2011. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo
preukázané jeho skutkové tvrdenie o neexistencii pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným
právom. Pokiaľ žalobca toto svoje skutkové tvrdenie odvodzoval od výsledku konania vedeného na
Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14Csp/11/2016, súd s poukazom na vyššie uvedený právny
názor konštatuje, že neexistenciu záložným právom zabezpečenej pohľadávky nemožno vyvodzovať z

kontumačného rozsudku súdu, nakoľko týmto súd nerozhodol vo veci na základe vecného posúdenia
žaloby,aležalobuzamietolakodôsledoknedostaveniasažalobcunapojednávanieanávrhužalovaného
na rozhodnutie postupom podľa § 278 CSP.

17. Náležitosti záložnej zmluvy určuje § 151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka tak, že na platné

zriadenie záložného práva sa vyžaduje:
a) určenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje záložným právom;
b) určenie zálohu;c) určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky alebo najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje.

Ak záložná zmluva obsahuje všetky vyššie uvedené náležitosti, je určitá, zrozumiteľná, predmet je
existujúci, možný, dovolený a účastníci majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, považuje
sa za platnú.

18. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo

ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

19. Určenie neexistencie záložného práva je možné len v prípade, ak neboli splnené podmienky na
jeho vznik, alebo ak po vzniku záložného práva došlo k okolnostiam, na základe ktorých záložné právo

zaniklo v zmysle taxatívne stanovených dôvodov uvedených v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatujúc, že záložná zmluva uzavretá medzi rodičmi
žalobcu ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom, obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti, táto je určitá, zrozumiteľná, predmet zmluvy je existujúci, možný, dovolený a účastníci zmluvy
mali spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, dospel k záveru, že ide o platný právny úkon, na

základe ktorého došlo k platnému zabezpečeniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvy o
poskytnutíúveruč.20/291/11zodňa7.11.2011.Zmluvuoposkytnutíúveruč.20/291/11zodňa7.11.2011
je s ohľadom na charakter zmluvných strán a poskytnutého plnenia potrebné považovať za zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom
pre záložné právo zabezpečujúce záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a jeho výkon je potrebné vychádzať

z ustanovenia § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bol v záložnej zmluve dohodnutý
pre prípad realizácie záložného práva predaj formou dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002
Z.z., čo žalovaný ako záložný veriteľ aj využil. Žalobca podanú žalobu o určenie neexistencie záložného
práva odôvodňoval zánikom zabezpečovanej pohľadávky (§ 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka) poukazujúc na rozsudok vydaný Okresným súdom Komárno vo veci sp. zn. 14Csp/11/2016.

Tento dôvod zániku záložného práva však žalobca nepreukázal, keď súd poukazuje na svoj právny
názor vyslovený v odseku 16 tohto rozsudku, pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, že záložnou
zmluvou zabezpečená pohľadávka zanikla niektorým zo spôsobov upravených v ustanoveniach § 559
až 587 Občianskeho zákonníka a žalobca v tomto smere neučinil ani žiadne skutkové tvrdenie. Zo strany
žalobcu taktiež nebolo preukázané, že by nastal iný z predpokladov zániku záložného práva upravený

v § 151md od 1 písm. b) až i) Občianskeho zákonníka, preto súd konštatujúc nedôvodnosť podanej
žaloby túto v celom rozsahu zamietol.

22. Výkon záložného práva je prísne viazaný na splnenie zákonných podmienok, ktoré umožňujú jeho
realizáciu, nie je to teda prejav ľubovôle záložného veriteľa, ale iba dôsledok porušenia povinnosti

zo strany dlžníka uhradiť pohľadávku veriteľa riadne a včas. Proces dobrovoľnej dražby je núteným,
avšakzákonnýmaregulovanýmspôsobomdosiahnutiauspokojeniaveriteľa.Slovenskýprávnyporiadok
poskytuje i záložcovi prostriedok na ochranu svojich práv v prípadoch, ak je dôvodné predpokladať, že
výkon záložného práva nie je v súlade so zákonom (napr. podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa §21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.). Pri výkone záložného práva nedochádza k zásahu do vlastníckeho
práva záložcu svojvoľne a bezdôvodne. Tento zásah sleduje legitímny cieľ - uspokojenie pohľadávky
záložného veriteľa, ktorá nie je riadne a včas splnená (§ 151a Občianskeho zákonníka). Pri výkone

záložného práva je vylúčená námietka záložcu, že výkon záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3), ak sa tento rozpor vidí v skutočnosti, že výkonom záložného práva prichádza záložca o možnosť
bývania (§ 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 CSP. Nakoľko

žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v
plnom rozsahu.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom

sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364
Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.