Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621010196
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3621010196.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, v trestnej veci proti obžalovanému T. Y., nar. XX.XX.XXXX
v L., trvale bytom L., T. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre
prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom
zasadnutí dňa 2. februára 2022 prejednal odvolanie obžalovaného T. Y. proti rozsudku Okresného súdu

Partizánske zo dňa 19. novembra 2021, sp. zn. 2T/70/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. novembra 2021, sp. zn. 2T/70/2021, bol
obžalovaný T. Y. uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. d) Tr. zák. a z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že dňa 01. 08. 2021 v presne nezistenom čase po 00.00 h pod vplyvom alkoholu
vošiel vo P. D. do rodinného domu č. XXX, kde v tomto dome zotrval spolu s ďalšími osobami, ktoré
tam s ním prišli, pričom v čase okolo o 00.30 h toho istého dňa obžalovaný T. Y. vošiel do obývačky,
kde sa ho poškodený I. T., ktorý v tomto dome býva opýtal kto je a čo robí u neho v dome, na čo mu
obžalovaný T. Y. odpovedal, že čo je jeho do toho, že všetci prítomní sú sopliaci, na čo ho poškodený I.

T. vyzval, aby jeho dom opustil a že si neželá, aby v ňom ďalej zotrval, čo obžalovaný T. Y. neuposlúchol,
naďalej poškodeného I. T. urážal slovami, že je sopliak, že je nikto, aby mu niečo také hovoril, po
čom obžalovaného T. Y. začali k odchodu z rodinného domu vyzývať aj ostatné prítomné osoby, čo
obžalovaný T. Y. naďalej odmietol urobiť a v dome naďalej zotrvával, následne pristúpil k poškodenému
I. T., ktorého udrel päsťou pravej ruky do oblasti temena hlavy následkom čoho poškodený I. T. spadol
na gauč, potom obžalovaný z konferenčného stolíka zobral vyklápací vreckový nôž hnedej farby, tento

otvoril a s týmto sa postavil nad poškodeného I. T. a nôž mu držal v blízkosti jeho hlavy, poškodený I. T.
ležalnagaučiaprosilobžalovaného,abyzdomuodišiel,počomobžalovanýT.Y.povedalpoškodenému
L. T., že mu nôž bodne do krku, následne sa obžalovaný s nožom, ktorý držal v ruke rozbehol smerom k
poškodenému H. L. a zahnal sa mu na oblasť krku, poškodenému H. L. sa podarilo uhnúť, obžalovaný
ho však udrel do hlavy a potom sa obžalovaný T. Y. s nožom v ruke vyhrážal uvedeným poškodeným,
ako aj ďalším prítomným osobám poškodeným Q. U., L. R. a O. W., že ich zabije a že ich dopichá, pričom

následne sa poškodeným Q. U., L. R., H. L., L. T. a O. W. podarilo utiecť z domu von, obžalovaný T. Y.
v uvedenom rodinnom dome zostal, pričom následne sa ho T. T., ktorý v tomto dome býva opýtal, čo
robí v jeho dome a prečo tam vykrikuje, na čo mu obžalovaný T. Y. povedal, aby bol ticho, inak mu dá
päsťou, po čom obžalovaný poškodeného T. T. udrel päsťou do oblasti spánku, následne obžalovaného
poškodený T. T. opakovane vyzval, aby z domu odišiel, načo obžalovaný T. Y. až po niekoľkých výzvach
z domu odišiel, čím obžalovaný T. Y. uvedeným konaním porušil domovú slobodu poškodených Y. T.,

H. T., T. T. a I. T., ktorý bývajú v tomto rodinnom dome, pričom uvedené konanie obžalovaného bolo
spôsobilé vzbudiť u poškodených I. T., L. T., O. W., H. L., Q. U. a L. R. dôvodnú obavu o ich život azdravie, obžalovaný uvedeným konaním nespôsobil poškodeným zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske
ošetrenie a liečenie.

Za to bol odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov,
na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu podal v zákonnej lehote proti nemu písomne odvolanie, smerujúce proti výrokom
rozsudku okresného súdu o uloženom treste. Podané odvolanie odôvodnil nasledovne:

„Nesúhlasím s výrokom rozhodnutia o mojom treste pokiaľ ide o jeho výšku 16 mesiacov. So všetkými
ostatnými výrokmi rozsudku súhlasím.

Podľa môjho názoru, vzhľadom na skutočnosť, že u mňa existujú 2 poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. 1), n) TZ, a teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný, prvostupňový súd
mi ukladal trest za skutočnosti že spodná hranica trestnej sadzby je 12 mesiacov. Vzhľadom k vyššie
uvedenému, vzhľadom k pozitívnym správam na moju osobu z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon

trestu odňatia slobody, mám za to, že uloženie mi trestu odňatia slobody vo výmere až 16 mesiacov
nepodmienečne bolo neprimerane prísne. Podľa môjho názoru uloženie mi trestu odňatia slobody v
trvaní 12 mesiacov by bolo s poukazom na § 34 ods. 1, ods. 4 TZ primerané. Takýto trest by dostatočne
zabezpečil ochranu spoločnosti ako aj moju nápravu.

Pozitívne hodnotenie mojej osoby z UVV Ilava tiež preukazuje, že som sa napravil aj vykonaním
doterajšieho výkonu väzby.

Nesmieme ma mrzí moje konanie, preto som sa aj priznal a úprimne som oľutoval svoje konanie. V
minulosti som bol viac krát trestaný, avšak jednalo sa najmä o majetkovú tresnú činnosť. Približne

posledných 22 mesiacov som bol na slobode a viedol som riadny život. V čase spáchania skutku som bol
žiaľ pod vplyvom alkoholu, neuvedomoval som si čo robím. Viem že to nie je dostatočné ospravedlnenie,
avšak pravdou je aj to, že som naozaj neprimerane reagoval na urážlivé a provokatívne správanie
poškodených a svedkov, ktoré bezprostredne predchádzalo môjmu konaniu, pričom na mieste skutku
som sa vlastne ocitol omylom, mal som za to, že som riadne pozvaný a nemal som vedomosť pri vstupe

do obydlia, že budú poškodení proti mojej prítomnosti.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem odvolaciemu Krajskému súdu, aby napádaný rozsudok zrušil
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 TP rozhodol sám vo veci a aby mi uložil primeraný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba zotrvala na podanom odvolaní,
ako aj jeho dôvodoch a navrhla mu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, z obsahu dôvodov

odvolania vyplýva, že v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,

ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou
argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta výšku uloženého
trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý považuje za neprimerane prísny a domáha
sa uloženia trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby. Z

uvedeného vyplýva, že obžalovaný namieta neprimeranú prísnosť uloženého trestu v zmysle § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel
k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah

ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa,
ktoré zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému, majú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd konštatuje, že správnosť uvedených skutkových
zistení obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania ani nenamieta.

Pokiaľ sa obžalovaný v dôvodoch odvolania domáhala uloženia trestu odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že opakovaná recidíva
obžalovaného v páchaní úmyselnej trestnej činnosti je v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. tak významnou okolnosťou, že odôvodňuje uloženie trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. Ak teda okresný súd v danom prípade zistené poľahčujúce okolnosti podľa 36 písm. l),
n) Tr. zák. v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadnil tak zásadným spôsobom, že uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ani podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno v tomto prípade dospieť k odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák. aj napriek existencii skutočností, na ktoré obžalovaný poukazuje

v dôvodoch svojho odvolania. Preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému
napadnutým rozsudkom okresného súdu nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti trestu v zmysle § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.