Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, January 13, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121204661
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7121204661.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: M.. M. X., D.. X.X.XXXX, N. R. L. Č.. XXX, XXX XX R. L.,
proti žalovaným: X. O. O., X. O.. M. P., 3. Korzár Košice, Letná 47, 040 1 Košice, 4. Vydavateľstvo
PETIT PRESS a s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 36793253, o ochranu osobnosti a náhrady
nemajetkovej ujmy

r o z h o d o l :

I. Podanie voči žalovaným 2. a 4. o d m i e t a.

II. Konanie voči žalovaným 1. a 3. z a s t a v u j e.

III. Žalovaným 1. a 3. náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajšiemu súdu bolo dňa 29.6.2021 doručené podanie žalobcu označené ako „Žaloba na ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy “.

2. Žalobca v osobitnom podaní zo dňa 29.6.2021 k podanej žalobe podal vysvetlenie k chýbajúcim
údajom týkajúcich sa správneho označenia (identifikovania) žalovaných 1. a 2., v ktorom uviedol, že
nedisponuje okrem ich mena a priezviska žiadnymi ďalšími údajmi, a v tejto súvislosti požiadal súd o
súčinnosť ich zistenia prostredníctvom príslušných registrov a dopytom u zamestnávateľa žalovanej 2.,

ktorým je žalovaný 4.

3. Súd s poukazom na uplatnenie práva na spravodlivý proces a možnosti žalobcu konať pred súdom,
t.j. umožniť mu realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov a vyhnutia sa nesprávneho alebo nežiaduceho procesného
postupu, hlavne, aby nedošlo k porušeniu ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou

ochranou práva, lustráciou poskytol žalobcovi súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov a v registri
obyvateľstva vo vzťahu k žalobcom označenej žalovanej 1. nebol zistený žiaden záznam (čl. 18) a vo
vzťahu k žalobcom označenej žalovanej 2. bolo zistených viacej záznamov na meno M. P. (čl. 14).
Lustráciou súdu v Sociálnej poisťovni pri zadaní údajov žalovanej 2. (mena a priezviska a názvu jej
zamestnávateľa - žalovaného 4.) boli zistené nasledovné údaje: O.. M. P., D.. X.X.XXXX, N. S. X, G.,
R. P. X.X.XXXX - A. A., V.., U. XX, N., L.: XXXXXXXX.

4. Okresný súd Košice I procesným postupom podľa ust. § 129 CSP dňa 23.8.2021 uznesením č. k.
36C/11/2021-20 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, k vyššie uvedenej
spisovej značke doplnil podanie doručené Okresnému súdu Košice I dňa 29.6.2021 nasledovne: označil
žalovaných tak, že ak ide o fyzickú osobu, aby uviedol jej meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu
alebo pobytu, dátum narodenia alebo iné identifikačné číslo, a ak je žalovaným právnická osoba, uviedol

jej názov alebo obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené ( podľa
príslušného výpisu z obchodného alebo iného registra). Opravené a doplnené podanie žalobca predložív potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V bode 13 uznesenia dal
súd žalobcovi do pozornosti, že v súdnom spise sa nachádzajú údaje zistené súdom prostredníctvom

vykonaných lustrácii v dostupných registroch a zároveň v bode 14 odkázal na ust. § 195 ods. 1 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. - postup pri nazeraní do súdneho spisu.

5. Žalobcovi bolo predmetné uznesenie doručené dňa 30.8.2021. Dňa 3.9.2021 žalobca predložil súdu
podanie, v ktorom doplnil IČO žalovaného 4., vo vzťahu k žalovaným 1. až 3. nevykonal žiadne

doplnenie, resp. opravu v intenciách naznačených vyššie uvedeným uznesením. V podaní uviedol,
že fyzické osoby presne označiť nevie, odkázal na svoje osobitné podanie k žalobe a dodal, že sa
domnieva,žekonajúcisúdjevzmyslezákonavtakomtoprípadepovinnývykonaťzaúčelomidentifikácie
označených účastníkov konania ich identifikáciu prostredníctvom registrov alebo dopytom na príslušné
správne orgány, ktoré sú povinné súdu údaje oznámiť, pretože on na takáto postup ako dôchodca nemá
absolútne žiaden dosah.

6. Podanie adresované súdu musí spĺňať jednak všeobecné náležitosti podania stanovené ust. §
127 CSP a jednak musí obsahovať aj osobitné náležitosti uvedené v ust. § 132 ods. 1 CSP, a to
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Stanovené náležitosti je potrebné v podaní uviesť takým spôsobom,
aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne, aby ich bolo možné vyvodiť bez akýchkoľvek

pochybností z textu podania. Žaloba nemusí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia súdu
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/8/2005 zo dňa 1.9.2005), musí však byť
z neho zrejmý rozsah uplatneného nároku. V žalobe musia byť uvedené rozhodujúce skutkové údaje
konkretizujúce uplatnený nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu,
t.j. nemožnosť zámeny. Opísanie rozhodujúcich skutočností slúži k vymedzeniu predmetu sporu po

stránke skutkovej a k jeho identifikácii, ktorá ho odlišuje od predmetov iných sporov. Ak podanie vo
veci samej neobsahuje vyššie uvedené náležitosti, je nesprávne alebo nezrozumiteľné, súd je povinný
uznesením v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP vyzvať žalobcu, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a
súčasne je súd povinný žalobcu poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/221/2007 zo dňa 18.9.2008).

7. Za vadu sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre
podanie. Ide o tzv. neúplné podanie ( napr. neúplné označenie sporových strán, keď podľa ust. § 133
ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo
pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom).
8. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie, teda podanie spôsobilé na

odstraňovanie vád podania zo strany konajúceho súdu, možno považovať iba také podanie, ktoré
neobsahuje všeobecné náležitosti návrhu podľa procesného predpisu, resp. náležitosti vyžadované
osobitnými ustanoveniami procesného predpisu. O takéto podanie pôjde najmä vtedy, ak z podania
nie je zrejmé, čoho sa účastník domáha, proti komu prípadný návrh smeruje, strana konania nie je
riadne označená, podanie nie je datované, nie je podpísané, je nezrozumiteľné, neobsahuje potrebné

opísanie skutkových okolností, a to do takej miery, že z údajov uvedených v podaní nie je možné
zistiť predmet konania. Odstránenie vád podania zo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť
na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci, a jeho účelom
nemôžebyťani„pomoc“zostranysúduadresovanástranekonania,akobytátomalavovecipostupovať,
abybolaúspešná.Totojezodpovednosťsamotnejstranykonania,resp.jejprávnehozástupcu(porovnaj

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 372/2018 zo dňa 20.6.2018).
9. Podľa ust. § 160 CSP, (1) Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (3) Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1
a 2 súd nemá, ak je a) stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu

koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

10. V ust. § 160 CSP je pre súd stanovená všeobecná poučovacia povinnosť, ktorá sa týka len
procesných práv a povinností. Súd nemôže poučovať strany o hmotnom práve, nemôže napríklad
stranu poučiť, koho má žalovať, teda kto je v spore pasívne vecne legitimovaný. K rozsahu poučovacej
povinnosti súdu treba uviesť, že nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú; podstatné je, aby bolastrana poučená v čase, kedy je to podľa stavu konania pre ňu potrebné. Ods. 3 citovaného ustanovenia
upravujeprípady,vktorýchsúdniejepovinnýpoučovaťoprocesnýchprávachapovinnostiachvrozsahu
ustanovenom CSP ani o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

11. Keďže žalobca je fyzickou osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (v
minulosti vykonával aj advokátsku činnosť), súd voči nemu nemal poučovaciu povinnosť podľa ust. §
160 ods. 1 a 2 CSP.
12. Nielen žalobca, ale aj žalovaný musí byť v žalobe označený presne, určito a vyčerpávajúcim
spôsobom, a to tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou sporu, aby ho nebolo možné zameniť s iným

subjektom a aby s ním súd mohol konať( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2011
sp. zn. 4Cdo/64/2011).
13.Vuznesenísp.zn.8Cdo/68/2017zodňa28.2.2019NajvyššísúdSRuviedolnasledovné:„Súdnieje
povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Práve opačný
postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti.
Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane

žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej
strany. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti žaloby týkajúce sa označenia žalobcu podľa § 133 až 135
CSP a napriek výzve súdu tieto vady žalobca neodstráni, jeho podanie má byť odmietnuté (§ 129 ods.
3 CSP) „.
14. V uznesení sp. zn. 8Cdo/61/2020 zo dňa 29.4.2020 Najvyšší súd SR uviedol nasledovné: „Ak je

stranou fyzická osoba, musí byť v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo
pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§ 133 ods. 1 CSP). Tieto náležitosti
sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť
postupom podľa§ 129 CSP. Žalobca však nemusí mať vedomosť o dátume narodenia alebo rodnom
čísle žalovanej fyzickej osoby, pričom tieto údaje nie sú ani verejne dostupné. Bezvýhradné trvanie

na týchto identifikátoroch by znamenalo odňatie spravodlivosti. Preto, ak je fyzická osoba označená
identifikačnými údajmi, ktoré umožňujú jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, žaloba nemusí
obsahovať dátum narodenie alebo rodné číslo. V konkrétnom prípade však môžu byť tieto identifikátory
nevyhnutné, pretože identifikácia konkrétneho účastníka nebude možná. Ak napríklad dve fyzické osoby
majú rovnaké meno a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi rovnakého štátu,

nepochybne len identifikačný údaj o dátume narodenia, či rodnom čísle umožní ich rozlíšenie (pozri
Veľké komentáre Števček . Ficová . Baricová . Miesiarkinová . Bajánková . Tomašovič a kol. Civilný
sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck , 2016, str. 489). V danej veci žalobkyňa označila žalovanú
(fyzickú osobu) menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia a následne aj
iným identifikačným údajom, t.j. číslom občianskeho preukazu. Z vykonaného šetrenia súdom (lustrácii)

nevyplýva, že by existovali viaceré (fyzické) osoby, ktoré by mali rovnaké meno, priezvisko a bývali by
na rovnakej adrese, ako žalobkyňou označená žalovaná. Naopak, v odpovedi na lustráciu v Registri
obyvateľov je uvedený dátum narodenia označenej žalovanej XX. XX. XXXX. Preto, ak z predložených
dokladov pripojených k žalobe a následného šetrenia nepochybne vyplývalo, že označená žalovaná nie
je neexistujúcim subjektom, ale došlo len k nesprávnemu uvedeniu dátumu jej narodenia (mesiaca júl

namiesto januára) a navyše žalovaná bola označená iným identifikačným údajom (číslom občianskeho
preukazu), došlo k zjavnej vade žaloby, ktorá je odstrániteľným nedostatkom žaloby postupom súdu
podľa § 129 CSP. Z uvedeného možno vyvodiť, že súdy nižšej inštancie v danej veci dôsledne
nerozlišovali medzi nedostatkom podmienky konania (nedostatok procesnej subjektivity žalovanej) a
vadou žaloby ako navzájom nezameniteľnými pojmami procesného práva, samostatne upravenými,

ktoré majú odlišné dôsledky a s ktorými sa spája aj rozdielny postup. Nedostatok podmienky konania nie
je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti, či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok
podmienky konania. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia strany sporu v žalobe je dôvodom na
postup podľa § 129 CSP a nie dôvodom na zastavenie konania podľa § § 62 CSP“.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
16. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania

mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“
protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a
kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania ( nález Ústavného súdu SR zo 7. júna 2016,
sp. zn. III. ÚS 32/2015).17. Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje

občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Meritum ústavnej zásady rovnosti účastníkov spočíva v tom, že
všetci účastníci civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti za rovnakých procesných
podmienok, teda bez toho, že by bola jedna strana diskriminovaná alebo zvýhodňovaná. (Nález ÚS SR
zo dňa 11. 4. 2002, sp. zn. II. ÚS 35/02). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že
princíp rovností zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť

svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je
jej odporca. (Komanický v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45).
18. V danej veci žalobca žalovanú 1. (fyzickú osobu) označil iba menom a priezviskom a doplnil, že
ostatné potrebné údaje mu nie sú známe, tieto si má zistiť súd zo svojich zdrojov, prípadne zo zdrojov
polície SR a informácií získaných vyťažením žalovanej 2.( fyzická osoba), ktorú tiež označil iba menom
a priezviskom a doplnil, že sa má jednať o redaktorku denníka Košický Korzár, Letná 47, Košice, ďalšie

potrebné údaje nech na požiadanie súdu oznámi jej zamestnávateľ - vydavateľstvo Petit Press, resp.
redakcia denníka Korzár Košice. Vo vzťahu k žalovanej 1. dodal, že jej údaje by mohlo súdu oznámiť OO
PZJasov,kdetátoučinilaklamlivéoznámenieopriebehuspornejudalostiažetietoúdajemuoznačeným
orgánom boli odopreté. Dôkaz o požiadanie ním uvedených údajov nepredložil.
19. Podľa ust. § 23 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a

registri obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého „Ministerstvo vnútra SR, okresné riaditeľstvá
Policajného zboru a obce na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby poskytujú
oznámenie o mieste pobytu obyvateľa. V žiadosti musí byť uvedené: - meno a priezvisko, rodné
číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť a miesto trvalého
pobytu žiadateľa; ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, - meno a

priezvisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo obyvateľa, ktorého pobyt sa požaduje oznámiť,
-odôvodnenie žiadosti.
20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj fyzickej osobe je z registra obyvateľov možné
poskytnúť oznámenie o mieste pobytu obyvateľa na základe žiadosti.
21. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca podal žalobu bez toho, aby využil vyššie uvedenú zákonnú

možnosť, ktorou by získal prinajmenšom údaj o mieste pobytu ním označených žalovaných 1. a 2.,
keďže údaje o dátume narodenia nie sú verejne prístupné. Už len (aj) tento identifikátor by mohol byť
prospešným pre identifikáciu a nezameniteľnosť žalovaných 1. a 2. s inou osobou.
22. Z vykonaného šetrenia súdom (lustrácii) vo vzťahu k žalobcom označenej žalovanej 1. nevyplýva
žiaden záznam, teda označená žalovaná 1. je neexistujúcim subjektom. Po tomto zistení súd už ďalšie

šetrenie nerealizoval považujúc ho za nadbytočné.
23. Z vykonaného šetrenia súdom ( lustrácii) - z registra obyvateľstva vyplýva, že existujú viaceré
(fyzické) osoby s rovnakým meno a priezviskom ako žalobcom označená žalovaná 2. Z odpovede na
lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že zamestnankyňou žalovaného 4., tak ako to uviedol žalobca v
žalobe, je O.. M. P., D.. X.X.XXXX, N. S. X, G. P. X.X.XXXX.

24. S výsledkami týchto lustrácii mal žalobca možnosť sa oboznámiť nahliadnutím do súdneho spisu, o
čom bol aj v uznesení zo dňa 23.8.2021 sp. zn. 36C/11/2021 upovedomený, ktorý túto možnosť nevyužil.
25. Súd zastáva názor, že aj keď vo vzťahu k žalobcom označenej žalovanej 2. vykonanou lustráciou
zistil jej ďalšie identifikačné údaje, nie je úlohou súdu a už vôbec nie jeho povinnosťou vykonať jej
automatické správne označenie, pretože len žalobca ako dominus litis ( pán sporu) žalobou určuje, čo

bude predmetom sporu a čo nie, určuje voči komu, t.j. akej konkrétnej osobe žaloba smeruje. Aj z tohto
dôvodu súd postupoval po vykonaných šetreniach podľa ust. § 129 CSP. Súd je tiež toho názoru, že
ak by žalobcu nevyzval na odstránenie vád žaloby postupom podľa ust. § 129 CSP, ale
by automaticky začal konať so žalovanou 2. po zistení jej potrebných údajov podľa ust. § 133 ods. 1
CSP, t.j. bez akejkoľvek účasti žalobcu, išlo by o bezdôvodné znevýhodnenie žalobcu oproti žalovanej

2., vedúce k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti.
26. Žalobca v žalobe ako žalovaného 3. označil Korzár Košice, Letná 47, 040 01 Košice, resp. podaním
došlým súdu dňa 3.9.2021 (po doručení uznesenia podľa ust. § 129 CSP) Denník Košický Korzár,
letná 47, Košice - denník vydávaný žalovaným 4.
27. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 2471/B vyplýva,

že žalobcom označený žalovaný je odštepným závodom bez právnej subjektivity, pretože túto má iba
Petit Press, a.s., Lazaretská 12, 81108 Bratislava, IČO: 35 790 253, t.j. žalovaný 4., pričom údaje z
obchodného registra sú verejné.28. Odštepným závodom je taká organizačná zložka, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v
obchodnom registri, odštepný závod sa týmto zápisom nestáva právnickou osobou, nie je právnym
subjektom, ale len časťou podniku podnikateľa, teda je organizačnou zložkou bez právnej subjektivity.

Vystupovaťvprávnychvzťahochmôželenpodnikateľakoprávnická osoba,ktorýodštepnýzávodzriadil.
29. Napokon žalobca ako žalovaného 4. v žalobe označil Petit Press, vydavateľstvo, Lazaretská12,
811 08 Bratislava. V podaní došlom súdu dňa 3.9.2021, ktorým reagoval na uznesenie súdu zo dňa
23.8.2021 sp. zn. 36C/11/2021 - 20 žalovaného 4. označil nasledovne: Vydavateľstvo PETIT PRESS
a.s., IČO: 36793253, Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Tiež uviedol, že akékoľvek ďalšie údaje o

zúčastnených (fyzických a právnických) osobách na protiprávnom konaní smerovanom proti jeho osobe
sú mu neznáme.
30. Je nepochybné, že v prípade žalovaného 4. ide o právnickú osobu, ktorá sa v žalobe označuje
názvomaleboobchodnýmmenom,adresousídlaaidentifikačnýmčíslomorganizácie,akjepridelené(§
133 ods. 2 CSP). Názov alebo obchodné meno právnickej osoby musí zodpovedať údajom vyplývajúcim
z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná, a ak v žalobe budú uvedené údaje, ktoré

nebudú zodpovedať údajom obsiahnutým v príslušnom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná,
je namieste postup súdu podľa ust. § 129 CSP, tak ako tomu bolo aj v danom prípade. Významným
rozpoznávacímúdajomjeidentifikačnéčíslo(IČO),ktorévzmysleust.§9ods.2zákonač.212/2015Z.z.
prideľuje každej právnickej osobe a každej fyzickej osobe - podnikateľovi a tiež každému orgánu verejnej
moci Štatistický úrad SR a slúži na jednoznačnú identifikáciu tohto, komu je v registri právnických osôb

pridelené.
31. Identifikačné číslo je presným a jednoznačným identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené. Pri
odstraňovaní vady žaloby spočívajúcej v neúplnom, nepresnom alebo nejednoznačnom označení
obchodného mena účastníka musí súd prihliadnuť aj na v žalobe uvedené identifikačné číslo (R
51/2008).

32. Žalobcom označený žalovaný 4. identifikačným číslom (IČO) 36793253 nezodpovedá
identifikačnému obsiahnutému vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa,
vložka číslo: 2471/B pre ním označenú žalovanú právnickú osobu, pričom identifikačné číslo je povinnou
náležitosťou v zmysle § 133 ods. 2 CSP, pokiaľ bolo pridelené.
33. Žalovaný 4. je vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo:

2471/Bzapísanýpodobchodnýmmenom:PetitPress,a.s.,sosídlom:Lazaretská12,Bratislava181108,
s IČO-om: 35 790 253.
34. Je nepochybné, že obchodný register je verejnosti prístupný (napr. aj na internete), a po zadaní
údajov je zistiteľný presný názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo tej ktorej právnickej
osoby. Preto vyhlásenie žalobcu o nevedomosti alebo nemožnosti zistenia údajov o žalovanom 4. nie

je na mieste. Žalobca je osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním 2. stupňa, vykonávajúci (v
minulosti) advokátsku činnosť a musí mať vedomosť alebo aspoň by mal mať, aké údaje zákon vyžaduje
pri označení strán sporu, odkiaľ (najmä v prípade právnických osôb) si ich zabezpečiť.
35. Pokiaľ žalobca žalovaného 4. v žalobe, prípadne v podaní došlom súdu dňa 3.9.2021, ktorým
reagoval na uznesenie súdu zo dňa 23.8.2021 sp. zn. 36C/11/2021 - 20, označil v rozpore s výpisom

z obchodného registra, označil ho iným identifikačným číslom a tiež aj iným obchodným menom (ide o
povinné náležitosti v zmysle ust. § 133 ods. 2 CSP), jedná sa o vadu žaloby, ktorú sa nepodarilo odstrániť
ani postupom podľa ust. § 129 CSP.
36. Súd nemohol uprednostniť iba jednu časť označenia žalovaného 4. (sídla), pretože ust. § 133 ods.
2 CSP jasne a zrozumiteľne vymedzuje povinné náležitosti pre označenie právnickej osoby. Keďže

žalobca neodstránil vadu v označení žalovaného 4., bolo potrebné podanie žalobcu voči žalovanému
4. odmietnuť.
37. Je potrebné dodať, že súd takúto vadu žaloby sám odstrániť nemôže, teda nemôže z vlastnej
iniciatívy aktívne dotvárať (dopĺňať, upravovať) podanie žalobcu - žalobu o správny okruh subjektov
civilného sporového konania, resp. správne označenie strán sporu. Ak by tak učinil, došlo by k

bezdôvodnému znevýhodneniu žalobcu oproti žalovanému 4. a tým k porušeniu zásady rovnosti strán
sporu a zásady kontradiktórnosti.
38. Podľa ust. § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
39. Podľa ust. § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s

výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.40. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

41. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.
42. Podľa ust. § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,

súd konanie zastaví.
43. Podľa ust. § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.
44. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
45. Podľa ust. § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný
závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný

závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.
46. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení CSP
- právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce), neexistencia

prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej
veci - rei iudicatae (ust. § 230), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce) a iné.
47. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V
civilnom sporovom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a
povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu.

48. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný.
Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví
v zmysle ust. § 62 CSP.
49. O nedostatok procesnej subjektivity ide vo vzťahu k žalovanej 1.(neexistujúci subjekt) a žalovanému
3.,ktorýnemôžesúdzmeniťaniodstrániť.Jepovinnýnatútoskutočnosťprihliadaťvktoromkoľvekštádiu

konania. Súd nemá poučovaciu povinnosť, a ani nemôže v tomto prípade vyzývať na odstránenie vád v
zmysle ust. § 129 CSP, keďže nejde o vadu konania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti.
Do úvahy tak neprichádza ani postup podľa ust. § 80 CSP.
50. Keďže v danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú procesnú prekážku na strane týchto žalovaných,
súd v súlade s ust. § 62 CSP konanie voči žalovanej 1. a žalovanému 3. zastavil.

51. Žalobca ani po výzve súdu podľa ust. § 129 CSP neupresnil (nedoplnil) adresu trvalého pobytu alebo
pobytu, dátum narodenia alebo iné identifikačné číslo žalovanej 2., bez vážneho dôvodu sa neoboznámil
so zisteniami súdu - lustráciou vo vzťahu k tejto žalovanej, pretože nevyužil možnosť nahliadnutia do
súdneho spisu, a ktoré by pre žalobcu mohli byť prínosom pri jednoznačnom označení žalovanej 2.
Teda, ak žalobca napriek súdom stanovenej lehote neodstránil vady podania spočívajúce v riadnom

označení strany sporu (žalovanej 2. ) ako to vyžaduje ust. § 133 ods. 1 CSP, ignoroval súdom zistené
potrebné údaje z úradnej moci pri poskytnutí mu súčinnosti súdom, pričom žalobcu nemožno považovať
za právneho laika a súd automaticky nemohol konať, resp. pokračovať so žalovanou 2. po zistení jej
potrebných údajov podľa ust. § 133 ods. 1 CSP, t.j. bez akejkoľvek účasti žalobcu, pretože by išlo o
bezdôvodnéznevýhodneniežalobcuoprotižalovanej2.,vedúcekporušeniuzásadyrovnostistránsporu

a zásady kontradiktórnosti ( viď. bod 25 uznesenia), súd podanie žalobcu voči žalovanej 2. odmietol
v súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP. Súd odmietol podanie žalobcu aj voči žalovanému 4. z dôvodov
uvedených v bodoch 33 až 37 tohto uznesenia.
52. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

53. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej
protistrane. V danom prípade má súd za to, že žalobca označil za žalovaných 1. a 3. subjekt, ktorý nemá
procesnú subjektivitu, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené, ktoré z procesného hľadiska zavinil
žalobca. Nárok na náhradu trov konania má tak protistrana, t.j. žalovaná 1. a žalovaný 3. Vzhľadom k

tomu, že týmto trovy konania nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1, od. 2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363
Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.