Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/301/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516205634
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2516205634.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená usadeným euroadvokátom: JUDr. Pavel Novák,
Fazuľová 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: W. H., nar. XX. C. XXXX, trvale
bytom O.-D., D. XX, o zaplatenie 7.540,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Piešťany z 10. mája 2018 č. k. 15Csp/81/2016-487, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 497, § 708 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2, § 220 ods. 2
zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobe nebolo možné vyhovieť a bolo potrebné pristúpiť k jej zamietnutiu. Napriek
tomu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol
záväzkový vzťah titulom uzatvorených zmlúv, a to zmluvy o bežnom účte, zmluvy o podnikateľskom

účte, zmluvy o úvere a dodatkov k nej, vyhoveniu žalobe bránila tá podstatná skutočnosť, že nárok
žalobkyne uplatnený žalobou nebolo možné preskúmať z toho pohľadu, či je tento dôvodný, prípadne
v akom rozsahu. Žalobkyňa splnila zákonnom požadované náležitosti vo vzťahu k žalobe, t. j. uviedla
všeobecné náležitosti žaloby (§ 127 ods. 1 CSP), taktiež v zmysle § 132 ods. 1 CSP označila strany
sporu, opísala také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej
stránke, označila dôkazy a taktiež uviedla žalobný návrh (domáhala sa zaplatenia konkrétnej sumy

žalovaným). Žaloba teda neobsahovala vady, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať. Dôvodom
zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalobkyňa napriek písomnej výzve súdu v danej veci neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 7.540,53 eur
s príslušenstvom, keď neuviedla súdu, akým spôsobom dospela k výške žalovanej sumy 7.540,53
eur a k jej jednotlivým zložkám, s tým, že rozhodujúce skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobkyňa súdu predložila len listiny (v rozsahu vyše 400 strán),

na ktoré poukázala v rámci odôvodnenia (špecifikácie) žalobného nároku. Je však povinnosťou každého
žalobcu v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností do takej miery, aby bolo
možné zo strany súdu posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku, pričom tieto skutočnosti je potrebné aj
dôkazne podporiť. Žalobkyňa ale naopak predložila súdu dôkazy, z ktorých mala vyplývať dôvodnosť jej
nároku, mali byť v nich obsiahnuté rozhodujúce skutočnosti. Aj s poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP
je potrebné uviesť, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy a súčasne nie je povinnosťou súdu z predložených dôkazov vyvodzovať rozhodujúce skutkové
tvrdenia žalobkyne. Vzhľadom na nedostatok relevantných skutkových tvrdení žalobkyne tak súd nemalmožnosť v prípade vyhovenia žaloby rozsudok presvedčivo odôvodniť, čo by mohlo viesť k jeho zrušeniu
v rámci odvolacieho konania. Nárok žalobkyne bol nepreskúmateľný. Súd podporne poukázal na právny
názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/42/2017 zo dňa 10.1.2018. Na základe

uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. čl. 17, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne
úspechom žalovaného v konaní v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy v tomto konaní
nevznikli, nebola mu náhrada trov priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie,
resp. zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Uviedla, že v
návrhu na vydanie platobného rozkazu si žalobkyňa uplatňovala pohľadávku vyčíslenú ku dňu 3.8.2016.
Pohľadávka voči žalovanému bola k tomuto dňu vo výške 7.540,53 eur (z toho istina 5.733,54 eur, riadne
úroky vo výške 0 eur, úroky z omeškania zmluvné 1.484,59 eur, úroky z omeškania zákonné vo výške
284,29 eur a poplatky vo výške 38,11 eur). Žalobkyňa vo vyjadrení z 5.2.2018 špecifikovala, ako dospela

k úroku z omeškania vo výške 284,29 eur (vypočítaný zo sumy 5.733,54 eur /istina/ odo dňa odstúpenia
od zmluvy dňa 12.8.2015 do dňa vyčíslenia uvedeného v návrhu na vydanie platobného rozkazu t. j. do
3.8.2016). Rovnako žalobkyňa zdôvodnila dlžné poplatky 38,11 eur, keď uviedla obdobie a výšku, za
ktoré žalobkyňa uvedenú dlžnú sumu neuhradených poplatkov eviduje. V prípade úrokov z omeškania
(zmluvných) vo výške 1.484,59 eur žalobkyňa príkladmo vyčíslila úroky z omeškania zo dňa 29.8.2014 a

1.9.2014 pre ozrejmenie spôsobu výpočtu, ako okresný súd požadoval vo výzve. Z uvedeného bolo tak
zrejmé, z čoho bol počítaný úrok z omeškania do odstúpenia od zmluvy, aj akým spôsobom. Žalobkyňa
tiež uviedla prehľad úrokových sadzieb. Súd prvej inštancie požadoval vo výzve uviesť spôsob, akým
dospela žalobkyňa k dlžnému úroku z omeškania zmluvného a nie rozpočítanie každého uvedeného
vyčísleného úroku z omeškania od 29.8.2014 do 3.8.2016 (čo by predstavovalo neúmerné zaťažovanie

žalobkyne na preukázanie dôvodnosti vzniku vyčísleného dlžného úroku z omeškania ako i vzhľadom ku
skutočnosti, že sa jedná o dlhé obdobie, kedy žalovaný disponoval s účtom). Vyjadrením na výzvu súdu
tak žalobkyňa dostatočne zdôvodnila aj vznik predmetnej zložky dlhu. V prípade dlžnej istiny vo výške
5.733,54 eur žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že predstavuje sumu ku dňu odstúpenia od zmluvy, pričom
vo veci spôsobu jej vyčíslenia odkázala na prílohu 1, 2, 3. Pretože sa jedná o pohľadávku vyplývajúcu

z účtu, považuje zdôvodnenie výšky istiny za dostatočné, nakoľko po každej transakcii žalobkyňa
špecifikovala aj výšku dlžnej istiny v konkrétny deň až do 12.8.2015 (13.8.2015 došlo k odstúpeniu od
zmluvy). Pokiaľ súd nepovažoval nárok žalobkyne za dostatočne preukázaný, mal aj s ohľadom na
vyjadrenie žalovaného, že dlh nesplácal a uhradil iba časť z neho, vykonať ďalšie dokazovanie, prípadne
vyzvaťstranynavyjadrenie.Žalobkyňasanestotožnilasozáveromsúduprvejinštancie,ktorýnesprávne

aplikoval § 132 ods. 2 CSP.

3. Žalovaný sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie. Žalovaná suma bola neprimerane vysoká
vzhľadom na výšku poskytnutého úveru.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď žalobu zamietol pre nedostatok relevantných skutkových tvrdení žalobkyne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.10.2016

domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 7.540,53 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.771.65 eura od 4.8.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým,
že so žalovaným uzatvorila dňa 25.10.2004 zmluvu o účte, nahradenou zmluvou o podnikateľskom účte
zo dňa 21.8.2013 a následne zmluvu o úvere č. 0252369752/2006 zo dňa 28.8.2006 v znení jej dodatkovč. 1 až 7. Na základe zmluvy o úvere poskytla žalobkyňa žalovanému úver v sume 8.000 eur, súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný splátky riadne neplnil
s tým, že jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v listinách - výpis č. 252369752 od

25.10.2004 do 31.12.2008, výpis č. 252369752 od 1.1.2009 do 6.8.2011 a prehľad transakcií od 6.8.2011
do 13.8.2015, výpis od 14.8.2015 do 22.08.2016, a z týchto listín vyplýva aj výška uplatneného nároku
žalobkyne. Odstúpením od zmluvy zo dňa 12.8.2015 žalobkyňa vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej
sumy 7.256,24 eur, žalovaný dlh neuhradil. Ku dňu 3.8.2016 žalobkyňa evidovala voči žalovanému
pohľadávku vo výške 7.540,53 eur (istina 5.733,54 eur, úroky z omeškania 1.768,88 eur, poplatky 38,11

eur). K žalobe žalobkyňa pripojila dôkazy (zmluvu o bežnom účte, zmluvu o podnikateľskom účte,
zmluvu o úvere v znení dodatkov 1 až 7, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky, výpis
č. 252369752 od 25.10.2004 do 31.12.2008, výpis č. 252369752 od 1.1.2009 do 6.8.2011, prehľad
transakcií od 6.8.2011 do 13.8.2015, výpis od 14.8.2015 do 22.08.2016, odstúpenie od zmluvy a prehľad
úrokových sadzieb).
Žalobkyňa na výzvu súdu (na doplnenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých bude zrejmé, akým

spôsobom dospela k výške žalovanej sumy 7.540,53 eur a k jej jednotlivým zložkám) v podaní zo
dňa 5.2.2018 (č. l. 437 a nasl. spisu) doplnila, že je naďalej veriteľom pohľadávky, odo dňa vyčíslenia
neeviduje od žalovaného žiadne platby. Pohľadávka ku dňu 3.8.2016 predstavovala sumu 7.540,53 eur
(istina 5.733,54 eur, úroky z omeškania zmluvné 1.484,59 eur, úroky z omeškania zákonné 284,29 eur,
poplatky38,11eur).Istinapredstavujesumukudňuodstúpeniaodzmluvyaspôsobjejvyčísleniavyplýva

z príloh 1, 2, 3 (jej výška je zrejmá po každej transakcii). K úroku z omeškania dodala, že tento je taktiež
vyčíslený ku dňu odstúpenia od zmluvy a uviedla príklady výpočtu. V tejto súvislosti odkázala i na prílohu
č. 5. Následne uviedla spôsob výpočtu úroku z omeškania v sume 284,29 eur. Pokiaľ ide o poplatky, ku
každému uviedla dátum jeho zaúčtovania a výšku.
Žalovaný sa k žalobe žalobkyne písomne nevyjadril a popretie skutkových tvrdení žalobkyne (i keď

stručných) nevyplýva ani z jeho vyjadrení na pojednávaní dňa 27.3.2018 (kde potvrdil čerpanie úveru
a súčasne uviedol, že splácaniu dlhu sa nebráni, nevedel sa vyjadriť k sume, ktorú z úveru žalobkyni
zaplatil), dňa 10.5.2018 (požiadal o splátky a vyjadril sa k svojim sociálnym a majetkovým pomerom).

7. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods.

1 CSP).

8. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť
procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť
k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu

sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve
strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu
vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

9. V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili,
pričom súd má možnosť určitej materiálnej korekcie. Účelom materiálneho korektívu je v rozumnej miere
zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016).

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne, čo do uzavretia zmluvného vzťahu so žalovaným,
odstúpenia od zmluvy a výšky dlžnej sumy žalovaný pred súdom prvej inštancie nepoprel.

11. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti

toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8 Cdo 181/2016).

12. Pokiaľ existuje tvrdenie jednej strany, ktoré nebolo spochybnené druhou stranou, ani obsahom spisu,
súd prvej inštancie mal takéto tvrdenie považovať za nesporné.

13. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa
§ 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, uvedený nedostatok nebolo možné
odstrániť v odvolacom konaní.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s prejednacou
zásadou civilného sporového konania (i zásadou kontradiktórnosti konania a predvídateľnosti postupu

súdu), keď súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, opätovne posúdiť uplatnený nárok
žalobkyne.

16. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť
protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za
nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia

procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán,
s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.

17. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
doúvahyastranámkonaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétneho

právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07).

18. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

19. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.