Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200154
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5020200154.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a

členov senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Žilina Invest, s.r.o.,
so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, IČO: 36 416 754, práv. zast.: JUDr. Magda Poliačiková,
advokátka, s.r.o., so sídlom T. č. XX, F., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/
I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, v rade 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. mláky č.
XXXX/X, U., v rade 3/ V.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX U. XXX, v rade 4/ N. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. U. č. XXX/XX, XXX XX K., v rade 5/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, v rade

6/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, v rade 7/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX Y. č. XX, v rade 8/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, ďalší účastníci v rade 1/ až 8/
právne zast.: Advokátska kancelária Mgr. Marek BENEDIK, s.r.o., so sídlom M. T.. 1, H., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 11332/2020/SV/25980 zo dňa 19.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR číslo: 11332/2020/SV/25980 zo dňa 19.03.2020 z r
u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

II. Ďalším účastníkom v rade 1/ - 8/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím
číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10.09.2019 vo vyvlastňovacom konaní vo veci žiadosti
vlastníkov I. I., I. B., S. G., N. N., Z. U., Z. W., I. D., R. U., C. I. v zastúpení AK Mgr. Marek Benedik,
s.r.o., o rozšírení vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov, parc. KNE 216, KNE 215, KNE 214, KNE

213 v katastrálnom území K. podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, ktoré vznikli odčlenením parciel
potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej líniovej stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti
svýstavbouzávodunamontážautomobilovKIAvŽiline“nazákladevýsledkovvyvlastňovaciehokonania
rozhodol tak, že podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona rozširuje vyvlastnenie o parcely uvedené
v nasledujúcich položkách č.1 - 4, na strane 1-2 tohto rozhodnutia v katastrálnom území K.
trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech Žilina Invest, s.r.o., IČO:36 416 754, so sídlom Námestie
obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina

Položka č.1:
Parcelu KNE 216 zapísanú na liste vlastníctva č.XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere
4933m2vlastníctvo:
pod B 4 B. I. r. G., bytom: Y. I. XXXX/XXXX XX U., SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX

spoluvlastnícky podiel 1/12 ......................................................................náhrada: 3 268,11 €
Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2
pod B 5 G. S., bytom : U. XXX, XXX XX U., SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 2/6 .......................................................................náhrada:13 072,45 €

Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2
Položka č.2:
Parcelu KNE 215 zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere
1268m2
vlastníctvo:
pod B 4 N. N. r. D., bytom : Z. U. XXX/XX, XXX XX K., SR

dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 1/7 ........................................................................náhrada: 1 440,09 €
Jednotková cena podľa ZP č. 107-2019: 7,95 €/m2
Položka č.3:
Parcelu KNE 214 zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere

1840m2
vlastníctvo:
pod B 1 U. R. r. D., bytom: Y. č.XX, XXX XX, SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 1/4 .............................................................................náhrada: 3 657 €

Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2
pod B 2 W. Z. r. D., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 1/8 .........................................................................náhrada:1 828,50 €
Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2

pod B 3 D. I. r.D., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 1/8 ........................................................................náhrada: 1 828,50 €
Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2
Položka č.4:

Parcelu KNE 213 zapísanú na liste vlastníctva č.XXX, druh pozemku: orná pôda o celkovej výmere
1576m2
vlastníctvo:
pod B 1 I. C. r. G., bytom: K. č.XXX, XXX XX, SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX

spoluvlastnícky podiel 1/3 ....................................................................... náhrada: 4 176,40 €
Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2
pod B 3 I. I. r. H., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 1/3 ........................................................................náhrada: 4 176,40 €

Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2
pod B 4 I. C. r. G., bytom: K. č.XXX, XXX XX, SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 1/6 ........................................................................náhrada: 2 088,20 €
Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2

pod B 3 I. I. r. H., bytom : K. č.XXX, XXX XX, SR
dátum nar.: XX.XX.XXXX
spoluvlastnícky podiel 1/6 ........................................................................náhrada: 2 088,20 €
Jednotková cena podľa ZP č.107-2019: 7,95 €/m2

Za rozšírenie vyvlastnenia patrí vyššie uvedeným vlastníkom náhrada v súlade s ust. § 111 ods. 2
stavebného zákona a to podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom (ZP) č.107-2019 zo dňa
12.07.2019 vyhotovený znalcom V.. I. S., bytom C. XXXX/XX, F., ktorý bol vypracovaný podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnomznení, ktorý stanovil jednotkovú hodnotu pozemku v sume: 7,95€/m2, v celkovej náhrade pre vlastníkov
tak, ako je uvedené vyššie v položke č.1-4 tohto rozhodnutia. Náhradu za rozšírenie vyvlastnenia
predmetných pozemkov v eurách uvedenú v predchádzajúcej časti výroku tohto rozhodnutia uhradí

Žilina Invest, s.r.o., IČO 36 416 754, so sídlom Nám. Obetí komunizmu 1, Žilina (ďalej len navrhovateľ)
do 30 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o rozšírení vyvlastnenia
vlastníkom na účet, ktorého číslo si zabezpečí navrhovateľ vlastným zisťovaním/oslovením dotknutého
vlastníka/ resp. poštovou poukážkou na adresu.
Na úvod odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že žalovaný

rozhodnutím č. 24857/2015/B624-SV/66839/Ka zo dňa 26.10.2015 v intenciách rozsudku Najvyššieho
súdu SR č. 3Sžo/119/2015 z 09.06.2015 preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. OU-ZA-OVBP2/B/2013/002862/00909/To-G4 z 12.11.2013 v odvolacom konaní a rozhodol tak,
že v časti výroku o vyvlastnení tam uvedených pozemkov rozhodnutie potvrdil a v časti výroku o
zamietnutí žiadostí ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ na rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti
pozemkov rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a

rozhodnutie s tým, že bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa v súčinnosti s účastníkmi
konania vykonať dokazovanie pri každej namietanej parcele samostatne, a to na skutočnosť, či aj
vlastník môže využívať zostávajúcu časť pozemku doterajším spôsobom alebo len s neprimeranými
ťažkosťami. V intenciách záväzného právneho názoru vykonal správny orgán prvého stupňa dňa
05.05.2016 miestnu ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním v katastrálnom území K. na zostávajúcich

pozemkoch: KNE 216, 215, 214, 213 za účelom získania fotodokumentácie a zistenia ich využiteľnosti a
prístupnosti. V písomnosti o nariadení ohliadky spojenej s ústnym pojednávaním na deň 05.05.2016 boli
účastníci konania upozornení, že námietky proti vyvlastneniu v zmysle § 113 ods. 3 stavebného zákona
musia uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Správny orgán prvého stupňa pri miestnej ohliadke
zabezpečil fotodokumentáciu a zistil, že pozemky sú poľnohospodársky obrábané spolu s ostatnými

pozemkami súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou v rámci väčšieho poľnohospodárskeho bloku.
Na pozemky nie sú urobené zjazdy z novovybudovanej komunikácie a prístup k pozemkom je možný
po cudzích pozemkoch. Žalobca v priebehu miestnej ohliadky súhlasil s poskytnutím bezodplatného
právaprechodudotknutýchvlastníkovcezparcelyvosvojomvlastníctve.Dňa12.05.2016vyzvalsprávny
orgán žalobcu na predloženie dokladov, ktoré by boli spôsobilé preukázať zriadenie vecného bremena

zaúčelomprechoduaprejazdunazostávajúceparcely.Žalobcadoručil04.11.2016požadovanédoklady
a navrhol, aby správny orgán zriadil vecné bremeno cez novovytvorené KNC parcely č. 829/34,
829/100, 829/101, 969/13 a 969/14, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom V.. D. T. č. 81/2016
z 27.10.2016 spočívajúce v práve prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami
za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác v prospech vlastníkov zostávajúcich parciel. Dňa

14.11.2016 následne žalobca predložil zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorými sa snažil vyriešiť
problematiku prístupu na jednotlivé KNE parcely, aby vlastníci pozemkov mali právnym spôsobom
zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam, a to vecným bremenom zriadeným in rem.
Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2016/002494/AJA/VB zo dňa 24.11.2016
zamietol žiadosť vlastníkov zostávajúcich parciel o rozšírenie vyvlastnenia a zároveň nevyhovel

požiadavke žalobcu o zriadenie vecného bremena. O odvolaní ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ voči
vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
07997/2017/SV/11984 zo dňa 13.02.2017, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s vysloveným záväzným právnym názorom, v zmysle
ktorého je správny orgán prvého stupňa v novom konaní o uvedených žiadostiach (t. j. o rozšírení

vyvlastnenia a o žiadosti žalobcu na zriadenie vecného bremena správnym orgánom) opakovane konať,
skúmať splnenie podmienok podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona a vysporiadať sa so spornou
skutočnosťou, ktorou je prístup ďalších účastníkov v rade 1/ až 8/ na zostávajúce časti pozemkov, a to
aj s prihliadnutím na inštitút práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Listom z 08.06.2017 správny orgán prvého stupňa oznámil dotknutým účastníkom pokračovanie v

konaní o novom prejednaní a rozhodnutí o žiadosti dotknutých vlastníkov o rozšírenie vyvlastnenia
a žiadosti žalobcu o zriadenie vecného bremena a na deň 12.07.2017 nariadil ústne pojednávanie s
poučením, že ak majú účastníci námietky voči vyvlastneniu, resp. zriadeniu vecného bremena za účelom
zabezpečenia prístupu k zostávajúcim parcelám, musia ich uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní.
Na námietky uplatnené neskôr nebude prihliadané. Na predmetnom ústnom pojednávaní žalobca

prezentoval názor, že požiadavka vznesená ďalšími účastníkmi v rade 1/ - 8/ na zabezpečenie prístupu
k ich parcelám je splnená, a to s poukazom na geometrický plán č. 81/2016 a tiež návrhy zmlúv o
zriadení vecného bremena. Ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ uviedli, že nežiadali zabezpečiť prístup, ale
namietali, že došlo k zamedzeniu prístupu. Ak chcel žalobca zabrániť rozšíreniu vyvlastnenia, tak prístupmal zabezpečiť v roku 2005, kedy bol návrh na vyvlastnenie podaný. Faktom je, že prístup k pozemkom
vlastníkov nie je zabezpečený ani ku dňu vykonania ústneho pojednávania. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/
zotrvali na rozšírení vyvlastnenia, nemienia po viac ako 10 rokoch vyvlastňovacieho konania akceptovať

návrh na zriadenie vecného bremena.
Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/01059/AJA z 17.08.2017 s
poukazom na vykonané dokazovanie zamietol žiadosť ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ o rozšírenie
vyvlastnenia o zostávajúce časti parciel a na tam uvedených parcelách zriadil vecné bremeno práva
prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami pre účel zabezpečenia prístupu k

zostávajúcim parcelám KNE 216, 215, 214, 213 v prospech vlastníkov zostávajúcich parciel.
O odvolaní ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ voči označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 07997/2017/SV/89345 z 20.12.2017, ktorým rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán
prvého stupňa v intenciách záväzného právneho názoru žalovaného postupoval v konaní tak, že dňa
09.03.2018konanieopožiadavkeďalšíchúčastníkovvrade1/-8/orozšírenievyvlastneniarozhodnutím

č. OU-ZA-OVBP2-2018/006406/AJA z 09.03.2018 prerušil do doby právoplatného ukončenia konania
o návrhu na zriadenie vecného bremena vedeného pod č. 2018/006406/AJA/VB. Rovnakého dňa
návrh na zriadenie vecného bremena na parcelách KNC č. 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14
v súlade s geometrickým plánom č. 81/2016 z 27.10.2016 geodeta V.. D. T. pre zabezpečenie
prístupu k zostávajúcim parcelám KNE 216, 215, 214, 213 v katastrálnom území K. prerušil a vyzval

žalobcu na doplnenie určených dokladov. Správny orgán prvého stupňa následne konštatoval, že dňa
23.04.2018 žalobca doplnil potrebné podklady pre konanie o zriadení vecného bremena. Ďalší účastníci
v rade 1/ - 8/ sa ústneho pojednávania nariadeného na deň 12.06.2018 nezúčastnili, v písomnom
vyjadrení odmietli návrh na zriadenie vecného bremena. Konanie prebieha niekoľko rokov a účastníci
konania od jeho počiatku namietali, že im bude zamedzený prístup k ich pozemkom. Namietali, že

stavebný úrad nemá právomoc rozhodnúť o zriadení vecného bremena. Zriadenie vecného bremena
nemožno oprieť o ust. § 108 ods. 2 stavebného zákona. Zriadenie vecného bremena k pozemkom
vo vlastníctve žalobcu nemá žiadnu vecnú súvislosť s výstavbou pozemných komunikácií. Pozemná
komunikácia, pre ktorú boli pozemky vyvlastnené, je už postavená a užívaná. Pozemok pod pozemnou
komunikáciou je vysporiadaný. Zriadenie vecného bremena nie je ani potrebné a ani nevyhnutné

pre výstavbu pozemnej komunikácie. Nie je teda splnená podmienka nevyhnutnosti a ani verejného
záujmu. Konanie o vyvlastnení je sporovým konaním, predpokladá existenciu dvoch strán stojacich proti
sebe. Navrhovateľa, ktorý predkladá návrh na vyvlastnenie práve preto, pretože nedisponuje právom
k nehnuteľnosti alebo stavbe na jednej strane a vlastníka pozemku alebo stavby, ktorý sa ich nechce
vzdať na strane druhej. Je v rozpore so zmyslom a účelom zákona, aby navrhovateľ navrhoval zriadenie

vecného bremena k svojmu pozemku v prospech tretej osoby. To potvrdzuje aj dikcia § 112 ods. 2, 3
stavebnéhozákona.Záveromzdôrazňuje,žeakúčastníkkonanianemázabezpečenývstupnapozemky
po právnej stránke, tak ho nemá zabezpečený vôbec.
Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/00736-VB/AJA (prechádzajúce
č. OU-ZA-OVBP2-2018/006406-VB/AJA) zo dňa 18.01.2019 návrh na zriadenie vecného bremena

práva prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami na parcelách KNC 829/34,
829/100, 829/101, 969/13 a 969/14 v katastrálnom území K. zamietol. Uvedené rozhodnutie nebolo zo
strany účastníkov konania napadnuté odvolaním a dňa 27.02.2019 nadobudlo právoplatnosť. Následne
správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že pominula predbežná otázka
(rozhodnutie vo veci o návrhu na zriadenie vecného bremena), od ktorej záviselo rozhodnutie vo

veci žiadosti vlastníkov zostávajúcich pozemkov o rozšírenie vyvlastnenia, správny orgán prvého
stupňa oznámil účastníkom pokračovanie v konaní. Nakoľko spisový materiál neobsahoval aktuálne
doklady (znalecký posudok), na základe ktorých môže v konaní správny orgán pokračovať, vyzval
žalobcu o predloženie potrebných podkladov. Žalobca predložil aktuálny znalecký posudok č. 107-2019
vypracovaný znalcom z odboru: Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností - Pozemné stavby V.. I. S.

zo dňa 12.07.2019. Námietky zo strany ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ voči predloženému znaleckému
posudku podané neboli.
Správny orgán prvého stupňa následne po opise priebehu celého administratívneho konania v dôvodoch
rozhodnutia rozviedol podstatné skutkové okolnosti i právne posúdenie veci nasledovne. Vzhľadom
k skutočnosti, že vlastníci zostávajúcich pozemkov požiadali o rozšírenie vyvlastnenia, bol správny

orgán povinný vo vyvlastňovacom konaní skúmať, či sú splnené zákonom stanovené podmienky pre
rozšírenievyvlastnenianazostávajúceparcelyvzmysle§110ods.3stavebnéhozákona.Správnyorgán
pri možnosti, resp. nemožnosti vlastníka nehnuteľnosti užívať zostávajúcu časť pozemku doterajším
spôsobom posudzoval využívanie zodpovedajúcich pozemkov pred realizáciou stavby a v súčasnosti.Podľa právneho stavu vedeného v KN sa jedná o druh pozemku - orná pôda umiestnené mimo
zastavaného územia. Pozemky pred realizáciou stavby boli využívané na poľnohospodárske účely a
aj v súčasnosti z vykonanej miestnej ohliadky a fotodokumentácie z nej je zrejmé, že pozemky sú

na tieto účely neustále využívané, t. j. pozemky majú také isté využitie ako v čase pred realizáciou
stavby. Pozemky sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu spoločnosťou AGRA-VÁH, s.r.o.
na základe nájomných vzťahov uzatvorených s takmer všetkými vlastníkmi pozemkov. Správny orgán
aj na základe miestneho zisťovania mal preukázané, že vyvlastnením časti pozemkov o minimálnych
záberoch a realizáciou stavby nedošlo k znemožneniu výkonu vlastníckeho práva k zvyšným častiam

pozemkov. K prístupu na pozemky správny orgán uviedol, že pred realizáciou stavby realizovali vlastníci
prístup na svoje pozemky z verejnej cesty Gbeľany - Mojš. Správny orgán sa nestotožnil s tvrdením
právneho zástupcu ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/, že cesta Žilina - Terchová im zamedzila prístup na
ich pozemky, pretože teleso cesty prekrylo prístupové miesta. Podľa skutkového stavu, ktorý preukazuje
ortofotomapa nachádzajúca sa v spise, k prekrytiu prístupových miest vybudovaním telesa komunikácie
nedošlo. V časti pozemkov, v ktorej vlastníci vstupovali na svoj pozemok z cesty Gbeľany - Mojš, došlo

len k právnemu odňatiu pozemkov v prospech navrhovateľa vyvlastnenia o minimálnych záberoch, ktoré
preukazuje geometrický plán č. 76/2004 zo dňa 20.08.2004 vyhotovený geodetom V.. D. T.. Podľa údajov
uvedených vo výkaze výmer ku GP č. 76/2004 (nachádzajúci sa v spisovom materiáli vo veci) na strane
6-7 vyplýva, že zostávajúce časti pozemkov po vyvlastnení tvoria pri pozemku KNE 213 cca 98% z
pôvodnej výmery, pri pozemku KNE 214 cca 92% z pôvodnej výmery, pri pozemku KNE 215 cca 86%

z pôvodnej výmery, a pri pozemku KNE 216 takmer 75 % z pôvodnej výmery. V súčasnosti sú
pozemky využívané vyššie uvedenou súkromnou poľnohospodárskou spoločnosťou, ktorá ich využíva
bez akýchkoľvek ťažkostí s prístupom. Z miestnej ohliadky bolo zrejmé, že pozemky sú v úrovni
cesty /t.j. bez výrazného výškového rozdielu/ Gbeľany- Mojš, z ktorej je možné sa bezproblémovo na
pozemky dostať peši aj poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom ich obrábania. Skutočnosť, že

pozemky vedľa prístupovej cesty Gbeľany -Mojš sú vo vlastníctve navrhovateľa vyvlastnenia nijakým
spôsobom netvorí prekážku užívania a vstupu na zostávajúce pozemky spoločnosti AGRA-VÁH, s.r.o.
a netvorilo by prekážku ani vlastníkom resp. podielovým spoluvlastníkom pokiaľ by sa sami rozhodli
zostávajúcu časť pozemku vo svojom vlastníctve na poľnohospodárske účely užívať. Vyvlastnenie časti
pozemkov netvorí žiadnu prekážku pre užívanie a vstup na zostávajúce pozemky, nakoľko pozemky sú

preukázateľne od času pred vybudovaním komunikácie až doteraz nerušene a nepretržite využívané na
rovnaké účely (poľnohospodárske účely). Navrhovateľ umožňuje nerušene vlastníkom resp. nájomcovi
na pozemky reálne vstupovať a vlastníkom zostávajúcich parciel umožnil aj zriadiť vecné bremeno,
ktorým by sa zriadilo právo prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami za účelom
vykonávania poľnohospodárskych prác na zostávajúcich pozemkoch, a to podpísaním zmluvy o zriadení

vecného bremena bez akéhokoľvek vynakladania finančných prostriedkov z ich strany t.j. bezodplatne
zriadiť vecné bremeno. Do dnešného dňa nedošlo k podpísaniu týchto zmlúv, nakoľko v konaní
bolo preukázané, že vlastníci nemajú záujem na tom aby prístup na pozemky mohli mať aj právne
zabezpečený a tieto nerušene obrábať, ale trvajú na rozšírení vyvlastnenia aj na zostávajúce parcely,
čo je zrejmé z vyjadrenia v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 12.07.2017, ktoré vzniesol v

jeho priebehu ich splnomocnený zástupca I.. I. H. a tiež z jeho písomného vyjadrenia doručeného OÚ
Žilina dňa 11.06.2018 (citované na strane 8 - 9 tohto rozhodnutia).
Správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že aj vzhľadom k vyššie
uvedenému, a to, že predmetné pozemky sa od nepamäti (aj pred realizáciou stavby) užívajú nerušene
a nepretržite rovnakým spôsobom a reálne prístup na pozemky je nerušene vlastníkmi resp. nájomcami

realizovaný, zostávajúce výmery pozemkov sú dostatočne veľké a neobmedzene poľnohospodársky
využívané, bolo potrebné rozšíriť vyvlastnenie podľa § 110 ods.3 stavebného zákona, tak ako
to požadovali vlastníci zostávajúcich pozemkov, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sa
žiadnym spôsobom (dohodou ani vyvlastnením) nepodarilo po právnej stránke zriadiť vecné bremeno
pre zabezpečenie prístupu a práva prechodu dotknutých vlastníkov k zostávajúcim častiam pozemkov.

Uvedené predstavuje neprimeranú ťažkosť resp. prekážku pre neobmedzené užívanie zostávajúcich
častí pozemkov. Podmienka podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona spočívajúca v nemožnosti
využívania zostávajúceho pozemku resp. jeho užívania spojená s neprimeranými ťažkosťami je splnená,
preto rozhodol správny orgán o rozšírení vyvlastnenia aj o tieto pozemky, v rozsahu tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a požiadavke dotknutých vlastníkov o rozšírenie

vyvlastnenia tak vyhovel. Poskytovanie náhrad za vyvlastnenie je priamo upravené v ustanovení § 111
stavebného zákona, ktorý stanovuje povinnosť poskytnúť náhradu v primeranej výške. Jej primeranosť
posudzujestavebnýúradvovyvlastňovacomkonanípodľaznaleckéhoposudkuvypracovanéhosúdnym
znalcom. Keďže náhrada za vyvlastňované pozemky sa odvíja od trhovej ceny zistenej znaleckýmposudkom, t.j. výlučne osoba ustanovená za znalca v príslušnom odbore je oprávnená podať výsledok
zisťovania trhovej ceny ako podklad pre rozhodovanie správneho orgánu a tým aj o výške náhrady.
Správny orgán si nemôže urobiť o tejto veci úsudok sám, ale posúdi primeranosť náhrady vychádzajúc

z takéhoto podkladu. Správny orgán preto vyzval navrhovateľa o predloženie aktuálneho znaleckého
posudku, s obsahom ktorého boli oboznámení účastníci a nevzniesli voči nemu žiadne námietky. S
poukázaním na vyššie uvedené, zákonom požadovanú primeranú náhradu za pozemky ako cenu
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite určil správny orgán podľa znaleckého posudku citovaného vo výroku, ktorým došlo dokonca k

zvýšeniu jednotkovej hodnoty pozemkov zo sumy 7,16 €/m2 na sumu 7,95 €/m2, čo je v prospech
vlastníkov zostávajúcich parciel.

2. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa číslo: OU-ZA-
OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10.09.2019 rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 11332/2020/
SV/25980 zo dňa 19.03.2020 tak, že s poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie

žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
po citácii ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 110 ods. 3, § 111 ods. 1, 2,
§ 113 ods. 3 stavebného zákona vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam uviedol nasledovné. K
odvolacej námietke, že výstavbou cestnej komunikácie sa nijakým spôsobom pre žiadateľov nezmenil
prístup k tzv. zbytkovým parcelám KNE 216, 215, 214 a 213 v katastrálnom území K., žalovaný uviedol,

že stavebný zákon v ustanovení § 110 ods. 3 nešpecifikuje, o znemožnenie akého využívania má v
tom ktorom konkrétnom prípade ísť, nerozlišuje či ide o obvyklé alebo neobvyklé využívanie, skutočné
alebo potenciálne a pod., a preto je potrebné vychádzať z toho, že sa môže jednať o znemožnenie
akéhokoľvek využívania zostávajúcej časti pozemkov. Pod pojmom „využívať pozemok“ v zmysle §
110 ods. 3 stavebného zákona mal zákonodarca na mysli celý obsah vlastníckeho práva (§

123 Občianskeho zákonníka), pričom nevyhnutnou podmienkou pre realizáciu práva užívať predmet
svojho vlastníctva, v danom prípade zostávajúcej časti pozemku, je existencia prístupu k pozemku.
Žalovaný dáva do pozornosti, že konaniu o predmetnej žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia ukončeného
na správnom orgáne prvého stupňa vydaním rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa
10.09.2019, predchádzali konania správneho orgánu prvého stupňa o predmetnej žiadosti, v rámci

ktorých za účelom zistenia úplného a skutočného stavu veci uskutočnil správny orgán prvého stupňa
viaceré dokazovania vo väzbe na tvrdenia žiadateľov o znemožnení výkonu ich vlastníckeho práva, a
to z dôvodu nemožnosti užívať zostávajúce pozemky, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre
realizáciu uvedenej stavby rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, vrátane neexistencie prístupu k
týmto pozemkom. Nakoľko skutkový a právny stav veci sa ku dňu rozhodovania žalovaného o odvolaní

proti rozhodnutiu č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 10.09.2019 nezmenil, žalovaný má za to,
že na správnom orgáne prvého stupňa zistené skutočnosti, o ktorých má vedomosť z úradnej činnosti,
je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a preto ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Žalovaný má za
to, že správny orgán prvého stupňa sa dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so zisteniami/
skutkovým stavom, ktoré zistil v rámci dokazovania toho, či žiadatelia o rozšírenie vyvlastnenia

zostávajúce časti pozemkov parc. KNE č. 216, KNE č. 215, KNE č. 214 a KNE č. 213, katastrálne územie
K. nemôžu využívať, prípadne ich môžu užívať len s neprimeranými ťažkosťami a s prístupom k nim.
Správny orgán prvého stupňa sa zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia žiadateľov o nemožnosti užívať
zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli vyvlastnením, rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením.
V rámci dokazovania správny orgán prvého stupňa listom č. OÚ-ZA-OVBP2-2016/002494/AJA zo dňa

29.09.2016 - Žiadosť o stanovisko k využívaniu pozemkov v k. ú. K., požiadal spoločnosť AGRA - VÁH,
s. r. o., Martinčekova 1043, 013 03 Varín, s poukazom na výsledok miestnej ohliadky konanej dňa
05.05.2016 na pozemkoch parc. č. KNE 216, 215, 214 a 213 v k. ú. K. uskutočnenej za účelom zistenia
ich využiteľnosti a prístupnosti, o osvedčenie skutočnosti, či uvedené pozemky sú poľnohospodársky
využívané. Spoločnosť AGRA - VÁH, s. r. o., Varín v liste č. 1283/2016 zo dňa 05.10.2016 - Stanovisko

k užívaniu pozemkov v k. ú. K., uviedla, že pozemky parc. č. KN E 216, 215, 214 a 213 sú využívané na
intenzívnu poľnohospodársku výrobu, t. j. pestovanie obilnín a krmovín, na tieto pozemky sú uzavreté
nájomné zmluvy - EKN 213 - G 036 - I. I., G 038 - I. C. a SPF, EKN 214 - G 031 - W. Z., G 051
- D. N., G 056 - U. R. a G 058 D. I., EKN 215 - G 057 - D. I., EKN216 - G 084 - B. I., G 086
- G. S., G 113 - G. M. a V 390 - G. U.. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu správneho orgánu prvého

stupňa uvedenom v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, že v konaní bolo na základe
výsledkov dokazovania preukázané, že žiadatelia môžu zostávajúce pozemky, ktoré vznikli odčlenením
parciel potrebných pre realizáciu uvedenej stavby užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením,
predmetné pozemky majú to isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby. Správny orgán prvéhostupňa z miestnej ohliadky zo dňa 05.05.2016 zistil, že žiadatelia majú prístup na zostávajúce
časti pozemkov len cez cudzie pozemky - novovytvorené pozemky vo vlastníctve odvolateľa. Táto
skutočnosť je zrejmá jednak z miestnej ohliadky zo dňa 05.05.2016 a taktiež zo samotného vyjadrenia

odvolateľa, ktorý sa snažil riešiť situáciu vzniknutú vyvlastnením - prístup žiadateľov k zostávajúcim
častiam pozemkov parc. č. KNE 216, KNE 215, KNE 214, KNE 213 v katastrálnom území K., o čom
svedčia jeho návrhy na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena adresované žiadateľom
a následne ním na správny orgán prvého stupňa podaný návrh na zriadenie vecného bremena práva
prechodu a prejazdu peši a poľnohospodárskymi mechanizmami na pozemkoch

parc. č. KN-C 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14 v katastrálnom území K., potrebného podľa
odvolateľa pre zabezpečenie prístupu k pozemkom parc. č. KNE 216, 215, 214, 213 v katastrálnom
území K. v súlade s geometrickým plánom č. 81/2016 zo dňa 27.10.2016 vyhotoveným geodetom V..
D. T.. Vo vyjadrení zo dňa 18.06.2018 odvolateľ k návrhu na zriadenie uvedeného vecného bremena
uviedol, že navrhol žiadateľom aj právne zabezpečiť prechod cez novovytvorené nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve a že v prípade, že žiadatelia nemajú zabezpečený vstup na pozemky po právnej stránke,

potom ho nemajú zabezpečený výlučne v dôsledku svojho vlastného nekonania - neakceptovania
zmluvy na zriadenie vecného bremena. Odvolateľ teda uvedeným návrhom na zriadenie vecného
bremena na pozemkoch parc. č. KN-C 829/100, 829/101, 829/34, 969/13, 969/14 v
katastrálnom území K. v jeho vlastníctve, deklaroval vôľu riešiť vyvlastnením vzniknutú situáciu a právne
zabezpečiť prechod pre žiadateľov cez novovytvorené pozemky v jeho vlastníctve. Správny orgán

prvého stupňa mal na základe vyššie uvedených zistení za preukázané, že žiadatelia ako prístup
na zostávajúce pozemky parc. č. KNE 216, 215, 214 a 213 v katastrálnom území K., ktoré vznikli
v dôsledku vyvlastnenia v prospech odvolateľa, používajú pozemky KN-C parc. č. 829/34, 829/100,
829/101, 969/13 a 969/14 vo vlastníctve odvolateľa. Výsledok vykonaného dokazovania správneho
orgánu prvého stupňa preukázal, že vyvlastnením vznikla situácia, že zostávajúce pozemky parc. č.

KNE 216, 215, 214 a 213 v katastrálnom území K., ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre
realizáciu uvedenej stavby môžu žiadatelia síce využívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením
(poľnohospodárska činnosť) avšak prístup na ne majú len cez pozemky vo vlastníctve odvolateľa,
pričom je irelevantné, že tento uvedenú skutočnosť toleruje a podľa jeho predchádzajúcich vyjadrení, by
ju toleroval aj v budúcnosti. Žalovaný má za to, že situáciu žiadateľov vzniknutú vyvlastnením je potrebné

riešiť jednoznačne a tak, aby nevyvolávala akékoľvek pochybnosti. Žalovaný má teda z dokazovania
vykonaného správnym orgánom prvého stupňa za preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď
žiadatelia môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu
uvedenej stavby užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté
využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov

len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve odvolateľa. Táto skutočnosť je
zrejmá z miestnych ohliadok a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov odvolateľa,
ktorý v predchádzajúcich konaniach, túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu
riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení
vecného bremena; svoju vôľu deklaroval návrhom Zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle §

151 n) a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena
a ním ako povinným z vecného bremena. V tejto súvislosti vo vzťahu k prístupu na zostávajúce
časti pozemkov taktiež neobstojí argumentácia odvolateľa, že na zostávajúce časti parciel majú
žiadatelia spolu s ostatnými spoluvlastníkmi zabezpečený prístup cez tie parcely, cez ktoré odjakživa
na uvedené parcely prechádzali a že nie je rozhodujúce, či išlo o cudzie parcely. Taktiež nie je dôvodná

argumentácia, že žiadatelia a jeho právni predchodcovia získali vecné bremeno prechodu cez
uvedené cudzie parcely vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje
uvedenú námietku odvolateľa za nedôvodnú.
Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca namieta náhradu za rozšírenie vyvlastnenia podľa znaleckého
posudku zo dňa 12.07.2019 vypracovaného V.. I. S., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty

nehnuteľností, pozemné stavby, ev. č. 914594 a na podporu svojho tvrdenia predložil do
konania znalecký posudok č. 18/2019 zo dňa 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y., znalkyňou v odbore
poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ev. č. 911489. K uvedenej
námietke žalovaný udáva, že finančnú náhradu za rozšírenie vyvlastnenia, správny orgán prvého stupňa
určil podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 107-2019 zo dňa

12.07.2019 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov V.. I. S., bytom C. XXXX/
XX, F., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, ev. č. 914594,
predloženého do konania odvolateľom na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 01.03.2019, s ktorým správny orgán prvého stupňa v súlade s ust.
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámil účastníkov konania listom č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/
AJA zo dňa 01.08.2019. Žalovaný uvádza, že to bol práve odvolateľ, ktorý na základe výzvy správneho

orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/AJA zo dňa 01.03.2019 predložil na správny
orgán prvého stupňa znalecký posudok č. 107-2019 zo dňa 12.07.2019, pričom z predmetnej výzvy je
bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odvolateľ bol oboznámený s tým, že ide o znalecký posudok,
ktorý bude v konaní podkladom pre určenie náhrady za rozšírenie vyvlastnenia o zostávajúce časti
pozemkov parc. č. KNE 216, KNE 215, KNE 214, KNE 213 v katastrálnom území K., ktoré vznikli

odčlenením parciel potrebných pre realizáciu stavby „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s
výstavbou závodu na montáž automobilov KIA v Žiline“. Z predloženého spisového materiálu správneho
orgánu prvého stupňa nie je preukázané, že by odvolateľ počas konania namietal výšku náhrady alebo
že by sa domáhal predloženia iného znaleckého posudku zo strany účastníkov konania alebo správneho
orgánu. Až v momente, keď správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/000736/
AJA zo dňa 10.09.2019 rozhodol o rozšírení vyvlastnenia a určil výšku náhrady za rozšírenie

vyvlastnenia na základe odvolateľom predloženého znaleckého posudku č. 107-2019 zo dňa 12.07.2019
vypracovaného V.. I. S., C. XXXX/XX, F., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností,
pozemné stavby, ev. č. 914594, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške 7,95
€/m2, odvolateľ v Doplnení odvolania zo dňa 23.10.2019 predložil Znalecký posudok č. 18/2019 zo
dňa 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y., znalkyňou v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty

poľnohospodárskejpôdy,ev.č.911489,vktoromznalkyňaurčilavšeobecnúhodnotupozemkovvovýške
1,76 €/m2. Vyvlastňovacie konanie je administratívne - správne konanie, ktoré je čo do vykonávania
procesných úkonov značne náročným konaním (dôvodom je zásah do absolútneho práva - vlastníckeho
práva) a pri dodržiavaní zásady časovej primeranosti a hospodárnosti správneho konania zo strany
vyvlastňovacích orgánov, vyžaduje maximálnu procesnú disciplínu účastníkov a ich súčinnosť. Účelom

ústneho pojednávania vo vyvlastňovacom konaní, je dať priestor účastníkom konania na vyjadrenie
sa k návrhu, prerokovanie návrhu a uplatnenie námietok najmä hmotnoprávnej povahy. Po skončení
ústneho pojednávania nemožno prihliadnuť na ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Pre vylúčenie
pochybností, vyjadriť sa v zmysle vyššie uvedeného neznamená uvádzať nové námietky (s poukazom
na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 113 ods. 3 stavebného zákona, ktorá sa vo vyvlastňovacom

konaní uplatňuje). Odvolacie konanie je totiž tiež obmedzené koncentračnou zásadou, okrem situácie,
že by išlo o dôsledok znemožnenia riadneho vznesenia námietok postupom stavebného úradu. Táto
situácia však v preskúmavanom prípade nenastala. Ustanovenie § 113 ods. 3 stavebného zákona
jednoznačne hovorí, že lehota na uplatnenie námietok zo strany účastníkov vyvlastňovacieho konania je
časovo ohraničená ústnym pojednávaním. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že

na námietky účastníkov vyvlastňovacieho konania, ktoré boli uplatnené po ústnom pojednávaní, správne
orgány (prvostupňový ako aj odvolací) nemôžu už pri svojom rozhodovaní o vyvlastnení
prihliadať.

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu

prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Predovšetkým namieta závery správneho orgánu o
nemožnosti ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/ využívať zostávajúcu časť pozemkov, resp. možnosti užívať
ich len s neprimeranými ťažkosťami. S poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 09.06.2015 sp. zn. 3Sžo
119/2015 udáva, že pokiaľ je prístup k zostávajúcim častiam pozemkov po vyvlastnení zabezpečený
rovnako ako pred vyvlastnením, nie je nijaký dôvod a po vyvlastnení sa nijako nezmenil. Pokiaľ by aj

v minulosti bol prístup len cez cudzie pozemky, tak nemôže byť vadou, resp. zhoršením postavenia
účastníka, že aj po vyvlastnení bude prístup cez cudzie pozemky. Podľa vyjadrenia spoločnosti
AGRA - VÁH s.r.o. sú predmetné pozemky využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu, a
teda nie je žiaden problém s prístupom. Pozemky boli aj v minulosti poľnohospodársky využívané
poľnohospodárskym družstvom a aj v súčasnosti sú takto využívané, a teda sa ich využitie absolútne

nijakým spôsobom nezmenilo. Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané kumulatívne splnenie
podmienok pre postup v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona - nemožno využívať zostávajúcu časť
pozemku vlastníkom, resp. možnosť užívať zostávajúcu časť len s neprimeranými ťažkosťami, a to na
základe porovnania faktického stavu pred vyvlastnením a po vyvlastnení, ktorý je významne zmenený
výstavbou komunikácie. Ďalej žalobca udáva, že ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ majú k EKN parcelám č.

216, 215, 214, 213 zabezpečený prístup cez Železničnú ulicu, ktorá je verejnou komunikáciou určenou
navšeobecnéužívanie.ĎalejmajúúčastnícikonaniazabezpečenýprístupkpredmetnýmEKNparcelám
priamo z vybudovanej cesty. Ďalší prístup na uvedené parcely majú zabezpečený cez KNE parcely č.
785/2 - TTP o výmere 854 m2 a KNE č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísanej na LV č. XXXX, ideo spoločné nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve ďalších účastníkov, kde pod radovým
číslom 55 je podielovou spoluvlastníčkou v predmetných nehnuteľnostiach I. B. pod Rč 141 C. I., pod
Rč 190 N. N., pod Rč 297 R. U., pod Rč 298 I. D., pod Rč 299 Z. W., pod Rč 385 S. G. a pod Rč

406 I. I.. Prístup na uvedené nehnuteľnosti je zo Školskej ulice v Gbeľanoch, z ktorej je vybudované
premostenie cez potok priamo nadväzujúci na uvedené nehnuteľnosti, ktoré priamo susedia s EKN
parcelami č. 216, 215, 214, 213. Záver správneho orgánu, že ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ nemôžu
EKN parcely 216, 215, 214, 213 využívať, lebo k nim nemajú zabezpečený prístup, sa teda nezakladá
na pravde. Pokiaľ ide o prístup k EKN parcelám č. 216, 215, 214, 213, na tieto majú ďalší účastníci aj

priamy a bezprostredný prístup z cesty, na ceste nie sú žiadne prekážky, ktoré by im bránili v prechode
na ich parcely, a teda zjazd z hlavnej cesty na uvedené EKN parcely je možný a navrhovatelia ho
majú zabezpečený. Predmetná hlavná cesta je verejnou komunikáciou, určenou na všeobecné užívanie,
takže prechod cez túto cestu je fakticky aj právne možný. Ďalej žalobca dôvodí, že ďalší účastníci
tiež získali k uvedeným nehnuteľnostiam vecné bremeno prechodu vydržaním v zmysle § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka zo zákona, nakoľko k vydržaniu vlastníckeho práva došlo automaticky, pokiaľ

sa uvedený prechod kľudne, nerušene a dobromyseľne užíva po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pričom táto
skutočnosť je jednoznačne preukázaná samotným faktom, že minimálne od ukončenia výstavby cesty,
čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, tento prechod využíva v mene vlastníkov - ďalších účastníkov
ich nájomca spoločnosť AGRA - VÁH s.r.o.. S týmito odvolacími námietkami sa žalovaný nezaoberal.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ďalší účastníci konania majú zabezpečený aj ďalší prístup k

uvedeným nehnuteľnostiam, ku ktorým im vzniklo právo vecného bremena vydržaním v zmysle § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správny orgán prvého stupňa na ohliadke na mieste samom konštatoval
bezproblémový prístup na pozemky EKN parc. č. 216, 215, 214, 213, ďalej konštatoval, že sú využívané
poľnohospodárskou spoločnosťou AGRA - VÁH s.r.o. a už aj samotná táto skutočnosť potvrdzuje, že
uvedenénehnuteľnostijemožnébezproblémovvyužívať.Napokonžalobcanamietastanovenúnáhradu

podľa znaleckého posudku V.. I. S.. Namieta, že ide o znalca, ktorý má oprávnenie oceňovať pozemné
stavby. Nemá teda právo oceňovať poľnohospodársku pôdu. Z uvedeného dôvodu žalobca predložil
znalecký posudok č. 18/2019 znalkyne V.. S. Y. v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zapísaná ako znalkyňa v zozname znalcov, tlmočníkov, prekladateľov.
Žalobca ďalej v žalobe porovnáva náhradu priznanú vo vzťahu k jednotlivým položkám podľa posudku

znalca V.. S. a V.. Y. s tým, že celková cena podľa znaleckého posudku V.. S. je 37 623,85 €, zatiaľ čo
podľa znaleckého posudku V.. Y. je 8 355,03 €.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť opakujúc podstatu
skutkových a právnych záverov obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne tak ako

sú rozvedené v bode 2 tohto rozsudku). Na dôvažok podotýka, že žalovaný mal z dokazovania
vykonaného správnym orgánom prvého stupňa preukázané, že vyvlastnením vznikla situácia, keď
žiadatelia môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu
uvedenej stavby, užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to
isté využitie ako v čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti

pozemkovlencezcudziepozemky,atonovovytvorenépozemkyvovlastníctvežalobcu.Tátoskutočnosť
je zrejmá z miestnych ohliadok, a taktiež zo samotných vyjadrení a procesných úkonov žalobcu, ktorý
v predchádzajúcich konaniach túto skutočnosť sám uviedol a zároveň navrhoval vzniknutú situáciu
riešiť a právne zabezpečiť prechod cez parcely v jeho vlastníctve, a to uzavretím zmluvy o zriadení
vecného bremena; svoju vôľu deklaroval návrhom Zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle

§ 151 n a nasl. Občianskeho zákonníka medzi žiadateľmi ako oprávnenými z vecného bremena
a ním ako povinným z vecného bremena. Žalovaný má za nelogické, že napriek krokom žalobcu
(návrh na uzavretie zmluvy o vecnom bremene, návrh na zriadenie vecného bremena podaných
správnemu orgánu prvého stupňa a následné doplnenie aktuálneho znaleckého posudku
na ocenenie pozemkov, ktoré sú predmetom žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia) žalobca v žalobe tvrdí

a dôvodí, že žiadatelia majú na zostávajúce pozemky KNE 216, 215, 214 a 213 v kat. úz. K. iný
prístup ako cez pozemky v jeho vlastníctve a že nie je dôvodné rozšírenie vyvlastnenia. Uvedené
svedčí len o tom, že žalobca sa účelovo snaží simulovať iný skutkový stav, ktorý v predchádzajúcich
rokoch nerozporoval, práve naopak, snažil sa ho dohodou alebo právne riešiť namiesto toho, aby ako
navrhovateľ vyvlastnenia pre realizáciu stavby prijal zodpovednosť za situáciu vzniknutú vyvlastnením.

Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,ževyvlastnenímvzniklasituácia,keďžiadatelia
môžu zostávajúce časti pozemkov, ktoré vznikli odčlenením parciel potrebných pre realizáciu stavby,
užívať rovnakým spôsobom ako pred vyvlastnením, predmetné pozemky majú to isté využitie ako v
čase pred realizáciou stavby, avšak žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cezcudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo vlastníctve žalobcu. Záverom žalovaný dodáva, že z
predloženého spisového materiálu správneho orgánu prvého stupňa nemal žalovaný preukázané, že by
žalobca počas konania namietal výšku náhrady, alebo že by sa domáhal predloženia iného znaleckého

posudku zo strany účastníkov konania alebo správneho orgánu. Až v momente, keď správny orgán
prvého stupňa rozhodol o rozšírení vyvlastnenia a určil výšku náhrady za rozšírenie vyvlastnenia na
základe žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 107-2019 z 12.07.2019 vypracovaného V.. I. S.,
znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu
pozemkov vo výške 7,95 €/m2, žalobca v „Doplnení odvolania“ z 23.10.2019 predložil znalecký posudok

č. 18/2019 z 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y., znalkyňou v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad
hodnoty poľnohospodárskej pôdy, v ktorom znalkyňa určila všeobecnú hodnotu pozemkov vo výške
1,76 €/m2. Žalobca teda sám predložil dva znalecké posudky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v
konaní namieta náhradu za rozšírenie vyvlastnenia uvedenú v ním predloženom znaleckom posudku
a dôvodí nižšou náhradou na základe opätovne ním do odvolacieho konania predloženého znaleckého
posudku. Žalovaný je toho názoru, s poukazom na ust. § 113 ods. 3 stavebného zákona, že po skončení

ústneho pojednávania nariadeného vo veci návrhu žiadateľov na rozšírenie vyvlastnenia už nebolo
možné prihliadnuť na ďalšie námietky, resp. návrhy na doplnenie dokazovania, a to na znalecký posudok
č. 18/2019 z 09.10.2019 vypracovaný V.. S. Y..

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.09.2020 namieta záver žalovaného, že žiadatelia

nemajú vlastný prístup k zvyšným nehnuteľnostiam. Naopak, prístup fakticky aj právne zabezpečený
majú, a to dokonca po svojich vlastných parcelách. Na uvedenú skutočnosť poukazoval žalobca
aj v odvolacom konaní a aj v žalobe, pričom žalovaný sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal,
dokonca ju vo svojom rozhodnutí ani nespomenul. Predmetné rozhodnutie je preto nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobca poukazuje na snímku z katastrálnej

mapy, ktorej kópia tvorí prílohu repliky, s poukazom na ktorú žalobca konštatuje, že je jednoznačne
preukázané, že žiadateľom sa neobmedzilo žiadne právo k pozemku a môžu využívať zostávajúcu
časť pozemku tak ako pred vyvlastnením a navyše majú zabezpečený prístup k zostávajúcim častiam
pozemkov zo susediacej KNE pacely č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísanej na LV č. XXXX XXX,
kde sú všetci žiadatelia spoluvlastníkmi. Samotná skutočnosť, že žiadatelia majú zabezpečený prístup

na zostávajúce časti pozemkov cez svoje vlastné nehnuteľnosti, musela byť správnemu orgánu známa
behom celého správneho konania, pretože táto skutočnosť vyplýva, z verejne prístupných katastrálnych
webových stránok, ktoré si v rámci dokazovania mal správny orgán obstarať a vykonať uvedený dôkaz.
V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobca poukazuje na výpis z LV č. XXXX k. ú. K. KNE parcela č.
785/3 a snímku z katastrálnej mapy. Zo snímky z mapy je jednoznačne preukázané, že KNC parcely

829/50 a 829/51 sú vytvorené z KNE parcely 2013 a sú v podielovom spoluvlastníctve žiadateľov C. I.,
I. I.. KNC parcely č. 829/48 a 829/49 sú vytvorené z KNE parcely č. 214, ktoré sú v spoluvlastníctve
žiadateľov R. U., Z. W., I. D.. KNC parcela č. 829/47 je vytvorená z KNE parcely č. 215 a je v podielovom
spoluvlastníctve N. N.. Všetky tieto parcely spoločne s KNE parcelou č. 216 zapísanej na LV č. XXX
k. ú. sú bezprostredne susediace s pozemnou komunikáciou - cestou druhej triedy II/583A, ako aj na

miestnu komunikáciu Železničná ulica, ktoré sú už určené na všeobecné užívanie, a teda je určená
aj na užívanie pre žiadateľov. Ako dôkaz o uvedenom tvrdení žalobca k replike priložil snímku zo
spornej lokality s vyznačením verejne dostupnej miestnej komunikácie a komunikácie druhej triedy.
Žalobca ďalej dôvodí, že vzhľadom na skutočnosť, že nebol právny dôvod vyvlastňovať pre žiadateľov
zostávajúcečastivyvlastnenýchpozemkov,apretoichžiadosťmalabyťvcelomrozsahuzamietnutá,nie

je napokon podstatná výška náhrady za vyvlastnené zostávajúce časti pozemkov, pretože k samotnému
vyvlastneniu zostávajúcich častí pozemkov nemalo vôbec dôjsť. Napriek tomu z opatrnosti poukazuje
na skutočnosť, že bolo povinnosťou správneho orgánu znalecký posudok V.. I. S., znalca z odboru
pozemné stavby, odmietnuť a vyzvať žalobcu na predloženie znaleckého posudku znalca z odboru
odhadu hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Správny orgán mal signalizovať na Ministerstvo

spravodlivosti SR, že znalec z odboru oceňovania pozemných stavieb v rozpore so svojim oprávnením
oceňoval poľnohospodársku pôdu s tým, že ministerstvo spravodlivosti by malo vyvodiť voči takémuto
znalcovi dôsledky. Ak by žiadatelia dostali náhradu za zostávajúce časti pozemkov vo výške náhrady
za stavebný pozemok, pričom v skutočnosti ide o poľnohospodársku pôdu, vzniklo by im bezdôvodné
obohatenie a mohlo by ísť o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Pokiaľ sa žalovaný

bráni poukazom na ust. § 113 ods. 3 stavebného zákona s tým, že po skončení ústneho pojednávania
už nebolo možné prihliadnuť na nový znalecký posudok, žalobca poukazuje na skutočnosť, že ústne
konanie sa uskutočnilo 12.06.2018 a až 15.07.2019 bol predložený znalecký posudok V.. S., teda po
skončení ústneho pojednávania. Znalecký posudok V.. Y. bol predložený dňa 09.10.2019, teda necelétri mesiace po predložení nesprávneho znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, ktorý nemal
oprávnenie na oceňovanie poľnohospodárskej pôdy. Oba posudky tak boli predložené po skončení
ústneho pojednávania.

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.08.2021 navrhli žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedli, že neobstojí námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej

správy je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Zo žaloby vlastne ani nie je zrejmé, akú konkrétnu
skutkovú okolnosť údajne správny orgán nesprávne zistil, ktorý dôkaz nesprávne vyhodnotil, aký
nelogický postup úvahy údajne použil. V konaní bola vykonaná miestna ohliadka. Z miestnej ohliadky
vyplynuli závery, ktoré žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Žalobca netvrdí žiadne
konkrétne okolnosti, ktoré by zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi spochybňovali. Žalobca
sa v podstate obmedzuje na jediné, a to na to, že pozemky sú poľnohospodársky obrábané podľa

vyjadrenia spoločnosti AGRA - VÁH, s.r.o. „teda nie je žiadny problém s prístupom“. Tvrdenie žalobcu,
že údajne pozemky sú v súčasti poľnohospodársky obrábané, je úplne irelevantné. Nie je totiž dôkazom
o tom, že účastníci konania (vlastníci) majú prístup na svoje pozemky. S touto námietkou žalobcu
sa správne orgány nakoniec vysporiadali, a to opakovane. K.. XXX, XXX XX K.. Rozhodujúce je, že
ak by samotní vlastníci chceli pozemky užívať, ako im garantuje čl. 20 Ústavy SR a § 123 ObčZ, toto

by nemohli, pretože nemajú na pozemky prístup. A to v dôsledku realizácie stavby. A to žalobca
ani v konaní pred správnymi orgánmi nevyvrátil. Zdôrazňujeme, že žalobca nenavrhol a ani neoznačil
vykonať žiadne dôkazy. Nie v ostatnom rade je potrebné uviesť, že rozhodnutia o vyvlastnení boli
v minulosti opakovane zrušované Krajským súdom v BRATISLAVE. Žalovaný sa vždy bránil vyššie
uvedeným tvrdením. Ani raz ho však správny súd neakceptoval. Neakceptoval ho ani Krajský súd v

Žiline v už uvádzanej veci sp. zn. 30 S 80/2016, kde sa s týmto argumentom v bodoch 20, 21 a
22 rozsudku v úplnosti vyporiadal. Toto tvrdenie žalovaného je úplne irelevantné, pretože rozhodujúca
a relevantná je práve tá skutočnosť, že v dôsledku vyvlastnenia bol žalobcom znemožnený prístup na
ich pozemky. Toto nakoniec vyplýva aj so žalobcom citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3 Sžo 119/2015. V zmysle tohto rozhodnutia znemožnenie prístupu na pozemky účastníkov konania je

dôvodom na rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 StavZ. Podporne možno poukázať aj na § 2 ods.
4, 5 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho
práva k nim v znení neskorších predpisov. Z ich dikcie vyplýva, že obmedzenie prístupu k
zostávajúcej časti pozemku v dôsledku prekážky vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku, je dôvodom
pre rozšírenia vyvlastnenia na zostávajúcu časť pozemku. V časti II žaloby žalobca poukazuje na to, ako

údajne majú účastníci konania údajne zabezpečený prístup svojim pozemkom. Tieto tvrdenia žalobcu
sú jednak nepravdivé a jednak irelevantné. V prvom rade, podľa § 119 S.s.p. správny
súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Správny súd je teda, až na
výnimky, ktoré je potrebné interpretovať a aplikovať reštriktívne, zásadne viazaný skutkovým stavom
zisteným orgánom verejnej správy. Správnemu súdu teda neprináleží prehodnocovať skutkový stav

zistený orgánmi verejnej moci, keď navyše žalobca ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie ním
tvrdených skutočností. V druhom rade, v konaní pred správnym orgánom sa uplatňuje tzv. koncentračná
zásada.VzmyslerozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžo8/2014námietkyprotivyvlastneniumusia
uplatniť účastníci konania najneskôr pri ústnom pojednávaní. Nakoľko v konaní platí princíp rovnosti,
koncentračná zásada sa vzťahuje na všetkých účastníkov konania. V danom prípade teda mal žalobca

uplatniť skutočnosti tvrdené v časti II najneskôr na ústnom pojednávaní spojenom s miestnou ohliadkou.
Práve za účelom preskúmania prístupu účastníkov konania na ich pozemky v kontexte návrhu na
rozšírenie vyvlastnenia bola miesta ohliadka nariadená. Žalobca netvrdí, že tieto skutočnosti najneskôr
na ústnom pojednávaní uplatnil. Žalobcom uvádzané skutočnosti (námietky) sú teda bezpredmetné. V
treťom rade, tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú údajne zabezpečený bezprostredný prístup k

pozemkom z cesty (neuvádza konkrétne z ktorej), nie je pravdivé. Z miestnej ohliadky vyplynulo a jej
výsledky žalobca nespochybnil, že účastníci konania majú prístup k pozemkom len cez nehnuteľnosti
tretích osôb. To bola nakoniec aj rozhodujúca skutočnosť, na základe ktorej správne orgány rozhodli
o rozšírení vyvlastnenia. Nie je preto možné ani opodstatnene namietať, že zistený skutkový stav nie
je dostatočný pre rozhodnutie vo veci. Nemožnosť prístupu na pozemok považoval Najvyšší súd SR

za takú skutočnosť, ktorá napĺňa predpoklady pre rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 StavZ
( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 119/2015 zo dňa 09.06.2015 ). Pokiaľ žalobca uvádza,
že „účastníci konania tiež získali k uvedeným nehnuteľnostiam vecné bremeno prechodu vydržaním v
zmysle § 134 ods. 1 OZ“, aj táto námietka je irelevantná. Základným predpokladom vydržania právazodpovedajúceho vecnému bremenu je teda oprávnenosť držby, ktorá sa odvodzuje od právneho titulu
(skutočného alebo domnelého), z ktorého môže držiteľ legitímne odvodzovať dobrú vieru, že mu právo
patrí. Žalobca netvrdí a ani nepreukazuje existenciu takéhoto titulu. Preto je jeho námietka údajného

vydržania absolútne bezpredmetná. Žalobca namieta proti použitiu znaleckého posudku V.. I. S.. Nie
je sporné, že to bol práve žalobca, ktorý obstaral a predložil tento dôkaz. Možno teda aj usudzovať na
to, že ak ho predložil, že s jeho obsahom súhlasil. Podľa § 5 ods. 12 S.s.p. správny súd výnimočne
neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak
nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. Žalobca teda zakladá námietku nezákonnosti na tom,

že správny orgán sa stotožnil s dôkazom, ktorý sám obstaral a predložil. Z uvedeného dôvodu
ním podaný návrh je zjavným zneužitím práva, ak teda v zmysle tvrdení žalobcu ide o to, že namieta
pochybenie, ktoré sám spôsobil. Okrem toho je námietka žalobcu aj neopodstatnená. Znalec V.. I. S. je
zapísaný nielen pre odbor Pozemné stavby, ale aj pre odbor Odhad hodnoty nehnuteľností : „Odvetvie
je zamerané na stanovenie východiskovej, technickej a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stanovenie
všeobecnej hodnoty práv a záväzkov viaznucich na nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej hodnoty

nájomného, stanovenie výšky škody“. Znalec bol oprávnený stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov
(nehnuteľností). Znalec vychádzal zo skutočnosti, že ide o ornú pôdu. Preto je námietka žalobcu
neopodstatnená. Žalobca neuplatnil žiadne vecné námietky proti správnosti znaleckého posudku V.. I.
S.. Žalobca v konečnom dôsledku namieta proti aplikácii koncentračnej zásady. Vychádzajúc z časti III
žaloby, poukazuje na právo účastníka konania v ktoromkoľvek štádiu konania navrhovať dôkazy podľa §

32ods.1SprP.Vovyvlastňovacomkonanísaaplikujekoncentračnázásada.Námietkyprotivyvlastneniu
musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní; na námietky uplatnené neskoršie
a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom
konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada ( § 113 ods. 3 StavZ ). To znamená, že rozhodujúci je skutkový
a právny stav ku dňu vykonania ústneho pojednávania. Skutočnosti, ktoré nastali potom, sú pre konanie

a rozhodnutie úplne irelevantné. Žalobca opomenul, že na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje SprP len
subsidiárne, a to podľa § 140 StavZ, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z uvedeného, s poukazom na §
113 ods. 3 StavZ, jasne vyplýva, že právo účastníka konania v ktoromkoľvek štádiu vyvlastňovacieho
konania navrhovať dôkazy podľa § 32 ods. 1 SprP, sa vo vyvlastňovacom konaní neuplatňuje. Právo

navrhovať dôkazy sa uplatňuje iba obmedzene, a to do uplynutia lehoty na predkladanie námietok.
Je tomu práve z dôvodu, ktorý uvádza samotný žalobca, a to donútiť účastníkov konania, aby všetky
procesné prostriedky vyčerpali v určitom procesnom štádiu a tým zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť
konania. Účelom koncentračnej zásady je zabrániť práve
tomu, o čo sa snaží žalobca, a to uplatňovaním nových skutočností spochybňovať rozhodnutia

správneho orgánu z hľadiska zistenia skutkového stavu. Žalobca teda nemôže opodstatnene namietať,
že správny orgán neprihliadal na jeho námietky a dôkazy, ktoré predložil po uplynutí lehoty na uplatnenie
námietok, a to vrátane znaleckého posudku V.. S. Y..

8. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalších účastníkov 1/ - 8/ zo dňa 10.09.2021 opakuje podstatu

skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol v podanej žalobe (v podrobnostiach, tak ako sú
rozvedené v bode 3. tohto rozsudku). Pokiaľ účastníci konania popierajú, že majú zabezpečený prístup
k svojim pozemkom a navyše tvrdia, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a irelevantné, k tomu uviedol,
že žalobca predložil v tomto konaní dôkazy o tej skutočnosti, že účastníci konania majú zabezpečený
prístup na svoje parcely a to predložením snímky z mapy, LV č. XXXX k. ú. K., LV č. XXX, LV č. XXXX,

LV č. XXX, LV č. XXX snímku zo spornej lokality s vyznačením verejne dostupnej miestnej komunikácie
a komunikácie druhej triedy. V samotnej žalobe v bode II. sa žalobca odvoláva na uvedené dôkazy, ktorú
sú verejne prístupné na internetovej stránke www.zgbis.sk . Účastníci konania vo
svojom vyjadrení neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvrátili preukázané tvrdenia o tom, že
majú zabezpečený prístup po svojich parceliach k tzv. zbytkovým parcelám a teda ich popretie uvedenej

skutočnosti je neúčinné. Okresný úrad na ohliadke na mieste samom konštatoval bezproblémový prístup
na pozemky KN-E parc. č. 216, 215, 214, 213, ďalej konštatoval, že sú využívané poľnohospodársky
spoločnosťou AGRA - Váh s.r.o. Varín a už aj samotná táto skutočnosť potvrdzuje, že uvedené
nehnuteľnosti je možné bez problémov využívať. Poukázal na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre

rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval. Z hore uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že nie je naplnené
ust. § 110 ods. 3 stavebného zákona, pretože sa vyvlastnením neobmedzilo žiadateľom iné právo k
pozemku, a taktiež sa nepreukázalo, že by žiadatelia nemohli využívať zostávajúcu časť pozemku,alebo by mali len obmedzené právo k pozemku, a taktiež nebolo preukázané, že by žiadatelia mohli
užívať zostávajúce časti pozemkov len s neprimeranými ťažkosťami. Práve naopak, je jednoznačne
preukázané, že žiadateľom sa neobmedzilo žiadne právo k pozemku, ďalej je jednoznačne preukázané,

že žiadatelia môžu využívať zostávajúcu časť pozemku tak, ako pred vyvlastnením a navyše majú
zabezpečený prístup k zostávajúcim častiam pozemkov zo susediacej KN-E parcely č. 785/3-TTP o
výmere 1683 m2 zapísanej na LV č. XXXX XXX, kde sú všetci žiadatelia spoluvlastníkmi. Prístup na
uvedené KN-E parcely č. 216, 215, 214, 213, na ktoré stavebný úrad rozšíril vyvlastnenie o zostávajúce
časti, majú žiadatelia zabezpečený cez svoju KN-E parcelu, kde samotní žiadatelia sú podielovými

spoluvlastníkmi, a to: KN-E parcelu č. 785/3-TTP o výmere 1683 m2 zapísanú na LV č. XXXX ide o
spoločné nehnuteľností, kde pod poradovým číslom 55 je podielovou spoluvlastníčkou v predmetných
nehnuteľnostiach žiadateľka I. B., rod. G., pod Rč 141 je spoluvlastníčkou žiadateľka N. N., rod. D.,
pod Rč 297 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka R. U., pod Rč 298 je podielovou spoluvlastníčkou
žiadateľka I. D., pod Rč 299 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka Z. W. a pod Rč 385 je podielovým
spoluvlastníkom žiadateľ S. G. a pod Rč 406 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka I. I., rod. H..

Uvedené nehnuteľnosti priamo susedia s KN-E parcelami č. 216, 215, 214, 213, ku ktorým žiadatelia
nepravdivo tvrdia, že nemajú zabezpečený prístup a žiadajú v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona
ich zostávajúcu časť vyvlastniť. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že žiadatelia majú prístup
na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky - novovytvorené pozemky vo vlastníctve
žalobcu. Žiadatelia majú teda zabezpečený prístup na zostávajúce časti pozemkov cez svoje pozemky,

a to KN-E parcelu č. 785/3-TTP o výmere 1683 m2 zapísanú na LV č. XXXX k. ú. K., v ktorej sú
spoluvlastníkmi,atokonkrétnepodradovýmčíslom55žiadateľkaI.B.,rod.G.,podRč141jepodielovou
spoluvlastníčkou žiadateľka C. I., pod Rč 190 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka N. N., rod. D.,
pod Rč 297 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka R. U., pod Rč 298 je podielovou spoluvlastníčkou
žiadateľka I. D., pod Rč 299 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka Z. W. a pod Rč 385 je podielovým

spoluvlastníkom žiadateľ S. G. a pod Rč 406 je podielovou spoluvlastníčkou žiadateľka I. I., rod. H. a nie
je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že na zostávajúce časti pozemkov majú žiadatelia prístup len cez
cudzie pozemky. Dôkazy a ich doplnenie môže účastník konania navrhovať vždy, a to ako na zistenie
podkladov pre prvostupňové rozhodnutie, tak aj pri preskúmaní rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že
žiadatelia majú zabezpečený prístup na zostávajúce časti pozemkov cez svoje vlastné nehnuteľnosti

musela byť správnemu orgánu známa behom celého správneho konania, pretože táto skutočnosť
vyplývazverejneprístupnýchkatastrálnychwebovýchstránok,ktorésivrámcidokazovaniamalsprávny
orgán obstarať a vykonať uvedený dôkaz. Opätovne žalobca zdôraznil, že správny orgán, napriek tejto
všeobecne známej skutočnosti, že žiadatelia majú prístup na zostávajúce časti pozemkov cez svoje
vlastní pozemky a nie tak, ako tvrdí nesprávne správny orgán, že len cez cudzie pozemky, sa správny

orgán s touto objektívnou skutočnosťou vôbec nevysporiadal a dokonca sa s touto skutočnosťou ani
účelovo nezaoberal. Zo snímky z mapy je jednoznačne preukázané, že KN-C parcely 829/50 a 529/51
sú vytvorené z KN-E parcely 213 a sú v podielovom spoluvlastníctve žiadateľov C. I. a I. I.. KN-C
parcely č. 829/48 a 829/49 sú vytvorené z KN-E parcely č. 214, ktoré sú v spoluvlastníctve žiadateľov
R. U., Z. W. a I. D.. KN-C parcela č. 829/47 je vytvorená z KN-E parcely č. 215 a je v podielovom

spoluvlastníctve N. N.. Všetky tieto parcely spoločne s KN-E parcelou 216 zapísanej na LV č. XXX k.
ú. K. sú bezprostredne susediace s pozemnou komunikáciou - cestou druhej triedy II/583A, ako aj na
miestnu komunikáciu Železničná ulica, ktoré sú určené na všeobecné užívanie, a teda je určená aj na
užívanie pre žiadateľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebol právny dôvod vyvlastňovať pre žiadateľov
zostávajúce časti vyvlastnených pozemkov, a preto ich žiadosť mala byť v celom rozsahu zamietnutá.

Z tohto dôvodu nie je podstatná výška náhrady za vyvlastnené zostávajúce časti pozemkov, pretože k
vyvlastneniu zostávajúcich častí pozemkov nemalo v zmysle zákona vôbec dôjsť.

9. Ďalší účastníci v rade 1/ - 8/ v duplike k replike žalobcu zo dňa 12.10.2021 uvádzajú, že tvrdenie
žalobcu, že účastníci konania majú zabezpečený prístup k pozemkom, ktoré boli vyvlastnené, nie

je pravdivé. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán nezistil konkrétne skutkové okolnosti podstatné
pre rozhodnutie, rovnako neobstojí. Vo veci bola vykonaná miesta ohliadka, ktorej závery žalobca
relevantným spôsobom nespochybnil, až teraz dodatočne v žalobe. Tvrdenie žalobcu, že
účastníci konania majú zabezpečený prístup cez Železničnú ulicu, je dôvod uplatnený oneskorene,
po lehote na podanie žaloby. Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty

určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd (§ 62 ods. 1 S.s.p.). Okrem toho túto námietku
mal žalobca uplatniť na miestnej obhliadke. Tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú zabezpečený
prístupkpozemkompriamozvybudovanejcesty,jerovnakonepravdivé,vrozporesvýsledkamimiestnej
ohliadky.Prístupubrániazvodidláanásyp.Rovnakonamietali,žetentodôvodboluplatnenýoneskorene.Tvrdenie žalobcu, že účastníci konania majú zabezpečený prístup cez pozemky parcelné číslo 785/2-
TTP a 785/-TTP ( KNE ), je nepravdivé. Uviedli, že tieto pozemky tvoria svah potoka, takže sa tadiaľ
chodiť (jazdiť) nedá. V roku 1956 však aj časť týchto pozemkov bola zabraná pre výstavbu futbalového

ihriska Dňa 10. augusta 1967 sa uskutočnil slávnostný výkop pod stavbu základnej školy a futbalové
ihrisko sa posunulo asi o 80m do nehnuteľnosti, čím prakticky prestala existovať akákoľvek „cesta“ -
svah potoka. Na mapke č. 1. označená vlnovkou pôvodná cesta a „cesta“ - svah potoka. Postavením
ihriska na parcelu číslo : 785/2 nie je žiaden prístup. Výsledky obhliadky zo dňa 12.12.2012 potvrdzujú,
že postavením ihriska nie je prístup na parcelu 785/2. Mapka č. 2 potvrdzuje že parcela 785 je prerušená

parcelou 822/1 a je tak úplne znemožnený prechod z par. 785/2 na par. 785/3. Rovnako namietali, že
tento dôvod bol uplatnený oneskorene. Tvrdenie žalobcu, že prístup k pozemkom je zo Školskej
ulice, je rovnako nepravdivé. Rovnako namietali, že tento dôvod bol uplatnený oneskorene. Pozemky
parcelné čísla 785/2 a 785/3 sú prerušené parcelou 822/1.
Na str. 4 sa žalobca venuje inštitútu vydržania. Stále však opomína, že samotné pokojné užívanie
na získanie práva vydržaním nestačí, ale musia byť splnené aj ďalšie zákonné podmienky vydržania

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008). Žalobca dokonca ani netvrdí splnenie
(všetkých) podmienok pre získanie práva vydržaním a už vôbec ich nepreukázal, čo mal nakoniec urobiť
najneskôr na miestnej obhliadke. Nie je pravdivé tvrdenie, že existencia prístupu účastníkov konania
je zrejmá z mapových podkladov. V danom prípade sú rozhodujúce výsledky miestnej
ohliadky. Mapové poklady vždy presne nazachytávajú situáciu na tvári miesta. Z uvedeného vyplýva,

že žalobca nevyvrátil predpoklady pre aplikáciu § 110 ods. 3 StavZ. Žalobca konkrétne nepreukázal
prístup účastníkov konania na tzv. zbytkové parcely. Čo sa týka zisťovania podkladov pre rozhodnutie,
správny orgán nariadil a vykonal miestu obhliadku. A to je rozhodujúce. Nie je teda možné vytýkať
správnemu orgánu, že nezisťoval skutočnosti relevantné pre rozhodnutie. Z jej výsledkov nevyplynulo,
že účastníci konania majú po právnej i faktickej prístup na svoje nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu, že :

„Dôkazy a ich doplnenie môže účastník konania navrhovať vždy, a to ako na zistenie podkladov pre
prvostupňové rozhodnutie, tak aj pri preskúmaní rozhodnutia“ nie je pravdivé. Žalobca opätovne cituje
ustanovenia SprP týkajúce sa zisťovania skutkového stavu. Žalobca však opätovne opomenul, že na
vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje SprP len subsidiárne, a to podľa § 140 StavZ, podľa ktorého ak nie
je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o

správnom konaní. „V stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada,
to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov
konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné;
stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne
určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžp

1/2011). Koncentračná zásada je vyjadrením zásady vigilantibus iura a jej účelom je racionalizácia
stavebného konania. Účelom je koncentrovať zisťovanie skutkového stavu do určitého časového
okamihu, aby sa konanie nepredlžovalo opakovaným vznášaním návrhov, pripomienok, námietok.
Koncentrácia konania sa týka predovšetkým námietok a pripomienok týkajúcich sa skutkového stavu,
teda aj vrátane návrhov na dokazovanie a pod. Uplatnenie koncentračnej zásady nie je v rozpore s

právomnainúprávnuochranualebosďalšímiprocesnýmiprávamiúčastníkovkonania.Nastr.9žalobca
opakuje námietky proti znaleckému posudku, ktorý sám nechal vypracovať a ktorý sám predložil. Tieto
námietky žalobca zakladá na tom, že znalec V.. I. S. je zapísaný nielen pre odbor Pozemné stavby.
Žalobca opomína, že znalec je zapísaný aj pre odbor Odhad hodnoty nehnuteľností. Námietka žalobcu
je preto neopodstatnená. Znalec V.. I. S. je zapísaný nielen pre odbor Pozemné stavby, ale aj pre

odbor Odhad hodnoty nehnuteľností : „Odvetvie je zamerané na stanovenie východiskovej, technickej
a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stanovenie všeobecnej hodnoty práv a záväzkov viaznucich na
nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného, stanovenie výšky škody“. Znalec bol
oprávnený stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov (nehnuteľností), a to vrátane pozemku, ktorý má
charakter ornej pôdy. Ide stále o nehnuteľnosť. Z ničoho nevyplýva, že jeho kompetencia sa obmedzuje

len na určité nehnuteľnosti. Práve naopak. Znalec vychádzal zo skutočnosti, že ide o ornú pôdu.
Preto je námietka žalobcu neopodstatnená. Žalobca neuplatnil žiadne vecné námietky proti správnosti
znaleckého posudku V.. I. S..

10. Na ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.11.2021 správny súd neprihliadol, nakoľko uvedené

vyjadrenie bolo doručené správnemu súdu po uplatnení sudcovskej koncentrácie prípisom súdu zo dňa
06.09.2021.11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 15.02.2022
za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,

ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods.
1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť
podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP
na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

12. Podľa § 110 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení účinnom k 09.04.2020 deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len „stavebný zákon“)
vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba
obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke
právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný
oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo

stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na
zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

Podľa § 114 ods. 2 stavebného zákona rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených
osobitným predpisom 1c) určuje najmä

a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,
b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,
c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,
d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.
1c) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. V správnym súdom prejednávanej veci podstatou sporu bola otázka, či boli splnené zákonné
podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie
zostávajúcej časti pozemkov ďalších účastníkov v rade 1/ - 8/, t. j. či ďalší účastníci nemôžu využívať

zostávajúcučasťpozemkov,prípadnečizostávajúcučasťpozemkovmôžuvyužívaťlensneprimeranými
ťažkosťami.

14. Žalovaný dospel k záveru, že ďalší účastníci môžu využívať zostávajú časť pozemkov (ktoré vznikli
odčlenením parciel potrebných pre realizáciu verejnoprospešnej stavby) rovnakým spôsobom ako pred

vyvlastnením (pozemky sú využívané na intenzívnu poľnohospodársku výrobu), avšak ďalší účastníci
majú prístup na zostávajúce časti pozemkov len cez cudzie pozemky, a to novovytvorené pozemky vo
vlastníctve žalobcu.

15. Žalobca v podanom odvolaní proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného namieta vyššie

uvedené závery žalovaného (okrem iného) dôvodiac, že ďalší účastníci majú prístup na KNE parcely
č. 216, 215, 214, 213 zabezpečený cez KNE parcely č. 785/2 - TTP o výmere 854 m2 a KNE parcelu
č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísanej na LV č. XXXX. Ide o spoločné nehnuteľnosti, kde pod
radovým číslom 55 je podielovou spoluvlastníčkou v predmetných nehnuteľnostiach I. B., rod. G., pod
Rč 141 je podielovou spoluvlastníčkou C. I., pod Rč 190 je podielovou spoluvlastníčkou N. N., rod.

D., pod Rč 297 je podielovou spoluvlastníčkou R. U., pod Rč 298 je podielovou spoluvlastníčkou I.
D., pod Rč 299 je podielovou spoluvlastníčkou Z. W. a pod Rč 385 je podielovým spoluvlastníkom
S. G. a pod Rč 406 je podielovou spoluvlastníčkou I. I., rod. H.. Prístup na uvedené nehnuteľnosti
je zo Školskej ulice v Gbeľanoch, z ktorej je vybudované premostenie cez potok priamo nadväzujúci
na uvedené nehnuteľnosti, ktoré priamo susedia s KNE parcelami č. 216, 215, 214, 213, ku ktorým

ďalší účastníci tvrdia, že nemajú zabezpečený prístup. Ďalej žalobca v odvolaní rovnako uvádzal, že
ďalší účastníci získali k nehnuteľnostiam, ktoré využívali na prístup k zvyškovým pozemkom, vecné
bremeno prechodu vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že k vydržaniu
došlo zo zákona automaticky, pokiaľ sa uvedený prechod kľudne, nerušene a dobromyseľne užíva podobu dlhšiu ako 10 rokov, pričom táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná samotným faktom, že
minimálne od ukončenia výstavby cesty, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 10 rokov, sa tento prechod
využíva a využíva ho v mene vlastníkov - ďalších účastníkov ich nájomca spoločnosť AGRA - VÁH,

s.r.o.. Táto skutočnosť je preukázaná na internetovej stránke , kde v súvislosti
s poskytovaním štátnych dotácií na poľnohospodársku činnosť je preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania, sú poľnohospodársky obrábané po dobu viac ako 10 rokov a pokiaľ
by aj AGRA - VÁH, s.r.o. prechádzal cez cudzie nehnuteľnosti, čo žalobca spochybňuje, aj k týmto
nehnuteľnostiam vzniklo vlastníkom nehnuteľností - ďalším účastníkom zo zákona vecné bremeno

prechodu vydržaním.

16. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného, ktorú žalobca videl v absencii tej jeho časti, kde by sa žalovaný vysporiadal s
odvolacími námietkami žalobcu.

17. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho
aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých.
Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má
presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.
Tým sa napĺňa jedna zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť

rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré
budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zameniť zbytočnému
uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia orgánu verejnej správy
nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu
rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu

vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky.
Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa
účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže
práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

18. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada
správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

19. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa stavebného zákona musí spĺňať atribúty, ktoré
pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti

na citované ust. § 114 ods. 2 stavebného zákona, ktoré je potrebné vo veci subsidiárne aplikovať.
Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j.
také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci,
je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu.
Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy

ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

20. Žalobca (okrem iného) v odvolaní uplatnil odvolaciu námietku, v zmysle ktorej ďalší účastníci majú
prístupkzostávajúcejčastinevyvlastnenýchpozemkovcezvlastnéparcelyEKNč.785/2-TTPovýmere

854 m2 a EKN parc. č. 785/3 - TTP o výmere 1 683 m2 zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. K., ako
aj námietku, že ďalší účastníci majú prístup k zostávajúcim častiam nehnuteľností, nakoľko nadobudli
vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremeno prechodu k zostávajúcej časti
nehnuteľností.

21. V prejednávanej veci žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa vecne nevysporiadal s uvedenými
námietkami, t. j. žalobca nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď na konkrétnu námietku o existencii
prístupu ďalších účastníkov na zostávajúce pozemky cez EKN parc. č. 785/2, 785/3 zapísané na
LV č. XXXX v kat. úz. K., pričom k námietke existencie práva prechodu plynúceho z vecného bremena
titulom vydržania sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie nedôvodnosti takej námietky.

22. Správny súd podotýka, že označené odvolacie námietky žalobcu boli relevantné (t. j. týkajúce
sa veci) a zároveň konkrétne (t. j. formulované dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno
podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochanv. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený
ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. S námietkami
takéhoto charakteru, ako je zrejmé z ustálenej judikatúry Európskeho súdu a Ústavného súdu SR, je

povinný sa orgán verejnej správy (ako aj súd) vecne vysporiadať. Len na okraj správny súd podotýka,
že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp.
vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí
byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy, v opačnom prípade správny orgán poruší právo
účastníka konania na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia. Práve

vysporiadanie sa so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami účastníka konania
môže zabrániť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov, resp. žalôb.

23. Žalobca mal dostať vzhľadom na vyššie uvedené právnoteoretické postuláty konkrétnu odpoveď na
svoju námietku v otázke existencie prístupu ďalších účastníkov k zostávajúcim častiam nehnuteľností,
keď práve od zodpovedania označenej otázky závisí záver správneho orgánu o naplnení hypotézy

citovaného ust. § 110 ods. 3 veta tretia stavebného zákona pre vyvlastnenie zostávajúcej časti
nehnuteľností. Žalovaný mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť označené
odvolacie námietky žalobcu a posúdiť opodstatnenosť takýchto námietok vo svetle aplikovaných nielen
hmotnoprávnych ale aj procesnoprávnych predpisov. Pokiaľ tak žalovaný neučinil, porušil citované
ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny súd považuje za potrebné na tomto mieste pre

úplnosť podotknúť, že nie je povinný avšak ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov a
dopĺňať nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vlastnými úvahami o opodstatnenosti, resp.
neopodstatnenosti odvolacích námietok žalobcu.

24. Vzhľadom na absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musel správny súd

s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). Na záver správny súd uvádza, že
z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sa nemohol meritórne
zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia.

25. Úlohou žalovaného v novom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu a v rozhodnutí sa
vysporiadať so všetkými relevantnými a konkrétnymi odvolacími námietkami v súlade s citovaným ust.
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku. Len vo všeobecnosti správny súd dodáva, že samotné neuplatnenie
námietky v koncentračnej lehote neumožňuje rezignovať správnemu orgánu na právo účastníka na
spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou je, aby účastník dostal odpoveď na svoju relevantnú

a konkrétnu námietku, hoc by to bola odpoveď, že táto námietka je nedôvodná z hľadiska správnym
orgánom aplikovaných procesno-právnych, resp. hmotno-právnych predpisov. Na splnení si tejto
povinnosti správnym orgánom je nevyhnutné dôsledne trvať, nakoľko sa tak eliminuje aj podávanie
nedôvodných opravných prostriedkov, resp. žalôb. Je potrebné doplniť, že uplatnenie koncentračnej
zásady stavebný úrad nezbavuje povinnosti postupovať v konaní v zmysle zásady zákonnosti vyjadrenej

v ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 27/2011
zo dňa 28.06.2012). Naostatok považuje správny súd k obrane ďalších účastníkov v poradí 1/ až
8/, v zmysle ktorej koncentračná zásada sa vzťahuje aj na predkladanie dôkazných návrhov, za
potrebné poznamenať, že týmto ďalšími účastníkmi prezentovaným výkladom by sa rozšírila zákonom
ustanovená povinnosť tvrdenia o výslovne zákonne neustanovenú dôkaznú povinnosť (obdobne

uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 397/2019-10).

26. Pre úplnosť správny súd dodáva, že na nariadenom pojednávaní dňa 15.02.2022 zamietol návrhy
žalobcu (vznesené žalobcom v replike zo dňa 29.09.2020) na doplnenie dokazovania Snímkou z
mapy, LV č. XXXX, kat. úz. K., snímkou zo spornej lokality s vyznačením verejne dostupnej miestnej

komunikácie a komunikácie druhej triedy, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXX
z nasledovných dôvodov. Pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v
čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom
je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli
ust. § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo

nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o
rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP.27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 8/ v zmysle

§ 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo
ich povinnosťou ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej bez ich vyjadrenia. Súd nevzhliadol
ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu trov konania priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.