Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222987
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112222987.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou právnej veci žalobcu: Ruský klub - 1923, so sídlom

Prešov, Hlavná 62 proti žalovanému: GAMA REAL, s.r.o. Prešov so sídlom Prešov, Tatranská 32/A,
právne zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19 v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

návrh zamieta,

o trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobnou doručenou tunajšiemu súdu 26.07.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom
parcely KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 319 m2 a na nej postavenej stavby zadný

trakt budovy, parcely KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 a na nej postavenej
drobnej stavby a parcely KN č. XXX/X B. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, vedené
v katastri na LV č. XXXXX, kat. úz. Prešov. Žalobný návrh odôvodnil tým, že nehnuteľnosti v žalobe
označené sú časťou pôvodnej parcely č. XXX/X o výmere 319 m2, ktoré boli vlastníctvom Ruského klubu
(správne „Ruský club“) v Prešove titulom kúpy v roku 1928. Nehnuteľnosti boli pôvodnému vlastníkovi
odňaté a pridelené Mestskému bytovému podniku v Prešove, pričom žalobca sa považuje za právneho
nástupcu pôvodného vlastníka a spôsob, akým boli vlastníkovi nehnuteľnosti odňaté, nebol v súlade so

zákonom.

Žalovaný ako súčasný vlastník nehnuteľností so žalobou nesúhlasil, namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu a poukázal aj na súvisiace konania, v ktorých bol žalobca neúspešný práve z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, obsahom tunajšiemu spisu sp.zn.

13C 277/2003, 10C 175/1991, oznámením Ministerstva vnútra SR, súdu doručeným 19.08.2013, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa považuje za právneho nástupcu Ruského clubu v Prešove, ktorý bol vlastníkom
nehnuteľností označených v žalobe, na ktoré si robí vlastnícke nároky žalobca. Ruský club v Prešove
uvedené nehnuteľnosti kúpil v roku 1928. Nehnuteľnosti boli pôvodnému vlastníkovi odňaté a pridelené
Mestskému bytovému podniku v Prešove bez právneho dôvodu.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy,
oddelenie vnútorných vecí a vojnových memoárov, súdu doručené 19.08.2013 vyplýva, že v Registri
občianskych združení je pod číslom VVS/1-900/90-5177 vedené občianske združenie s názvom Ruskýklub 1923, ktorý vznikol zaregistrovaním stanov uvedeného subjektu 20.02.1992. V stanovách tento
subjekt deklaruje, že nadväzuje na tradície a skúsenosti svojho predchodcu Ruského klubu z roku
1923. (Správny názov „Ruský club“) Ďalším subjektom zaregistrovaným na Ministerstve vnútra v právnej

forme občianskeho združenia je Ruský klub v Prešove, ktorý vznikol zaregistrovaním stanov uvedeného
subjektu 15.07.1991 pod číslom VVS/1/900/90-4123. I tento subjekt v stanovách deklaruje, že vo svojej
činnosti nadväzuje na skúsenosti svojho predchodcu Ruského klubu z roku 1923.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Prešov sp.zn. 13C 277/03 súd zistil, že v uvedenom konaní

sa totožný žalobca domáhal proti žalovanému Coop Jednota Prešov, spotrebné družstvo Prešov
vlastníckych nárokov k sporným nehnuteľnostiam KN č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 319 m2 a
na nej postavenej stavby zadný trakt budovy, parcely KN č. XXX, zastavanej plochy o výmere 160 m2
a na nej postavenej drobnej stavby a parcele KN č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 74 m2, vedené
v katastri na LV č. XX, kat. úz. Prešov. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti o určenie
vlastníctvakstavbezadnéhotraktubudovynapozemkuparcelač.XXX/Xakdrobnejstavbenapozemku

parcela č. 481 späť, preto bolo konanie v tejto časti zastavené. Vo zvyšku súd I. stupňa žalobu zamietol
a uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania. Uznesenie o zastavení konania v časti
zo dňa 26.09.2006 nadobudlo právoplatnosť 21.12.2006. Žaloba bola vo zvyšku zamietnutá z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcom, že je právnym nástupcom pôvodného Ruského
clubu. Na to, aby sa žalobca stal jeho právnym nástupcom nestačí na túto skutočnosť poukázať v

stanovách. Aj keď otázka právneho nástupníctva po spolkoch vzniknutých pred 01.10.1951 nie je v
zákone č. 83/1990 Zb. riešená, žalobca nemôže byť právnym nástupcom pôvodného Ruského clubu
len preto, že niektorí jeho členovia boli členmi pôvodného Ruského clubu. Po podanom odvolaní sa
s rozhodnutím súdu I. stupňa stotožnil aj odvolací súd, keď rozsudkom č.k. 4Co 147/2007 zo dňa
25.01.2008 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Prešov sp.zn. 10C 175/1991 súd zistil, že žalobca totožný ako
v tomto konaní sa žalobou proti žalovanému Bytový podnik Prešov domáhal, aby súd uznal vlastnícke
právo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pod A I č. 1, p.č. XXX/
X-dom a dvor na ulici D. XX, r.č. 2, p.č. XXX/X-záhrada v intraviláne a r.č. 3, p.č. XXX/X-záhrada v

intraviláne,tovšetkovovýmere15aa80m2vkatastrálnomúzemíMestaPrešov,vlastníckypatriacepod
B II r.č. 1 Ruskému klubu v Prešove a nariadil bytovému podniku š.p. v Prešove predmetné nehnuteľnosti
vydať v lehote 7 dní. Okresný súd Prešov žalobný návrh zamietol rozsudkom zo dňa 09.03.1992.
Žalobu odôvodnil neuplatnením si nároku na navrátenie majetku včas, keď žalovanému adresoval list
z 19.07.1991, doručený 23.07.1991 a podľa zákona č. 403/90 Zb. mal lehotu na uplatnenie si nárokov

do 30.04.1991. Krajský súd v Košiciach ako vtedajší odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa potvrdil dňa
12.03.1993 s odôvodnením, že žalobca nie je právnym nástupcom pôvodného Ruského clubu v Prešove
ako pôvodného vlastníka nehnuteľností a tiež to, že si nesplnil povinnosť podľa § 19 ods. 2 zák. č. 83/90
Zb. o oznámení, že pokračuje v činnosti.

Ani v tomto konaní žalobca nepreukázal, že je nositeľom práv vyplývajúcich z hmotného práva, teda že
je právnym nástupcom pôvodného vlastníka predmetných nehnuteľností.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 19 ods. 1,2 zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov
(1) Za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona sa považujú dobrovoľné organizácie, ktoré vznikli po
30. septembri 1951 alebo ktoré boli za dobrovoľné organizácie vyhlásené podľa zákona č. 68/1951 Zb.
o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach a ktoré nezanikli. Tieto organizácie sú iba povinné do
30. júna 1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne § 11 svoj názov, sídlo a stanovy.

(2) Spolky vzniknuté pred 1.októbrom 1951 sa považujú za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona,
pokiaľ nezanikli. Sú povinné do 30.júna 1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne §
11 ods. 4 svoj názov a sídlo. Pokiaľ toto neurobia, ministerstvo sa ich opýta, či hodlajú aj naďalej vyvíjať
činnosť. Ak spolok nesplní povinnosť podľa druhej vety ani do 31.12.1990, bude sa predpokladať, že
týmto dňom zanikol.

Podľa § 120 ods. 1,4 O.s.p.,(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Aj v tomto konaní bolo povinnosťou žalobcu predovšetkým preukázať, že je v konaní aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie či už aktívnej,
alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy,

aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je
nositeľom takéhoto oprávnenia o ktoré v konaní ide. Či bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či
je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Žalobcovi sa ani
v tomto konaní nepodarilo preukázať, že je v spore aktívne vecnej legitimovaný ako právny nástupca

pôvodného vlastníka nehnuteľnosti Ruského clubu v Prešove. Žalobca je novoregistrovaný subjekt v
právnej forme Občianskeho združenia na Ministerstve vnútra SR od dátumu 20.02.1992 a nič na tom
nemení ani deklarovanie, že nadväzuje na tradície a skúsenosti svojho predchodcu Ruského clubu z
roku 1923 a ani to, že v ňom pôsobili, resp. pôsobia niektorí členovia pôvodného Ruského clubu. Ako
to už konštatovali súdy v citovaných súdnych rozhodnutiach, žalobca nepostupoval v súlade s ust. §

19 ods. 1,2 zák. č. 83/1990 Zb. a nesplnil si povinnosť do 30.06.1990 oznámiť ministerstvu svoj názov
a sídlo. Pokiaľ si spolok nesplnil povinnosť ani do 31.12.1990 bude sa predpokladať, že týmto dňom
zanikol. Žalobca nepoprel, že si povinnosť nesplnil a preto bol nútený sa nanovo zaregistrovať ako
subjekt pod názvom Ruský klub 1923, neskôr zmeneným na Ruský klub - 1923 v Prešove. Napriek tomu,
žezákonhovoríotom,žepokiaľsispolkynesplniapovinnosťministerstvosaichopýta,čihodlajúnaďalej

vyvíjať činnosť, v prípade, že sa ich ministerstvo nič neopýtalo nespája s tým zákon žiadne následky.
Zo znenia zákona nevyplýva, žeby to bolo povinnosťou ministerstva, naopak notifikačná povinnosť
spolku je zo znenia zákona nepochybná. Ministerstvo sa môže spolku opýtať, či hodlá vyvíjať činnosť za
predpokladu, že mu je známe sídlo a názov spolku. Žalobca sám uviedol, že keď ministerstvu oznámili
pokračovanie v činnosti pôvodného klubu, bol už na ministerstve registrovaný subjekt Ruský klub v

Prešove od dátumu 15.07.1991 deklarujúci, že nadväzuje na skúsenosti svojho predchodcu Ruského
clubuzroku1923.Ajzuvedenéhojezrejmé,ževsúčasnostipôsobiavPrešovedvasubjekty-občianske
združenia s podobným názvom - Ruský klub 1923 a Ruský klub v Prešove, pričom oba deklarujú svoju
nadväznosť na predchodcu Ruský club z roku 1923. S poukázaním na tento stav je dôležité, aby žalobca
nespochybniteľným spôsobom preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. V súčasnosti tak

existujú dva subjekty, oba deklarujúce nástupníctvo pôvodného Ruského clubu, no žiaden subjekt nie
je preukázateľne pôvodným Ruským klubom, pretože vychádzajúc zo zákonnej fikcie § 19 ods. 2 zák.
č. 83/1990 Zb. predpokladá sa, že tento zanikol.

K zásadám právneho štátu, ktorými je sudca pri rozhodovaní viazaný, patrí aj princíp právnej istoty.

Súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od princípu
právnejistotymožnoodvodiťajpožiadavku,abysúdyaplikovaliprávnunormuvrovnakýchpodmienkach
vždy rovnakým spôsobom. V tomto konaní sa žalobca domáhal identických vlastníckych nárokov ako
v konaní 13C 277/2003 so zohľadnením, že v súvisiacom konaní zobral žalobu späť v časti týkajúcej
sa určenia vlastníckeho práva k parcele č. 480/2 a 481. Tak, ako v súvisiacom konaní, ani v tomto

konaní žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že je právnym nástupcom Ruského clubu v Prešove
ako pôvodného vlastníka sporných nehnuteľností k určeniu vlastníckeho práva, ktorých sa domáha.
Za rovnakého skutkového stavu nebolo možné rozhodnúť odlišným spôsobom, súd preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.