Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315209311
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4315209311.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v spore žalobcu: Y. zast.: JUDr. Bohuslav

Gelatka, advokát, so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, proti žalovanej: U., zast.: JUDr. Peter Šebo,
advokát, so sídlom Mlynská 2238, Levice, o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria:

Aktíva:

- nehnuteľnosti vedené na LV č. 1419 pre k.ú. Podlužany, parcely registra „C“ evidované ako parc. č.

1129/2 o výmere 594 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 1129/18 o výmere 123 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, rodinný dom so súp. č. 262 na parc. č. 1129/18 v hodnote 92.992,64 €,
- finančné prostriedky na účte č. 1033979002 vedenom v UNICredit Bank a.s. na mene žalobcu so
zostatkom ku dňu 27.12.2012 vo výške 654,39 €,
-finančnéprostriedkynaúčteč.7125207031vedenomvPrimaBankaSlovenskoa.s.namenežalovanej
so zostatkom ku dňu 27.12.2012 vo výške 2.700 €,
-finančnéprostriedkynaúčteč.7125209002vedenomvPrimaBankaSlovenskoa.s.namenežalovanej

so zostatkom ku dňu 27.12.2012 vo výške 72,46 €,
- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 6186203 uzatvorenej žalobcom s poisťovňou Metlife Amslico
a.s. ku dňu 27.12.2012 vo výške 2.827,50 €,
- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 170730 uzatvorenej žalobcom s poisťovňou Kontinuita a.s. ku
dňu 27.12.2012 vo výške 1.470,27 €,
- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 38505519 uzatvorenej žalovanou s poisťovňou Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. ku dňu 27.12.2012 vo výške 170,99 €,
- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 4890494468 uzatvorenej žalovanou s Komunálnou poisťovňou

a.s., Vienna Insurance Group ku dňu 27.12.2012 vo výške 697,10 €,
15C/363/2015

Pasíva:

- úver č. 402/2990/2002 vedený v Štátnom fonde rozvoja bývania Bratislava, ktorý ku dňu 27.12.2012
predstavuje výšku 17.954,45 €,

- zostatok dlhu voči manželom U. a T. z písomnej dohody zo dňa 6.11.2000 ku dňu 27.12.2012 vo výške
4.263,81 €.

II. Súd do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e :

- finančné prostriedky na účte č. 1033979002 vedenom v UNICredit Bank a.s. na mene žalobcu so
zostatkom ku dňu 27.12.2012 vo výške 654,39 €,

- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. 6186203 uzatvorenej žalobcom s poisťovňou Metlife Amslico
a.s. ku dňu 27.12.2012 vo výške 2.827,50 €,- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. 170730 uzatvorenej žalobcom s poisťovňou Kontinuita a.s. ku
dňu 27.12.2012 vo výške 1.470,27 €.

III. Súd žalobcovi na úhradu p r i k a z u j e :

- 1-inu zostatku dlhu voči manželom U. a T. z písomnej dohody zo dňa 6.11.2000 vo výške 2.131,90 €.

IV. Súd do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e :

- nehnuteľnosti vedené na LV č. 1419 pre k.ú. Podlužany, parcely registra „C“ evidované ako parc. č.
1129/2 o výmere 594 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 1129/18 o výmere 123 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, rodinný dom so súp. č. 262 na parc. č. 1129/18 v hodnote 92.992,64 €,
-finančnéprostriedkynaúčteč.7125207031vedenomvPrimaBankaSlovenskoa.s.namenežalovanej
so zostatkom ku dňu 27.12.2012 vo výške 2.700 €,

-finančnéprostriedkynaúčteč.7125209002vedenomvPrimaBankaSlovenskoa.s.namenežalovanej
so zostatkom ku dňu 27.12.2012 vo výške 72,46 €,
- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. 38505519 uzatvorenej žalovanou s poisťovňou Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. ku dňu 27.12.2012 vo výške 170,99 €,
- odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. 4890494468 uzatvorenej žalovanou s Komunálnou poisťovňou

a.s., Vienna Insurance Group ku dňu 27.12.2012 vo výške 697,10 €.

V. Súd žalovanej na úhradu p r i k a z u j e :

- zostatok úveru č. 402/2990/2002 vedený v Štátnom fonde rozvoja bývania Bratislava, ku dňu

27.12.2012 vo výške 17.954,45 €,
- 1-inu zostatku dlhu voči manželom U. a T. z písomnej dohody zo dňa 6.11.2000 vo výške 2.131,91 €.

VI. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 36.863,28 € do 90
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VII. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal vyporiadania jeho bezpodielového spoluvlastníctva
s bývalou manželkou, žalovanou. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Levice, č.k. 10P/341/2012-110 zo dňa 27.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2012.
Týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva
žiadal zahrnúť nehnuteľnosti vedené na LV č. 1419 pre k.ú. Podlužany, finančné prostriedky na účtoch
bývalých manželov, odkupné hodnoty poistiek a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava.

2.Žalovanákuvedenýmaktívamapasívamžiadalazahrnúťajdlhzpísomnejzmluvyopôžičkeuzavretej
medzi bývalými manželmi a rodičmi žalovanej zo dňa 6.11.2000, na základe ktorej im rodičia žalovanej
poskytli finančné prostriedky vo výške 250.000 Sk / 8.298,48 €, úroky z tejto pôžičky vo výške 11,02 % za
obdobie od 31.12.2005 do 12.12.2016 vo výške 10.021,89 €, dlh z ústnej zmluvy o pôžičke poskytovanej
postupne v období od 2.8.2001 do 20.9.2007 vo výške 139.900 Sk / 4.613,95 € a úrokov vo výške 8,50

% za obdobie od 8.10.2008 do 12.12.2016 vo výške 3.210,55 €. Odvolávala sa aj na uznanie dlhu, ktoré
podpísala dňa 8.10.2008 a 14.10.2008. Práve dlhy voči rodičom žalovanej boli medzi stranami jediné
sporné.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.1.2017, ktorý odvolaním napadla žalovaná a v časti náhrady

trov konania aj žalobca. Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením č.k. 5Co/192/2017-169 zo dňa
27.6.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uzavretie tvrdenej druhej pôžičky v
sume 139.000 Sk nebolo zatiaľ preukázané, avšak súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal zistením
skutkového stavu ohľadne financovania stavby rodinného domu sporových strán rodičmi žalovanej,

nezisťoval, aká bola dohoda pred začatím výstavby rodinného domu medzi rodičmi žalovanej a stranamisporu. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak rodičia žalovanej naďalej financovali stavbu domu strán sporu
a pôžičky by neboli preukázané, potom by išlo o plnenie bez právneho dôvodu investíciami do vlastníctva
iných; v takom prípade by museli byť investície čo do existencie, rozsahu a výšky preukázané.

Vykonaným a doplneným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudok Okresného súdu Levice, č.k. 10P/341/2012-110 zo dňa 27.11.2012 o rozvode manželstva
strán sporu nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2012. K uvedenému dňu mali bývalí manželia v

bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti vedené na LV č. 1419 pre k.ú. Podlužany, parcely registra
„C“ evidované ako parc. č. 1129/2 o výmere 594 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 1129/18 o výmere
123 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom so súp. č. 262 na parc. č. 1129/18,
- finančné prostriedky na účte č. 1033979002 vedenom v UNICredit Bank a.s. na mene žalobcu zo
zostatkom vo výške 654,39 €,
-finančnéprostriedkynaúčteč.7125207031vedenomvPrimaBankaSlovenskoa.s.namenežalovanej

ku dňu 27.12.2012 vo výške 2.700 €,
-finančnéprostriedkynaúčteč.7125209002vedenomvPrimaBankaSlovenskoa.s.namenežalovanej
ku dňu 27.12.2012 vo výške 72,46 €,
15C/363/2015

- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 6186203 uzatvorenej žalobcom s poisťovňou Metlife Amslico
a.s. ku dňu 27.12.2012 vo výške 2.827,50 €,
- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 170730 uzatvorenej žalobcom s poisťovňou Kontinuita a.s. ku
dňu 27.12.2012 vo výške 1.470,27 €,

- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 38505519 uzatvorenej žalovanou s poisťovňou Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s. ku dňu 27.12.2012 vo výške 170,99 €,
- odkupná hodnota z poistnej zmluvy č. 4890494468 uzatvorenej žalovanou s Komunálnou poisťovňou
a.s., Vienna Insurance Group ku dňu 27.12.2012 vo výške 697,10 € a úver č. 402/2990/2002 vedený v
Štátnom fonde rozvoja bývania Bratislava, ktorý ku dňu 27.12.2012 predstavuje výšku 17.954,45 €.

Na uvedených položkách sa strany zhodli a žiadali do svojho vlastníctva prikázať finančné prostriedky
a odkupné hodnoty poistiek tak, ako ich mali na mene. Nehnuteľnosti zhodne žiadali prikázať do
vlastníctva žalovanej, rovnako tak zhodne uviedli, že žalovaná prevezme úver zo ŠFRB. Ohľadne
hodnoty nehnuteľnosti predložili obaja znalecké posudky, žalobca posudok Ing. Zuzany Ponechalovej
na sumu 98.100 €, ktorý výpočet však vychádzal z chybnej dĺžky oplotenia (bolo uvedené vo väčšej

dĺžke ako v skutočnosti je), preto po prepočte hodnota nehnuteľnosti vychádza na 92.992,64 €. Žalovaná
predložila znalecký posudok Ing. Imricha Lasaba, ktorý nehnuteľnosti ohodnotil na sumu 88.500 €.
Na pojednávaní dňa 18.9.2019 právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd pri hodnote nehnuteľností
vychádzal z určenej ceny 92.992,64 €, ktorá bola prepočtom upravená, pričom protistrana tento návrh
nenamietala ani nerozporovala.

5. Spornými medzi stranami boli naďalej dlhy voči rodičom žalovanej, T. a U.Q.. Žalovaná predložila
zmluvu o pôžičke zo dňa 6.11.2000 uzavretú medzi rodičmi žalovanej ako veriteľmi a žalobcom so
žalovanou ako dlžníkmi, na základe ktorej veritelia dňom podpisu zmluvy prenechali dlžníkom sumu
250.000 Sk na stavbu rodinného domu na obdobie 5 rokov, t.j. do 31.12.2005. Zmluva je podpísaná

oboma veriteľmi, oboma dlžníkmi, pričom podpisy zmluvných strán sú úradne overené. Dňa 14.10.2008
žalovaná ako jedna z dlžníkov písomne uznala dlh voči veriteľom, ktorý vznikol dňa 6.11.2000 so
splatnosťou k 31.5.2005 a prisľúbila zaplatiť ho spolu s manželom v rozsahu istiny 250.000 Sk,
dohodnutého zmluvného úroku vo výške priemernej úrokovej sadzby poskytovanej bankami v dobe
splatnosti pôžičky ako aj príslušného úroku z omeškania podľa § 517 a nasl. OZ od doby splatnosti

pôžičkydovyplateniadlhu.Dňa8.10.2008žalovanápísomneuznaladlhvočiveriteľom,jejrodičom,ktorý
vznikol v dobe od 26.2.2001 do 19.10.2007 a prisľúbila zaplatiť ho spolu s manželom v rozsahu istiny
139.900 Sk, a v prípade že nebude vyplatený do 5 rokov od poslednej časti pôžičky aj spolu s úrokom vo
výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS ku dňu uznania dlhu až do jeho úplného vyplatenia, počítajúc
začiatok platenia úrokov od doby uznania dlhu. Pri tomto uznaní dlhu žalovaná vzala na vedomie, že

časť dlhu môže byť premlčaná. Žalovaná k týmto dlhom predložila tabuľku, resp. rozpis označený ako
„stav dlhu, požičané peniaze, Stanka + Jožo“, v ktorom sú uvedené dátumy, sumy a položky (tovar),
ktoré boli kupované.6. Žalobca dlhy voči rodičom žalovanej odmieta, považuje ich za premlčané, resp. neexistujúce. K
písomnej pôžičke zo dňa 6.11.2000 uviedol, že nikdy od rodičov žalovanej nedostali peniaze v hotovosti,
ale vždy to bolo tak, že kúpili nejaký materiál, príp. zaplatili faktúru. O údajnej druhej pôžičke tvrdil, že

žiadna zmluva, ani ústna, nebola uzavretá a
15C/363/2015

žalobca nemal o takejto pôžičke vedomosť. Rovnako nemal vedomosť o žiadnom z uznaní dlhu, ktoré

podpisovala len žalovaná. O uznaní dlhu sa dozvedel až po tom, čo mu rodičia žalovanej zaslali list
bez uvedenia dátumu doručenému v januári 2014, ktorým žiadali, aby im uhradil sumu 29.601,196 € do
31.1.2014. K uvedenému listu zaslal žalobca odpoveď, v ktorej namietal premlčanie dlhu, na čo mu bolo
zo strany rodičov žalovanej zaslané stanovisko zo dňa 27.3.2014, v ktorom mu oznamovali skutočnosti o
uznaní dlhu a tým aj posune premlčania dlhu. Až po tomto stanovisku sa žalobca dozvedel o uznaniach
dlhov, pričom samotné listiny videl až po nahliadnutí do spisu v tomto konaní. Uznania dlhu považuje

za antidatované v snahe znížiť masu BSM zo strany žalovanej. Tvrdil, že ak rodičia žalovanej nejaké
peniaze manželom dali, bol to dar, nešlo o pôžičku. Pritom určité peniaze im darovala aj matka žalobcu.
Obaja manželia pracovali a dosahovali príjem, čo preukazujú aj žalobcove daňové priznania, 700.000 Sk
mali zo ŠFRB, cca 300.000 Sk nasporené v Carione, množstvo prác urobili svojpomocne, čím výrazne
ušetrili. Nie je dôvod, aby si od rodičov požičiavali peniaze v takom rozsahu, ako uvádza žalovaná.

7. Žalovaná vypovedala, že peniaze ako pôžička jej rodičmi neboli vyplatené naraz, peniaze im fakticky
nedali do ruky, ale ako bol dovezený materiál, tak zaň zaplatili a až následne podpísali zmluvu o pôžičke.
Spomínaný zoznam materiálu a súm spisovala jej matka. Uznanie dlhu podpísala, nakoľko všetky veci
okolo domu a domácnosti vybavovala ona, preto nevidela dôvod nepodpísania. S rodičmi mali dobrý

vzťah, pomáhali im a preto by sa patrilo im peniaze vrátiť. Tvrdila, že ich rodinný dom stavali z úveru
zo ŠFRB v sume 700.000 Sk, vyše 300.000 Sk im požičali rodičia, pričom hodnota domu pri kolaudácii
bola okolo 1.200.000 - 1.300.000 Sk. Časť financovali aj s nasporených financií v spol. Carion, presnú
výšku ani dobu sporenia si nepamätala. Sporenie zrušili, keď sa im narodila mal. Natália, nar. 31.8.2005.
Niektoré stavebné práce vykonávala stavebná firma, niektoré robili svojpomocne za pomoci rodiny.

8. Svedkyňa T., matka žalovanej, vypovedala, že peniaze dávali aj priamo dcére a žalobcovi, aj platili za
materiál a až keď sa suma vyšplhala na 250.000 Sk podpísali zmluvu o pôžičke, aby to mali na papieri.
Peniaze mali vrátiť do 31.12.2005, čo sa nestalo, ale požičiavali im ďalej. Sumy za materiál svedkyňa
zapisovala do tabuľky, ktorú robila s ich vedomím a čísla do nej zapisovala pred nimi. Zároveň uviedla, že

nejaké drobné im ešte pred podpisom zmluvy vrátili, nejaké im ešte požičala, ale tie v tabuľke zapísané
niesú.Kdruhejzmluveopôžičkeuviedla,žeboladohodnutáústneajzaúčastižalobcu,rovnakožalobca
vedel o uznaniach dlhov, nič nerobili za jeho chrbtom, avšak v čase uznania bol pracovne v zahraničí,
kde zvykol chodiť aj na mesiac. Keďže pôžičku poskytli obom, svedkyňa nevidela dôvod, aby uznanie
dlhu podpísal aj žalobca. Svedkyňa s manželom chcela, aby im peniaze vrátili už v roku 2007, keď sa

ich situácia zlepšila, ale keď sa tak nedialo, podpísali aspoň uznanie dlhu. Do dnešného dňa im však
peniaze nevrátili. Vrátenie peňazí od žalobcu žiadala svedkyňa s manželom až po rozvode.
Na pojednávaní dňa 18.11.2019 k dohode o pôžičke doplnila, že požičané peniaze mali manželia
postupne splácať, ale žiaden dátum dokedy sa tak má stať, nemali. Požičiavali im postupne, oni si vždy
vyčíslili nejakú čiastku, ktorú potrebovali, napr. na nákup tehál, svedkyňa však ďalej neskúmala, či ich

použili skutočne ten alebo iný účel. Podľa svedkyne žalobca vedel, že išlo o pôžičku, dohodli sa o tom
ústne v domácnosti svedkyne, prítomná som bola ona, jej manžel, dcéra Margaréta, dcéra Stanislava
a bývalý zať. V prípade, že bývalý zať bol pracovne v zahraničí, po návrate sa zvykol prísť opýtať, či
si jeho žena ešte
15C/363/2015

nejaké ďalšie peniaze požičala a koľko treba vrátiť. Tiež vedel o tom, že tie peniaze vrátiť musia a z dlžnej
sumy nebolo odpustené nič. Dohodli sa, že peniaze budú vracať podľa svojich možností a schopností.
Čo sa týka sumy 40 000 Sk na kúpu vinice, mali záujem o vinicu v susedstve svedkyne, nakoniec však

z toho zišlo kvôli nevysporiadaným pozemkom a spomínaných 40 000 Sk hneď vrátili naspäť. K ústnej
dohode o pôžičke došlo u svedkyni doma. Najčastejšie sa zdržiavali v hale a v jedálni, tak zrejme tam,
presne si to už nepamätala. Rovnako si nepamätala presný dátum, ale najneskôr to bolo v čase, keď
im prvýkrát požičali peniaze, t.j. v septembri 1999.9. Svedkyňa T. W., sestra žalovanej, vypovedala, že rodičia požičiavali peniaze sestre po čiastkach
vtedy, keď sestra s bývalým švagrom peniaze potrebovali a dohodli sa, že im budú peniaze postupne

vracať, ako budú mať. Žiaden dátum dokedy majú tieto peniaze vrátiť, si nedohodli. Mama si však viedla
evidenciu, kde si zapisovala kedy a koľko im požičali, pričom nejaká časť bola z ich strany už vrátená.
Keď bol švagor na služobnej ceste a po návrate chcel túto evidenciu vidieť, mama mu ju vždy ukázala.
K prvej dohode o požičaní peňazí došlo v roku 1999, presný dátum, ani mesiac si nepamätá, mala vtedy
14 rokov. Otec zistil, že v Podlužanoch je na predaj pozemok, na ktorom by mohli stavať. Pri tejto prvej

dohode bola prítomná svedkyňa, jej rodičia, sestra Stanislava a švagor Jozef a stretnutie bolo v dome
ich rodičov, v kuchyni spojenej s obývačkou. Niekedy v roku 2000 si ich otec všetkých zavolal, pretože
požičaná suma už bola okolo 250 000 Sk, keďže v tom čase o vysokú sumu, navrhol im, že dá ohodnotiť
rodičovský dom a sestre by sa o jej časť znížila suma pôžičky, ktorú má vrátiť. Švagor s týmto návrhom
nesúhlasil, pretože podľa neho neskôr by bola hodnota domu oveľa vyššia. Tak to ostalo tak, že peniaze
budú vracať postupne, ako budú mať.

10. Svedkyňa Q., suseda žalovanej, vypovedala, že býva oproti cez cestu. Chodila k manželom domov,
keď mala ich dcéra Natálka asi rok, aby sa s ňou trochu potešila. Vtedy jej sused (žalobca) nie raz
povedal, že majú veľa pôžičiek aj z rozvoja bývania, ale že svokrovci im požičali vyše 300 000 Sk a
chcel by im ich čo najskôr vrátiť. Povedal jej to u nich v obývačke, nič viac k tomu nehovoril a ona sa

viac nepýtala. Nebola ani pri tom, keď im požičali, ani nevie presne koľko, nevie ani či im peniaze vrátili.
Rozprávaljetoasipred13rokmi,presnesitonepamätáaužvôbecniemesiac.Predpojednávanímsajej
suseda (žalovaná) pýtala, či im pôjde dosvedčiť, že jej sused toto povedal. Pani Ižoldová za svedkyňou
išla preto, lebo vedela, že pán Ižold pôžičky pred ňou spomínal, nenahovárala ju, ako mám vypovedať.
Sused pred svedkyňou spomenul len pôžičku z rozvoja bývania a od svokrovcov, žiadnu inú nespomínal.

Pán Ižold to spomínal len tak, keď sedeli v obývačke, hovoril kedy konečne tento dom dostavajú, že
majú veľa pôžičiek.

11. Žalovaná predložila pokladničné bloky za nákup stavebného materiálu a faktúry za výkon stavebných
či iných remeselných prác, vypracovanie projektovej dokumentácie, vystavené na meno žalobcu príp.

žalovanej.

12. Podľa § 148 ods. Občianskeho zákonníka (OZ) zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

13. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
15C/363/2015

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

14. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

15. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa §451 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu lebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo
právoplatne rozvedené dňa 27.12.2012, kedy došlo aj k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva.Obaja sa snažili o uzavretie mimosúdnej dohody, k čomu však nedošlo, preto žalobca podal návrh na
súd dňa 19.5.2015. Žalovaná nevediac o tomto návrhu, podala návrh taktiež dňa 2.12.2015, konanie
bolo vedené pod sp. zn. 9C/841/2015, ktoré však bolo pre prekážku litispendencie zastavené. Vzhľadom

na to, že bývalí manželia mali aj dlhy, do úvahy prichádza vyporiadanie v tzv. širšom zmysle. Do BSM
súd na základe zhodných tvrdení strán a listinných dôkazov zahrnul nehnuteľnosti na LV č. 1419 pre
k.ú. Podlužany, zostatky na účtoch a odkupné hodnoty z poistných zmlúv na mene žalobcu a žalovanej
ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. 27.12.2012 a dlh voči ŠFRB, taktiež vo výške ku dňu
právoplatnosti rozvodu.

19. Do pasív súd zahrnul aj zostatok sporného dlhu voči rodičom žalovanej, ktorý vznikol z písomnej
dohody zo dňa 6.11.2000 označenej ako zmluva o pôžičke. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom,
tzn. že vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná
pôžičkatakvznikáažreálnymúkonom,tedaodovzdanímvtomtoprípadepeňazídlžníkovi.Kodovzdaniu
môže dôjsť „ z ruky do ruky“, ako aj bezhotovostným prevodom na bankový účet. V tomto prípade

žalobca, žalovaná a aj svedkyňa zhodne vypovedali, že rodičia žalovanej peniaze nevyplatili dlžníkom v
hotovosti (napriek tomu, že je to v zmluve uvedené), ale platili za nich nákup materiálu. Bez odovzdania
peňazí v prípade peňažnej pôžičky tak nemôže byť právny vzťah strán a rodičov žalovanej posudzovaný
podľa § 657 OZ. O taký prípad ide aj v tomto prípade, keď jedna zmluvná strana neodovzdala druhej
zmluvnej strane peniaze ani ich nepreviedla na účet, ale na základe dohody postupne hradila cenu

tovaru (stavebného materiálu), ktorý bol dodávaný pri stavbe domu. Samotná skutočnosť, že zmluvná
strana uhradí to, čo bolo za ňu platené tretej osobe, nerobí z uvedeného právneho vzťahu pôžičku
15C/363/2015

podľa § 657 OZ. Ak zmluva o pôžičke nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám
vyžadovaným zákonom, je neplatná. Právny vzťah medzi stranami sporu a rodičmi žalovanej súd
neposúdil ako pôžičku, ale ako plnenie za iného, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu
ažalovanejvrozsahu250.000Sk/8.298,48€.Zvýpovedístránisvedeckýchvýpovedívyplýva,žebývalí
manželia peniaze rodičom žalovanej vracali (presné sumy si však nepamätali), pričom podľa tabuľky

„stav dlhu, požičané peniaze, Stanka + Jožo“ suma vrátených peňazí predstavuje čiastku 121.548,60
Sk/ 4.034,67 €. Keďže je neplatná zmluva o pôžičke, je neplatné aj uznanie dlhu zo dňa 14.10.2008. K
uznaniu dlhu samotnou žalovanou súd len dopĺňa, že ak by aj bola zmluva o pôžičke platná, dlh sa týkal
oboch manželov, zmluvu podpisovali obaja, tak mali obaja podpísať aj uznanie dlhu, nakoľko v takom
rozsahu, v akom bol žalovanou uznaný, ho nemožno považovať za bežnú vec, na ktorú nie je potrebný

súhlas druhého manžela. So záverom o neplatnosti oboch uznaní dlhu sa stotožnil aj odvolací súd.
Uvedený zostatok dlhu vo výške 4.263,81 € napriek premlčaniu v dvojročnej subjektívnej premlčacej
dobe naďalej existuje, premlčaním nezaniká.

20. Dlh vo výške 139.900 Sk / 4.613,95 €, ktorý mal vzniknúť z druhej ústnej pôžičky s rodičmi

žalovanej, súd napriek doplnenému dokazovaniu naďalej nepovažuje za preukázaný, keďže žalobca
jeho existenciu naďalej popiera. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne uzavretia zmluvy o
pôžičke resp. inej zmluvy, na základe ktorej mal dlh vzniknúť. Dôveryhodnosť výpovedí svedkýň T.
a T. v tomto smere súd považuje za značne zníženú, keďže sú blízkymi osobami žalovanej. Za
presvedčivýdôkaznemožnopovažovaťanitabuľkusosumamizamateriál,ktorániejenikýmpodpísaná.

Ide teda len o tvrdenie žalovanej proti tvrdeniu žalobcu. Keďže nebol v konaní preukázaný vznik a
existencia právneho úkonu, na základe ktorého mal dlh vzniknúť, nemohlo dôjsť ani k uznaniu dlhu. Ak
rodičia žalovanej naďalej investovali do výstavby domu manželov, išlo o plnenie bez právneho dôvodu
investíciami do vlastníctva iných, avšak existencia, rozsah ani výška investícií nad rámec 250.000 Sk
nebola napriek ďalším svedeckým výpovediam preukázaná. Svedkyňa W. vypovedala, že bola prítomná

pri uzavretí prvej dohody, ktorú po dosiahnutí investovanej sumy 250.000 Sk „potvrdili“ aj písomne.
Avšak ani jej výpoveďou nebola preukázaná výška a rozsah ďalších investícií. A už vôbec nebola takáto
skutočnosť preukázaná výpoveďou svedkyne Q., ktorá vypovedala, že jej mal žalobca spomenúť, že
svokrovci im požičali vyše 300.000 Sk, takáto výpoveď je neurčitá, rovnako nedokazuje presnú výšku
a rozsah investícií rodičov žalovanej a tiež je otázne, či si svedkyňa práve toto tvrdenie pamätala po

13 rokoch. V tomto smere hodnoverným dôkazom nie sú ani predložené pokladničné bloky za nákup
stavebného materiálu, keďže ho mohol nakúpiť ktokoľvek a tiež nie faktúry, vystavené na meno žalobcu
alebo žalovanej.21. Pri vyporiadaní súd vychádzal z rovnosti podielov oboch bývalých manželov. Do výlučného
vlastníctva žalobcu prikázal zostatok na účte v sume 654,39 €, odkupné hodnoty poistiek v sume
2.827,50 € a 1.470,27 €, aktíva žalobcu tak činia 4.952,19 €. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal

zostatok na účtoch v sume 2.700 € a 72,46 €, odkupné hodnoty poistiek v sume 170,99 € a 697,10 €
a nehnuteľnosti v hodnote 92.992,64 €. Aktíva žalovanej tak predstavujú sumu 96.633,19 €. Dlh voči
ŠFRB preberie podľa zhodného tvrdenia strán žalovaná, a to ku dňu právoplatnosti rozvodu vo výške
17.954,45 €. Zostatok dlhu voči rodičom žalovanej vo výške 4.263,81 € chcela prevziať žalovaná,
15C/363/2015

nakoľko však ide o premlčaný dlh (avšak existujúci dlh), súdu sa javí spravodlivejšie rozdeliť ho v
rovnakom podiele, t.j. 2.131,91 € obom z bývalých manželov a je na každom z nich, či dlh napriek
premlčaniu zaplatí. Pasíva žalobcu tak činia sumu 2.131,90 € a pasíva žalovanej 2.131,91 € + 17.954,45
€ = 20.086,36 €. Rozdiel medzi aktívami a pasívami žalobcu činí 2.820,29 € a rozdiel medzi aktívami

a pasívami žalovanej sumu 76.546,83 €. Rozdiel medzi hodnotami, ktoré dostanú strany je vo výške
73.726,57 € v prospech žalovanej, takže žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť polovicu tejto sumy, t.j.
36.863,28 € do 90 dní od právoplatnosti, ktorú lehotu považuje súd vzhľadom na výšku sumy a nutnosť
vybavenie úveru žalovanou za primeranú.

18. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

22. V konaní o vyporiadanie BSM je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania.
Z hľadiska výsledku konania v prejednávanom spore nebola plne úspešná žiadna zo strán, preto súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keď prihliadol aj na charakter konania,

ktorého predmet bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov zo zaniknutého BSM a najmä na skutočnosť, že
vzhľadom na určené podiely strán na spoločnom majetku je pomer úspechu strán rovnaký. Úspech
strany vo veci však je potrebné skúmať s ohľadom na skutočnosť, že konajúci súd nie je viazaný
žalobným návrhom na vyporiadanie a veci, ktoré strany sporu učinili predmetom vyporiadania, môže
vyporiadať aj inak, ako to strany sporu navrhovali. V zásade ale platí, že procesný úspech alebo

neúspech strany sporu je v tom, aký veľký podiel z BSM pri vyporiadaní dostanú. V tomto spore bolo
BSM strán vyporiadané konkrétnym spôsobom na tom základe, že podiely oboch strán sporu na BSM sú
rovnaké.Obestranysporutakbolivsporerovnakoúspešné.Skutočnosť,naktorúpoukazovalvodvolaní
proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie žalobca, že jeho návrh mimosúdnej dohody ohľadom výšky
výplaty podielu žalovanej korešponduje so žalobou a k uzatvoreniu dohody nedošlo pre správanie

žalovanej, ktorá nesprávne stanovila hodnotu aktív a pasív s úmyslom vyplatiť oveľa nižší vyrovnací
podiel, nie je takou skutočnosťou, pre ktorú by mal súd otázku úspechu strany v spore posudzovať inak
ako je uvedené.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,

v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.
15C/363/2015V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.