Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010097
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618010097.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
MichalaAntaluaJUDr.RomanaHargašavtrestnejveciprotiobžalovanémuK.H.,nar.XX.XX.XXXXvK.,
trvale bytom K., I. XXX/XX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 1 Trestného
zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.06.2019 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej

prokuratúry Partizánske, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/34/2018
zo dňa 21.11.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje a okresnému súdu sa u k l a d
á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Partizánske uznesením sp. zn. 1T/34/2018 zo dňa 21.11.2018 podľa § 280 ods. 2

Tr. por. trestnú vec obžalovaného K. H., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., I. XXX/XX, pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 29.04.2016 v čase okolo 16:15 hod. v K. časť I. G. na ulici I. pred bránou do dvora rodinného domu
č. XXX/XX pri preberaní dieťaťa mal. L. M., nar. XX.XX.XXXX najskôr vulgárne nadával poškodenému

S. S., ktorý držal na rukách svoju maloletú dcéru L. M., nar. XX.XX.XXXX, následne poškodeného
S. S. päsťou opakovane udieral do oblasti pravého ramena a pritom zasiahol i maloletú L.M., nar.
XX.XX.XXXX, potom sácal poškodeného S. S. smerom od seba ku ceste, následne chytil pod krk
maloletú L. M., nar. XX.XX.XXXX a ťahal ju za tričko, potom udrel poškodeného S. S. do oblasti nad
pravým ramenom a potiahol poškodeného S. S. s maloletou L. M., nar. XX.XX.XXXX na rukách do
brány do dvora uvedeného rodinného domu, v dôsledku čoho poškodený narazil do tejto brány, čím

spôsobilpoškodenémuS.S.zmliaždeniepravéhoramenaskrvnýmvýronom,ktorézraneniesivyžiadalo
ošetrenie a liečenie v trvaní 12 dní, s dobou sťaženia obvyklého spôsobe života poškodeného v trvaní
5 dní a poškodenej mal. L. M. zmliaždenie hrudníka a zmliaždenie krku, ktoré zranenia si vyžiadali
ošetrenie, bez liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodenej,
postúpil Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení

neskorších predpisov.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil skutočnosťou, že po vykonaní dôkazov na hlavnom
pojednávaní, vyhodnotiac dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel k záveru,
že nebola preukázaná vina obžalovaného za trestný čin kladený mu obžalobou za vinu. Poukázal
na to, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje svojou výpoveďou poškodený, ktorého popis
priebehu skutku bol prevzatý i do obžaloby a v neprospech obžalovaného bola i výpoveď svedkyne

F. S., ktorá taktiež popísala, že videla ako obžalovaný udieral poškodeného do pleca a tiež uviedla,
že celý incident videla dobre. Súd v konaní pripustil ako dôkaz videonahrávku, ktorú zhotovila matkapoškodeného F. S., ktorá si nahrávala odovzdávanie maloletej X. poškodeným, ako i zvukovú nahrávku
vyhotovenú poškodeným na mobilný telefón a to i napriek tomu, že obžalovaný nemal vedomosť, že
sa odovzdávanie maloletej nahrávalo, nakoľko v danom prípade súd hodnotil proporcionalitu medzi

zásahom do práva na ochranu súkromia obžalovaného pred záujmom poškodeného na ochrane jeho
zdravia a jeho ochranu pred fyzickým násilím, pričom svedkyňa F. S. zdôvodnila potrebu nahrávania
predchádzajúcimi zlými skúsenosťami s odovzdávaním maloletej jej matke a príslušníkom jej rodiny,
pričom z úradnej činnosti má súd vedomosť o viacerých súdnych konaniach v opatrovníckych veciach
týkajúcich sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej X. (sp. zn. 1P/119/2015, sp. zn.

6P/33/2017), ako i problematickosť komunikácie medzi rodičmi maloletej, ako i širšími rodinami. Po
vzhliadnutí tejto nahrávky sa súd nestotožnil s tvrdeniami poškodeného o priebehu skutku ako ho on
popísal, nakoľko z nahrávky nevyplýva, že by obžalovaný niekoho udieral, vidno na nej ako osoba v
bielom chytí niekde za rameno osobu v čiernom, ktorá drží na rukách pravdepodobne dieťa, pričom
osoba v čiernom odsacuje od seba osobu v bielom oblečení. Pritom vo výhľade nahrávajúcej osoby
bráni i odstavené motorové vozidlo, ktoré bráni v dobrom výhľade na miesto incidentu. Na základe

týchto skutočností okresný súd výpoveď svedkyne F. S. nepovažoval za hodnovernú z dôvodu, že
táto nemohla mať z miesta, odkiaľ incident nahrávala možnosť vnímať priebeh skutku tak, ako ho
popísala. Taktiež ani zo zvukovej nahrávky zachytenej poškodeným nebolo možné konštatovať, že
by sa skutok stal tak, ako ho popísal poškodený, pričom v tejto súvislosti súd vyslovil záver, že
zvuková nahrávka navodzuje dojem, akoby bol obžalovaný provokovaný zo strany poškodeného, ktorý

na nahrávke len vyčítal poškodenému, že neprišiel včas a počuť tam tiež, že obžalovaný nadával
poškodenému, kedy však reagoval na poškodeného, ktorého vyjadrenie nie je na nahrávke počuť, čo
možno považovať za vedomé konanie poškodeného v snahe vyprovokovať obžalovaného. Avšak ani
z videonahrávky a ani z audionahrávky nevyplýva, že by bol obžalovaný poškodeného alebo maloletú
X. udrel. V prospech obžalovaného svedčí výpoveď manželky obžalovaného, ktorú však súd taktiež

nepovažoval za vierohodnú, vnímal ju ako jej snahu pomôcť obžalovanému. Z fotodokumentácie zranení
poškodeného,ktorémalpriincidenteutrpieťniejemožnévylúčiť,žetietomohlivzniknúťitýmspôsobom,
ktorý popísal obžalovaný, keď chytil poškodeného za rameno v snahe zabrániť mu, aby odišiel s
maloletou, pričom obžalovaný pripustil, že intenzita stisku bola silnejšia. Pokiaľ išlo o zranenia maloletej
X., ktoré mala utrpieť, tieto sú i podľa znaleckého posudku MUDr. V. nezávažné, ktoré si vyžiadali

jednorazové ošetrenie. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že konanie
obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva. Na druhej strane zo skutočností,
ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, má súd za to, že by konanie obžalovaného mohlo byť
posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Citované uznesenie napadla sťažnosťou okresná prokurátorka, ktorá v písomnom odôvodnení sťažnosti
uviedla, že s uvedenými závermi súdu prvého stupňa sa nemožno stotožniť. Z dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní totiž vyplýva, že v danej veci nie sú splnené
zákonné podmienky na rozhodnutie o postúpení veci obžalovaného K. H. inému orgánu v zmysle §
280 ods. 2 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v tejto veci

jednostranne v prospech obžalovaného, nezohľadniac všetky dôkazy vykonané vo veci. Poškodený
S. S. a svedkyňa F. S. vo svojich výpovediach popísali konanie obžalovaného tak, ako je to uvedené
v obžalobnom návrhu, pričom ich výpovede korešpondujú so zabezpečenými lekárskymi správami z
ošetrenia poškodených S. S. a mal. X. S. i so znaleckými posudkami znalca z odvetvia chirurgia,
traumatológia podanými MUDr. Z. V., PhD. MBA., ktorý v danej veci skúmal a zisťoval ujmu na zdraví,

ktorú utrpeli poškodení S. S. a mal. X. S., v ktorých znalec uviedol, že k zraneniam poškodených
mohlo dôjsť tak, ako to uviedol poškodený S. S. vo svojej výpovedi. Súd v tejto súvislosti nesprávne
vyhodnotil z úradnej činnosti zistenú problematickosť komunikácie medzi rodičmi maloletej a širšími
rodinami, kde práve táto mohla byť impulzom agresívneho konania obžalovaného voči poškodeným.
Súd tiež nezohľadnil, že k zraneniam poškodených došlo aj v dôsledku toho, že obžalovaný potiahol a

sácal poškodeného S. S., ktorý mal na rukách svoju maloletú dcéru X. S., v dôsledku čoho poškodený
s dieťaťom na rukách narazil do brány dvora rodinného domu. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s útokom obžalovaného voči maloletej X. S., ktorá mala v tom
čase3roky,atonajmäsospôsobomtohtoútoku,kdesaobžalovanýneštítilútočiťnapoškodeného,ktorý
maltakétomalédieťanarukách,čosúdprvéhostupňaabsolútnenezobraldoúvahyazraneniamaloletej

hodnotil ako nezávažné, čím spôsob útoku obžalovaného voči maloletému dieťaťu bagatelizoval.
Súd vôbec nezohľadnil, že útok voči takejto zraniteľnej obeti, akou je 3 ročné dieťa by mal svedčiť
výrazne v neprospech obžalovaného, veď maloleté dieťa by malo zo strany štátu požívať zvýšenú
ochranu pred takýmito útokmi. Súd prvého stupňa však v tejto veci postupoval práve naopak, keď sapriklonil k nevierohodnej verzii obžalovaného a rozhodol v jeho prospech a v neprospech maloletého
trojročného dieťaťa, ktoré utrpelo konaním obžalovaného a jeho agresívnym útokom zranenia. Súd
prvého stupňa navyše nezohľadnil, že pravdivosti verzie obžalovaného svedčí i to, že sa agresívneho

konania dopustil opakovane, keď nemal zábrany použiť násilie vysokej intenzity voči svojej manželke
X. H., na ktorú zaútočil dňa 21.10.2016 v mieste bydliska v pivničných priestoroch a v dôsledku
tohto jeho konania k ťažkej ujme na zdraví poškodenej nedošlo len z toho dôvodu, že poškodená si
chránila hlavu. Tohto skutku sa mal obvinený dopustiť v stave prostej alkoholovej opojenosti, pričom
zo zabezpečeného znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria podaného v uvedenej veci zistil

znalec u obžalovaného abúzus alkoholu. Z vykonaného dokazovania v uvedenej veci tiež vyplynulo,
že ani popísaný útok obžalovaného voči jeho manželke nebol jediný. V nadväznosti na uvedené je
prokurátorka názoru, že obžalovaný K. spáchaním skutku uvedeného v obžalobnom návrhu naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 127 ods.
1 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný K. H. konal v

priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Preto navrhla, aby krajský súd v zmysle § 194
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a tomuto uložil, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.
K sťažnosti prokurátorky sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný, ktorý sťažnosť prokurátorky
nepokladá za dôvodnú. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal dôkaznú

situáciu tak, ako vyplynula z vykonaných dôkazov, vykonanými dôkazmi sa jednotlivo i v súhrne zaoberal
aj z hľadiska ich vierohodnosti a významu pre ustálenie skutkového stavu a jeho právnej kvalifikácie.
Súd odôvodnil aj to, prečo pripustil prehratie video a audionahrávky zhotovenej matkou poškodeného
F. S. a skutočnosti zistené jej prehratím spochybnili tvrdenie poškodeného o priebehu incidentu tak,
ako ho popísal vo svojich výpovediach s tým, že v súlade s názorom obhajoby aj súd nadobudol po

prehraní nahrávky dojem, že poškodený S. obžalovaného provokoval. Na základe prehratia video a
audionahrávky nemal za preukázané, že by obžalovaný pri incidente udrel mal. X.. Výpoveď svedkyne
F. S. nepokladal súd za vierohodnú, keďže z miesta odkiaľ incident nahrávala, nemohla vnímať priebeh
skutku tak, ako ho popísala vo výpovediach. S tým ako súd vyhodnotil vykonané dôkazy a premietol ich
do rozhodnutia sa obžalovaný stotožňuje, poukazuje na to, že poškodený mu v kritický deň bezdôvodne

ako starému otcovi odmietol odovzdať X., keďže z civilného rozsudku nevyplývalo, že by v čase
neprítomnosti matky (z dôvodu jej pracovných povinností) mal právo odmietnuť odovzdať mal. X. v
mieste bydliska matky rodičom matky maloletej. Spôsob, akým incident prebehol, najmä tiež, že bol
matkoupoškodenéhozautabezjehovedomianahrávaný,jednoznačnenasvedčujetomu,žepoškodený
S. prišiel s úmyslom ho vyprovokovať (čo sa mu aj čiastočne podarilo a preto akceptoval postúpenie veci

na priestupok) a cez jeho eventuálne trestné stíhanie sa zvýhodniť v konaní o zverení mal. X. do svojej
výchovy. Priebeh incidentu však tak poškodený S., ako aj jeho matka svedkyňa F. S. popísali nepravdivo,
z čoho ich usvedčuje aj svedkyňou S. vyhotovená video a audionahrávka. Z týchto dôvodov navrhol, aby
krajský súd sťažnosť okresnej prokurátorky podľa § 193 ods. 1 písm.c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že na podklade
sťažnosti prokurátorky je nutné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné a sčasti i
nepreskúmateľné.
V prvom rade je nutné uviesť, že rozhodnutie podľa § 280 ods.2 Tr.por. sa vždy týka skutku. Pritom

súd môže takéto rozhodnutie urobiť až po vykonaní dôkazov a len vtedy ak po ich vyhodnotení
dôjde k záveru, že skutok sa stal, no tento nenapĺňa znaky trestného činu, ale môže byť posúdený
ako priestupok, teda že skutok nedosahuje takú závažnosť, že by išlo o trestný čin. V súvislosti s
uvedeným krajský súd zistil, že okresný súd pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu nepostupoval
dôsledne, nakoľko sa nevysporiadal v tomto smere so všetkými skutočnosťami, na ktoré bol povinný

vo svojom rozhodnutí odpovedať a z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie predčasné,
pričom zostali nejasnosti ohľadne riadneho ustálenia skutkového stavu, čo má v konečnom dôsledku
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Je potrebné poukázať na to, že na jednej strane okresný súd
konštatuje, že nemal za preukázané, že by obžalovaný poškodeného alebo maloletú X. udrel, pričom
vo vzťahu k poškodenému S. uvádza, že u neho k zraneniu mohlo dôjsť i silnejším stiskom ramena

poškodeného obžalovaným. Na druhej strane sa okresný súd vôbec nezaoberal, akým spôsobom
a mechanizmom malo dôjsť k objektívne zisteným zraneniam maloletej X., pričom len uvádza, že
pokiaľ išlo o zranenia maloletej X., ktoré mala utrpieť, tieto sú i podľa znaleckého posudku MUDr.
V. nezávažné, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie. Takéto zistenie je nepochybne dôležité zhľadiskaustáleniaskutkovéhostavuanáslednéhoposúdeniakonaniaobžalovanéhopoprávnejstránke.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu pritom jednoznačne nevyplýva, ktorú časť
konania obžalovaného zo skutkovej vety obžaloby považoval okresný súd na podklade vykonaného

dokazovania za nepreukázanú (okrem konštatovania o nepreukázaní úderov rukou voči poškodeným)
a ktorá bola dokázaná (napr. chytenie maloletej pod krk, alebo len ťahanie za tričko, resp. sácanie
obžalovaným, nadávky), teda nie je zrejmé akú časť konania považoval za takú, ktorá nie je trestným
činom, ale môže napĺňať len znaky priestupku. V tomto smere musia byť zistenia a závery okresného
súdu jednoznačné, majúce oporu v dokazovaní, aby aj krajský súd mohol posúdiť závažnosť konania

obžalovaného, ktoré bolo preukázané.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm.b) Tr. por. zrušil
a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.