Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zmenené Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206059
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121206059.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:
JUDr.GabrielaBriškováaMgr.MatúšStaríček,vprávnejvecižalobkyne:R.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
R. H. XXXX/XXE, T., zastúpená splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. H. XXXX/XXE, T., t. č. M. Š. T. XX, P., zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom

Hlavná 44, Trnava, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 30C/25/2021-17 zo dňa 15. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o uloženej povinnosti
dočasne nevstupovať do bytu sa o d m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I. o uloženej povinnosti

dočasne sa nepribližovať k žalobkyni a výroku II. o dobe trvania neodkladného opatrenia m e n í tak, že :

Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému u k l a d á povinnosť dočasne sa nepribližovať k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom
konaní, trestnom a správnom konaní a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie

súdom upraveného styku s maloletými deťmi: K. K., nar. XX.XX.XXXX a C. K., nar. XX.XX.XXXX, s
tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe
žalobkyne proti žalovanému o ochranu osobnosti.

Žalobkyni sa u k l a d á povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odvolacieho súdu na súd prvej inštancie proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do
bytu č. X na X. p. bytového domu súp. č. XXXX, vchod: R. H.. XX, v katastrálnom území T., okres Trnava,
ako aj do spoločných priestorov bytového domu a na vonkajšie priestranstvo (pred) bytovým domom

do vzdialenosti 10 m od vstupných dverí na prízemí bytového domu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T.; a povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní
a správnymi orgánmi a rozsahu nevyhnutného na zabezpečenie súdom určeného styku s maloletými
deťmi: K. K., nar. XX.XX.XXXX a C. K., nar. XX.XX.XXXX; výrokom II. obmedzil účinky nariadeného
neodkladného opatrenia po dobu 9 mesiacov odo dňa jeho vydania, najneskôr však do právoplatného

skončenia trestného konania vedeného OR PZ, odbor kriminálna polícia pod ČVS: ORP-1649/1-VYS-
TT-20, výrokom III. návrh vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žalobkyňa má vočižalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne §
324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. e/ a h/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods.
1, § 332 ods. 2, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a § 11 Občianskeho zákonníka.

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods.
2 písm. e/ a h/, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľností špecifikovaných v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 10 m. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými, resp. označenými
žalobkyňou mal za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť za pomoci neodkladného opatrenia, keďže

žalovaný je voči žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, keď tento bol vykázaný z obydlia z dôvodu násilia
voči žalobkyni. Pri existencii dôvodného podozrenia z násilia má tiež súd za automaticky dané aktuálne
ohrozenie integrity dotknutej osoby, keď predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e/ - dôvodné podozrenie z násilia, a podľa písm. h/ - ohrozenie resp. zásah do telesnej alebo
duševnej integrity, sa do značnej miery prelínajú. O uvedenom boli súdu predložené dostatočné dôkazy,

a to potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, lekárska správa. K násilnému správaniu a vykázaniu
žalovaného zo spoločného obydlia nedošlo po prvýkrát, keď súd mal preukázané, že žalobkyňa
podala na žalovaného pre násilné správanie oznámenie policajnému zboru už v decembri 2020, keď
vyšetrovateľ PZ požiadal OO PZ o vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia ihneď po tom, ako bude
prepustený zo zadržania. Po vykázaní zo spoločného obydlia dňa 06.10.2021 je žalobkyňa chránená

vo vzťahu k žalovanému po dobu 10 dní od vykázania, následne jej ochrana v tomto zmysle zanikne.
Žalovaný je v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník dotknutých nehnuteľností, užívacie
právo žalobkyne k predmetnému bytu je počas trvania manželstva so žalovaným odvodené od jeho
vlastníckeho práva. Súd zdôraznil že pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia je irelevantné,
či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému

domu alebo bytu. Prípadná existencia takého práva má význam len z hľadiska posudzovania prípadnej
neproporocionality nariadenia neodkladného opatrenia, ktorá však podľa názoru súdu zásadne nemôže
byť daná pri osvedčení dôvodného podozrenia z násilia.

4. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni, súd prvej inštancie vychádzal z § 11

Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej
osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce
(osvedčené) skutočnosti priblíženie manžela za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a
neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru,
je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to,
aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na
dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia),
prihliadajúc na prirodzene existujúci záujem žalovaného na prípadnom styku s maloletými deťmi strán,
ako aj na prebiehajúce alebo potenciálne budúce civilné a trestné konania, v súlade s čím vymedzil

výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia a kontaktovania nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie
v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je bezpečnosť žalobkyne
zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru, ako
aj kontaktovanie nevyhnutné na realizáciu prípadného súdom upraveného styku s maloletými deťmi,
ktoré kontaktovanie umožnené žalovanému výlučne na účely realizácie súdom prípadne v budúcnosti

upravenéhostykusmaloletýminezasiahnedoprávžalobkynetak,akobyabsolútnyzákazkontaktovania
zmaril, resp. sťažil praktickú realizáciu styku žalovaného s maloletými deťmi, čo by nebolo ani v záujme
samotných maloletých detí.

5. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie až do

skončenia trestného konania, nakoľko toto by taktiež nepovažoval za proporcionálne, keď trestné
konanie môže trvať dlhší čas, ktorý súd v danom štádiu trestného konania nevie odhadnúť, a žalovaný je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, takto formulované neodkladné opatrenie by nezabezpečilo ochranu
práv a oprávnených záujmov oboch sporových strán, ale neúmerne situácii zaťažilo žalovaného, ktorýje stále osobou, na ktorú sa vzťahuje prezumpcia neviny. V súčasnosti prebieha trestné stíhanie
žalovaného, pričom súd má za to, že lehota 9 mesiacov, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia
obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia, pričom

má za to, že počas nasledujúcich deviatich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov, stabilizácii
situácie a rodinných pomerov. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo,
má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zároveň
obmedziltrvanieajprávoplatnýmskončenímtrestnéhokonaniaoznačenéhožalobkyňou,atopreprípad,
ak by toto trestné konanie skončilo skôr.

6. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu
vo veci samej, ani v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci
samej, nakoľko situáciu medzi stranami nie je možné vyriešiť žiadnou žalobou vo veci samej, ale iba
úpravou rodinných a osobných pomerov.

7. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods.
1 CSP a vecne tým, že žalobkyňa bola v konaní úspešná vo vzťahu k obom žalovanému uloženým
povinnostiam, pričom neúspech žalobkyne spočíval výlučne v inom obmedzení trvania neodkladného
opatrenia, čo súd posúdil ako neúspech v nepatrnom rozsahu.

8. Proti tomuto uzneseniu voči výrokom I., II. a IV. podal odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil, konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a zároveň priznal
žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nebol ani v nevyhnutnej miere náležite zistený skutkový stav a
napokon súd nesprávne vec právne posúdil. Žalovaný uviedol, že mu nebolo vznesené obvinenie, vo

veci bolo „iba“ začaté trestné stíhanie a prebieha dokazovanie. Súd nemal snahu zistiť objektívny stav
vyšetrovania a ani postoj žalovaného, resp. obsah výpovedí svedkov a pod.. Trestné oznámenie bolo
podané oznamovateľkou dňa 04.12.2020, t.j. viac ako pred 10 mesiacmi. Obvinenie vznesené nebolo a
preto nemá žalovaný procesnú možnosť prístupu k dokumentom z vyšetrovacieho spisu a nie je schopný
tieto predložiť. Tu však mohol a súčasne mal súd náležite objasniť si skutkový stav trestného konania,

keďže dopyt na vyšetrovateľku PZ, ako orgán činný v trestnom konaní, zrealizoval. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, že ďalších viac ako 10 mesiacov žili po podaní oznámenia žalobkyňou v decembri 2020
spolu v jednej domácnosti, t.j. je otázne, aké príkorie mala žalobkyňa prežívať v danom období, keď
dobrovoľne žila so žalovaným v jednej domácnosti a tiež je otázne, čím mala byť v danom momente - po
podaní návrhu, osvedčená potreba okamžitého zásahu súdu do práv žalovaného. Súd fakticky zasiahol

do vlastníckeho práva žalovaného na základe oznámenia podaného pred 10 mesiacmi bez toho, že
by bol žalovaný obvinený z trestnej činnosti. Súd vychádzal ďalej z lekárskej správy, ktorá potvrdzuje
modrinu na ľavom stehne žalobkyne bez toho, že by bolo relevantne preukázané, ako malo dôjsť k
vzniku modriny a prevzal jednostranné tvrdenie žalobkyne, že mala byť napadnutá žalovaným. Poukázal
na časový nesúlad medzi lekárskym ošetrením dňa 08.10.2021, pričom k napadnutiu malo dôjsť 4 dni

skôr, t.j. je minimálne sporné, kedy a ako modrina vznikla, či táto skutočne bola spôsobená žalovaným
a či sa tak stalo pri vykázaní žalovaného dňa 06.10.2021. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že žalovaný
mal žalobkyňu zbiť dňa 06.10.2021, ale lekárovi na ošetrení žalobkyňa uviedla, že k zraneniu prišlo
dňa 04.10.2021. Samotné vyššie uvedené skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia. Pred Okresným súdom Trnava je pod sp. zn. 12P/20/2021 vedené konanie o

zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti, a to na návrh procesného opatrovníka. Žalovaný má
za to, že bolo pre rozhodnutie potrebné sa oboznámiť aj s obsahom tohto spisu. V predmetnom konaní
boli do spisu predkladané viaceré listiny, ktoré majú relevanciu k osobe žalobkyne a jej vierohodnosti.
Žalobkyňa opakovane podáva rôzne návrhy a tieto následne sťahuje, čo samo osebe vytvára obraz
akejsi nestálosti a machinácie so súdnym konaním, resp. manipulácie dispozičnými úkonmi. So stranami

ako rodinou pracoval tím CDR Trnava, ktorý priebežne podával správy o spolupráci s rodinou, z ktorej
vyplynuli viaceré konštatácie o nepravdivosti tvrdení žalobkyne, o nestabilnom postoji žalobkyne, o
tom, že žalobkyňa mení názory a prezentuje prežité rôzne. Žalovaný poukázal na to, že ako cudzinec
na Slovensku bol zo strany žalobkyne zastrašovaný, manipulovaný a fakticky citovo vydieraný aj
stratou maloletých detí. Žalovaný žalobkyňu úprimne ľúbil, mal stále snahu o zachovanie manželstva,

nechcel o rodinu prísť, preto opakovane napriek krivým obvineniam, dokonca aj napadnutiu žalobkyňou,
opakovaným klamstvám, odcudzením úspor a osobných vecí žalovaného, mal stále snahu vo vzťahu
pokračovať. Po ostatných okolnostiach, po tom, ako krivo žalobkyňa podala predmetný návrh na súd
a správaním sa žalobkyne, ktoré nasledovalo, žalovaný už nie je schopný žalobkyni veriť a ani sipredstaviť, že by mohli ešte spolu žiť. Rodičia žalobkyne mali so žalobkyňou výchovné problémy a to
fakticky asi od 14 rokov veku žalobkyne; žalobkyňa má vážne problémy s pravdovravnosťou, pretože
svoje výpovede a návrhy mení podľa situácie a podľa toho, ako to žalobkyni vyhovuje. Otec žalobkyne

potvrdil písomným vyhlásením, že žalobkyňa aj z obyčajnej výmeny názorov vytvorí incident a volá
políciu, sťažuje sa, že jej niekto ubližuje a pod. Vo svojich predchádzajúcich vzťahoch opakovane
oznamovala všetkých partnerov, dokonca aj svojho otca už oznamovala pre fiktívny incident, za čo
bola dokonca následne pokutovaná. Otec žalobkyne sa obáva, že žalobkyňa môže trpieť psychickou
chorobou / poruchou. Liečbu dlhodobo žalobkyňa odmieta. Taktiež žalobkyňa opakovane nahlásila a

nahlasuje polícii aj svoju matku. Žalovaný súdu predložil kópiu komunikácie medzi stranami a oznam
zverejnený žalobkyňou na sociálnej sieti, kde vysvetľuje svoje pohnútky. Žalobkyňa verejne uvádza, že
sa ospravedlňuje za to, čo napísala na svojho manžela, že žalovaný ľúbi obe deti, že žalovaný nie je
tyran, že nikoho nebije, sama na seba uvádza, že to nemá v hlave v poriadku, žiada o odpustenie,
nazýva sa zlou, hnusnou manželkou, že bez žalovaného sa nevie ani nadýchnuť. Žalobkyňa nabáda
žalovaného, a to aj napriek zákazu mu uloženému napadnutým neodkladným opatrením, aby prišiel do

bytu. Žalobkyňa uvádza, že si modriny urobila sama, že ju nikdy žalovaný neudrel, že sa zmení, že povie,
že klamala, že návrh stiahne, že nebude žiadne trestné stíhanie. Žalovaného nabáda k intímnemu styku
a iným sexuálnym praktikám, posiela žalovanému intímnu fotografiu. Na preukázanie svojich tvrdení
žalovaný predložil tiež čestné vyhlásenie otca žalobkyne zo dňa 20.10.2021 a výpisy z účtov, pričom
poprel tvrdenia žalobkyne z trestného oznámenia, že má žalobkyňu nútiť posielať mu prostriedky na

splátku hypotéky. Po nariadení neodkladného opatrenia žalobkyňa zvážila, že nie je schopná sa sama
starať o dve maloleté dcéry a tieto odovzdala svojmu otcovi dňa 19.10.2021. Žalovaný aktuálne žije
u otca žalobkyne a starajú sa spolu o obe maloleté deti. Žalovaný má záujem čo najskôr znovu byť
oprávnený užívať svoju nehnuteľnosť, a to aj s mal. C. a K.. Nesprávnosť výroku o trovách konania
žalovaný vzhliadol v samotnej nedôvodnosti návrhu žalobkyne.

9.Žalovanývpriebehuodvolaciehokonaniasúdupredložilvprílohepodaniazodňa22.11.2021znalecký
posudok č. 80/2021 vypracovaný znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou (odbor psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a dospelých) vo veci vedenej OR PZ v Trnave pod sp. zn. ORP-1649/1-VYS-
TT-2020 Dv vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného

zákona. Žalovaný poukázal na závery znaleckého posudku, kde je uvedené, že u žalobkyne syndróm
týranej osoby zistený nebol, výpovede žalobkyne nie je možné akceptovať ako plne vierohodné, a bol
u nej zistený disharmonický vývin v smere schizoidy (psychopatie). Žalobkyňa má tendenciu zneužívať
neodkladné opatrenie v časti výroku o povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako
10 metrov, a to napr. aj tým spôsobom, že síce deklaruje, že sa chce z bytu odsťahovať, doposiaľ tak

nevykonala a žalovaného tým neprimerane obmedzuje, resp. má tendenciu vyvolávať kontakt, aby ho
mohla následne oznámiť.

10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného priamo nevyjadrila. Podaním zo dňa 28.10.2021 navrhla
zrušenie neodkladného opatrenia v časti povinnosti nevstupovať do bytu. Zároveň, z dôvodu právnej

istoty, žiadala súd ponechať povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni uloženú neodkladným opatrením zo
dňa 15.10.2021.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a
oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§

355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie v časti týkajúcej sa výroku o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/

CSP je potrebné odmietnuť a odvolanie v časti týkajúcej sa výroku o nariadení neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP (t.j. v časti, ktorá ostala predmetom odvolacieho prieskumu) nie
je dôvodné.

12. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala nariadenia

neodkladnéhoopatreniavzmysleustanovení§325ods.2písm.e/ah/,ktorýmbysúduložilžalovanému,
aby nevstupoval do nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby
sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 m.13. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili
manželstvo dňa 05.09.2020 a spoločne s dvoma maloletými dcérami K. K., nar. XX.XX.XXXX (dcéra
žalobkyne osvojená žalovaným) a C. K., nar. XX.XX.XXXX (spoločná dcéra žalobkyne a žalovaného)

žijú spoločne v byte, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Návrh odôvodnila agresívnym správaním sa
žalovaného voči jej osobe i voči dcére K.. Žalobkyňa sa domáha ochrany seba a svojich detí cestou
nariadenia neodkladného opatrenia do času skončenia trestného konania vedeného OR PZ Trnava,
odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-1649/1-VYS-TT-2020 v trestnej veci zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného konania.

14. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2021 navrhla zrušenie neodkladného opatrenia v časti povinnosti
nevstupovať do bytu (ktorého sa výrok I. neodkladného opatrenia týka) s odôvodnením, že pominuli
dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti. V návrhu uviedla, že medzi žalobkyňou
a žalovaným došlo k dohode a žiadala súd, aby neodkladné opatrenie v dotknutej časti zrušil, najmä
kvôli maloletým deťom. Žalobkyňa uviedla, že spolu so žalobcom pracujú, aby mohli zabezpečiť všetky

potreby maloletých detí. Vzhľadom na aktuálne pracovné podmienky ako aj podmienky v domácnosti
prišlo dohodou medzi žalobkyňou a žalovaným k zmene pomerov a k upokojeniu konfliktnej situácie.
Dohoda sa týka predovšetkým úpravy rodičovských práv a využívania bytu. Napriek tomu, že obidvaja
pracujú, ich pracovný režim je odlišný. Nakoľko majú rozdielne pracovné časy, nebudú žalobkyňa a
žalovaný prichádzať v domácnosti do vzájomného kontaktu. Kým bude v práci žalovaný, žalobkyňa bude

preberať všetky rodičovské povinnosti a starostlivosť o domácnosť. V prípade ak by bol v domácnosti
žalovaný, preberal by všetky rodičovské povinnosti a starostlivosť o domácnosť on. Maloleté deti k
manželovi aktuálne prejavujú pozitívny vzťah a to isté platí aj opačne. Uviedla, že obaja z manželov
(aktuálne oddelene) začínajú využívať aj odbornú pomoc a konzultácie pracovníkov Úradu prace,
sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Žalovaná žiadala zrušiť neodkladné opatrenie v príslušnej časti najmä

kvôli najlepšiemu záujmu maloletých detí a kvôli zlepšujúcej sa komunikácii medzi ňou a žalovaným.
Zároveň, z dôvodu právnej istoty, žiadala súd ponechať povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni uloženú
neodkladným opatrením zo dňa 15.10.2021.

15. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 38C/76/2021-14 zo dňa 19.11.2021, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 09.12.2021, uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 30C/25/2021-17 zo dňa
15.10.2021 vo výroku I. v časti povinnosti žalovaného nevstupovať do bytu č. X na 1.p. bytového domu
súp. č. XXXX, vchod: R. H.. XX, v katastrálnom území T., okres Trnava, ako aj do spoločných priestorov
bytového domu a na vonkajšie priestranstvo bytovým domom do vzdialenosti 10 m od vstupných dverí
na prízemí bytového domu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne

územie T., zrušil.

16. V zmysle čl. 4. ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu

posudzovanej právnej veci.

17. V zmysle § 386 písm. c/ Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

18. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu
o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré bolo zrušené rozhodnutím podľa § 334 CSP. Aktuálna
právna úprava neobsahuje úpravu identickú, či obdobnú s úpravou § 218 ods. 1 písm. e/ Občianskeho
súdneho poriadku, v zmysle ktorej bola dôvodom odmietnutia odvolania (aj) skutočnosť, že napadnuté
rozhodnutie zaniklo inak. Podaním odvolania sa však začalo odvolacie konanie, ktoré je nevyhnutné

skončiťrozhodnutímodvolaciehosúduakofunkčnepríslušného(§34CSP).Vcivilnomsporovomkonaní
platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma, má právo na riadne opravné konanie,
ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolanie. Toto právo však
nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho konania splnením procesných
podmienok prípustnosti odvolania. Predtým, než pristúpi odvolací súd k posudzovaniu dôvodnosti

podaného odvolania z jeho vecnej stránky, posúdi, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované
podmienky. Následkom absencie niektorej z procesných podmienok prípustnosti odvolania je jeho
odmietnutie. Odvolacie konanie predpokladá primárne existenciu rozhodnutia súdu, ktoré má byť
preskúmané, bez takéhoto rozhodnutia nemá odvolací súd o čom konať.19. Vzhľadom na to, že Okresný súd Trnava uznesením č. k. 38C/76/2021-14 zo dňa 19.11.2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2021, uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 30C/25/2021-17

zo dňa 15.10.2021 v časti týkajúcej sa výroku o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325
ods. 2 písm. e/ CSP zrušil, odpadla možnosť vecného preskúmania dôvodnosti odvolania v tejto
časti. Z hľadiska právneho základu ide o naplnenie predpokladov definovaných v článku 3 ods. 1
základných princípov CMP, resp. v článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP; t.j. o analogické použite
ustanovenia zákona (v tomto prípade § 386 CSP), ktoré upravuje vec čo do obsahu a účelu najbližšie

posudzovanej právnej veci. V tejto súvislosti je zrejmé, že ak odvolaním napadnuté uznesenie v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúduzaniklozákonnýmspôsobom,muselodvolacísúdodvolaniežalovaného
v časti týkajúcej sa výroku o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP s
prihliadnutím na najbližšiu procesnú úpravu posudzovanej veci odmietnuť.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah

preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní,
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325
ods. 2 písm. h/ CSP.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

24. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

26. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

28. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

29. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

30. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jehoskončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.

31. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých

sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie. V prejednávanej veci nie je sporné, že medzi
účastníkmi konania dochádza ku konfliktom. Spornou je ale otázka zavinenia a intenzity nevhodného

správania sa, ktorú vnímajú opačne.

32. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. T. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č.
X nachádzajúceho sa na X. p. bytového domu so súp. č. XXXX, vchod: R. H.. XX, postaveného na
parcele registra „C“ č. 5311/35 (ďalej len „nehnuteľnosť“). V byte pred podaním návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia bývali žalobkyňa a žalovaný spoločne s dvoma maloletými deťmi.

33. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 06.10.2021 vyplýva, že žalovaný bol dňa
06.10.2021 o 2:25 hod. vykázaný zo spoločného obydlia obývaného s ohrozenou osobou, ktorou je
žalobkyňa, žalovanému bol zakázaný vstup do spoločného obydlia po dobu 10 dní od vykázania a tiež

mu bolo zakázané približovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 m.

34. Z potvrdenia o oznámení z bližšie neurčeného dňa vyplýva, že žalobkyňa vykonala oznámenie na
OO PZ v Trnave o tom, že žalovaný je na žalobkyňu a jej dcéru agresívny, bije ju, nadáva jej a má z
neho strach.

35. Z lekárskej správy zo dňa 08.10.2021 vyhotovenej MUDr. K. K. vyplýva, že žalobkyňa bola dňa
08.10.2021 vyšetrená v jeho ambulancii, pričom mala byť 04.10.2021 napadnutá manželom, kopal ju
do nôh, prítomná modrina na stehne vľavo, na laterálnej strane stehna, cca 10x4 cm, bez fluktuácie.
Bola volaná aj polícia.

36. Na fotografii zo dňa 04.10.2021 sú zobrazené výrazné modriny na ľavej časti tela.

37. Z lekárskej správy zo dňa 04.12.2020 vyplýva, že žalobkyňa bola daného dňa vyšetrená na
urgentnom príjme, pri vyšetrení boli zistené zranenia: pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo,

pomliaždenie oboch ramien, pomliaždenie stehna vpravo. Podľa vyjadrení zranenej k zraneniam došlo
tak, že bola napadnutá - údery, kopanie, facka s tým, že zranenia si vyžadovali jednorazové ošetrenie.

38. Zo žiadosti o vykázanie osoby zo spoločného obydlia zo dňa 06.12.2020 vyplýva, že vyšetrovateľ
PZ požiadal OO PZ Trnava o vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia na adrese R. H. XXE, T., kde

má bývať so svojou manželkou a dvoma deťmi, a to ihneď po tom, ako bude prepustený zo zadržania,
v čase spísania žiadosti bol umiestnený v CPZ OPZ OO KR PZ Trnava.

39. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 04.12.2020 vyplýva, že žalobkyňa podala trestné
oznámenie na žalovaného pre podozrenie zo spáchania trestného činu žalovaným, v ktorom podrobne

popísala nátlakové a agresívne správanie sa žalobcu voči jej osobe, a to aj za prítomnosti maloletých
detí.

40. Dňa 18.10.2021 bol súdu doručený úradný záznam - preverenie oznámenia zo dňa 16.10.2021, z
ktorého vyplýva, že dňa 16.10.2021 žalobkyňa privolala policajnú hliadku do bytu, ktorý obýva, z dôvodu,

že sa tam nachádzal jej manžel, napriek tomu, že má súdom určený zákaz vstupu a približovania.
Žalovaný uviedol, že mu rozhodnutie súdu ešte nebolo doručené. Žalovaná uviedla, že sa bojí o svoje
zdravie a život a nechce, aby sa jej manžel vrátil do bytu, nakoľko podala na manžela trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Žalovaný si byt skontrolovala odišiel. Rozhodnutie súdu mu bolo doručené. Obe strany sa navzájom osočovali, boli poučené ako
majú medzi sebou komunikovať.

41. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania predložil znalecký posudok č. 80/2021 vypracovaný
znalkyňouPhDr.ZuzanouBielikovou(odborpsychológia,odvetvieklinickápsychológiadetíadospelých)
vo veci vedenej OR PZ v Trnave pod sp. zn. ORP-1649/1-VYS-TT-2020 Dv vo veci zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Znalecký posudok bol vypracovaný
29.09.2021, t. j. pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

42. Obsahom znaleckého posudku sú o. i. vyjadrenia svedkov, žalobkyne i žalovaného. I. N. K. (otec
žalobkyne) uviedol, že žalobkyňa má problematické správanie a je konfliktnej povahy, pričom žalovaný
ku nej nikdy nebol agresívny. Na druhej strane potvrdil, že žalovaný rozbil žalobkyni 2-3 telefóny. Uviedol
tiež, že v roku 2010 bol odsúdený za násilie na manželke a deťoch, vtedy ho udala žalobkyňa. Svedkyňa
H. S. (suseda strán sporu) potvrdila, že medzi stranami sporu dochádza ku konfliktom a opakovane

sú do ich domácnosti volaní policajti. Boli tam okrem iného aj kvôli tomu, že mali na seba navzájom
vyťahovať nože. Svedkyňa vyslovila domnienku, že žalobkyňu jej manžel možno aj bije. Svedkyňa X. D.
(suseda strán sporu) vo svojej výpovedi uviedla, že po svadbe sa vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
zhoršil, bolo počuť, že sa hádajú a tiež bolo počuť plač staršej dcéry. Žalobkyňa sa opakovane sťažovala
na žalovaného, no svedkyňa nevedela uviesť čo z toho bola pravda, lebo ju niekoľkokrát oklamala.

Žalovaný pred ňou vystupoval slušne. Potvrdila, že do ich domácnosti sú opakovane volaní policajti.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa voči nej nevhodným spôsobom správa už dlhšiu dobu, dochádza
medzi nimi ku konfliktom a do ich domácnosti sú opakovane volaní policajti. Uviedla, že v decembri 2020
ju napadol a mala modriny po rukách a nohách. Napadol ju tiež v čase, keď bola tehotná. Vyhrážal sa
jej tiež, že ju zabije. Dcéru K. raz chytil pod krk. Vyhadzoval ju z domu, dvakrát jej rozbil telefón, raz ju

násilím donútil k pohlavnému styku. Uviedla tiež, že ona má s otcom zlý vzťah. Žalovaný má s jej rodičmi
dobrý vzťah. Svedkyňa S. K. (matka žalobkyne) uviedla, že žalobkyňa koná veľmi afektívne a unáhlene.
Žalovaný je výbušnej povahy, ale za jeho výbuchy môže čiastočne aj žalobkyňa, ktorá ho provokuje.
V ich domácnosti dochádza k neustálym konfliktom. Vulgárne si navzájom nadávajú. Matka žalobkyne
bola svedkom toho, ako dal žalovaný žalobkyni facku v čase keď bola tehotná.

43. V závere znaleckého posudku je uvedené, že osobnosť žalobkyne je emočne aj sociálne nezrelá,
s disharmonickým vývinom v smere schizoidity, s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu v smere
celkových interpersonálnych ťažkostí. Znalkyňa u žalobkyne psychopatológiu v zmysle duševného
ochorenia v štruktúre osobnosti nezistila, no je neuroticko-depresívne dekompenzovaná s prejavmi v

oblasti afektivity, sociability a somatiky. Nebola zistená patológia v oblasti vnímania ani zapamätávania.
V jej myslení nie sú prítomné fabulácie, konfabulácie, ani iné patologické obsahy. Psychologickým
vyšetrením žalobkyne neboli zistené žiadne vedomé motivačné činitele, ktoré by ju viedli k vypovedaniu
nepravdy. Jej výpovede zo psychologického hľadiska možno považovať za len za čiastočne vierohodné.
U žalobkyne neboli zistené známky syndrómu týranej osoby. Správanie sa žalovaného voči nej je

najpravdepodobnejšie dôsledok prejavu jej extrémnych osobnostných vlastností.

44. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať
z hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov okrem iného aj v zmysle citovaného§

325 ods. 2 písm. h/ CSP. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú
závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita,
osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť

v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným
vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou (jej prepisom napr.) a podobne. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť
ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej osoby sú ex lege podmienené tým, že

zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu Civilný sporový poriadok nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo
frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, t.j. nemožno vylúčiť, že by bol súdoprávnený vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie aj keď by išlo o jediný preukázaný (osvedčený)
fyzický útok s použitím násilia. Na jednej strane je potrebné zohľadniť fakt, že pri útokoch v domácnosti
medzi partnermi zvyčajne nebývajú svedkovia a je ich ťažké preukazovať, ale na druhej strane je

potrebné zachovať istú dávku opatrnosti pri rozhodovaní, pretože môže ísť o vykonštruované obvinenia
smerujúcim k istému cieľu (napr. obmedzeniu rodičovských práv).

46. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti
zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú

hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP). V prípade násilia, ako bolo vyššie konštatované, je v
súlade so zásadou efektivity súdneho konania zasiahnuť do vzájomných vzťahov účastníkov konania
čo najskôr, preto súd v civilnom konaní nemôže čakať na právoplatnosť rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní a zvyčajne postačuje na osvedčenie nároku na zákaz priblíženia sa podanie trestného
oznámenia, lekárska správa a pod.. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej
osoby pritom nemožno stotožňovať s intenzitou ohrozenia, ktorá by bola dôsledkom spáchania trestného

činu.

47. V prejednávanej veci bolo pritom aj aktivitou žalovaného, ktorý súdu predložil znalecký posudok
vypracovaný na osobu žalobkyne pre potreby trestného konania, osvedčené, že medzi žalovaným a
žalobkyňou dochádza už dlhodobo ku konfliktným situáciám, ktoré si opakovane vyžadovali privolanie

polície. Ku konfliktom dochádza aj za prítomnosti maloletých detí, čoho dôkazom je aj konanie vo veci
návrhu na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom
odvolaní. V záveroch znaleckého posudku je uvedené, že u žalobkyne neboli zistené známky syndrómu
týranej osoby a že správanie sa žalovaného voči nej je najpravdepodobnejšie dôsledok prejavu jej
extrémnych osobnostných vlastností. Nestálosť osoby žalobkyne, ktorá vyplýva zo znaleckého posudku

i komunikácie predloženej žalovaným, bola síce preukázaná (z toho dôvodu nebolo nutné sa oboznámiť
s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Trnava pod s. zn. 12P/20/2021), no na druhej strane
je nutné prihliadať na to, že nestálosť v správaní a komunikácii poškodenej osoby sa často vyskytuje
práve u osôb, ktoré sú vystavované rôznym formám domáceho násilia. Provokatívne správanie sa
poškodenej osoby pritom nemôže vyviniť inú osobu z nevhodného správania rôznej intenzity. Výpovede

žalobkyne zo psychologického hľadiska možno považovať za len za čiastočne vierohodné, no zároveň
psychologickým vyšetrením žalobkyne neboli zistené žiadne vedomé motivačné činitele, ktoré by ju
viedli k vypovedaniu nepravdy. Z výpovedí, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku,
možno považovať za osvedčené, že žalovaný žalobkyňu napadol v čase, keď bola tehotná a minimálne
dvakrát jej rozbil telefón.

48. Keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je nepochybne zabrániť
stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky, bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu
vydaním neodkladného opatrenia. V súlade s právnou teóriu žalobkyňa osvedčila trestným oznámením,
lekárskymi správami z októbra 2021 a decembra 2020, fotografiou modrín a v neposlednom rade

vykázaním žalovaného políciou zo spoločného bydliska v októbri 2021 i decembri 2020 potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným. Stanovisko žalobkyne k jej vnímaniu
správania sa žalovaného voči jej osobe možno vyvodiť i z toho, že v podaní zo dňa 28.10.2021 z dôvodu
právnej istoty žiadala súd ponechať povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni uloženú neodkladným
opatrením zo dňa 15.10.2021. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú

zjavne narušené, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom. Takýto
stav vzťahov je tiež v súlade s dohodou strán sporu ohľadom starostlivosti o maloleté deti, ktorú
prezentovala žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 28.10.2021.

49. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd
mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia,
a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo
strany manžela, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho

v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené
dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h/ CSP vyžaduje na
nariadenietohtoneodkladnéhoopatreniatotižiba„možnosťohrozeniaintegrity“,zvýrazňujúcsubjektivitu
vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. Odvolací súd sastotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže
protistrane približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv protistrany, tohto obmedzoval v čo

najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita
nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal na prirodzene existujúci záujem protistrany
na prípadnom styku s maloletými deťmi, ako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade
s čím súd prvej inštancie správne vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať.
Z vyjadrení žalobkyne (v podaní zo dňa 28.10.2021) i žalovaného (v odvolaní) vyplýva, že starostlivosť

o maloleté deti je po nariadení neodkladného opatrenia realizovaná na základe dohody rodičov. V
prípade, ak dôjde k zmene pomerov a takáto dohoda nebude možná, nariadené neodkladného opatrenie
umožňuje realizáciu styku i na základe súdneho rozhodnutia upravujúceho styk rodiča s maloletými
deťmi (ak takéto rozhodnutie bude vydané).

50. V tejto časti bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, odvolací súd však

musel pristúpiť k zmene rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm.
h/ CSP z dôvodu absencie časti výroku v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Nesprávny bol totiž záver súdu
prvej inštancie o tom, že situáciu medzi stranami nie je možné vyriešiť žalobou vo veci samej, ale iba
úpravou rodinných a osobných pomerov (bod 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Vzhľadom na
skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo

veci samej (za konanie vo veci samej nebolo možné považovať trestné konanie) a tiež vzhľadom na
charakter obmedzenia práv žalovaného, bolo namieste zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej)
povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Z obsahu návrhu žalobkyne vyplývalo, že
požadované neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k
hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, preto odvolací súd žalobkyni uložil

povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu na súd prvej
inštancie žalobu vo veci samej proti žalovanému. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného
v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP do úvahy pripadá podanie žaloby vo veci samej o ochranu
osobnosti podľa § 11 a 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie
pred začatím konania a žalobkyni uložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy

poučenie strany podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP o následnej žalobe protistrany. Ak žaloba v stanovenej
lehote nebude žalobkyňou podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší podľa
§ 336 ods. 3 CSP. Tým zároveň dôjde k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného
opatrenia, kedy žalobkyňa v záujme preukázania opodstatnenosti svojho návrhu bude musieť vynaložiť
žalobnú iniciatívu. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho

zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

51. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobkyne i súdu prvej
inštancie o možnosti obmedziť dobu trvania nariadeného neodkladného opatrenia časovo (9 mesiacov)
ako i naviazaním na prebiehajúce trestné konanie vedené „OR PZ, odbor kriminálna polícia pod ČVS:

ORP-1649/1-VYS-TT-20“ (odhliadnuc od toho, že súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia
opomenuluviesťsídloORPZ).Jenasamotnomsúde,abyzobsahunávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia vyhodnotil, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho
prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť prípadne riadne uplatnený žalobou,
alebo nie, pričom hmotnoprávnym nárokom sa má na mysli civilnoprávne konanie a nie trestnoprávne.

Vzhľadom na potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania
neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o ochranu osobnosti).

52. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil v znení uvedenom vo výroku II. uznesenia odvolacieho súdu.

53. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie, pričom ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie

sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 CSP). Žalobkyňa podala na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ aj písm. h/ CSP. Jej návrhu bolo v oboch bodoch
na súde prvej inštancie vyhovené, no ešte pred právoplatnosťou uznesenia žiadala zrušiť (vykonateľné)
neodkladnéopatrenievzmysle§325ods.2písm.e/CSP.Faktickytakzabránilaodvolaciemuprieskumunapadnutého uznesenia v tejto časti, pričom v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP bola v odvolacom konaní úspešná (zmena sa týkala formálnych
nedostatkov prvoinštančného rozhodnutia). Obe stany sporu tak v konaní zaznamenali rovnaký úspech,

resp. neúspech. Súd preto o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. §
396 ods. 1 a 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie a odvolacieho konania.

54. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).