Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31Cb/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209173
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1112209173.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská

poisťovňa a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovaným: 1/
Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpený :
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, 2/ P.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Martina Gombosová,
advokátka so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice o zaplatenie 329,53 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2012 zaplatenia istiny vo výške 329,53 EUR
s príslušenstvom a trovami konania titulom náhrady škody z poistnej udalosti od žalovaných.

2.Svojnárok žalobcaodôvodniltým,ženásledkom škodovejudalostibolopoškodenéosobnémotorové
vozidlo poistenca žalobcu, vodičom (škodcom) - žalovaným 2/, poistencom žalovaného 1/. Z celkových
nákladov na opravu zo sumy 1.238,75 EUR bolo dňa 18.08.2011, po znížení nákladov podľa dojednanej
poistnej zmluvy o odpočítaní spoluúčasti, poukázané poškodenému poistné plnenie vo výške 329,53

EUR. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu v zmysle § 813 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“) právo na náhradu škody. Žalobca vyzval na
náhradu škody najskôr žalovaného 1/, kedy mu zaslal všetky podklady na refundáciu škody. Z dôvodu,
že tento odmietol refundovať škodu z povinného zmluvného poistenia, vyzval žalobca žalovaného 2/.
Žalovaný 2/ nereagoval a dlžnú sumu neuhradil.

3. Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.09.2012. V

predmetnom vyjadrení uviedol, že s účinnosťou od 04.06.2010 uzatvoril s poistencom P. A. (žalovaný
2/) poistnú zmluvu č.8060065195, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) osobného automobilu zn. F. -B., M.:
X Dňa 17.06.2011 bolo žalovanému 1/ telefonicky oznámené poisteným, že dňa 17.06.2011 vznikla
dopravná nehoda, ktorú spôsobilo predmetné motorové vozidlo, držiteľom ktorého bol žalovaný 2/.
Žalovaný 2/ - poistenec žalovaného 1/, doručil žalovanému 1/ „Oznámenie o poistnej udalosti“ (ďalej aj
len „oznámenie“), v ktorej nebol uvedený podrobný popis nehody, nebolo označené, či poškodený žiada

náhradu od poisteného, či poškodený považuje nárok poškodeného za správny, v oznámení nebolo
uvedené, že nehoda bola šetrená políciou. Preto žalovaný 1/ vyzval svojho poistenca, aby predmetné
oznámenie doplnil. Dňa 06.07.2011 bolo žalovanému 1/ doručené „Oznámenie poškodeného o poistnej
udalosti“ (ďalej aj len „oznámenie poškodeného“) od poškodeného. Poškodený popísal dopravnúnehodu, oznámil, že nehoda nebola šetrená políciu. Uviedol: „Išiel som s vozidlom v pravom jazdnom
pruhu v smere na sídlisko 2, pričom mi z ľavej jazdnej dráhy vedľajšie vozidlo vošlo do cesty, zachytilo
ma bokom a odhodilo ma na obrubník pravým kolesom.“ Dňa 22.07.2012 bolo žalovanému 1/ doručené

od poistenca žalovaného 1/ t.j. žalovaného 2/ doplnenie oznámenia, v ktorom uviedol, že poškodený
náhradu nežiadal, nárok poškodeného považuje za neoprávnený. Žalovaný 1/ uviedol, že vzhľadom k
tomu, že nebola privolaná polícia je súhlasný postoj všetkých účastníkov k vzniku a priebehu dopravnej
nehody jediným podkladom, ktorý preukazuje nárok poškodeného. Podľa žalovaného 1/ jeho poistenec
spochybnil rozsah poškodenia na motorovom vozidle poškodeného I.. Žalovaný 1/ taktiež namietal

priznanie úrokov z omeškania, keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že
odmieta plnenie a odôvodnil toto rozhodnutie, nie je preto povinný poškodenému uhradiť úroky z
omeškania.

4.Žalovaný2/sakžalobnémunávrhuprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvyjadrilpodaním,ktoré
bolo súdu doručené dňa 12.09.2012, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, dopravnú nehodu

nezavinil a podľa jeho názoru žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci zavinenie jeho klienta.

5. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.11.2016 žalobca požiadal súd, aby zabezpečil výsluch
svedka prostredníctvom dožiadania Okresným súdom Košice - okolie vzhľadom na bydlisko svedka a
zároveň doručil otázky na svedka. Uznesením súdu zo dňa 25.09.2017 súd požiadal dožiadaný súd OS

Košice - okolie o vykonanie výsluchu svedka P. Q. - poškodeného.

6. Dňa 13.11.2017 bola súdu doručená zápisnica z výsluchu svedka sp. zn. 8Cbd/1/2017. Z výsluchu
svedka, P. Q., bytom A. nad O., z predmetnej zápisnice súd zistil nasledovné. Svedok potvrdil, že dňa
17.06.2011 bol ako vodič osobného motorového vozidla B. XXX IA, M.: A účastníkom dopravnej nehody.

Predmetnú dopravnú nehodu svedok popísal nasledovne. Dňa 17.06.2011 v ranných hodinách cca 8.05
hod jazdil osobným motorovým vozidlom B. XXX IA, M.: A v Prešove zo Sídliska 3 smerom do centra,
keď mu za svetelnou križovatkou pred zastávkou MHD vošlo z ľavej jazdnej dráhy do cesty vozidlo F. -
B., M. : X ktoré ho vytlačilo z cesty. Vodič uvedeného vozidla sa ponáhľal, vozidlo pred ním zabrzdilo a
keďže nechcel do vozidla pred ním naraziť, strhol volant na svedka, zachytil ho a vytlačil na kraj cesty

a následne svedka odhodilo na obrubník a narazil s elektrónmi do obrubníka. Svedok jazdil plynule
predpísanou rýchlosťou 50 km/h. V dôsledku nárazu do auta svedka došlo k poškodeniu ľavej strany
vozidla a predmetného elektrónu kolesa. Svedok potvrdil, že k zavineniu dopravnej nehody došlo zo
strany žalovaného 2/ P. A., ktorý si i priznal vinu, pričom následne spísali správu o nehode o priebehu
škodovej udalosti a podpísali ju obaja účastníci dopravnej nehody p. A. a p. X.. Práve škodca Jozef A.

svedkovi navrhol, aby nevolali políciu z dôvodu, že škoda nie je vysoká, vymenili si telefónne čísla a
dohodli sa, že sa stretnú u známeho v autoservise, ktorého poznali obaja. Svedok ďalej uviedol, že na
jeho vozidle došlo k poškodeniu predného ľavého blatníka, ľavej smerovky, plastových líšt ľavých dverí,
spätného ľavého zrkadla, k preliačine predných dverí a poškodený bol ľavý predný elektrón.

7. Žalovaný 1/ sa k predmetnej svedeckej výpovedi písomne vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené
22.12.2017, v ktorom uviedol, že nemá námietky k výsluchu svedka Jozefa Q., zároveň navrhol vypočuť
účastníka dopravnej nehody J. Kopčíka, t.j. žalovaného 2/.

8. Podaním ktoré bolo súdu doručené dňa 11.01.2018 sa žalovaný 2/ písomne vyjadril k svedeckej

výpovedi svedka P. a uviedol, že dňa 17.06.2011 žalovaný 2/ (ďalej aj „škodca“) jazdil svojim motorovým
vozidlom F. - B. M. X v Prešove od križovatky ulíc Levočská - Obrancov mieru po ul. Obrancov mieru v
ľavom jazdnom pruhu, vozidlo idúce pred ním začalo brzdiť a bez znamenia o zmene smeru odbočovať
doľava na ul. Nábrežná. Pri prechádzaní do pravého jazdného pruhu zacítil slabý kontakt s vozidlom
svedka BMW. Po kontakte škodca ihneď zastavil svoje vozidlo, vizuálne skontroloval stav svojho, ako

aj vozidla svedka. Na vozidle škodcu skoro neboli žiadne škody, pokiaľ si pamätal bola poškodená
ošúchaná ozdobná lišta na dverách a koleso na strane spolujazdca, preto svedkovi navrhol, aby celú
záležitosťriešilicezsprávuonehodesčímsvedoksúhlasil.Taktiežškodcasvedkovinavrhol,žemôžuísť
k automechanikovi, ktorý posúdi aká je približná škoda na vozidle, čo aj urobili. Pri obhliadke jeho vozidla
pracovníkom jeho poisťovne mu tento oznámil, že údaje uvedené svedkom J. I. nekorešpondujú s

poškodením na jeho vozidle. Žalovaný 2/ k výpovedi svedka Q. uviedol: „Svedok Q. uviedol, že ho mal
vytlačiť na obrubník, čo je sporné, nakoľko v mieste stretu motorových vozidiel je autobusová zástavka
so širokým zastavovacím pásom pre autobusy a autá po nehode boli vo svojich jazdných pruhoch“.
Spochybnil aj tvrdenie svedka o poškodení ľavého spätného zrkadla (ryhy na plaste a poškodená farbana vonkajšom obale zrkadla - svedecká výpoveď J. Q.) nakoľko podľa konštrukcií vozidiel mohlo dôjsť k
poškodeniu iba škodcovým spätným zrkadlom na strane spolujazdca a to nebolo po nehode poškodené.
Podľa poškodeného popis poškodenia vozidla svedka tak, ako to uviedol, by podľa odhadu škodcu

znamenalo, že by na svojom aute mal mať poškodené na strane spolujazdca prelomený pravý blatník,
preliačené pravé zadné dvere, poškodenie pravého spätného zrkadla. Toto však poškodené nemal.

9. Súd na pojednávaní konanom dňa 28.03.2018 postupoval podľa § 204 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo len „C.s.p.“) a oboznámil s obsahom

spisu, t.j. žalobou, kópiou spisu PU:11/410/36023, Hlásením poistnej udalosti poškodeným, správou o
nehode, kalkuláciou na opravu, oznámením o plnení - výpisom z účtu, výpočtom hodnoty vozidla a výšky
škody, výzvou na úhradu, výsluchom svedka J. A.dožiadaným súdom OS Košice - okolie, písomným
vyjadrením žalovaného 2/ o priebehu dopravenej nehody, vyjadreniami povereného pracovníka žalobcu,
právneho zástupcu žalovaného 1/.

10. Na pojednávaní konanom 25.04.2018 súd vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na
zaplatenie žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 329,53 EUR spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo žalovanej sumu od 29.11.2011 do zaplatenia a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania a to s
poukazom na ust. § 145 ods. 2, § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192 C.s.p., § 261 ods. 9 veta prvá zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“), § 813 § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 559, § 517 ods.

1 a 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ust. OZ, § 4 ods. 1 a 4,
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ako „ZoPZP“), § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 10
ods. 5, § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len ako „cestný zákon“).

11. Súd prvej inštancie v konaní nepovažoval za sporné, že došlo ku škodovej udalosti následkom
dopravnej nehody dvoch automobilov. Taktiež mal za nesporné, že poškodený mal predmetné osobné
motorové vozidlo poistené u žalobcu. Za spornú považoval otázku priebehu škodovej udalosti, nakoľko
podľa žalovaného 1/ svedok P. Q. ako poškodený a žalovaný 2/ ako škodca dopravnú nehodu popísali
rozdielne. Z predložených listinných dôkazov žalobcu - Správa o nehode, ktorú podpísali obidvaja

účastníci dopravnej nehody vyplýval presný popis - nákres vzniku dopravnej nehody, i keď jednoznačne
v ňom nie je uvedené slovo vinník v bode 14. vodič vozidla B uviedol „som poškodený“, vodič vozidla
A neuviedol žiadnu poznámku ani nespochybnil tvrdenie vodiča B. Súd vo svojom rozhodnutí poukázal
na rozpor vo vyjadreniach žalovaného 2/ vo vyjadrení k žalobe (č.l. 35) a v podaní doručenom súdu
dňa 11.01.2018 (č.l. 122), z ktorých citoval. Uviedol, že z vyjadrenia (č.l. 122) jednoznačne vyplýva,

že žalovaný 2/ bol účastníkom dopravnej nehody, ako uviedol, začal prudko brzdiť a aby sa vyhol
kontaktu s vozidlom pred ním, prešiel asi 1/3 svojim vozidlom do pravého jazdného pruhu, pričom zacítil
slabý kontakt s vozidlom P. Q.. Vyslovil názor, že z uvedeného vyplýva, že bol vinníkom dopravnej
nehody. Poukázal na to, že žalovaný 2/ k výpovedi svedka Q. uviedol, že svedok vo svojej svedeckej
výpovedi uviedol, že on mal autom svedka vytlačiť na obrubník, čo bolo podľa žalovaného 2/ sporné,

nakoľko v mieste stretu motorových vozidiel je autobusová zástavka so širokým zastavovacím pásom
pre autobusy a podľa neho autá po nehode boli vo svojich jazdných pruhoch. Žalovaný 2/ spochybnil aj
tvrdenie svedka o poškodení ľavého spätného zrkadla (ryhy na plaste a poškodená farba na vonkajšom
obale zrkadla), nakoľko podľa konštrukcií vozidiel mohlo dôjsť k poškodeniu iba škodcovým spätným
zrkadlom na strane spolujazdca, a to nebolo po nehode poškodené. Popis poškodenia vozidla svedka

tak, ako to uviedol, by podľa odhadu škodcu znamenalo, že by na svojom aute mal mať poškodené
na strane spolujazdca: prelomený pravý blatník, preliačené pravé zadné dvere, poškodenie pravého
spätného zrkadla. Toto však poškodené nemal. Uvedené tvrdenie žalovaného 2/ súd považoval za v
rozpore so správou o nehode, kde JXX. A. (vozidlo A) uviedol v bode 11. viditeľné poškodenie na vozidle
A: pravé predné koleso, pravý predný blatník pravá lišta. K námietke žalovaného v 2/, že svedecká

výpoveď svedka si odporuje v bode 2. s bodom 6., najmä čo sa týka popisu poškodenia jeho vozidla súd
uviedol, že k uvedenému rozporu mohlo dôjsť vzhľadom na časový odstup medzi výpoveďou svedka
a dopravnou nehodou. Súd mal však preukázané, že k poškodeniu elektrónu došlo, čo vyplýva aj zo
správy o nehode, ktorú podpísali obaja účastníci dopravnej nehody. V správe o nehode (č.l. 3) vodič
poškodeného vozidla J. Q. uviedol, že na jeho vozidle (vozidlo B) došlo ku poškodeniu ľavého predného

blatníka, smerovky, lišty dverí, spätného ľavého zrkadla a elektrónu. Z uvedeného má jednoznačne
vyplývať, že došlo k poškodeniu elektrónu. V tejto súvislosti súd poukázal na tú skutočnosť, že svedecká
výpoveď J. Q. ako poškodeného a vyjadrenie žalovaného 2/ ako škodcu sa v základných popisoch
dopravnej nehody zhodujú. Napokon žalovaný 2/ napriek svojmu tvrdeniu vo vyjadrení, ktoré bolo súdudoručené dňa 11.01.2018 (č.l. 123), že skutočnosť, že nemal také poškodenie na svojom vozidle, čo
môže potvrdiť fotodokumentácia, ktorá bola urobená v poisťovni pri obhliadke jeho vozidla, predmetnú
fotodokumentáciu ako dôkazný prostriedok súdu však nepredložil. Z dôvodu, že sa žalovaní dostali s

plnením peňažného dlhu do omeškania (§ 517 ods. 1, 2 OZ), súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v
časti príslušenstva.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 31Cb/70/2012-155 zo dňa 25.04.2018 podali odvolanie obaja
žalovaní. O podaných odvolaniach rozhodol Krajský súd v Bratislave dňa č.k. 4Cob/59/2019-270 zo dňa

26.11.2020 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej veci bol sporným nárok žalobcu voči žalovaným
na náhradu škody vo výške 329,53 Eur. Žalovaný 1/ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že nárok žalobcu bol dôvodný a mal za to, že bez náležitého preukázania škodového deja a rozsahu
spôsobenej škody žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s

jeho názorom, že v zmysle ust. § 427 ods. 1 OZ a § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP pre vznik zodpovednosti
prevádzkovateľa motorového vozidla sa vyžaduje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti
s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, tzn. preukázanie kauzálneho nexu (§ 427 ods. 1
OZ). Rovnako aj povinnosť poisťovateľa uhradiť škodu za poisteného sa vzťahuje iba na prípady, kedy
poškodený náležite preukáže uplatnený nárok (podľa § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP). Poškodený má v

prípade priameho nároku dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca, ktorý je poistený
u žalovaného poisťovateľa (právny základ pre plnenie poisťovateľa) a musí poisťovateľovi preukázať
výšku škody. Poisťovateľ vykonávajúci PZP má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody
rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila.

14. V tomto prípade bolo podľa odvolacieho súdu dôležité posúdenie, či škoda, ktorú si žalobca
uplatnil, bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (konkrétne vozidlom škodcu pri
predmetnej konkrétnej poistnej udalosti). Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalovaných
prioritne skúmal, či zo strany žalobcu bol preukázaný vznik škody, ktorý je nevyhnutným predpokladom
pre vznik nároku na náhradu škody, či boli okolnosti škodovej udalosti náležite preukázané, či škoda,

ktorú si žalobca uplatnil, bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (konkrétne
vozidlom škodcu pri predmetnej konkrétnej poistnej udalosti), ako aj, či bola preukázaná výška škody.
Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaného 2/, že rozhodnutie súdu vo veci je predčasné,
založené na výpovedi jedného svedka P. Q., bez dostatočného zváženia všetkých okolností a dôkazov v
ich vzájomnej súvislosti. Stotožňuje sa s jeho názorom, že súd vyvodil, že vinníkom nehody je žalovaný

2/ zo Správy o nehode, ktorá ho však sama o sebe bez ďalších dôkazov neusvedčuje z porušenia
povinnosti ako účastníka cestnej premávky. Odôvodnene vytkol súdu prvej inštancie, že v rozsudku
v bode č. 13 strana 7 boli síce povinnosti účastníkov cestnej premávky uvedené, ale z odôvodnenia
nie je zrejmé, ktoré konkrétne povinnosti a akým svojím konaním ich žalovaný 2/ porušil, ani súvislosť
medzi jeho konaním a následkom. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj námietku, že z odôvodnenia

rozsudku nie je zrejmé, či a ako sa súd zaoberal aj splnením všetkých povinností svedka Jozefa Q. ako
ďalšieho účastníka cestnej premávky. Odvolací súd v tejto súvislosti dal za pravdu žalovanému 2/, že
skutočnosť, že oznámil žalovanému 1/ poistnú udalosť ešte neznamenala, že uznal vinu, aj vzhľadom
na jeho následné konanie, na ktoré poukázal aj žalovaný 1/, a to, že dňa 22.06.2011 doručil žalovaný
2/ (ako poistník) žalovanému 1/ (ako poisťovateľovi) oznámenie o poistnej udalosti, v ktorom absentuje

podrobný popis škodovej udalosti, v ktorom nebolo označené, či eventuálny poškodený žiadal náhradu
od poisteného, či poistený považoval nárok eventuálneho poškodeného za oprávnený, ani to, či bola
zo strany poisteného poskytnutá náhrada škody a následne dňa 22.07.2011 doručil žalovaný 2/ (ako
poistník) žalovanému 1/ doplnené oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 22.06.2011, v ktorom expressis
verbis uviedol, že nárok poškodeného považoval za nedôvodný (bod 14).

15. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaných, že samotný súd prvej inštancie konštatoval
vo svedeckej výpovedi P. Q. rozpor, a to v bode č. 2. a 6. zápisnice z výsluchu zo dňa 08.11.2017, pričom
súd prezentoval názor, že k rozporu vo vyjadreniach svedka „mohlo dôjsť vzhľadom na časový odstup
medzi svedeckou výpoveďou svedka a dopravnou nehodou“ (ods. 19 napadnutého rozsudku). Odvolací

súd súhlasil s názorom, že takéto odôvodnenie súdu nemožno akceptovať a zhodne so žalovaným
1/ poukázal na to, že nakoľko svedok P. Q. realizoval obe vyhlásenia počas totožného výsluchu,
argument súdu prvej inštancie, že rozporné vyhlásenie svedka môže byť dôsledkom časového odstupu
od škodovej udalosti, nemôže obstáť. Obaja žalovaní ďalej poukázali na tú skutočnosť, že za danejsituácie, kedy nebola škodová vec riešená políciou a existujú rozpory v tvrdeniach účastníkov škodovej
udalosti, bolo na žalobcovi, aby tieto rozpory odstránil a uniesol dôkazné bremeno. V prejednávanej veci
však k odstráneniu rozporov v tvrdeniach účastníkov škodovej udalosti nedošlo, súd sa v odôvodnení

nevysporiadal s argumentáciou žalovaných v súvislosti s priebehom škodovej udalosti, neuviedol z
akého dôvodu posúdil jeho priebeh podľa tvrdení svedka napriek námietkam žalovaného 2/. Nezaoberal
sa splnením zákonných predpokladov podľa § 427 ods. 1 OZ a § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP, ani výškou
škody, keďže žalobcom uplatnený regresný nárok môže byť dôvodný iba vtedy, ak sú okolnosti škodovej
udalosti náležite preukázané a výška škody nepochybne ustálená.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie
rozhodol vo veci predčasne, k takémuto rozhodnutiu nebol dostatočne zistený skutkový stav. Súd
prvej inštancie zároveň neodstránil spornosť v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach sporových strán a
súčasne z vykonaných dôkazov dospel k záverom, s ktorými sa odvolací súd nestotožnil. Vzhľadom na
vyššie uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal splnenie

predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody a žalovaného 1/ a 2/ rade zaviazal plniť
(spoločne a nerozdielne - čo je nesprávne) žalobcovi bez toho, aby skúmal, či poškodený preukázal
uplatnený nárok, čo je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. b/ ZoPZP, odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, dôkladne prihliadne

na všetky podstatné argumenty žalovaného 1/ a 2/ a riadne sa s nimi vysporiada. Úlohou súdu prvej
inštancie teda bude posúdiť opakovane priebeh nehody, v konaní ustáliť, kto je škodca, posúdiť kauzálny
nexus pri vzniku škody v tejto právnej veci s prihliadnutím na unesenie dôkazného bremena žalobcom
pri podanej žalobe a dôsledne sa vysporiadať s tvrdeniami strán, ich odlišnou argumentáciou, odstrániť
značný rozpor vo vykonaných dôkazných prostriedkoch, prípadne uviesť aj dôvody, pre ktoré má súd

prvej inštancie za to, že dôkazy uvádzané stranami nie sú dôležité pre rozhodnutie vo veci samej v
zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. Rovnako tak bude úlohou súdu prvej inštancie vyporiadať sa s otázkou úrokov
z omeškania v tejto právnej veci a spoločenstva žalovaných.

17. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vyzval strany sporu, aby sa v lehote 20 dní

vyjadrili k právnym záverom v predmetnom uznesení a uviedli ďalšie skutočnosti, prípadne označili
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť.

18. Žalobca súdu dňa 20.05.2021 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že čo sa týka ustálenia škodcu

v predmetnej škode môže žalobca vychádzať len z hlásenia poškodeného p. Q. a Správy o nehode,
spísanejpriamoúčastníkmi,keďžežalobcanebolpriamymúčastníkompredmetnejudalosti.Skutočnosť,
že došlo ku kontaktu medzi predmetnými motorovými vozidlami žalovaný 2/ nespochybnil a mal od
počiatku za to, že on spôsobil poškodenie na vozidle B.. Potvrdzuje to Správa o nehode - viď nákres,
ako aj jeho telefonické hlásenie, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 03.09.2012. Správu

o nehode ani jeden zo žalovaných nespochybnil. Ku zmene stanoviska žalovaného 2/ a k popieraniu
jeho zodpovednosti za spôsobenú škodu došlo až následne. Žalobca trvá na tom, že uniesol dôkazné
bremeno a súčasne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/180/2019 zo dňa
09.10.2019. Za nedôvodné považuje žalobca aj spochybňovanie výpovedí svedka Saba, ktorú urobil s
odstupom v roku 2018. Zároveň súhlasil s pojednávaním vo veci v jeho neprítomnosti. Ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania nemal a práva záverečnej reči sa vzdal.

19. Žalovaný 1/ v podaní doručenom súdu 27.05.2021 uviedol, že sa stotožňuje s právnymi názormi
odvolacieho súdu, pričom uviedol, že regresný nárok môže byť dôvodný iba vtedy, ak sú okolnosti
škodovej udalosti náležite preukázané a výška škody nepochybne ustálená. Bez náležitého preukázania

škodového deja a rozsahu spôsobenej škody preto nemožno žalobe vyhovieť. S ohľadom na uvedené,
zotrvávajúc na svojej doterajšej procesnej obrane, navrhol, aby súd žalobu zamietol.

20. Na pojednávaní konanom dňa 31.05.2021 právny zástupca žalovaného 1/ predniesol, že zotrváva na
všetkých doposiaľ súdu doručených písomných vyjadreniach, ako aj ústnych prednesoch v rámci tohto

konania. Má za to, že žalobca svoj nárok nepreukázal, čo vyplýva aj zo záverov odvolacieho súdu, keď
jednoznačne nie je ustálený priebeh škodovej udalosti a nie je preukázaná výška škody. Odvolací súd
vo svojom kasačnom rozhodnutí uviedol, že zo Správy o nehode nevyplýva, že žalovaný 2/ je vinníkom
predmetnej nehody a v tomto smere zaujal odvolací súd jednoznačný názor prezentovaný v ods. 27. Sohľadom na uvedené považuje poukaz na uzn. KS BA 3Cob/180/2019 za irelevantný. Rovnako tak má
za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nie je preukázané splnenie jednotlivých podmienok pre
priznanie žalovaného nároku, pričom opätovne poukazuje na závery odvolacieho súdu.

21. Právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že sa stotožňuje so stanoviskom právneho zástupcu
žalovaného 1/, pričom poukazuje, že v Správe o nehode boli vyplnené len osobné údaje o účastníkoch
nehody a o motorových vozidlách. Z uvedeného nie je možné vyvodiť, akú povinnosť mal porušiť
žalovaný 2/ a takisto nie je možné ustáliť príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného 2/ a predmetnou

nehodou a vznikom škody. Poukázal na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a zároveň
aj na normu STN 736110, ktorá upravuje šírku miestnej komunikácie, ktorá je min. 3 metre, pričom z
verejne dostupných zdrojov vyplýva, že šírka vozidla p. Q. je 1800 mm, šírka vozidla žalovaného 2/ je
1822 mm. Vzhľadom k tomu, že malo dôjsť k zachyteniu vozidla max. v 1/3, ak by p. Q. jazdil pri pravom
okraji miestnej komunikácie, nedošlo by k vzájomnému stretu týchto motorových vozidiel. Povinnosť
jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky vyplýva práve z predmetného § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009,

pri predpoklade, že všetci účastníci cestnej premávky konajú v súlade s právnymi predpismi, mohol
žalovaný 2/ v rámci svojho vyhýbacieho manévru prejsť čiastočne do pravého pruhu a pri dodržaní
povinností § 9 ods. 1 p. Q., by nehodu nespôsobil, nedošlo by k nej. Vzhľadom na uvedené žiada, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

22. Súd následne nadviazal na už vykonané dokazovanie na pojednávaní 28.03.2018 a oboznámil s
obsahom spisu nadväzujúcim na toto pojednávanie a v zmysle ustanovenia § 204 C.s.p. skonštatoval,
že dokazovanie listinami nevykoná, nakoľko odpisy listín boli v priebehu konania doručené a ich obsah
nebol stranami spochybnený, uvedené sa týka listín založených v súdnom spise, a to: odvolanie

žalovaného 1/ s prílohami z č.l. 165-174, odvolanie žalovaného 2/ z č.l. 193 - 196, vyjadrenie k
odvolaniu s prílohami z č.l. 214-218, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného 2/ z č.l. 222a, vyjadrenie
žalovaného 1/ z č.l. 223-225, odvolacia replika z č.l. 234-236, vyjadrenie žalovaného 2/ z č.l. 252-255,
vyjadrenie žalobcu z č.l. 292, vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 27.05.2021. Zároveň súd vykonal
dokazovanie oboznámením s obsahom podania žalovaného 1/ doručenému súdu dňa 27.05.2021.

23. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 813 ods.1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou

udalosťou , prechádza jeho práva na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

25. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

26. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 4 ods.1 ZoPZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

28. Podľa §4 ods. 4 ZoPZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenievrozsahupodľaodseku2,akkuškodovejudalostipriktorejtátoškodavzniklaazaktorúpoistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa ust. §15 ods.1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

30. Ustanovenie § 150 C.s.p. zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a
to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu

uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech
v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z
hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto
sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporutvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8).
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké
tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,

ktoré súd na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade)
tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M.,
In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).

31. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa

následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť
a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3MCdo/6/2010 z 22. 09. 2010). Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok

konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany
nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

32. Súd po vrátení veci odvolacím súdom vec opätovne prejednal v intenciách právnych záverov, ktoré

odvolací súd vo svojom kasačnom rozhodnutí vyslovil, pričom konštatuje, že žiadna zo strán nenavrhla
doplniť už vykonané dokazovanie, z ktorého by vyplynuli akékoľvek nové skutočnosti.

33. V predmetnom spore bolo dôležité posúdenie, či škoda, ktorú si žalobca uplatnil, bola spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (konkrétne vozidlom škodcu pri predmetnej konkrétnej

poistnej udalosti). Je preto potrebné zaoberať sa skutočnosťou, či zo strany žalobcu bol preukázaný
vznik škody, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody, či boli okolnosti
škodovej udalosti náležite preukázané, či škoda, ktorú si žalobca uplatnil, bola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke (konkrétne vozidlom škodcu pri predmetnej konkrétnej poistnej udalosti),
ako aj, či bola preukázaná výška škody.

34. Súd prvej inštancie, viazaný právne záväzným názorom odvolacieho súdu, konštatuje, že samotná
Správa o nehode, o ktorú prioritne opiera žalobca svoj nárok a jeho opodstatnenosť, sama o sebe bez
ďalších dôkazov neusvedčuje žalovaného 2/ z porušenia povinnosti, ako účastníka cestnej premávky.
Skutočnosť, že žalovaný 2/ oznámil žalovanému 1/ poistnú udalosť ešte neznamenala, že uznal vinu,

a to aj vzhľadom na jeho následné konanie, keď dňa 22.06.2011 doručil žalovaný 2/ (ako poistník)
žalovanému 1/ (ako poisťovateľovi) Oznámenie o poistnej udalosti, v ktorom absentuje podrobný popis
škodovej udalosti, nebolo v ňom označené, či eventuálny poškodený žiadal náhradu od poisteného, či
poistený považoval nárok eventuálneho poškodeného za oprávnený, ani to, či bola zo strany poisteného
poskytnutá náhrada škody. Následne dňa 22.07.2011 doručil žalovaný 2/ (ako poistník) žalovanému 1/

doplnené oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 22.06.2011, v ktorom expressis verbis uviedol, že nárok
poškodeného považoval za nedôvodný. S ohľadom na uvedené nie je postačujúce poukázanie žalobcu
na prvotné oznámenia účastníkov dopravnej nehody a to ani v prípade, keby sa pripustilo, že práve toto
oznámenie má mať podľa jeho názoru najvyššiu relevanciu, pretože vychádza zo skutočného popisu
udalosti tak, ako nastala a to práve z dôvodu neúplného vyplnenia tohto oznámenia.

35. Rozpor vo svedeckej výpovedi Jozefa Saba v bode č. 2. a 6. zápisnice z výsluchu zo dňa 08.11.2017,
nemožno odôvodniť časovým odstupom medzi svedeckou výpoveďou svedka a dopravnou nehodou
z dôvodu, že svedok P. Q. realizoval obe vyhlásenia počas totožného výsluchu. Tento rozpor v jehosvedeckej výpovedi, ktorý vnáša vnútorný rozpor do ustálenia skutkového deja a následkov s ním
spojených je preto potrebné vyhodnotiť v neprospech svedka P. Q. a teda aj samotného žalobcu,
nakoľko bez náležitého preukázania škodového deja a rozsahu spôsobenej škody nie je možné

podanej žalobe vyhovieť. Uvedený rozpor nie je možné odstrániť ani posúdením všetkých dôkazov
v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods.
1 C.s.p.). Súd prvej inštancie zároveň poukazuje na záver odvolacieho súdu v bode 29, z ktorého
jednoznačnevyplýva,žezadanejsituácie,kedynebolaškodovávecriešenápolíciouaexistujúrozporyv
tvrdeniach účastníkov škodovej udalosti, bolo na žalobcovi, aby tieto rozpory odstránil a uniesol dôkazné

bremeno. V tomto smere neodstránenie tohto rozporu, spolu so skutočnosťou, že zo samotnej Správy o
nehode nemožno bez ďalšieho jednoznačne a nespochybniteľne ustáliť vinu žalovaného 2/ spôsobuje
neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k náležitému a nespochybniteľnému preukázaniu
škodového deja a rozsahu spôsobenej škody.

36. S ohľadom na skutočnosť, že jednoznačné nepreukázanie škodového deja a rozsahu spôsobenej

škody zo strany žalobcu má za následok zamietnutie podanej žaloby, súd vo veci rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu, resp. neúspechu vo
veci podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% voči žalobcovi.

38. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.