Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/231/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115224135
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115224135.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a
členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: F. I., nar.
X.X.XXXX, trvalý pobyt T. XXXX/X, XXX XX L., štátny občan M., (ukončená podnikateľská činnosť ku
dňu 17.4.2020), zastúpeného advokátom JUDr. Evou Krištofiakovou, Zelená 11, 900 45 Malinovo proti
žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151

700 o zaplatenie istiny 2.789,84 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 27Cb/158/2015-193 zo dňa 31.1.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/158/2015-193 zo dňa
31.1.2019 v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a IV. z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. pripustil
späťvzatie žaloby v časti 282,84 eura a konanie v tejto časti sumy 282,84 eura zastavil; výrokom II.
pripustil zmenu petitu žaloby takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi: a) istinu vo výške 2.507,-
eur, b) úrok z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy 3.168,57 eura od 15.5.2015 do 24.6.2015, c) úrok
z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy 2.789,84 od 25.6.2015 do 15.3.2016, d) úrok z omeškania
vo výške 9,00% p.a. zo sumy 2.789,84 eura od 16.3.2015 do 14.9.2018, e) úrok z omeškania vo výške

9,00% p.a. zo sumy 2.507,- eur od 15.9.2018 do zaplatenia, f) paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, g) náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku v
sume 150,- eur, h) a trovy konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia“;
výrokom III. súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol; výrokom IV. súd prvej
inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že
o výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, a to s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 9 Obchodného zákonníka, § 1
ods. 2, § 788 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 4 ods. 4 vyhlášky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192,
§ 262 ods. 1 , ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 14.9.2015 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.789,84 eura s úrokom
z omeškania z dôvodu neposkytnutia poistného plnenia v celom rozsahu s tým, že žalobca ako fyzická
osoba oprávnená podnikať bol dňa 19.3.2015 poškodený škodovou udalosťou na motorovom vozidle
CHRYSLER 300C, EČV: Z. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorú oznámil poisťovni (vedená poisťovňou

pod PU 1541015524) a požiadal o vyplatenie škodovej udalosti z havarijného poistenia. Poisťovňa
konštatovala, že ide o totálnu škodu a určila všeobecnú hodnotu motorového vozidla na čiastku 7.085,43eura, z ktorej odpočítala použiteľné zvyšky vozidla 3.555,- eur. Žalobca dal vyhotoviť a dňa 21.5.2015
predložil znalecký posudok č. 71/2015 na všeobecnú hodnotu motorového vozidla vyhotovený znalcom
R.. W. E., v ktorom bola všeobecná hodnota motorového vozidla určená na sumu 10.254,- eur a požiadal

poisťovňu o doplatenie rozdielu medzi poisťovňou určenou hodnotou vozidla a hodnotou uvedenou
v znaleckom posudku, na čo žalovaný zareagoval tým, že leasingovej spoločnosti poukázal čiastku
378,73euraazároveňzaslalžalobcovivšeobecnévyjadrenie,vktoromuviedol,ženaurčenívšeobecnej
hodnoty vozidla zo strany poisťovne v sume 7.464,16 eura trvá, čo však nedoložil žiadnymi prepočtami
a podkladmi. Výška žalovaného nároku podľa žaloby vyplýva z rozdielu medzi všeobecnou hodnotou

vozidla určenou znalcom v znaleckom posudku v sume 10.254,- eur a hodnotou vozidla určenou
žalovaným v sume 7.464,16 eura, t.j. 2.789,84 eura s DPH. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe rozporoval
závery znalca R.. W. E. pre nesprávne zvolené vzorky so zaradením v roku 2008, ako aj určenie
koeficientu K5, ktorý bol stanovený bez ohľadu na špecifičnosť motorového vozidla, ktoré je predmetom
ocenenia. Žalovaný tiež namietal výšku úrokov z omeškania, ako aj uplatnenú paušálnu náhradu.

3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 27Cb/158/2015-102 zo dňa 8.1.2018 ustanovil v konaní znalca
R.. S. N. z odboru Doprava cestná a uložil mu vyhotovenie odborného vyjadrenia, ktoré znalec následne
pod č. 33/2018 súdu prvej inštancie predložil s určením všeobecnej hodnoty motorového vozidla na
sumu7.747,-eur.Sozávermiodbornéhovyjadreniasastotožnilžalovaný,ktorýnazákladepredmetného
výpočtu doplatil žalobcovi sumu 282,84 eura a žalobca následne podaním doručeným súdu prvej

inštancie dňa 18.9.2018 zobral žalobu v časti 282,84 eura späť a žiadal zastavenie konania v tejto
časti a v súvislosti s uvedeným aj úpravu petitu. Súd prvej inštancie nariadil pojednávania na termíny
13.6.2016, 1.8.2016, 15.11.2018, 14.1.2019 a na vyhlásenie rozsudku určil termín 31.1.2019, pričom
na pojednávaniach sa zúčastňovali právny zástupca žalobcu, žalovaný a boli prítomní aj znalci R.. E.
a R.. N. (F.Š.).

4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný poskytnutím poistného plnenia,
avšak sporným zostal nárok žalobcu spočívajúci v rozdiele určenia všeobecnej ceny motorového vozidla
určenej žalovaným a znalcom určeným žalobcom, pričom významný podiel na odchýlke uvedených

súm mal koeficient K5 (koeficient dopytu) v celkovom vyhodnotení do koeficientu predajnosti a aj
nadobúdacej ceny, v čom sa žalobca v osobe znalca R.. E. a žalovaný s R.. N.Í. nestotožňovali a preto
bolo úlohou súdu uvedené sporné tvrdenia vyhodnotiť, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Za nesporné skutočnosti súd prvej inštancie považoval jednak
existenciu záväzkového zmluvného vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka s

ohľadom na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v Občianskom zákonníku,
ako aj skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť zaregistroval a poistné plnenie
čiastočne plnil v rámci likvidácie poistnej udalosti a následne aj doplatil plnenie na základe výsledku
odborného posúdenia v rámci konania.

5. Na základe predložených výpočtov a následnej konfrontácii znalcov na pojednávaní dňa 14.1.2019
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že z výpočtu znalca R.. N. (F.) s určením
VSH na sumu 7.747,- eur, žalovaného na sumu 7.464,16 eura a znalca R.. E. na sumu 10.254,- eur sa
súdu prvej inštancie javilo ako kompletné a odborne spracované s logickou a vecnou argumentáciou
odbornévyjadrenieR..F.(pôvodneN.).Podľaobsahuprílohyč.6kvyhláškeč.492/2004Z.z.ostanovení

všeobecnej hodnoty majetku výpočet koeficientu k5 - koeficient dopytu trhu vyjadruje pomer medzi
priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou
technickouhodnotou(TH)krozhodnémudátumu.Koeficientpredajnostivozidla-kpvyjadrujepredajnosť
hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu. Je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického stavu
vozidla,koeficientupoškodeniavozidlahaváriou,koeficientupočtudržiteľovvozidla,koeficientuspôsobu

prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu. Podľa obsahu predložených výpočtov sa súd prvej inštancie
z vyššie uvedených dôvodov priklonil k určeniu hodnoty na základe odborného vyjadrenia R.. F., ktorá
práve do sporného koeficientu zahrnula porovnateľné typy vozidiel v danom technickom stave na trhu
SR k rozhodnému dňu za použitia vzoriek trhu a určení východiskovej hodnoty VHV, v ktorej bola
zohľadnená predmetná výbava zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel. Po

zohľadnení skutkového stavu a vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť výpočtu všeobecnej hodnoty motorového
vozidla, od ktorej sa odvíja určenie výšky plnenia žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
na základe uvedeného nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný v uplatnenej výške vovzťahu k žalovanému a preto žalobu zamietol. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov
konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal s tým,

že nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie priznal v pomere úspechu v konaní.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), h) CSP v rozsahu výrokov I., III. a IV. a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zo zápisnice z verejného vyhlásenia
rozsudku zo dňa 31.1.2019 sú zrejmé 2 výroky, pričom samotný rozsudok č. k. 27Cb/158/2015-193 má
4 výroky. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný
po predložení znaleckého posudku R.. E. č. 71/2015 uhradil sumu 378,73 eura (24.6.2015) a sumu
282,84 eura (14.9.2018), ktorú v časti istiny vzal žalobca späť z dôvodu na strane žalovaného, v
nadväznosti na čo má žalobca za to, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť aj o nároku v časti úrokov z

omeškania, nakoľko bezprostredne súvisia s likvidáciou škodovej udalosti a zo strany žalovaného došlo
k postupnému plneniu a preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť aj v časti úrokov z omeškania tak,
ako je uvedené vo výroku II. pod písm. b), c), d). Vo vzťahu k výroku III. žalobca v odvolaní uviedol, že
žalovaný po začatí konania na základe dokazovania uhradil čiastku 282,84 eura a žalobca ju vzal späť
z dôvodu úhrady žalovaným, v dôsledku čoho nie je možné, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol,

ale môže ju zamietnuť iba vo zvyšnej časti, pričom nerozhodol o príslušenstve v časti 282,84 eura.
Zamietnutie žaloby v celom rozsahu vyplýva zo zápisnice z vyhlásenia rozsudku zo dňa 31.1.2019, t.j.
pripustenie späťvzatia žaloby vo výške 282,84 eura vo verejnom vyhlásení rozsudku úplne absentovalo.
Z toho dôvodu sa žalobca nazdáva, že výrok III. po úprave výroku I., v ktorom mal súd rozhodnúť aj o
príslušenstve ku späťvzatiu, nakoľko príslušenstvo žalobca nevzal späť, by mohol znieť „súd žalobu voči

žalovanému vo zvyšnej časti zamieta“. Vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku žalobca uviedol,
že v súvislosti s čiastočným späťvzatím uvedeným vo výroku I. (z dôvodu úhrady žalovaným) vyplýva
nesprávny výrok IV., v ktorom súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v
celom rozsahu, pričom žalobca bol v súdnom konaní úspešný v časti istiny v rozsahu 10,138% (v sume
282,84 eura) a preto sa žalobca nazdáva, že súd prvej inštancie mal rozhodovať v zmysle ustanovenia

§ 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, nakoľko žalovaný mal čistý úspech v konaní v časti istiny 79,724%, a nie
v rozsahu 100%.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 5.3.2019, v ktorom uviedol, že žalovaný sa
nezúčastnil verejného vyhlásenia rozhodnutia, zápisnicu žalobca nepriložil a z toho dôvodu sa žalovaný

nevie vyjadriť k žalobcom uvádzanému rozporu obsahu vyhláseného rozhodnutia s jeho písomným
vyhotovením. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný plnil na základe posudku R.. E. je zavádzajúce.
Žalovaný po ukončení likvidácie a uzavretí škody obdržal od žalobcu dňa 21.5.2015 žiadosť o prepočet
plnenia s poukazom na znalecký posudok R.. E. a na tomto základe žalovaný otvoril likvidáciu poistnej
udalosti. S predloženým posudkom R.. E. sa žalovaný nestotožnil vzhľadom na viaceré pochybenia,

ktorých sa znalec v posudku dopustil, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie vykonané v súdnom konaní.
Po kontrolnom výpočte dňa 24.6.2015 žalovaný poukázal na účet leasingovej spoločnosti, v prospech
ktorej bolo poistné plnenie podľa uzavretej poistnej zmluvy vinkulované, doplatok sumy 378,73 eura
ako rozdiel s pôvodne vypočítanou výškou plnenia. Likvidáciu škody tak žalovaný ukončil dňa 6.6.2015,
pričom vzhľadom na vinkuláciu dojednanú v poistnej zmluve v prospech leasingovej spoločnosti, nemá

žalobca nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Naviac, do omeškania sa žalovaný mohol dostať
najskôr dňa 6.6.2015, kedy uplynul 15. deň od doručenia žiadosti o prepočet poistného plnenia. Žalobca
napáda výrok I. rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie mal v tomto výroku rozhodnúť aj o nároku v
časti úrokov z omeškania. Žalobca v podaní zo dňa 17.9.2018 žiadal súd, aby o späťvzatí časti istiny
rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP, pričom podľa žalovaného súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodol plne

v súlade s podaným návrhom, a to podľa druhej vety ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie vo výroku I. postupoval v súlade so zákonom, o príslušenstve v danom výroku nemohol
rozhodnúť a odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné. Žalobca napáda výrok III. rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom žalobca poukazuje na rozpor s verejným vyhlásením
rozsudku a vyhotovenou zápisnicou, ktorej obsah žalovaný nepozná. Žalobca má za to, že súd prvej

inštancie mal rozhodnúť o príslušenstve k sume 282,84 eura, k čomu žalovaný uviedol, že súd prvej
inštancie správne žalobu zamietol, ak nárok na príslušenstvo nepriznal, a to vzhľadom na zmätočnosť
jeho uplatnenia vo výroku II. pod písm. b), c), d) a v tejto časti žalovaný taktiež nepovažuje odvolanie
za dôvodné. Žalobca tiež napáda odvolaním výrok IV. rozsudku, kde súd prvej inštancie rozhodol otrovách žalovaného vo výške 100%. Žalovaný k tejto časti odvolania uviedol, že rozhodnutie ponecháva
na rozhodnutie súdu druhej inštancie.

8. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 23.4.2019 uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadreniami žalovaného
a trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu, nakoľko má za to, že došlo k pochybeniam, ktoré majú
za následok povinnosť hradiť vyššiu náhradu trov, pričom však žalobca bol čiastočne úspešný a tiež
sa žalobca nazdáva, že súd prvej inštancie opomenul na vyhlásení rozsudku rozhodnúť o čiastočnom
späťvzatí sumy 282,84 eura a nevysporiadal sa s náhradou príslušenstva v späťvzatej časti.

9. Odvolacia duplika nebola zo strany žalovaného predložená, pričom rovnopis odvolacej repliky žalobcu
bol súdom prvej inštancie dňa 26.6.2019 doručený žalovanému na vyjadrenie v lehote 15 dní od
doručenia.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a

napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu vrátane listinných dôkazov tvoriacich jeho
obsah, s priebehom konania predchádzajúceho vyhláseniu napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom
napadnutého rozsudku, s odvolaním žalobcu a s následnými vyjadreniami strán sporu je odvolací
súd nútený konštatovať pochybenia súdu prvej inštancie tak v procesnoprávnej rovine, ako aj v
hmotnoprávnej rovine, a to z nasledovných dôvodov.

12. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

16. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

17. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

18. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

19. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

20.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

24. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

25. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

26. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

27. Podľa § 219 ods. 1 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom

uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

28. Podľa § 219 ods. 2 CSP rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol

rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

29. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

30. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

32. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu je nútený konštatovať zmätočnosť, nedôslednosť
a procesnú nekonzistentnosť v postupe súdu prvej inštancie v danej veci, a to vo viacerých aspektoch.

Súd prvej inštancie s výnimkou posledného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci
samej nevyhotovoval písomné zápisnice o pojednávaní, ale iba zvukové záznamy o pojednávaní,
ktoré však konajúci sudca dostatočným spôsobom nemoderoval a z toho dôvodu si odvolací súd
pri ich vypočutí mohol len domýšľať, ktorá procesná strana alebo osoba zúčastnená na pojednávaní
realizuje svoj prednes. Zo zvukového záznamu pojednávania konaného dňa 14.1.2019 je zrejmé, že

súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 31.1.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku, avšak z
obsahu spisu je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý bol osobne prítomný pri vyhlásení
rozsudku dňa 31.1.2019, súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 219 ods. 2 CSP nedoručil
predmetný rozsudok na tomto pojednávaní, ale odoslal mu ho až dňa 7.2.2019. Za závažnejšie procesné
pochybenie však odvolací súd považuje predovšetkým skutočnosť, že písomné vyhotovenie rozsudku

úplne zjavne nie je súladné so znením rozsudku vyhláseným na pojednávaní dňa 31.1.2019, keďže
vyhlásený rozsudok mal len dva výroky, a to výrok I., ktorý znie: „Súd žalobu zamieta“ a výrok II.,
ktorý znie: „Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu“.
Naproti tomu písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje až štyri výroky, a to dokonca aj v časti na
pojednávaní vyhlásených výrokov I. a II. s modifikovaným obsahom, čo je jednoznačne nutné zo

strany odvolacieho súdu kvalifikovať ako závažné nedodržanie dikcie ustanovenia § 219 ods. 4 CSP,
v zmysle ktorého je súd viazaný vyhláseným rozsudkom, čo znamená nevyhnutnosť úplnej totožnosti
výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku s obsahom jeho verejného vyhlásenia s tým, že v
prípade existencie rozporu ide o mimoriadne závažné pochybenie konajúceho súdu opodstatňujúcezáver odvolacieho súdu o nesprávnosti procesného postupu v intenzite zakladajúcej porušenie práva
na spravodlivý proces na oboch stranách sporu, pričom ide o nedostatok, ktorý nie je možné napraviť
v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2009 pod sp. zn. 5Cdo/120/2009, v ktorom najvyšší súd
konštatoval, že „Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny a samoúčelný úkon. Jeho podstata má
zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie
nekončí a ešte aj pri verejnom vyhlasovaní majú účastníci konania procesné práva a povinnosti. Ide
tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a

nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku
má účastník, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť
procesné práva smerujúce k ochrane pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež
práva zabezpečujúce účastníkovi možnosť kontroly súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka
pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok
v jeho veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom

viazaný a ak áno, akým rozsudkom - akými konkrétnymi výrokmi - je viazaný). Nezanedbateľným je tiež
procesnéoprávnenieúčastníkapreveriť,čisúdvyhlásilrozsudoknaoznámenommiesteavoznámenom
čase (hľadisko miestne a časové). Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka je aj jeho právo preveriť
(zistiť), v akom zložení (hľadisko personálne) súd vyhlásil rozsudok (porovnaj v tejto spojitosti najmä §
237 písm. g) OSP) a s akým odôvodnením (hľadisko vecné).“

33. Vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa zjavného rozporu medzi obsahom výrokov verejne
vyhláseného rozsudku a obsahom výrokov jeho písomného vyhotovenia už samé osebe bez ďalšieho
zakladajú dôvodnosť odvolania žalobcu a potrebu zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej
časti za súčasného vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre úplnosť

však odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa osobitne aj k obsahu jednotlivých výrokov rozsudku.

34. Výrokom I. písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie pripustil späťvzatie žaloby v časti
282,84 eura a konanie v tejto časti sumy 282,84 eura zastavil. Tento výrok jednak nebol obsahom
verejne vyhláseného rozsudku, pričom jeho obsah ani nie je súladný s ustanovením § 145 ods. 2 CSP,

ktorý vôbec neupravuje rozhodnutie súdu o pripustení späťvzatia žaloby. Súčasne je potrebné uviesť,
že zo zvukového záznamu pojednávania konaného dňa 14.1.2019 je zrejmé, že uznesenie o pripustení
čiastočného späťvzatia žaloby a o zastavení konania v časti 282,84 eura bolo súdom prvej inštancie
vyhlásené na pojednávaní dňa 14.1.2019, pričom súčasťou jeho vyhlásenia nebolo žiadne poučenie o
opravnom prostriedku a zo strany súdu prvej inštancie ani nebola uvedená žiadna zmienka o tom, či súd

bude alebo nebude vypracovávať jeho písomné vyhotovenie, kedy a z akých dôvodov. Skutočnosť, že
tento výrok bol súdom prvej inštancie zahrnutý do písomného vyhotovenia rozsudku napriek tomu, že
nebol obsiahnutý vo verejne vyhlásenom rozsudku, nemožno hodnotiť ako naplnenie dikcie ustanovenia
§ 145 ods. 2 veta druhá CSP, nakoľko zákonná úprava, v zmysle ktorej o čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodnesúdvrozhodnutívovecisamej,vžiadnomprípadeneznamená,žetaksúdmáurobiťsvojvoľne

výlučne v písomnom vyhotovení rozsudku nad rámec obsahu verejne vyhláseného rozsudku a navyše
v danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby samostatným uznesením
vyhláseným na pojednávaní.

35. Vo vzťahu k výroku II. písomného vyhotovenia rozsudku, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu

petitužaloby,odvolacísúduvádza,žeideovýrok,ktorýneboldotknutýodvolanímžiadnejzostránsporu,
pričom nejde o prípad zodpovedajúci dikcii ustanovenia § 389 ods. 2 CSP a nejde ani o naplnenie dikcie
ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd vzhľadom na zásadu viazanosti odvolacími
dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP nedisponoval preskúmavacou právomocou vo
vzťahu k rozhodnutiu o pripustení zmeny žaloby.

36. Výrokom III. písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v celom
rozsahu zamietol, pričom tento výrok by mohol teoreticky zodpovedať výroku I. verejne vyhláseného
rozsudku s tým rozdielom, že vo verejne vyhlásenom rozsudku absentuje slovné spojenie „voči
žalovanému v celom rozsahu“. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalobcu aj vo vzťahu k

vecnému obsahu tohto výroku, nakoľko vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby je rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu bez ďalšieho vecne nesprávne, čo má následne
zásadný vplyv aj na vecnú nesprávnosť súvisiaceho výroku o náhrade trov konania. Súčasne odvolací
súd ustálil záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnutého vo výroku I.verejne vyhláseného rozsudku a vo výroku III. písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k zamietnutiu
žaloby v časti úrokov z omeškania prislúchajúcich k sume 378,73 eura uhradenej žalovaným pred
podaním žaloby a k sume 282,84 eura uhradenej žalovaným po podaní žaloby, pričom z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou pri svojom rozhodovaní
ani vôbec nezaoberal. Rovnako v napadnutom rozsudku úplne absentuje uvedenie dôvodov, pre ktoré
súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti žalobcom uplatnenie paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a v časti žalobcom uplatnených nákladov spojených s
vyhotovením znaleckého posudku v sume 150,- eur. V súvislosti s konštatovanou nepreskúmateľnosťou

napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj na mimoriadnu zmätočnosť znenia bodu 19
odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu ako
dôvodný a preukázaný v uplatnenej výške vo vzťahu k žalovanému a preto žalobu zamietol.

37. Vo vzťahu k výroku IV. písomného vyhotovenia rozsudku, ktorého obsahom je rozhodnutie o náhrade
trov konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol výrokom II. verejne vyhláseného rozsudku, odvolací

súd opätovne poukazuje v prvom rade na nesúlad medzi obsahom verejne vyhláseného rozhodnutia
a obsahom jeho písomného vyhotovenia, ktorý spočíva v tom, že súčasťou verejne vyhláseného
rozhodnutia vôbec nebola druhá veta, podľa ktorej o výške trov konania rozhodne súd v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Väčšou vadou predmetného rozhodnutia o

náhrade trov konania je však skutočnosť, že súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu bez toho, aby sa dôsledne zaoberal dôvodom späťvzatia žaloby v časti o
zaplatenieistinyvsume282,84euraavnadväznostinataktoustálenýzávernáslednezvažovalaplikáciu
§ 255 ods. 2 CSP upravujúceho pomerné rozdelenie náhrady trov konania.

38. Vyššie uvádzané skutočnosti vo svojom súhrne zakladajú opodstatnenosť záveru odvolacieho
súdu o nedodržaní zákonom predpokladaných procesných postupov, ako aj o nepreskúmateľnosti a
nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, čo malo za následok odňatie práva na spravodlivý
proces tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.

39. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (L. G. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303-A, s. 12, § 29; K. Z. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Q. c. Grécko z 29.
mája 1997; K. c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

40. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3

CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí,

t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa.

41. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle §
389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a IV. zrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie
v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom
súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený

skutkový a právny stav, ako aj s prihliadnutím na obsah a dôvody čiastočného späťvzatia žaloby s
tým, že jeho povinnosťou bude dôsledne sa zaoberať aj s argumentáciou oboch strán sporu týkajúcou
sa uplatňovaných úrokov z omeškania. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný
náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými
podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na

vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný
postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil
konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery.

42. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).