Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316202976
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316202976.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. R., nar. X.XX.XXXX, bytom ako
matka,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyGalanta,dieťarodičov
- matky: Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž.L. XXXX/XX, J., a otca: E. R., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX/
XX, J., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.2.2016, domáhala úpravy práv a
povinností k maloletému dieťaťa.

Návrhom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 6.7.2016, sa matka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Svoj návrh

odôvodňovala incidentom, ktorý sa odohral dňa 2.7.2016 pri poslednom stretnutí otca s maloletým
dieťaťom. Podľa tvrdení matky, otec si zobral maloleté dieťa na ruky a začal matku verbálne napádať,
ponižoval ju na verejnosti, pričom maloletému rozprával, že je chúďatko, lebo jeho matka je hnusná
a falošná. Keď matka upozornila otca, že zavolá políciu, otec zareagoval tak, že začal s maloletým
dieťaťom utekať, pričom matka ho dostihla až o ulicu ďalej kde sa zastavil preto, lebo maloletý začal
plakať. Matka pritom zavolala hliadku štátnej polície, zobrala maloletého z rúk otca, pričom otec naďalej

pokračoval vo svojom hrubom správaní. Vyhrážal sa matke, že jej urobí zo života peklo. Keď matka
nechcela maloletého otcovi dať, ten začal byť agresívny, začal jej vykrúcať ruky a kričal na ňu. Matka
uviedla, že sa s maloletým schovala do blízkej cukrárne, pričom celý incident sledovali aj svedkovia, ktorí
jej pomohli do príchodu polície. Matka poukázala na to, že otec maloletého je emocionálne nestabilný
a má problémy so sebaovládaním, ktoré vedú až k agresivite, je nezodpovedný a nikoho nerešpektuje,
pričom jeho nevhodné, vulgárne a agresívne správanie v prítomnosti maloletého nepriaznivo vplýva na

zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Matka mala podozrenie, že otec užíva drogy.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom matky na začatie konania, dôkazmi priložených
matkou k návrhu, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.3.2016, č.k. 16P/53/2016-21 a so správou
kolízneho opatrovníka o prešetrených pomerov a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Doposiaľ k dieťaťu neboli upravené rodičovské
práva a povinnosti. Tunajší súd uznesením zo dňa 11.3.2016, č.k. 16P/53/2016-21 nariadil neodkladné
(predbežné) opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa ponechalo v starostlivosti matky a upravil sa styk otca
s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v
sobotu od 12:00 hod. do 14:00 hod., a to len za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.7.2016 súd zistil, že sa dňa 13.7.2016 vykonalo šetrenie
v domácnosti matky. Z predmetnej správy vyplýva, že matka býva v štvorizbovom dome, ktorý jevo výlučnom vlastníctve starej matky maloletého dieťaťa. Matka má spolu s maloletým k dispozícii
samostatnú izbu. Pri šetrení matka poukázala na to, že má neustále problémy s otcom maloletého, ktorý
podľa slov matky je agresívny a neustále jej hrubo nadáva, a to aj v prítomnosti maloletého. Pri hádkach

bola vždy privolaná hliadka OO PZ Sereď alebo hliadka mestskej polície. Podľa názoru matky, agresívne
správanie otca pravdepodobne súvisí s užívaním drog. Zo správy ďalej je zrejmé, že kolízny opatrovník
sa snažil vykonať šetrenie aj na strane otca, avšak bezúspešne, nakoľko otec maloletého s ním spätne
neskontaktoval.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa§360ods.1C.m.p.,neodkladnéopatreniemožnonariadiťajbeznávrhuvkonaniach,ktorémožno
začať aj bez návrhu.Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom

v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

Jednou zložkou rodičovských práv a zároveň aj prostriedkom k zaisteniu spoluúčasti rodiča na výchove

maloletých detí, k udržiavaniu rodičovského vzťahu a k upevňovaniu citového puta je aj osobný styk
rodiča s maloletým dieťaťom, ktoré rodič nemá vo svojej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý nemá
maloleté dieťa vo svojej starostlivosti je, aby pri styku uplatňoval svoju rolu vo výchove dieťaťa len
pozitívnym spôsobom. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča
s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov

obmedzené alebo úplne zakázané. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako záujem
na zdravom vývoji dieťaťa, avšak je potrebné ho chápať extenzívne. Záujmom dieťaťa sa rozumie
predovšetkým to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a
harmónie a aby aj výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových
a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho

práva, vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa a tiež z ďalších právnych predpisov. Obmedziť, resp.
zakázať styk dieťaťa s rodičom je v záujme dieťaťa v zmysle jeho extenzívneho výkladu v prípade, ak
rodič napríklad ohrozuje mravnosť dieťaťa a spôsobom svojho života nie je vhodným životným príkladom
pre dieťa. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na
psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.). Fyzické

zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita a psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda
dieťaťa, k narušeniu duševnej pohody dieťaťa dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské
práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Prípadom kedy
obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa je prípad, keď je rodič
svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné prostredie druhého

rodiča a podobne.

Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP/46/2014 - 140 zo dňa 8.7.2015 po
rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k
povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí)

je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k
pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí)
zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti
maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (viď napr. nález Ústavného
súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98). Podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad

rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, najmä vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia.

Súd sa po oboznámení s návrhom matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia a

po posúdení všetkých predložených dokladov a skutočností zistených zo spisových materiálov nemal
za dostatočne osvedčené, že v danom prípade je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by otcovi zakázal styk s maloletým dieťaťom, a to ani napriek vyjadreným obavám matky
k nepredvídateľnému správaniu sa otca. Vykonaným dokazovaním doposiaľ nebol nijako osvedčený
dôvod úplného zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. Zákaz styku rodiča s dieťaťom bez osvedčenia

základných skutočností odôvodňujúcich takýto významný zásah do výkonu rodičovských práv, nie je
podľa názoru súdu v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Súd však poznamenáva, že všetky matkou
tvrdené skutočnosti bude skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 360 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno napadnúť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.