Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. február 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319203289
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4319203289.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Tomášom Uhrikom v spore žalobcu: Z. Z., narodený XX.XX.XXXX,

bytom B. XX, proti žalovanému: M. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XX, o zaplatenie 1.000,-
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2019, doplnením žaloby zo dňa 11.09.2019
domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.000,- eur. Žalobu odôvodnila skutočnosťou,
že žalovaný sa dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho mobilného telefónu bez jej súhlasu nabúral

do jej profilu na sociálnej sieti I. a zverejnil tam dve súkromné videá z roku XXXX s intímnym obsahom,
na ktorom je zachytená žalobkyňa obnažená pri sexuálnom uspokojovaní s vibrátorom. Následne tieto
videározposlalširokejverejnosti,ccaXXXpriateľomnasociálnejsiete,čímjejvážnymspôsobomnarušil
súkromie, bežný život a vystavil zosmiešňovaniu okolia a priateľov, ktoré ju doposiaľ prenasleduje. Od
zverejnenia videí nevie poriadne spávať, nemá chuť do jedla, má traumu, schudla z 50 kg na 42 kg.
Zároveň predložila trestný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/79/2019 zo dňa 08.08.2019.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odmieta zaplatiť odškodné, nakoľko žalobkyňa mu tiež
spôsobila traumu s tým, že ho podvádzala v mieste ich spoločného bydliska, kým on pracoval, napriek
tomu, že sa o ňu a ich spoločného syna poriadne staral. Konal v chvíľkovej psychickej nerozvážnosti
po tom, ako zistil čo mu urobila a tým ho zosmiešnila. Videá poslal len XX jej známym a nie XXX, aj
keď to chcel urobiť v tej chvíľkovej nerozvážnosti, ale sociálna sieť nedovoľuje uverejniť videá takého
typu. Verejne sa ospravedlnil manželke a aj ľuďom, ktorým to poslal. Manželke sa ospravedlnil aj osobne
a ponúkol jej aj odškodnenie, ktoré ale neprijala. Až po štyroch mesiacoch ju napadlo pýtať peniaze,

nakoľko jej matke chce vysúdiť čím viacej peňazí, aby mohla pokryť aj jej výdavky. Ďalej uviedol, že je
štyri dni po uverejnení videí sa už zabávala v bare s kamarátkami, v čom pokračovala skoro každý víkend
odkedy odišla, pričom aj cez týždeň vysedávala v krčme. To je hlavný dôvod jej chudnutia. Človek, ktorý
prežije traumu sa nezabáva o tri dni na verejných priestranstvách a v baroch, ale sa bojí vyjsť aj na ulicu.
Sám platí pôžičky, ktoré si zobrali počas manželstva a nežiada od nej ani cent.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení vyjadreniu žalované uviedla, že žalovaný videá rozposlal XXX

známym. Nie je pravda, že ho podvádzala, nakoľko má malé dieťa a nevie ako a kde by ho podvádzala.
Poukázala na to, že ako je možné, že ospravedlnenie poslal XX ľuďom, keď videá poslal XX ľuďom. V jej
okolínieježiadnybar,jepravda,žebolaskamarátmivonku,aletolenpreto,žejupsychickypodporovali,
nakoľko sa poznajú od malička a vedia ako prísne je vychovaná, že si nemá robiť z toho nič. Naplnosa venuje svojmu synovi s čím jej pomáha mama. Pôžičky počas manželstva boli investované do domu
v B. Z., kde majú trvalý pobyt jeho matka a dvaja bratia. Nie je pravda, že zanedbávala domácnosť,
vždy musela byť k dispozícii na linke keď volal a zakazoval jej chodiť domov na víkendy. Nepodviedla

ho, odišla od neho z dôvodu, že jej city voči nemu ochladli a neustále nadával a urážal jej mamu, za
čo ho bola udať aj na polícii.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že so žalobkyňou sa zoznámili v roku XXXX, keď ešte
študovala na strednej škole. Od začiatku sa o ňu aj spoločného syna staral vzorovo, nakoľko jej matka

všetky peniaze míňala v herniach a otec v krčme. Od prvej chvíle používala jeho platobnú kartu na
uspokojovanie svojich potrieb. Žalobkyňa mesiac po svadbe nadviazala kontakt s iným mužom, pričom
je to odpustil a pokračovali v spoločnom živote. Nakoľko bol dlhší čas preč kvôli práci, tak viackrát
praktizovali tzv. sex cez telefón, kde sa počas toho aj videli. Manželka mu poslal viacej intímnych fotiek
aj videí z vlastnej vôle. Keď sa dozvedel, že manželka od neho odchádza, tak to psychicky veľmi
nezvládol a vtedy preposlal videá. Hneď svoj čin oľutoval a zverejnil na facebookovej stránke manželky

ospravedlnenie, ďalej napísal aj správy jej známym, ktorým sa ospravedlňoval a osobne sa ospravedlnil
aj manželke veľmi veľakrát. Žiadal žalobu zamietnuť a v prípade vyhovenia žalobe je ochotný určenú
sumu splácať po splátkach 30 eur. Žalovaný taktiež súdu zaslal znenie ospravedlnenia zverejneného na
sociálnej sieti na profile s menom N. N. a fotografiu zobrazujúcu žalobkyňu v bare.

5. Na pojednávanie dňa 07.02.2022 súd predvolal žalobkyňu a žalovaného. Žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil. Predvolanie bolo žalovanému doručené na adresu trvalého pobytu formou
fikcie s tým, že predvolanie sa vrátilo ako nedoručené z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v
odbernej lehote. Žalovaný e-mailovým podaním ospravedlnil svoju neúčasť a uviedol, že sa nezúčastní
pojednávania, nakoľko pôjde domov až v septembri 2022, všetko čo chcel povedať doručil súdu

písomne. Na základe uvedených skutočností tak súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného. Žalobkyňa sa pojednávania zúčastnila pričom uviedla, že fotografia, ktorú
žalovaný uviedol, že bola vyhotovená o 2 dni po skutku z apríla XXXX, tak v skutočnosti bola vyhotovená
v júni XXXX. Na žiadnom psychologickom vyšetrení nebola, je to nepravda. Čo sa ospravedlnenia týka,
toto jej poslal žalovaný s tým, aby to uverejnila na svojej ploche, ale ona to neurobila. Pripustila, že

znenie ospravedlnenia, ktoré je súčasťou spisu bolo pravdepodobne zverejnené verejne. Nepamätá si
presne, ale pripustila, že ospravedlnenie mohlo byť zverejnené na jej profile, teda že žalovaného brat
N. N. ju označil, a preto je možné, že jej priatelia na sociálnej sieti to mohli verejne vidieť. Žalovaný
na sociálnej sieti žiadnych priateľov nemá, a preto mohol to ospravedlnenie zverejniť cez bratov profil,
keďže ona odmietla jeho ospravedlnenie zverejniť. Nevyhľadala žiadnu lekársku pomoc. Schudnutie sa

jej nepodarilo vyriešiť doteraz, ale spáva sa jej už lepšie.

6. Svedkyňa W. Z. na pojednávaní uviedla, že vie o videách, ktoré žalovaný rozposlal približne XXX
ľuďom. Dcéra bývala už vtedy u nich, pamätá si ako sa v to ráno zobudila, plakala, keď sa to dozvedela,
bola rozrušená. Krstná mama jej poradila, aby to išla oznámiť na políciu, aby ho udala. Ten mesiac bol

hrozný, ľudia sa na nich pozerali čudne, aj na ňu, že ako vychovala dcéru. Ešte aj vlani jej došlo jedno
video,ktorévymazala,abytovnuknevidel,keďjejzoberietelefón.Ospravedlnenie,ktoréžalovanýzaslal
nevnímala ako úprimné. Ospravedlnenie žalovaného videla na profile dcéry, teda žalobkyne, ale všetci
známy im hovorili, že načo sa to hrá, že to nie je úprimné.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne W. Z. a oboznámením sa s
obsahom spisového materiálu: žaloba č. l. 1, potvrdenie o poberaní rodič. príspevku č. l. 2-3, potvrdenie
o poberaní prídavkov na deti č. l. 4-5, doplnenie žaloby č. l. 15, vyjadrenie žalovaného č. l. 21, vyjadrenie
žalobkyne č. l. 24-25, TR OS LV sp. zn. 4T/79/2019 zo dňa 08.08.2019 č. l. 28-30, uznesenie OS LV sp.
zn. 4T/79/2019 zo dňa 13.01.2020 č. l. 31, vyjadrenie žalovaného č. l. 35, ospravedlnenie žalovaného č.

l. 37, vyjadrenie žalovaného č. l. 65, zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.11.2021 č. l. 75-76, vyjadrenie
žalovaného č. l. 81-82 s priloženou fotografiou č. l. 83, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. V konaní bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané a táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporu sporná (sám žalovaný to nepopieral), že súkromné videá s intímnym obsahom, na ktorých je

zachytená žalobkyňa, žalovaný rozposlal priateľom (známym) žalobkyne na sociálnej sieti, pričom za
uvedený skutok bol aj právoplatne odsúdený v trestnom konaní, a to trestným rozkazom Okresného
súdu Levice sp. zn. 4T/79/2019 zo dňa 13.01.2020, právoplatným dňa 10.01.2020, ktorým bol uznaný
vinným pre prečin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 odsek 1 Trestnéhozákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Trestného zákona a bol mu
uložený peňažný trest vo výške 500 eur.
9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. S poukazom na obsah videí súd dospel k záveru, že žalovaný svojim konaním neoprávnene zasiahol
do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, a tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni
ujmu na právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre priznanie finančnej

náhrady sa ale vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie
jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným
zásahom a vznikom tejto ujmy. Výšku v takomto prípade určuje súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
14. Podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti jej

návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď v konaní nepreukázala splnenie predpokladov
vzniku práva na náhradu tejto nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka,
ktorými sú protiprávny zásah do práv žalobcu, zníženie dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v značnej
miere v spoločnosti, príčinná súvislosti medzi protiprávnym zásahom do osobnostnej sféry a znížením
dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti, prípadne obdobný závažný dôsledok u žalobcu v dôsledku

protiprávneho zásahu do jej práva na ochranu osobnosti. Za unesenie dôkazného bremena nemožno
považovať len svedeckú výpoveď matky žalobkyne, ktorej vyjadrenia boli len všeobecnými tvrdeniami.
Podľa názoru súdu túto svedeckú výpoveď nemožno hodnotiť za dostatočný dôkaz svedčiaci o tom,
že došlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti žalobkyne v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13
Občianskeho zákonníka.

15. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
samostatný právny prostriedok ochrany fyzickej osoby výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho
použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo
k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, čo žalobkyňa
nepreukázala. Zadosťučinenie v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať

vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. To je jediná podmienku priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy
- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy
treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho

trvanie alebo dopad a dôsledky, ktoré vznikli. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale
objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná
fyzická osoba.
16. Titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyňa požadovala zaplatenie sumy 1.000 eur, túto sumu
súd žalobkyni nepriznal s poukazom na vykonané dokazovanie keďže žalobkyňa nepreukázala, že by

došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere, pričom súd
mal za to, že ospravedlnenie žalovaného bolo postačujúce a žalovaný tým preukázal zodpovednosť
za svoje konanie, teda za spôsobenú nemajetkovú ujmu. Súd mal za preukázané, že došlo zásahu do
osobnostných práv žalobkyne, nie však až v takej značnej miere, že by ospravedlnenie nepostačovalo
a bolo by odôvodnené priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur. Žalovaný realizoval verejné

ospravedlnenie, ako aj priamo žalobkyni, ktoré súd považoval v tomto prípade za postačujúce, aj keď
žalobkyňa ospravedlnenie subjektívne nepociťovala za dostačujúce.
17. Pri rozhodovaní o tom, či bude priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej výške,
je potrebné aplikovať ustanovenia § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v ich vzájomnej súvislosti.Posudzuje sa intenzita, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na
postavenie žalobcu v rodine a spoločnosti. V súdnej praxi bolo opakovane vyslovené, že „pokiaľ ide
o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba

vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí fyzickej
osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto
reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti
vspoločnostivznačnejmierevzmysle§13Občianskehozákonníka,môžebyťfyzickejosobevýnimočne
subsidiárnepriznanánáhradanemajetkovejujmyvpeniazoch.“(RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky, sp. zn.4 Cdo15/03, Zo súdnej praxe,2003, č.3, str.68).
18. Záver súdu o tom, že v konkrétnom prípade nepostačuje na odstránenie následkov neoprávneného
zásahu do osobnosti fyzickej osoby morálne zadosťučinenie, ale je namieste priznať jej i náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to z dôvodu, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, musí vyplývať z vykonaného dokazovania, ktorého predmetom
bude rozsah intenzity a trvania nepriaznivých následkov vzniknutých fyzickej osobe vzhľadom na jej

postavenievrodineaspoločnosti.Nepostačujeibatvrdeniežalobcuoexistenciinepriaznivýchnásledkov
vzniknutých na jeho osobnosti v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, a to ani v prípade, ak
ich žalobca podrobne popíše z hľadiska ich intenzity a rozsahu. Vzhľadom na to, že zadosťučinenie v
peniazochvzmysle§13ods.2Občianskehozákonníkamožnopovažovaťzaobčianskoprávnynásledok
výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v kvalifikovaných

prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo vážnosti
v spoločnosti v značnej miere, prípadne obdobne závažnému následku na strane žalobkyne, čo v
konaní nebolo preukázané, keďže žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
opodstatnenosti jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v súdnom
konaní v celom rozsahu, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na
Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.