Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224471
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3115224471.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobkyne
R. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom G. XX, podnikajúcej pod obchodným menom
Zdenka Brániková, s miestom podnikania 972 02 Kocurany 73, IČO 41 599 900, právne zastúpenej
JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou
so sídlom Bakalárska 6, 971 01 Prievidza, IČO: 37 915 061, proti žalovanému
Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín,
IČO 36 126 624, o zaplatenie 19.681,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/463/2015-243 zo dňa 21. júla 2021 v spojení s opravným uznesením
č. k. 37Cb/463/2015-264 zo dňa 1. októbra 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
19.681,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19.681,17 eur od 16.11.2015

dozaplatenia,dotrochdníažalobkyniprotižalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala rozhodnutia o
povinnosti žalovaného zaplatiť jej sumu 19.681,17 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 16.11.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania na
tom základe, že žalovaný bol vlastníkom nehnuteľností v k. ú. A., zapísaných na LV č. XXXXX, stavby

- kuchyňa súp. č. XXX na pozemku parc. CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
857 m2. Od roku 2005 mala v nájme predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa. Uvedené nehnuteľnosti
žalovaný zveril do správy Strednej odbornej škody, so sídlom T. Vansovej 32, 971 01 Prievidza s právom
prenajímať ich tretím osobám.
V lete 2013 prenajímateľ oznámil žalobkyni, že v nehnuteľnosti dôjde k demontáži kotolne. Bez
prevádzky kotolne by žalobkyňa nemala v priestoroch zabezpečenú dodávku teplej vody a vykurovania
priestorov. Preto sa s prenajímateľom a žalovaným dohodla, že vybudovanie kotolne na výrobu tepla

a úžitkovej vody a s tým súvisiace stavebné úpravy zrealizuje na svoje náklady. Žalobkyňa výstavbu
kotolne ukončila v decembri 2013. O realizácii stavebných úprav a ich rozsahu žalobkyňa priebežne
informovala prenajímateľa a aj vlastníka. Poverení zamestnanci prenajímateľa a vlastníka sa počas
realizácie prác niekoľkokrát zúčastnili obhliadky. Správca nehnuteľnosti - Stredná odborná škoda porealizácii stavebných úprav, uzatvorila so žalobkyňou novú nájomnú zmluvu. Žalobkyňa mala za to,
že nová nájomná zmluva zohľadňuje aj vysporiadanie investícií vložených do nehnuteľnosti. Dňa
13.08.2015 bolo žalobkyni zaslané oznámenie, že došlo k zmene vlastníka prenajímanej nehnuteľnosti.

So žalobkyňou sa skontaktovali noví vlastníci nehnuteľnosti I. F.
a A. J., ktorí jej predložili nový návrh nájomnej zmluvy, ktorá nezohľadňovala investície vložené do
nehnuteľnosti žalobkyňou. Preto sa žalobkyňa s vlastníkmi dohodla na ukončení nájomnej zmluvy s tým,
že prenajaté priestory chcela uviesť do pôvodného stavu
a zakúpené zariadenie si zobrať. Vlastníci s demontážou zariadení realizovaných žalobkyňou nesúhlasili

a informovali ju, že nehnuteľnosti kúpili vrátane týchto zariadení. Zariadenia boli súčasťou nehnuteľnosti,
ktorú kúpili a boli zohľadnené aj v cene nehnuteľnosti. Vlastníci ju zároveň informovali, že žalovaný
pri uzatváraní kúpnej zmluvy o vložených investíciách vedel a v rámci kúpnej zmluvy zaviazal
správcu nehnuteľnosti ako prenajímateľa, aby tieto investície so žalobkyňou vysporiadal. Vzhľadom k
uvedenému v októbri 2015 právna zástupkyňa žalobkyne požiadala o stretnutie štatutárneho zástupcu
Strednej odbornej školy, vtedajšieho správcu nehnuteľnosti a prenajímateľa, za účelom dohody o

vysporiadaní nárokov žalobkyne v súvislosti s vloženými investíciami. Štatutárny zástupca Strednej
odbornej školy informoval právneho zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa nikdy písomne nepožiadala ani
prenajímateľa ani vlastníka o súhlas so stavebnými úpravami. Realizácia stavebných úprav žalobkyňou
bola podmienená písomným súhlasom, bez tohto súhlasu nemôže jej nároky uspokojiť. Žalobkyňa do
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného investovala finančné prostriedky vo výške 21.869,17 eur. V čl.

VIII ods. 2 nájomnej zmluvy z 19.12.2013 sa dohodli, že b) prenajímateľ odkúpi technické zhodnotenie
za zostatkovú účtovnú hodnotu
v prípade vypovedania nájmu zo strany prenajímateľa alebo nájomcu pred uplynutím doby nájmu, na
ktorú bola zmluva uzatvorená, ak: ba) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý
na dohovorené užívania, bb) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods.

1 zákona č. 116/1990 Zb., bc) prenajímateľ vypovie nájomný vzťah pred uplynutím doby nájmu z
dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb, bd) uplynie doba nájmu na ktorú
bola zmluva uzatvorená, be) pri zmene vlastníka prenajatých nehnuteľností. Vzhľadom k tomu dala
vyhotoviťznaleckýposudoknastanoveniezostatkovejúčtovnejhodnotyvloženýchinvestícií.Znaleckým
posudkom č. 8/2005 vyhotoveným znalcom Ing. Igorom Vojtkom (znalcom z odboru ekonomika,

management, odvetvie účtovníctva a daňovníctva a kontroling) bola účtovná hodnota vložených
investícií ocenená na sumu 19.681,17 eur. Vložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti). Predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že žalovaný sa ako

vlastník predmetných nehnuteľností vynaložením investícií žalobkyňou bezdôvodne obohatil o hodnotu
vložených investícií
v sume 19.681,17 eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal, že nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností,apretomunevzniklobezdôvodnéobohatenie.Akvzniklobezdôvodnéobohatenietaktoto
vzniklo vlastníkom nehnuteľností, ktorými sú I.a A. J.. Až potom, čo jej vlastníci neumožnili odniesť si ňou

zakúpené zariadenia, ktoré inštalovala do nehnuteľnosti, uplatnila si žalobkyňa nárok voči žalovanému.
Žalobkyňa sa tiež odvolávala na čl. VIII ods. 2 zmluvy o nájme z 19.12.2013, podľa ktorého by mal
prenajímateľ odkúpiť technické zhodnotenie za zostatkovú účtovnú hodnotu pri skončení nájmu pred
uplynutím doby nájmu z vymenovaných dôvodov. Z tohto ustanovenia zmluvy táto povinnosť vyplýva
pre prenajímateľa, ktorým bola Stredná odborná škola,

T. Vansovej 33 v Prievidzi, ktorá mala nehnuteľnosť v správe, teda subjekt odlišný od žalovaného.
Nájomná zmluva bola uzatvorená medzi uvedenou školou ako prenajímateľom
a žalobkyňou ako nájomcom. Z uvedeného záväzkového vzťahu nemohli vzniknúť povinnosti pre
tretiu osobu - žalovaného, ktorý nebol účastníkom zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný považoval za
nejednoznačné z akého titulu by mala mať žalobkyňa na pohľadávku nárok, či podľa § 451 Občianskeho

zákonníka,aleboakoobligačnýzáväzokvyplývajúcizozmluvy.Osoba,ktorejmalovzniknúťbezdôvodné
obohatenie pritom nie je totožná s osobou, ktorá je zaviazaná zo zmluvy. Žalovaný namieta aj
samotný uplatnený nárok. Podľa vyjadrení prenajímateľa, Strednej odbornej školy v Prievidzi, žalobkyňa
nemala písomný súhlas prenajímateľa ani vlastníka s investovaním do nehnuteľnosti. Pritom podľa
čl. VIII ods. 1 nájomnej zmluvy sa hovorí, že nájomca bude realizovať technické zhodnotenie po

podpísaní tejto nájomnej zmluvy v rozsahu stavebných prác podľa finančného rozpočtu a časového
harmonogramu predloženého nájomcom a schváleného prenajímateľom. Podľa vyjadrenia riaditeľa
školy ako štatutárneho zástupcu prenajímateľa on sám sa nikdy nezúčastnil žiadnej obhliadky prác
počas ich realizácie, ani tým nepoveril žiadneho zo zamestnancov. Prenajímateľovi ani vlastníkovi neboliodovzdané žiadne doklady, na základe ktorých by mali možnosť o technickom zhodnotení nehnuteľnosti
účtovať. Vzhľadom na to, že nedošlo
k predloženiu rozpočtu ani k schváleniu rozsahu prác prenajímateľom ani vlastníkom nehnuteľností,

žalovaný namietal aj konkrétnu výšku uplatneného nároku. Žalobkyňa uvádza, že vybudovala kotolňu,
aby mala zabezpečenú dodávku teplej vody a vykurovanie priestorov, vzhľadom na to, že malo dôjsť
k demontáži kotolne, avšak faktúry obsahujú aj položky ako vymaľovanie priestorov, obklady a dlažba,
výmena sociálnych zariadení, umývadiel
a vodovodných batérií. Ďalej uviedla, že podľa interných vyjadrení žalovaného mala žalobkyňa na

predmetné priestory uzatvoriť novú zmluvu o nájme a to 31.08.2015, a teda pokiaľ žalobkyňa naďalej
užíva predmetné priestory, je uplatňovanie tohto nároku v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa požaduje zaplatiť investície do nehnuteľností
a súčasne túto nehnuteľnosť aj užíva. Ak bola investíciami zhodnotená nehnuteľnosť, je toho názoru,
že bezdôvodné obohatenie vzniklo tomu, kto nehnuteľnosť vlastní, užíva v stave
v akom sa v súčasnosti nachádza. V nájomnej zmluve bol dohodnutý postup, ako postupovať pri

zhodnotení nehnuteľnosti, práve z toho dôvodu, aby nedošlo k sporom aj ohľadne rozsahu, výšky
zhodnotenia a oprávnenosti vynaložených nákladov, kedy súhlas mal dať prenajímateľ aj vlastník
nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti mal dať písomný súhlas a to na základe predloženej projektovej
dokumentácie, ktorú vlastník nehnuteľnosti odsúhlasí. Nakoľko
k tomuto súhlasu vlastníka nedošlo, žalobkyňa nepredložila ani rozsah investície na projektovú

dokumentáciu pred zrealizovaním investícií, žalovanému ako vlastníkovi na schválenie a odsúhlasenie,
je žalovaný toho názoru, že žalobkyňa investovala do nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka a
neoprávnene, a preto žalovaný odmieta tento nárok.
V zmysle § 667 Občianskeho zákonníka je nájomca oprávnený požadovať úhradu nákladov až po
ukončení nájmu, a to práve z toho dôvodu, že počas trvania nájmu tieto investície sám užíva, má z nich

prospech a to vo výške po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému došlo v dôsledku užívania veci,
teda nájomca nie je oprávnený požadovať výšku investícií
v tej hodnote, v akej investoval, ale v hodnote, akú majú v čase ukončenia nájmu
s prihliadnutím na opotrebenie, znehodnotenie. Preto považuje nárok uplatnený voči žalovanému na
zaplatenie investícií do nehnuteľnosti za situácie, keď túto nehnuteľnosť žalobkyňa ďalej užíva, za nárok

v rozpore s dobrými mravmi.

1.3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v predmetnej veci v súlade s ustanovením § 214
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol dňa 01.03.2018
medzitýmnym rozsudkom č. k. 37Cb/463/2015-95, keď rozhodol

o dôvodnosti žalovaného nároku tak, že „Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému titulom vynaložených investícií v roku 2013 do nehnuteľnosti
a to do stavby, druh stavby - iná budova, škola, telec. int. kuch., súpisné č. XXX, postavená na pozemku
parcela registra "C" č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území A., obec A., okres A.,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, je daný“. Súd mal za to, že žalobkyňa investovala svoje

prostriedky do zhodnotenia nehnuteľnosti žalovaného,
a to vybudovaním kotolne v roku 2013, bez právneho dôvodu, na základe čoho jej vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia o to, o čo sa nehnuteľnosť žalovaného zhodnotila. Predmetný
medzitýmny rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 16Cob/87/2018-129 zo dňa 28.05.2019. Odvolací súd mal za to, že nárok žalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému titulom vynaložených investícií v roku 2013
do predmetnej nehnuteľnosti je daný. Nároky na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu
vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté
plnenie od začiatku nemalo právny dôvod. Takýmto nárokom je aj predmetný nárok žalobkyne.
Na základe ustálenej dôvodnosti žalovaného nároku v zmysle vyššie uvedeného právoplatného

medzitýmneho rozsudku, bolo potrebné sa ďalej v konaní zaoberať výškou nároku, ktorá bola zo strany
žalovaného rovnako spochybnená. V tomto smere súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku
č. 05/2015 zo dňa 16.02.2015 vyhotovený znalcom Ing. Annou Žiakovou, ktorý stanovil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti: Stavba - kuchyňa a jedáleň Strednej odbornej školy Prievidza
súp. č. XXX na pozemku KN-C parcela č. XXXX/XX, k. ú. A. a Pozemok - KN-C

parcela č. XXXX/XX a XXXX/XX, k. ú. A. - areál 4. Za účelom ďalšieho dokazovania dala žalobkyňa
vyhotoviť odborné vyjadrenie znalca k zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti investíciami zrealizovanými
žalobkyňou. Odborné vyjadrenie č. 190/2020 zo dňa 01.12.2020 vyhotovené znalcom Ing. PavlomJurkovičom bolo súdu predložené dňa 02.12.2020. Žalovaný mal za to, že objekt je od času investícií
zrealizovaných žalobkyňou prestavaný,
a preto nie je v možnostiach znalca stanovenie hodnoty objektu pred jeho úpravami

a následne hodnoty objektu po úpravách. Hodnotu nevedel určiť ani pôvodný znalec, k čomu žalovaný
zaslal aj e-mailovú komunikáciu. Výpočet v rámci odborného vyjadrenia nepovažoval žalovaný za
spôsobilý na určenie výšky bezdôvodného obohatenia. Znalec podľa žalovaného vykonal niekoľko
nelogických a nedôvodných prepočtov v snahe vyjsť v ústrety zadaniu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu
nepovažoval odborné vyjadrenie znalca za relevantné k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia.

Nároky vznesené žalobkyňou považoval žalovaný za rozporné s dobrými mravmi vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa ako nájomca do dnešného dňa stále užíva technické zhodnotenie stavby
a zmenou vlastníka nehnuteľnosti nedošlo k prerušeniu užívania priestorov žalobkyňou. Žalovaný
poukázal aj na čl. VIII. ods. 2 písm. be) Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobkyňou
a Strednou odbornou školou v Prievidzi č. 1/2013, podľa ktorého má žalobkyňa nárok na technické
zhodnotenie práve od Strednej odbornej školy, a to na základe predchádzajúcich dohôd. Aj z uvedeného

dôvodu považoval žalovaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za rozporný s
dobrými mravmi a za výkon práv a povinností
v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa argumentovala, že prospech
z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) vzniká prijatím tohto
plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný

dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za
zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale
voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo. Medzitýmnym rozsudkom sp.
zn. 37Cb/463/2015 Okresný súd Trenčín rozhodol, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému je daný. Žalobkyňa sa domáha len náhrady finančných prostriedkov

investovaných do nehnuteľnosti žalovaného, ktorú žalovaný takto zhodnotenú predal, naopak práve
konanie žalovaného pri predaji nehnuteľnosti bolo v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ žalovaný predal
nehnuteľnosť bez toho, že by sa pred predajom vyporiadal so žalobkyňou. Žalobkyňa si na základe
rozhodovacej praxe súdu pri podaní návrhu bola vedomá, že nárok na náhradu nákladov vynaložených
do nehnuteľnosti, by mal byť uplatnený vo výške zodpovedajúcej zhodnoteniu veci ku dňu scudzenia

nehnuteľnosti, avšak v čase podania návrhu, nebolo v jej možnostiach zabezpečiť žiadne podklady
na tento spôsob vyčíslenia nároku (noví vlastníci nehnuteľnosti nesúhlasili s obhliadkou nehnuteľnosti
znalcom).

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, a konštatoval,
že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia na
tom skutkovom základe, že vykonaním investícií do veci vo vlastníctve žalovaného, žalobkyňa vec
žalovaného zhodnotila vo výške investícií, čím sa vo výške tohto zhodnotenia, žalovaný bezdôvodne
obohatil. V predmetnej veci bolo preukázané a nesporné, že žalobkyňa bola nájomcom v roku

2013 nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa uzavrela nájomnú zmluvu s
prenajímateľom, Strednou odbornou školou, ktorá bola správcom nehnuteľnosti žalovaného, najprv pod
číslom 1/2005
s účinnosťou od 28.07.2005 a následne č. 1/2013 s účinnosťou od 19.12.2013. Žalobkyňa vykonávala
od 01.11.2013 na nehnuteľnosti úpravy, a to predovšetkým vybudovanie kotolne. Zmeny a investície

v predmetnej nehnuteľnosti vykonávala bez písomného súhlasu prenajímateľa, ako i bez písomného
súhlasu vlastníka, žalovaného. Dňa 22.06.2015 uzavrel žalovaný ako predávajúci kúpnu zmluvu s
kupujúcimi I. F. a A. J., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v nájme žalobkyne. Súčasťou zmluvy bolo
dojednanie strán, že nároky nájomcov súvisiace s technickým zhodnotením budú finančne vysporiadané
a nájomcovia ich nebudú môcť požadovať od kupujúcich. V predmetnej veci tak nebolo sporné, že k

vybudovaniu kotolne došlo, súhlas na takéto vybudovanie poskytnutý nebol, zo strany žalobkyne bolo
investované do majetku žalovaného, s ktorým v rozhodnom čase nebola žalobkyňa v žiadnom právnom
vzťahu. Ak preto žalobkyňa nebola so žalovaným
v žiadnom právnom vzťahu a napriek tomu vynaložila investície do jeho veci, nehnuteľnosti, k
tomuto došlo bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Nakoľko týmto plnením získal žalovaný momentom

vynaloženia investície t. j. v roku 2013 majetkový prospech, je preto žalovaný
v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka toto získané obohatenie v rozsahu zhodnotenia
nehnuteľnosti, žalobkyni vydať. Po vydaní právoplatného medzitýmneho rozsudku, ktorý konštatoval
uvedené skutočnosti, bolo potrebné v konaní ustáliť výšku tohto bezdôvodného obohatenia. Na jejpreukázanie dala žalobkyňa vyhotoviť odborné vyjadrenie č. 190/2020 zo dňa 01.12.2020 znalca Ing.
Pavla Jurkoviča. Keďže súd dospel k právnemu názoru, že
v danom prípade boli vynaložené hodnoty do cudzej nehnuteľnosti, čím žalovaný získal bezdôvodné

obohatenie, ktoré je povinný vydať (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka)
a že v takomto prípade je pohľadávka z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených
prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Súd prvej inštancie
uviedol, že si je vedomý toho, že bezdôvodné obohatenie získané žalovaným nebolo napokon určené
v súlade s vyššie uvedenou zásadou, ktorú právna prax rešpektuje,

a s ktorou aj súd súhlasí a považuje ju za správnu. Podľa konštatovania znalca v odbornom vyjadrení
nebolo totiž možné stanoviť hodnotu nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou. Za tejto situácie bolo
potrebné prijať náhradné riešenie a to také, ktoré by zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov
medzi účastníkmi. V posudzovanej veci to znamená stanoviť pohľadávku žalobkyne tak, aby čo možno
najviac zodpovedala rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Zhodnotenie
vykonané žalobkyňou, ktoré najviac vystihuje rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou

a po nej, je náležitým spôsobom vyjadrené v záveroch predloženého odborného vyjadrenia. Znalec pri
stanovení zhodnotenia nehnuteľnosti využíval metodické postupy uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky
MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalec tak postupoval podľa platných
právnych predpisov a stanovil zhodnotenie nehnuteľnosti k decembru 2013 znížené o primerané
opotrebenie. Na vypracovanie odborného vyjadrenia mal k dispozícii znalecký posudok č. 05/2015

vypracovaný Ing. Žiakovou, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a stavieb pred predajom
uvedenej nehnuteľnosti v roku 2015. Znalec tiež vykonal ohliadku nehnuteľnosti za súčasného stavu
a na základe toho stanovil zhodnotenie nehnuteľnosti žalobkyňou. Žalovaný vo svojom písomnom
vyjadreníúčinnenenamietalpredloženéodbornévyjadrenie,išlolenojehodomnienkyaúvahy.Žalovaný
v predmetnom konaní ani nenavrhol žiaden dôkaz na riadne spochybnenie výpočtu vykonaného

znalcom pri stanovení hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti vykonanej žalobkyňou. Žalovaný síce
príkladmo uviedol podľa neho nelogické a nedôvodné prepočty vykonané vyššie menovaným znalcom
v odbornom vyjadrení, avšak súd prvej inštancie, ako už bolo vyššie uvedené, považoval znalcom
vyčíslené zhodnotenie nehnuteľnosti za správne a vykonané v súlade so zákonom. Znalec v odbornom
vyjadrení vyčíslil rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti bez investícii zrealizovaných

žalobkyňou a všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti so zrealizovanými investíciami na sumu 22.350,31
eur, ktorá prevyšuje nárok uplatnený žalobkyňou, pričom ako správne konštatoval, jeho nárok je v
prevyšujúcej časti premlčaný. Súd preto považoval žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej
sumy 19.681,17 eur za zodpovedajúci skutočnému bezdôvodnému obohateniu, ktorý žalovaný získal
stavebnou činnosťou vynaloženou žalobkyňou do jeho nehnuteľnosti, a ktorý je povinný vydať.

K mailovej komunikácii predloženej žalovaným spolu s vyjadrením zo dňa 18.06.2021 súd uvádza, že
pôvodný znalec nedostal od žalovaného zadanie pre stanovenie hodnoty objektu pred jeho úpravami
a následne po ich vykonaní. Otázka žalovaného smerovala len k tomu, či v predmetnom znaleckom
posudku mala zrekonštruovaná kotolňa v ohodnocovanej nehnuteľnosti nejaký vplyv na zistenú
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Dokonca samotná znalkyňa odkázala žalovaného na oslovenie

znalca, ktorý má oprávnenie na oceňovanie stavebných prác. Súd len pre úplnosť uvádza, že znalec
Ing. Pavol Jurkovič, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie č. 190/2020 má oprávnenie práve aj na odhad
hodnoty stavebných prác. Žalovaný v rámci svojej obrany opakovane uviedol, že nárok uplatňovaný
žalobou považuje za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie však žiaden takýto rozpor
v prípade žalobkyne nevidí. Takýmto rozporom nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa je stále nájomcom v

predmetnej nehnuteľnosti a doposiaľ užíva technické zhodnotenie. Súd pritom
už v medzitýmnom rozsudku podrobnejšie reagoval na túto opakovanú obranu žalovaného
a nepovažuje za potrebné len duplikovať už raz vyjadrený názor súdu, ktorý zostal nezmenený.
Žalobkyňa sa popri istine pohľadávky domáhala priznania úroku z omeškania
z dlžnej sumy od podania žaloby, t. j. od 16.11.2015 do zaplatenia. Začiatok omeškania vyplýva zo dňa

kedy sa žalobkyňa so svojim nárokom obrátil na súd. K tomuto dňu predstavovala základná úroková
sadzba ECB 0,5 %, po pričítaní 5 percentuálnych bodov
v zmysle vyššie cit. ustanovenia tak výška úroku z omeškania k tomuto dňu predstavuje
5,05 % ročne. Úroky z omeškania tak boli uplatnené správne. Na základe uvedených skutočností súd
prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262

ods. 1, 2 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Úvodom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 548/2015,
podľa ktorého jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu

pri rozhodovaní je povinnosť súdov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Z odôvodnenia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
V prípade, keď existujú výrazné rozpory medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami alebo keď
súprávnezáverysúduvextrémnomnesúladesvykonanýmiskutkovýmizisteniamialeboznichvžiadnej

možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, je potrebné takéto rozhodnutie
považovať za stojace v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecné súdy
musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.
Podstatou sporu pred ústavným súdom bola otázka posúdenia, či medzi účastníkmi konania vznikol
vzťah
z bezdôvodného obohatenia, ktorý závisí len od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej

normy (§ 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) a či trvá povinnosť žalovaného toto obohatenie
sťažovateľke vydať. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne zistený vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo
spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.
V konaní nebolo sporu o tom, že sťažovateľka vynaložila na nehnuteľnosť žalovaného určité majetkové

hodnoty vo forme výmeny okien a dverí, čím ju nepochybne zhodnotila, a to bez ohľadu na
súhlas žalovaného. V prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je však pohľadávka
z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou
nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí
byť vydané všetko, čo bolo nesprávne získané. Účelom vynaloženia týchto nákladov bolo užívanie

predmetného domu sťažovateľkou, ktoré sa skončilo jeho predajom tretej osobe. Lehoty na vrátenie
plnenia sa odvíjajú nie od poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného
obohatenia, teda od času, keď právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. V súvislosti s týmto nálezom
Ústavného súdu žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, pretože účelom
vynaloženia nákladov žalobkyne bolo užívanie nebytových priestorov žalovaného a ich technického

zhodnotenia a toto užívanie nebolo do dňa vydania rozsudku žalobkyni znemožnené. Nakoľko lehoty
na vrátenie plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného vzťahu a
bezdôvodného obohatenia, teda od času, keď právny dôvod plnenia dodatočne odpadol, v prípade
žalobkyne lehota plynúť nezačala. Žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že nároky vznesené
žalobkyňou považuje za rozporné

s dobrými mravmi, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ako nájomca do dnešného dňa stále užíva
technické zhodnotenie stavby a zmenou vlastníka nehnuteľností nedošlo
k prerušeniu užívania priestorov žalobkyňou. Poukázal na čl. VIII. ods. 2 písm. be/ zmluvy
o nájme nebytových priestorov medzi žalobkyňou a Strednou odbornou školou v Prievidzi
č. 1/2013, v zmysle ktorého mala žalobkyňa nárok na úhradu za technické zhodnotenie od strednej

odbornej školy, na základe predchádzajúcich dohôd. Žalobkyni tak svedčal zmluvný nárok na úhradu
technickéhozhodnoteniaažalobkyňamohlaúspešnežiadaťplnenieodprenajímateľa,ajodžalovaného.
Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalovaný opätovne poukazuje na rozpory v odbornom
vyjadrení, tak ako ich namietal vo svojom vyjadrení zo dňa 18.06.2021, ktoré súd prvej inštancie
považoval za domnienky a úvahy. Súd prvej inštancie zrejme čerpal z odôvodnenia rozsudku

Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Cdo/21/2017, v ktorej však bol vypracovaný znalecký posudok
a nebolo predložené len odborné vyjadrenie. Žalovaný je toho názoru, že ak vo veci bolo potrebné
prijať náhradné riešenie, a to také, ktoré by zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi
účastníkmi, tak vypracovanie len odborného vyjadrenia je nedostatočné a vyžaduje si vedecké poznatky.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, alebo rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že toto odvolanie je účelové, nie
je z neho zrejmé, v akom rozsahu sa rozhodnutie a postup súdu prvej inštancie napáda a čoho
sa žalovaný odvolaním domáha. Pokiaľ žalovaný spochybnil oprávnenosť nároku žalobkyne, s touto

otázkou sa súd prvej inštancie vysporiadal v medzitýmnom rozsudku zo dňa 01.03.2018, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/87/2018 zo dňa 28.05.2019, ktorým
bolo rozhodnuté, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému titulom
vynaložených investícií v roku 2013 zo spornej stavby je daný. Hodnota, v akej sa nehnuteľnosťvykonanou investíciou oproti pôvodnému stavu zhodnotila, bola vyčíslená v odbornom vyjadrení č.
190/2020, vyhotovenom znalcom Ing. Pavlom Jurkovičom, z odboru stavebníctva, na odhad hodnoty
nehnuteľností odhad hodnoty stavebných prác, teda odborne spôsobilou osobou. Odborné vyjadrenie

vychádzalo a bolo vypracované na podklade znaleckého posudku č. 5/2015 vypracovaného znalkyňou
Ing. Žiakovou, ktorou bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti v roku 2015, v ktorej cene boli
zohľadnené aj práce zrealizované žalobkyňou. Podkladom k odbornému vyjadreniu boli okrem iného i
obhliadka nehnuteľnosti, doklady
o vykonaných prácach. Ak bolo odborné vyjadrenie znalca žalovanému nejasné, alebo ak spochybňoval

prepočty a výpočty uvedené vo vyjadrení, mohol v konaní navrhnúť vypočutie znalca Jurkoviča.
Pokiaľ žalovaný poukazoval na mailovú korešpondenciu so znalkyňou, tá sa vyjadrovala len k vplyvu
zrekonštruovanej kotolne na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
s odporučením, že na ohodnotenie je potrebný znalecký posudok. Žalovaný iný dôkaz nenavrhol a
ničím nepreukázal vady odborného vyjadrenia. Súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnila si trovy odvolacieho
konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že zotrváva na odvolacích dôvodoch
prezentovaných v odvolaní, pretože žalobkyňa v podaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým

by sa žalovaný chcel vyjadriť.

5. Žalobkyňa sa taktiež pridržala svojich predchádzajúcich vyjadrení v konaní.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12.Žalovanývodvolanínamietalodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f/ah/CSP,tedažesúdprvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom

na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že v súdenej veci bol dňa 01.03.2018 súdom prvej inštancie
vydaný medzitýmny rozsudok č.k. 37Cb/463/2015-95, ktorým bolo rozhodnuté, že nárok žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému titulom vynaložených investícií v roku 2013 do
nehnuteľnosti: stavby, druh stavby - iná budova, škola, telec.int-kuch., s.č. XXX, postavená na pozemku
parc. registra C č. XXXX/XX, ktorá sa nachádza v k.ú. A., obec A., okres A., zapísaná na LV č. XXXXX,
je daný. Na odvolanie žalovaného bol tento rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 16Cob/87/2018-129 zo dňa 28. mája 2019. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 10.07.2019.

17. Predmetom ďalšieho konania tak zostala výška nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému titulom vynaložených investícií v roku 2013 do danej nehnuteľnosti.

18. Podľa § 214 ods. 1 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

19. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť, a preto vydanie medzitýmneho
rozsudku bude účelné spravidla vtedy, keď by si určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo

náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti
uplatneného nároku. Pokiaľ je súd toho názoru, že je základ alebo dôvod žaloby opodstatnený, t.j. je tu
právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej, vydá medzitýmny rozsudok, v
ktorého výroku konštatuje, že uplatnený základ alebo dôvod žaloby je opodstatnený, a zároveň uvedie,
že o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku už súd

nemôže
v konaní o výške nároku posudzovať otázky týkajúce sa základu nároku, pretože tomu bráni prekážka
právoplatne rozhodnutej veci (pozri § 230 CSP). Súd sa v medzitýmnom rozsudku musí vysporiadať so
všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu,
o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje, a musí z neho byť zrejmé, o akom základe prejednávanej

veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú
základu nároku, možno totiž riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Ak sa tak nestane, je vylúčené, aby
na ne súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Cdo 78/2013).

20. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nemohol zaoberať odvolacími námietkami žalovaného,
týkajúcimi sa otázky samotného vzniku a existencie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému titulom vynaložených investícií v roku 2013 do nehnuteľnosti, o ktorých už
bolo právoplatne rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom, a s ktorými sa súd prvej inštancie a odvolací súd
vysporiadal už v rámci rozhodovania medzitýmnym rozsudkom, resp. o odvolaní proti medzitýmnemu

rozsudku (rozpor nároku žalobkyne s dobrými mravmi, otázka pasívnej legitimácie žalovaného, moment
vzniku nároku žalobkyne, vplyv užívania nehnuteľnosti žalobkyňou v súčasnosti na existenciu nároku
žalobkyne voči žalovanému atď.).

21. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom

prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací
súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné
vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc
z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy

upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných
povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní
dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.22. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá
kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.

23. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred
súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne sa
s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli

tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne
v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

25. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia

a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie v súdenej veci správne konštatoval, že po vydaní medzitýmneho rozsudku vo
veci, ktorým bolo rozhodnuté o základe nároku žalobkyne, bolo potrebné
v konaní ustáliť výšku tohto bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho,
že v súdenej veci boli vynaložené hodnoty do cudzej nehnuteľnosti, čím žalovaný získal bezdôvodné

obohatenie, ktoré je povinný vydať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a v takomto prípade
nepredstavuje pohľadávka z bezdôvodného obohatenia hodnotu vynaložených prostriedkov, ale rozdiel
medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Na preukázanie výšky bezdôvodného
obohatenia žalobkyňa predložila v konaní odborné vyjadrenie č. 190/2020 zo dňa 01.12.2020 znalca
Ing. Pavla Jurkoviča. Znalec však konštatoval, že nebolo možné z objektívnych príčin stanoviť hodnotu

nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou. Za tejto situácie súd prvej inštancie za účelom spravodlivého
usporiadania vzťahov medzi účastníkmi pristúpil k prijatiu adekvátneho náhradného riešenia, čo
znamená ustáliť výšku nároku žalobkyne takým spôsobom, aby čo možno najviac zodpovedala práve
rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Takýto postup súdu prvej inštancie
napokon zodpovedá i žalobkyňou v odvolaní citovanému názoru Ústavného súdu SR, vyjadrenému v

náleze sp.zn.
I. ÚS 548/2015, že všeobecné súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad
a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. V predmetnom odbornom vyjadrení znalec Ing.
Jurkovič vykonal ohliadku nehnuteľnosti za súčasného stavu, zohľadnil znalecký posudok č. 05/2015
znalkyne Ing. Žiakovej, týkajúci sa spornej nehnuteľnosti a za použitia metodických postupov uvedených

v prílohe č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a iných platných právnych predpisov stanovil zhodnotenie
nehnuteľnosti žalobkyňou, pričom stanovil zhodnotenie nehnuteľnostik decembru 2013 znížené o primerané opotrebenie. Znalec v odbornom vyjadrení vyčíslil rozdiel medzi
všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti bez investícií zrealizovaných žalobkyňou
a všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti so zrealizovanými investíciami na sumu 22.350,31 eur, ktorá

suma prevyšuje nárok uplatnený žalobkyňou, pretože žalobkyňa správne vyhodnotila nárok v časti
prevyšujúcejsumu19681,17eurakopremlčaný.Odvolacísúdsanáslednestotožnilsrozhodnutímsúdu
prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval žalobkyňou uplatnený
nárok na zaplatenie žalovanej sumy
19.681,17 eur za zodpovedajúci skutočnému bezdôvodnému obohateniu, ktorý žalovaný získal

stavebnou činnosťou vynaloženou žalobkyňou do jeho nehnuteľnosti, a ktorý je povinný vydať.

27. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vysporiadal i s námietkami žalovaného ohľadne ním
tvrdených nesprávností žalobkyňou predloženého odborného vyjadrenia
č. 190/2020.

28. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

29. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa

§ 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov,
môžu vypracovať spoločný posudok.

30. Podľa právnej úpravy CSP, účinnej od 01.07.2016 platí zásada, že v prípade potreby posúdenia
takých skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, sa preferuje odborné vyjadrenie od odborne

spôsobilej osoby. Znalecké dokazovanie je z dôvodu hospodárnosti
a zníženia nákladov konania až sekundárnym riešením. Odborné vyjadrenie predpokladané
v ustanovení § 206 CSP môže byť podané aj zo strany znalca, keďže podávanie odborných vyjadrení
spadá pod úkony znaleckej činnosti. Súd nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca podľa § 207
CSP len za splnenia troch podmienok. Prvou podmienkou je návrh strany na nariadenie znaleckého

dokazovania, druhou skutočnosť, že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a treťou skutočnosť, že nepostačuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne
spôsobilej osoby z dôvodu zložitosti posudzovaných otázok.

31. V súdenej veci žalobkyňa na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zo

strany žalovaného na jej úkor, produkovala odborné vyjadrenie znalca
Ing. Pavla Jurkoviča. Žalovaný síce namietal správnosť záverov znalca, avšak na preukázanie svojich
tvrdení o nesprávnosti výpočtu zo strany znalca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a v konaní iné
odborné vyjadrenie či znalecký posudok sám nepredložil, resp. nenavrhol vykonať. Odvolací súd vo
vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného zdôrazňuje, že hodnoteniu odborného vyjadrenia ako

dôkazu nepodliehajú odborné závery
z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť vyjadrenia, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu
k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad
s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z tohto hľadiska odborné vyjadrenie znalca Ing. Pavla Jurkoviča č.
190/2020 nevykazuje nedostatky, je komplexné, presvedčivé, logické, neobsahuje vnútorné rozpory,

a niet zákonného dôvodu, pre ktorý by nebolo možné na tento dôkaz pri rozhodovaní prihliadať,
ako správne urobil súd prvej inštancie. Argumentácia odvolateľa, že súd prvej inštancie vo veci prijal
náhradné riešenie, zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi, nepostačuje
v zmysle vyššie uvedeného sama osebe pre záver o tom, že v súdenej veci na zistenie výšky
bezdôvodného obohatenia nepostačovalo odborné vyjadrenie znalca, ale bolo potrebné (naviac bez

návrhu strán) vykonať vo veci znalecké dokazovanie.

32. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaného žalobkyni 19 681,17 eur so zákonným úrokom z omeškania od 16.11.2015 do
zaplatenia.

33. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúczo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie
zrozumiteľne a jasne odôvodnil.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

39. Keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

40. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).