Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/220/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203977
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1318203977.5

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore žalobcu: JUDr. Jarmila Zahradníková- správca,
Štefaničova 14, Bratislava, IČO: 43 045 413, konkurzný správca úpadcu CARISMA a.s., so sídlom
Lužická 7, Bratislava, IČO: 36 034 100, zastúpený AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., Štefanovičova 12,
Bratislava, IČO: 36 854 930, proti žalovanému: DIGOSI Edelmetalle& Recycling GmbH, Postdamer str.
92, 10785 Berlín, Nemecká spolková republika, IČO: 276600270, zastúpeného bnt attorney-at-law, s. r.

o., Cintrorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, o zaplatenie 8921,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje, že nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť a konanie zastavuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 14. 06. 2018 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného, ktorý je nemeckou právnickou osobou na zaplatenie sumy 8921,66 eur
s príslušenstvom.

2. Súd vydal Európsky platobný rozkaz dňa 06. 07. 2018. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný
odpor na predpísanom tlačive. Žalobca sa podaním zo dňa 23.10.2018 vyjadril k neodôvodenému
odporu žalovaného. Súd žalovanému doručil vyjadrenie žalobcu, ku ktorému sa žalovaný vyjadril tak,
že podľa medzinárodného práva je miestne príslušný súdom súd v Nemeckej spolkovej republike.

3. Žalobca sa vyjadril k predmetným tvrdenia tak, že v zmysle čl. 24 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach má na konanie
právomoc tunajší súd, a to z dôvodu, že žalovaný sa zúčastnil konania, nakoľko podal proti európskemu
platobnému rozkazu odpor a nenamietal príslušnosť súdu.

4. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

6. Podľa § 3 C.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.7. Podľa § 9 C.s.p. ak spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne
zastaví.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v
členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu

určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001.

10. Podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje, že ak sa odpor proti európskemu platobnému
rozkazu podá v stanovenej lehote, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v
súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania.

11. Podľa čl. 66 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej len „nariadenia
č. 1215/2012“) toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo
zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

12. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných

veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

13. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

14. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 osoby s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto
kapitoly.

15. Podľa čl. 7 ods. 1 písm b) nariadenia č. 1215/2012 osoby s bydliskom na území členského štátu
možno žalovať v inom členskom štáte na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli
inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: pri predaji tovaru miesto v členskom
štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

16. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach
tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto
kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak
má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

17. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

18. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok vyslovene a taxatívne nevypočítava,

možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť
splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok
neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania
a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je
dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej

podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok,
ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí, okrem iných, aj nedostatok právomoci
súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 C.s.p.. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že
nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a
to kedykoľvek počas konania, aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok

procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 C.s.p.).

19. Osobitným prípadom sú spory, v ktorých vystupujú strany sporu z rôznych členských štátov EÚ. V
týchto prípadoch sa právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu alebo veci posudzuje podľanariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (aplikujúc sa na súdne konanie začaté
po 10.01.2015 vzhľadom na čl. 66 tohto nariadenia), ktoré má prednosť pred vnútroštátnou právnou
úpravou a ktoré ustanovuje, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Nariadenie upravuje tiež osobitnú právomoc, právomoc vo veciach poistenia, právomoc vo veciach
spotrebiteľských zmlúv, právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a
upravuje aj možnosť voľby právomoci súdov.

20. V prvom rade sa súd sa ďalej nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, že v zmysle čl. 24 Nariadenia
rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach má na konanie právomoc tunajší súd, a to z dôvodu, že žalovaný sa zúčastnil konania, nakoľko
podal proti európskemu platobnému rozkazu odpor a nenamietal príslušnosť súdu. Vo veci C-144/12,
Goldbet Sportwetten GmbH proti Massimovi Sperindeovi bol vydaný rozsudok Súdneho dvora, v ktorom
Súdny dvor zodpovedal nastolenú prejudiciálnu otázku, a to či odpor proti európskemu platobnému

rozkazu, v ktorom nebol namietaný nedostatok právomoci súdu členského štátu pôvodu, sa považoval
za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č. 44/2001, pokiaľ sa v tomto odpore
neuviedli dôvody týkajúce sa merita veci. Súdny dvor na predmetnú otázku odpovedal tak, že článok
6 nariadenia č. 1896/2006 v spojení s článkom 17 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že
odpor podaný proti európskemu platobnému rozkazu, v ktorom nie je namietaný nedostatok právomoci

súdu členského štátu pôvodu, nemožno považovať za zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 24
nariadenia č. 44/2001, a že v tejto súvislosti nie je relevantná okolnosť, že žalovaný v predloženom
odporeuviedoldôvodytýkajúcesameritaveci.Žalovaný prisvojomprvomúkonenasúdeato pripodaní
vyjadrenia zo dňa 07.01.2019 namietol absenciu právomoci, preto sa neuplatnilo kritérium, že okrem
právomoci založenej na iných ustanoveniach nariadenia č. 1215/2012 má právomoc súd členského

štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania.

21. Súd dospel k právnemu záveru, že medzi úpadcom a žalovaným ako nemeckou právnickou
osobou vznikol obchodný vzťah, na základe ktorého úpadca ak dodávateľ dodal žalovanému ako
objednávateľovi tovar v sume 8 921,66 eur. Nakoľko predmetným vzťah je vzťahom zmluvným, tak podľa

osobitnej právomoci čl. 7 nariadenia č 1215/2012 miestom zmluvného plneniam, ktoré je predmetom
žaloby, je pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo ma dodať.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že tovar sa dodal do Nemecka, kde má žalovaný svoje
sídlo, a preto treba podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 konštatovať, že žalobca mohol žalovaného
žalovať len na súde toho členského štátu, kde bol tovar dodaný a to na súde Nemecka. Okrem toho

súd nezistil existenciu voľby právomoci podľa § 25 ods.1 nariadenia č. 1215/2012, na základe ktorej
by sa mohlo odchýliť od určenia právomoci súdu podľa § 7 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 a rovnako
tiež nebola založená právomoc súdov Slovenskej republiky podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012
a to účasťou žalovaného v čase namietanie absencie právomoci súdu. Vyhlásenie súdu o nedostatku
právomoci podľa čl. 28 nariadenia č. 1215/2012 súd urobil súčasne so zastavením konania podľa § 9

C.s.p..

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd podľa čl. 28
ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, že nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť a keďže táto skutočnosť
predstavuje podľa § 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 9 C.s.p. taký nedostatok procesnej podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil.

23. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia
konania uvedeného v § 256 ods. 1 C.s.p., keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie
neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal
nároku na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe
čoho došlo k zastaveniu konania, preto žalovanému vznikol ako protistrane nárok na náhradu trov

konania.Poučenie:

Protirozhodnutiusúduprvejinštancieozastaveníkonaniaanárokunanáhradutrovkonaniajeprípustné
odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie.