Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. január 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 29T/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011687
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Bott

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2121011687.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Rudolfom Bottom, v trestnej veci obžalovaného

G. Y., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa §
216 ods. 1, ods. 2, písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 12. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : René Y., nar. XX.XX.XXXX v O.,
trvale bytom P. XXX/X, XXX XX Z.,
t. č. vo výkone väzby v E. a E. I.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

1) dňa 31.03.2021 v čase okolo 13:30 hod. pod zámienkou návštevy domácnosti rodinného domu
na P. ulici č. XXX/XX v obci Zavar poškodenej I. B. počas návštevy bez jej vedomia, využijúc jej
nepozornosť, zobral z predsiene originálny kľúč od jej osobného motorového vozidla zn. Chevrolet Aveo

KLAS/SN5/477, EČ: TT XXX EC, v hodnote X.XXX €, v čase okolo 13:46 hod. si prostredníctvom
originálneho kľúča bez vedomia a súhlasu poškodenej odomkol a naštartoval predmetné motorové
vozidlo, odparkované pred rodinným domom na P. ulici č. XXX/XX v obci Z., s ktorým následne
neoprávnene jazdil po presne nezistených miestach až do času 23:08 hod. dňa 31.03.2021.

2) dňa 31.03.2021 v čase okolo 23:08 hod. po odparkovaní neoprávnene používaného motorového
vozidlazn.ChevroletAveoKLAS/SN5/477,EČ:OnaViktorínovejulicič.XXX/XXvobciZ.,nerešpektujúc
výzvy príslušníkov Policajného zboru, preliezol 170 cm vysoké čelné oplotenie pozemku s rodinným

domom na ulici P. č. XXX/XX v obci Z., prešiel po pozemku do zadnej časti k 185 cm vysokému oploteniu,
ktoré oddeľuje pozemok od pozemku s rodinným domom na P. ulici č. XXX/XX v obci Z., oplotenie
preliezol a po pozemku prešiel k zadnému vchodu do rodinného domu na P. ulici č. XXX/XX v obci Z.,
cez vchod vnikol do vnútorných priestorov domu, kde napriek výzve poškodeného T. B. na opustenie
domu neoprávnene v dome zotrval až do času okolo 23:25 hod, kedy bol na osobnej slobode obmedzený
príslušníkmi Policajného zboru,

t e d a

v bode 1:

- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať a skutok
spáchal závažnejším spôsobom konania - ľsťou,

v bode 2:- neoprávnene vnikol do obydlia iného a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l

v bode 1:

- prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona

v bode 2:

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. e) Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. k), §
37 písm. h), písm. m), § 41 ods.1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.08.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava pod sp. zn. 1 Pv
127/21/2207-84 obžalobu na obvineného G. Y. v bode 1. pre prečin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f)

Trestného zákona a v bode 2. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona.

Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní

Súd na hlavných pojednávaniach v dňoch 28.10.2021, 22.11.2021, 02.12.2021, 14.12.2021 a
12.01.2021 vykonal dokazovanie ku skutku 1/ a ku skutku 2/ uvedeného v obžalobe výsluchom
obžalovaného G. Y., výsluchom svedkyne poškodenej I. B., svedka poškodeného T. B., prečítaním
výpovede z prípravného konania svedka Q. Y., prečítaním výpovede svedka Y. L., prečítaním výpovede
svedka T. W., prehratím záznamu z kamerového systému rodinného domu na P. ulici č. XXX/XX v obci

Z. na č. l. XXX v spojení s oboznámením sa s vyhotovenou fotodokumentáciou na č. l. 199 až č. l. 201,
prehratímkamerovéhozáznamuzkamerovéhosystémuobceZ.nač.l.202vspojenísoboznámenímsa
s vyhotovenou fotodokumentáciou na č. l. 204 až č. l. 208, prehratím nahrávky telefonátu zo systému IS
CordComzodňa31.03.2021nač.l.252ažč.l.254,čítanímlistinnýchdôkazovatozápisniceoobhliadke
miesta činu spolu s vyhotovenými fotodokumentáciami na č. l. 209 až č. l. 240, zápisnice o prehliadke

osobného motorového vozidla na č. l. 241 až č. l. 246 spolu s vyhotovenou fotodokumentáciou na č. l.
247 až č. l. 251, fotodokumentáciou SMS správ na č. l. 130 až č. l. 132 z telefónneho čísla 0940079076
zaslaných poškodenej I. B., čítaním odborného vyjadrenia k hodnote vozidla na č. l. 189, oboznámením
sa s evidenčnou kartou vozidla TT XXXEC, výpisom z katastra nehnuteľností k stavbám súpisné číslo
237 a 238 katastrálneho územia Z., okres Trnava na č. l. 259 až č. l. 260, Q. G. Y. na č. l. 308-309, č.

l. 468, poštová poukážka na 35,- Eur na č. l. 332, hodnotenie riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Leopoldov na
obžalovaného G. Y., skrátený výpis klienta, aktualizovaný odpis s registra trestov obžalovaného G. Y.,
výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného G. Y., správa o povesti z
obce Z. na č. l. 310, lustráciou ZVJS, lustráciou z Registra obyvateľov. Na základe takto vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v

skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaný G. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Obžalovaný uviedol, že vypovedať
bude až po tom ako sa vysporiadajú orgány z prípravného konania s jeho námietkou zaujatosti na

vyšetrovateľov, ktorí viedli prípravné konanie a taktiež námietkou zaujatosti voči všetkým vyšetrovateľom
OR PZ v Trnave a taktiež aj riaditeľa OR PZ v Trnave. Obžalovaný poukázal na stanovisko OP Trnava
týkajúce sa preskúmania postupu policajta a toto považuje za neúplné, nejasné a neprofesionálne. Na
základe uvedeného bola tak na návrh procesných strán prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovaného
z prípravného konania na č. l. 106-116 zo dňa 16.06.2021, kedy obžalovaný vypovedal nasledovne,

a to že trestnej veci ktorá je mu kladená za vinu sa cíti byť nevinný. Ďalej uviedol, že pripustil, že deň
pred skutkom písal poškodenej SMS správu z telefónneho čísla XXXXXXXXXX ohľadne finančných
prostriedkov, ktoré mu boli zasielané od rodinných príslušníkov na jej bankový účet. Vo svojej výpovedi
poprel, že by mu I. B. nepožičala auto. Obvinený uviedol, že auto mu poškodená dala dobrovoľne aj
spolu s krabičkou cigariet. Predmetné vozidlo si potreboval požičať za účelom nájdenia jeho priateľky
H., ktorá dňa 30.03.2021 odišla s tým, že si ublíži. Zdôveril sa s touto skutočnosťou rodine a počas toho,

ako sa jeho rodičia, sestra a I. B. dohadovali medzi sebou, mu strýko Q. Y. oznámil, že I. končí v práci
skôr a má si ísť po kľúče priamo do jej domu. U. Q. Y. mu vysvetlil, že po dohode jeho sestry Lukrécie
s poškodenou mu poškodená auto požičia. Do domu poškodenej prišiel dňa 31.03.2021 v čase niečo
pred 14:00 hod. Obvinený uviedol, že poškodená mu dala dobrovoľne kľúče od auta spolu s krabičkou
cigariet.Kľúčemupodalazkabelky.Spolusiišlivonzapáliťaukázalamu,kdejeautoodstavené.Dohodli

sa, že má auto vrátiť do hodiny alebo dvoch. Obvinený ďalej uviedol, že s vozidlom išiel do Galanty,
Pezinka,Trnavy,doSencaavrátilsasvozidlomdoZavaraniečopredpolnocou.Vozidloodparkovalpred
domom poškodenej. Ku skutku v bode 2/ obžaloby obvinený uviedol, že pred zasahujúcimi príslušníkmi
Policajného zboru unikal preto, lebo nemal vedomosť o tom, že sú to skutoční policajti, pričom nepočul
výzvu zasahujúcich príslušníkov. Mal obavu o svoj život, pretože drogový díler ohľadom ktorého dodával

informácie príslušníkom NAKA Bratislava, používa vozidlo VW tmavej farby aj s majákmi. Na pozemok
poškodenej I. B. sa dostal takým spôsobom, že preskočil plot pána T., utekal do jeho záhrady, kde
preskočil plot a skočil na pozemok poškodenej I. B., kde sa chcel schovať pred osobami z vozidla. Do
domu vošiel dverami zozadu, pričom počul, ako po ňom kričal syn poškodenej, že čo tam chce a že ho
majú chytiť. Na otázku vyšetrovateľa uviedol, že nepočul výzvu syna poškodenej, aby opustil dom. Ďalej

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 uviedol, že poškodenej I. B. uhradil prostredníctvom
poštovej poukážky sumu 35,- Eur, ktorú si nárokovala v prípravnom konaní ako uplatnenú škodu. Taktiež
uviedol, že spolupracuje aj s NAKA Bratislava, od roku 2019, kde poskytuje informácie drogovej trestnej
činnosti. Obžalovaný odmietol ďalej vypovedať a uviedol, že bude vypovedať až ako posledný v poradí.
Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2022, uviedol, že chce v predmetnej

veci vypovedať a vo svojej výpovedi uviedol, že odkazuje na svoje výpovede z prípravného konania
a pridržiava sa svojich výpovedí z prípravného konania. K veci uviedol, že s trestnou činnosťou, ktorá
sa mu kladie za vinu, nemá nič spoločné. Ďalej uviedol, že je väzobne stíhaný a nevinný človek už
10 mesiacov. Obžalovaný uviedol, že kľúče od motorového vozidla zn. Chevrolet Aveo mu dobrovoľne
odovzdala poškodená I. B. vo svojom dome v Zavare, na ul. Viktorínovej 15. Po kľúče od auta si prišiel

po informácii, kde mu krstný otec povedal, že Lýdia mu kľúče požičia v inkriminovaný deň okolo XX.XX
hod. Spýtal sa Erika Jillyho či si je istý, či mu auto požičia Lýdia alebo jeho sestra Lukrécia, tak mu
odpovedal, že s nimi telefonoval a je to vybavené. Na základe jeho podnetu si tie kľúče dobrovoľne išiel
vyzdvihnúť od poškodenej. L. návštevy poškodenej Lýdie Némethyovej v jej obydlí, kde ho dobrovoľne
pozvala a otvorila mu dvere, sa presunuli do kuchyne, kde zisťovala za akým účelom potrebuje od

nej zapožičať auto. P. jej, že je to urgentný prípad na požičanie jej motorového vozidla, nakoľko bol
v rozpoložení z informácií o tom, že jeho súčasná partnerka Anna Barkóciová, trvale bytom P. ul. 12,
Madunice sa mu vyhrážala, že pôjde na potrat ich spoločného dieťaťa. Chcela tak učiniť len kvôli tomu,
že jej bol neverný. Vzápätí v dome poškodenej telefonicky kontaktoval svoju priateľku, aby mu určila
miesto, kde sa nachádza, aby zachránil tragédiu, ktorú chcela vtedy vykonať. Počas ich rozhovoru s

H., zdôrazňuje v kuchyni za prítomnosti poškodenej I. B. cez reproduktor vlastný telefón zn. REDMI
vykonal hovor. Poškodená ten hovor počula a na hlavnom pojednávaní, kde vypovedala pod prísahou,
klamala. Na to, že on neklame, ponúka súdu ako i v dobe prípravného konania svoj mobilný telefón na
overenie jeho tvrdení, ktoré sa v telefóne nachádzajú, lebo každý jeden hovor si z taktického dôvodu
nahráva. Čiže skutočnosť, ktorú vie súdu preukázať, kde poskytuje tento mobilný telefón aj s heslom už

od počiatku prípravného konania. Pri vrátení mobilného telefónu vyšetrovateľom podal sťažnosť proti
vráteniu zaistenej veci a odôvodnil to už v tej dobe, že žiada aby tento dôkaz sa vykonal, čo však
nebolo akceptované a neakceptované ani v súčasnosti pred súdom. Obžalovaný poukázal, že by sa
iba potvrdila jeho verzia aj toho jeho vyjadrenia ohľadom spolupráce s NAKA Bratislava, kde poskytolinformácie danému príslušníkovi, že drogový díler používa taký istý typ vozidla ako mali zasahujúci
príslušníci PZ, ktorí sa podieľali na jeho zaistení. Obžalovaný ďalej uviedol, že neprofesiálnym zákrokom
voči jeho osobe zo strany príslušníkov musel v tej dobe zareagovať tak ako zareagoval, preskočil

oplotenie rodinného domu na P. ulici do domu vedľa poškodenej t.j. pánovi T.. Na upresnenie obžalovaný
uviedol, že v jeho neodkladnom prípade bolo výhodnejšie si požičať auto od poškodenej pretože býva
v Z. a nie od sestry Lukrécie, ktorá by musela prísť do Zavara aby mu požičala auto. Obžalovaný na
upresnenie jeho zatýkania príslušníkmi PZ, uviedol, že príslušníci PZ klamú, že na neho kričali, aj keď
pripúšťa že niečo kričali ale s určitosťou to neboli policajné výzvy, aby zostal stáť, až keď bol na pozemku

poškodenej a vtedy až počul kričanie policajtov a až vtedy si uvedomil že ide o policajnú akciu zameranú
na jeho osobu. Na upresenenie uviedol, že v obave o jeho život musel preskakovať ploty ako spiderman
a vôbec nerozmýšlal nad nejakými výzvami policajtov. Obžalovaný nevedel uviesť či po príchode do
domu poškodenej zamkol dvere, ale s určitosťou uviedol, že dvere zavrel kľučkou. Taktiež uviedol, že
poškodený T. B. ho držal v ich dome a nechcel ho odtiaľ pustiť von. Obžalovaný uviedol, že zadné dvere
na dome poškodenej cez ktoré vstúpil do domu vykopol zasahujúci policajt.

Z výpovede svedkyne poškodenej I. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný je vnuk
jej sesternice. Poškodená uviedla, že všetko sa začalo v utorok dňa 30.03.2021 keď išla práce, na
ulici ju dobehol obžalovaný a uviedol, že potrebuje 50,- Eur a potrebuje zmiznúť. Poškodená mu na
to odpovedala, že nemá peniaze a na to obžalovaný povedal, že za 10 minút pošle svojho krstného

Q. Y. pre peniaze, avšak ani jemu nedala žiadne peniaze. Následne obžalovaný jej 4 krát telefonoval,
avšak nebolo mu rozumieť, pretože veľmi kričal do telefónu. Obžalovaný prišiel večer okolo 19:00 hod,
a pýtal peniaze, tak mu dala 10 Eur, aby mala od neho pokoj. Svedkyňa uviedla, že na druhý deň bola
streda, išla z práce domov a na ulici nebolo nikoho, vošla do domu a zamkla bránu, zamkla dvere, išla do
kuchyne, ešte ani nebola poriadne v kuchyni, už obžalovaný jej búchal na vchodové dvere. Otvorila mu,

vošiel dovnútra, obžalovaný chodil po kuchyni ako taký lev, že má nervy, že moc fetuje a pýtal si od nej
alkohol,svedkyňamupovedala,žeunichalkoholnenájde,pretoženiktounichnepije.Taksaobžalovaný
napil vody. Potom spolu išli na schody si zapáliť, dala mu cigarety. Dofajčili a obžalovaný odišiel preč
z domu. Svedkyňa uviedla, že následne sa zamkla a išla dovnútra. O 17.00 hod zistila, že jej chýba
auto. Svedkyňa uviedla, že auto mala zaparkované pred susedom, pretože tam sú parkovacie miesta.

Následne ako zistila, že jej auto chýba tak nahlásila krádež auta a niečo ju ťahalo na chodbu, kde máva
zavesené kľúče a zistila, že kľúče jej chýbajú. Následne k nej domov prišla policajná hliadka, medzitým
zistila, že niekto vypáčil zadné dvere, potom ju zobrali policajti do Trnavy, okolo 22.00 hod ju doviezli
domov. Medzitým ako išla domov volala synovi aby prišiel skôr z práce a povedala mu čo sa stalo, tak
prišiel, chvíľu sa so synom rozprávali, zabudla zamknúť zadné dvere. Syn T. si išiel ľahnúť, svedkyňa si

tiež išla ľahnúť a pozerať televízor. Svedkyňa uviedla, že na ulici započula hluk, búchali dvere od auta,
synpovedalnechodostriemezávesyapozriemesa.Potomniektozabúchalnaokno,policajtchcelkľúče,
aby sa dostali do nášho dvora. Svedkyňa následne išla zobrať kľúče, ktoré zostali v dverách. Ako išla syn
jej podal jeho kľúče, ktoré následne podala policajtovi. Následne sa obžalovaný sa so synom doťahoval
na chodbe a povedala obžalovanému: „čo tu robíš, vypadni“. Svedkyňa uviedla, že medzitým odtiahla

roletu a začala kričať a vyskočila von. Potom boli vonku, policajti jej museli zavolať sanitku, nemohli sa
dostať dovnútra, so synovým súhlasom vykopli zadné dvere. Svedkyňa uviedla, že čakala kým policajti
obžalovaného odvedú preč z domu. Ďalej uviedla, že obžalovaný sa jej deň pred skutkom vyhrážal sms
správou. Poškodená uviedla, že sa nebavila o tom, že by obžalovanému požičala auto a neexistovala
medzi nimi žiadna dohoda o požičaní auta. Poškodená uviedla, že obžalovaný vedel, kde si odkladá

kľúčeodautaapodľanejobžalovanývyužilnepozorovanemomentazobralkľúčeodjejauta,poškodená
taktiež uviedla, že nie je pravdou, že by požičala svoje auto obžalovanému. Taktiež poškodená uviedla,
že nikdy v minulosti nekomunikovala so sestrou obžalovaného ani so strýkom obžalovaného ohľadom
požičania jej motorového vozidla. Poškodená taktiež jednoznačne odpovedala na otázku prokurátora,
že nebola prítomná žiadneho telefonátu, ktorý sa maj údajne uskutočniť medzi obžalovaným a jeho

priateľkou. Poškodená uviedla, tiež že nikdy v minulosti obžalovanému nedovolila šoférovať jej motorové
vozidlo. Poškodená ďalej uviedla, že jej škoda, ktorú si nárokovala v prípravnom konaní vo výške 35,-
Eur bola zo strany obžalovaného uhradená formou poštovej poukážky. O. poškodená uviedla, že sestra
obžalovaného jej na bankový účet poslala sumu 40,- Eur, ktorú vybrala a bol si ju od nej zobrať Erik Y..

Z výpovede svedka poškodeného T. B. vyplynulo, že obžalovaný je v rodinnom pomere s jeho matkou
I. Némethyovou. K danej veci uviedol, že jeho mama mu zavolala asi v poobedňajších hodinách, že
obžalovaný jej ukradol auto, uviedla, že zavolala policajtov, korí prišli k nej domov. Ďalej uviedol, že
mama bola spolu s policajtami na Obecnom úrade v Zavare, kde podľa záberov z kamery zistili, že autozobral obžalovaný, potom mama išla s policajtami do Trnavy a ako sa vracala domov tak mu zavolala.
Následne prišiel o 22.15 hod domov z práce. Chvíľu sa rozprávali s mamou čo sa stalo. Mama mu
povedala, že pred domom sú policajti, potom sa ešte chvíľu rozprávali a išli si ľahnúť. Asi okolo pol

noci búchali dvere na autách, niekto behal po ulici, išiel za mamou a povedal jej, že asi ho chytili, v
tom im niekto zabúchal na okno, bol to vyšetrovateľ s tým, že auto je pred domom a obžalovaný začal
utekať k susedom. Chcel od nich kľúče od brány, aby mohol ísť ku nim na dvor. Svedok uviedol, že
policajtovi podal kľúče a išiel naspäť do izby. Po ceste ako som išiel počul šramot z chodby, išiel sa
tam pozrieť a v tom obžalovaný otvoril dvere, zbadal ho, najprv sa zľakol, a potom mu začal hovoriť

„ticho buď, nič nehovor“. Svedok uviedol, že chytil obžalovaného a začal kričať: „tu je“. Obžalovaný sa
rozbehol smerom do kuchyne, potom prebehol do kúpeľne. Svedok uviedol, že mu začal držať dvere
aby obžalovaný neutiekol odtiaľ, avšak obžalovaný ich vyhodil z pántov, tak ich len položil do rohu o
stenu, otočil sa a obžalovaný už tam sedel na stoličke a dovnútra vbehli kukláči. Tí ho donútili ľahnúť
si na zem. Svedok ďalej uviedol, že jeho matka si necháva kľúče od auta na botníku a že mu matka
povedala, že z kamerových záznamov z obce Zavar bolo vidieť ako si obžalovaný berie auto. Svedok

uviedol, že obžalovaný si chodil k nim požičiavať peniaze a vzťah jeho matky a obžalovaného bol skôr
negatívny. Obžalovaný vnikol do ich domu zadnými dverami, ktoré boli odomknuté a následne svedok
uviedol, že obžalovaného vyzval aby opustil ich dom a povedal obžalovanému aby vypadol z ich domu.
Svedokuviedol,žeobžalovanýzasebouzamkoluvedenédvereanásledneichpolicajtimuselivykopnúť.
Svedok na záver uviedol, že jeho matka z obžalovaného pociťovala strach a psychický nátlak, a preto

jej museli policajti volať sanitku. Na základe návrhu obhajkyne obžalovaného bola čítaná časť výpovedi
svedka z prípravného konania na č. l. 155, z ktorej vyplynulo, že telefonát od jeho matky sa uskutočnil
v čase okolo 20.00 hod., kde mu oznámila krádež auta.
Z prečítanej výpovede svedka Y. L. z prípravného konania vyplynulo, že pracuje ako operatívny
pracovník na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave. Niekedy koncom marca

vykonávali operatívno-pátraciu činnosť za účelom zadržania G. Y., ktorý bol podozrivý zo spáchania
trestnéhočinuneoprávnenéhopoužívaniacudziehomotorovéhovozidla.NiekedyvnocivobciZ.zbadali
vozidlo Chevrolet bordovej farby, ako sa pohybuje po ulici P.. Išli smerom k vozidlu. Vozidlo stálo už
pred domom poškodenej a vo vzdialenosti asi 40 metrov od vozidla zapli svetelné znamenie, zvukové
vzhľadom na pokročilú hodinu nezapínali. Ako sa približovali k autu, z auta vystúpil René Y. a keď ich

zbadal, začal utekať smerom k jeho domu. Keď svedok s kolegom vystúpili z auta, opakovane robili
slovné výzvy, polícia, stojte. G. Y., ktorý bol od nich asi 10 až 20 metrov, na výzvy nereagoval. Výzvy
boli hlasné, musel ich počuť. Preskočil oplotenie domu, ktorý sa nachádzal vedľa poškodenej. Zabúchali
majiteľovi domu, ktorý im uviedol, že na pozemku má kamery. Na podklade kamerového záznamu zistili,
že René Y. preskočil ďalšie oplotenie na pozemok poškodenej. Išli k poškodenej, ktorá im podala kľúče,

aby si otvorili bránu. Ako boli na pozemku, počuli krik a poškodená chcela vyjsť cez okno na ulicu. Bolo
zrejmé, že René Y. sa nachádza vo vnútri domu. Po vykopnutí dverí zo strany hliadky PMJ prišlo k
zadržaniu Reného Y..

Z prečítanej výpovede svedka T. W. z prípravného konania vyplynulo, že pracuje ako príslušník

Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ Trnava. Dňa 31.03.2021 vykonávali s
kolegom hliadkovú činnosť, pričom boli poslaní na asistenciu do Zavara z dôvodu, že je tam osoba, ktorá
sa snaží utiecť. Po príchode na miesto boli upovedomení, že G. Y. mal ukradnúť motorové vozidlo a
ako sa ho príslušníci Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave pokúšali zadržať,
tak preskočil cez oplotenie na susedný pozemok. Vykonávali previerky na mieste a započuli ženské

volanie o pomoc zo susedného pozemku. Vošli cez otvorenú bránu na pozemok a po výzve, na ktorú
nebolo reagované, vykopol dvere. Vošli do domu a v kuchyni našli G. Y., ako sedí za stolom. Následne
ho obmedzili na osobnej slobode.

Z prečítanej výpovede svedka Q. Y. z prípravného konania vyplynulo, že je krstný otec G. Y., býva na

ulici P. XXX/X, Z. spolu s T. Y., T. Y. mladším, J. Y. a G. Y.. Ďalej uviedol, že deň predtým, ako policajti
zobrali G., bol s I. B. a opýtal sa jej, či požičia G. auto. Na čo mu odpovedala, že áno. Dôvod, prečo si
chcel G. Y. požičať auto, svedok uviesť nevedel. Na otázky vyšetrovateľa svedok uviedol, že G. Y. ho
požiadal, aby sa opýtal I. B. ohľadom požičania auta. L. svedkovi povedala, aby si G. prišiel po kľúče
ďalší deň o druhej. K ďalším osobám uviedol, že sestra obvineného v tom období u nich doma nebola,

niekedy chodieva na návštevy, pričom rodičia obvineného boli v dobe skutku v zahraničí. G. Y. oznámil
vo večerných hodinách, že si môže ísť po kľúče od auta. U. Q. Y. na otázku vyšetrovateľa uviedol, že
nemá vedomosť o tom, že by sestra G. Y. I. nejako zasahovala do požičania vozidla. Zároveň uviedol,
že poškodená sa ho nepýtala na dôvody, prečo si chce G. Y. auto požičať.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva, zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Z kamerového záznamu z kamerového systému rodinného domu na P. ulici č. XXX/XX v obci Z. (č. l.
197) v spojení s vyhotovenou fotodokumentáciou (č. l. 199 - 201) vyplýva, že je na ňom zaznamenaný
pohyb a priebeh pohybu obžalovaného G. Y. po pozemku, a to zhodne s výpoveďami svedkov Y. L. a T.
W., ako aj obvineného G. Y.. Kamerový záznam zachytáva, ako sa obvinený pohybuje po pozemku, a

to ako prechádza dozadu za samotný rodinný dom od ulice. Taktiež z predmetného záznamu vyplýva,
že pozemok majiteľa T. je riadne oplotený betónovým barierovým plotom.

Z kamerového záznamu z kamerového systému obce Z. (č. l. 202) v spojení s vyhotovenou
fotodokumentáciou (č. l. 204 - 208), vyplýva, že je zaznamenaný pohyb obžalovaného a motorového
vozidla Chevrolet Aveo, EČ: O po obci Z. dňa XX.XX.XXXX, pričom v čase XX:XX hod. prechádza osoba

stotožnená ako G. Y. okolo rodinného domu na P. ulici č. XX v obci Z., mieri k vozidlu červenej farby,
značky S., typ H.. C. obišiel vozidlo, toto následne v čase o 13:46 hod. odomkol a vozidlo po nastúpení
v čase nahrávky 13:47 hod. odchádza z miesta parkovania, je zachytený jeho pohyb v čase 13:48 hod.
v smere z obce Z. na obec P.. Opätovne je pohyb vozidla zachytený kamerovým systémom obce Z.
v čase o 23:07 hod. v obci Z., a tesne pred 23:08 je vozidlo zachytené pri odstavení pred rodinným

domom na P. ulici č. XX v Z., pričom v čase o 23:08 vystupuje z vozidla obžalovaný. Z predmetného
kamerového záznamu nevyplýva skutočnosť tvrdená obžalovaným, že poškodená B. mu ukazuje kde
je auto zaparkované a dáva súhlas s použitím auta, pretože na zázname je zachytený iba obžalovaný
ako pricházda k auto odomyká si ho a následne odchádza s autom preč.

Z prepisu nahrávky telefonátu zo systému IS CordCom zo dňa 31.03.2021 (č. l. 252 - 254), ktorá
zachytáva priebeh telefonického hovoru svedkyne poškodenej I. B. na linku XXX, vyplývajú zhodné
skutočnosti, ako z výpovede svedkyne poškodenej I. B..

Zápisnice o obhliadke miesta činu (č. l. 209 - 215 a č. l. 222 - 227) spolu s vyhotovenými

fotodokumentáciami (č .l. 216 - 221 a č. l. 228 - 240), podporne poukazujú v kontexte kamerových
záznamov, akým spôsobom sa vo vzťahu k bodu 2/ obžaloby pohyboval René Y. a aké prekážky boli
prekonané pri pohybe po pozemkoch.

Na podklade zápisnice o prehliadke osobného motorového vozidla (č. l. 241 - 246) spolu s vyhotovenou

fotodokumentáciou ( č. l. 247 - 251) je možné v spojení s výpoveďou obvineného ustáliť, že v motorovom
vozidle zn. Chevrolet, typ Aveo sa nachádzali predmety patriace obvinenému G. Y..

Z vyhotovenej fotodokumentácie SMS správ (č. l. 130 až 132) z telefónneho čísla XXXXXXXXXX
zaslaných poškodenej I. B. v spojení s výpoveďou obvineného G. Y., ako aj svedkyne poškodenej I. B.

vyplýva, že G. Y. poškodenej zaslal SMS správy s výhražným obsahom, v ktorých sa od nej dožadoval
peňazí.

Výpis z evidenčnej karty vozidla O (č. l. 256 - 258) dokazuje vlastníctvo I. B. k tomuto vozidlu zn.
Chevrolet, typ Aveo, EČ: O

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa čítalo odborné vyjadrenie k hodnote vozidla na č. l. 189
z ktorého vyplýva, že hodnota motorového vozidla zn. Chevrolet, typ Aveo KLAS/SN5/477, typ motora
B12D1, EČ: O má hodnotu vo výške 2.500,- Eur.

Výpisy z katastra nehnuteľností k stavbám súpisné číslo 237 a 238 katastrálneho územia Zavar, okres O.
(č. l. 259 - 260) dávajú dôkaz o vlastníctve jednotlivých nehnuteľností, a to s dôrazom na nehnuteľnosť
súpisné číslo 238, ktorej vlastníkom aj s pozemkami a príslušenstvom je I. B..

K odmietnutiu dôkazov

Súd v prvom rade uvádza, že ak má rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná, a ktorý dôkaz vykonať
odmietne, tak z povahy veci vyplýva, že musí posúdiť, ktorá okolnosť má byť dôkazom preukázaná,
resp. vyvrátená, či je táto okolnosť podstatná pre rozhodnutie, a či je navrhovaný dôkaz spôsobilýnaplniť sledovaný účel. Súd za týmto účelom musí byť oboznámený s celým spisom a na základe
takto získaných informácií musí posúdiť uvedené okolnosti, a podľa nich v zásade aj vedie hlavné
pojednávanie, vrátane dokazovania. Ak by uvedené neplatilo, súd by musel vykonať všetky navrhované

dôkazy a až v rozhodnutí vo veci samej by uviedol, na ktoré dôkazy prihliadal, a na ktoré neprihliadal.
Takýto prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, čo určite nebolo zámerom
zákonodarcu.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to predvolanie svedkyne Anny X. - priateľky

obžalovaného, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, navrhovaná svedkyňa nemohla poskytnúť
žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa uvedenej trestnej veci. Z výpovede poškodenej na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný neuskutočnil žiadny telefonický rozhovor so svojou priateľkou
v dome poškodenej a v prítomnosti poškodenej, a preto tvrdenia obžalovaného o telefonáte s jeho
priateľkou H. X. počas ktorého mala jeho priateľka počuť, že poškodená dobrovoľne chce požičať
motorové vozidlo obžalovanému, považuje súd za vyfabulované skutočnosti obžalovaného. Súd taktiež

poukazujenaskutočnostivyplývajúcezvýpovedeobžalovanéhootom,žejehopriateľkachcelapredním
utiecť a skryť sa, a preto súd považuje za nelogické tvrdenia obžalovaného o tom, že by jeho priateľka
dobrovoľne chcela aby obžalovaný prišiel za ňou. Súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný už v
predchádzajúcich výpovediach uviedol, že išiel hľadať svoju priateľku a že išiel na viaceré miesta, tak
súd nevidí žiadny súvis v tom, že keby mu priateľka X. uviedla presné miesto, prečo obžalovaný ju išiel

hľadať na viaceré miesta.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to zaistenie mobilného telefónu obžalovaného
REDMI, ktorým chcel obžalovaný deklarovať uvedený telefonický rozhovor so svedkyňou H. X. počas
ktorého mu mala poškodená dať súhlas na požičanie motorového vozidla, pretože súd si ustálil, že k
predmetnému rozhovoru medzi obžalovaným a svedkyňou ani neprišlo, a preto by predmetný dôkaz

nemal žiadne opodstatnenie. Súd považuje za potrebné uviesť, že tento navrhovaný dôkaz obžalovaný
navrhol až vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2022, teda po uskutočnení
vykonaných všetkých dôkazov, a preto podľa názoru súdu sa obžalovaný snaží všetkými možnými
spôsobmi a fabuláciami len vykonštruovať ďalšie a ďalšie dôkazy, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie
v uvedenej trestnej veci. Taktiež súd prihliadol na ustanovenie § 240 Trestného poriadku a to najmä na

včasnosť navrhovaných dôkazov.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to predvolanie svedkyne G. Y. - matky
obžalovaného, pretože navrhovaný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci samej.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, navrhovaná svedkyňa nemohla poskytnúť žiadne relevantné
skutočnosti týkajúce sa uvedenej trestnej činnosti. Z výpovede svedka Q. Y. vyplýva, že navrhovaná

svedkyňa nevedela o požičaní si auta obžalovaným od poškodenej.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to predvolanie svedka T. Y. - otca
obžalovaného, pretože navrhovaný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci
samej. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, navrhovaný svedok nemohol poskytnúť žiadne relevantné
skutočnosti týkajúce sa uvedenej trestnej činnosti obžalovaného, pretože v čase spáchania skutkov 1/

a 2/ sa nachádzal v zahraničí.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to predvolanie svedkyne I. Y. - sestra
obžalovaného, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, navrhovaná svedkyňa nevedela o
prípadnej dohode medzi obžalovaným a poškodenou týkajúcej sa požičania auta. Zo svedeckých
výpovedí mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovaná svedkyňa nemohla mať vedomosť o

uvedenej trestnej činnosti obžalovaného.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to predvolanie svedka Martina - príslušníka
NAKA Bratislava, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, navrhovaný svedok nemohol poskytnúť
žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa s uvedenej trestnej činnosti obžalovaného. Súd taktiež
poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný žiadnym spôsobom v priebehu súdneho konania uvedeného

svedka ani nekonkretizoval a bližšie nešpecifikoval, avšak navrhovaný svedok podľa názoru súdu
nemohol poskytnúť žiadne bližšie informácie k spáchanej trestnej činnosti obžalovaného.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to predvolanie svedka Y. L. a svedka T.
W. - príslušníkov PMJ a ich vzájomnú konfrontáciu s obžalovaným, pretože z uvedených výpovedí
policajtov z prípravného konania mal súd dostatočne preukázané relevantné skutočnosti týkajúce sa

trestnej činnosti obžalovaného. Súd poukazuje, že uvedený svedkovia iba vykonávali služobný zákrok
voči obžalovanému a ten nebol zo strany obhajoby rozporovaný. Obžalovaný navrhoval konfrontáciu
s uvedenými svedkami, avšak podľa názoru súdu uvedená konfrontácia by nemala žiadny význam v
procese dokazovania.Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to predvolanie svedka Y. T. - vlastníka
susedného pozemku poškodenej, pretože navrhovaný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre
rozhodnutie vo veci samej. Z vykonaného dokazovania, a to najmä zo svedeckých výpovedí samotného

obžalovaného z prípravného konania a taktiež aj svedeckých výpovedí z hlavných pojednávaní a z
kamerového záznamu a príslušnej fotodokumentácie je dostatočne preukázané, že uvedený pozemok
je v celistvosti oplotený, čo je zachytené na oboznámenom sa dôkaznom materiály. Obžalovaný sám v
prípravnom konaní uviedol, že preskočil oplotenie pozemku T. a následne oplotenie poškodenej B..
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to výsluch svedka Q. Y. a jeho vypočutie

na hlavnom pojednávaní, pretože svedok Q. Y. bol zákonným spôsobom dvakrát predvolávaný na
hlavné pojednávanie - na obe pojednávania sa telefonicky ospravedlnil s tým, že nie je zdravotne
poistený a všetko už uviedol v prípravnom konaní pred policajtami, taktiež bol aj zákonným spôsobom
predvázdaný prostredníctvom OO PZ Z. avšak s negatívnym výsledkom, a preto boli splnené všetky
zákonné podmienky na prečítanie výpovede z prípravného konania uvedeného svedka Q. Y.. Súd
považuje návrh obhajoby týkajúci sa obmedzenia osobnej slobody svedka podľa § 88 ods. 1 Trestného

poriadku za nadbytočný, pretože bol už vykonaný dôkaz a to čítaním výpovede svedka z prípravného
konania.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to pripojenie trestného spisu kde bol
obžalovaný odsúdený za drogovú trestnú činnosť (bez bližšej špecifikácie od obžalovaného), pretože
navrhovaný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci samej. Súd nevidí žiadny súvis

s prejednávanou trestnou vecou, ani obžalovaný nespresnil žiadny bližšie skutočnosti k navrhovanému
dôkazu. Taktiež súd poukazuje, že predmetný spis a rozhodnutie v ňom nebol potrebný ani pre účely
rozhodovania o treste obžalovaného.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to pripojenie trestného spisu kde bol
obžalovaný vystupuje ako svedok v trestnej veci K. (bez bližšej špecifikácie od obžalovaného), pretože

súd nevidí žiadny súvis s prejednávanou trestnou vecou, ani obžalovaný nespresnil žiadny bližšie
skutočnosti k navrhovanému dôkazu.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a to pripojenie trestného Okresného súdu
Senica (bez akejkoľvek špecifikácie od obžalovaného), pretože navrhovaný dôkaz sa týka okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie vo veci samej. Súd nevidí žiadny súvis s prejednávanou trestnou vecou,

ani obžalovaný nespresnil žiadny bližšie skutočnosti k navrhovanému dôkazu.
K vzneseným námietkam zaujatosti:

Obžalovaný už v prípravnom konaní vzniesol námietku zaujatosti voči vyšetrovateľovi podľa § 31 ods. 1
a ods. 5 Trestného poriadku a ako aj návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného poriadku.

Všetky predmetné námietky zaujatosti boli zadokumentované v zápisniciach o výsluchoch obvineného.
Súd poukazuje že predmetné vznesené námietky obžalovaného v prípravnom konaní boli založené iba
na dôvodoch procesného postupu vyšetrovateľa a nemali žiadny právny základ aby vyšetrovateľ o nich
konal. Z uvedeného dôvodu neboli počas prípravného konania porušené žiadne práva obžalovaného
na obhajobu. Podľa názoru súd vyšetrovateľ konal zákonným spôsobom a nebol vylúčený z úkonov

trestného konania. Taktiež súd poukazuje, že obžalovaný mal možnosť sa oboznámiť s výsledkami
prípravného konania avšak sám obžalovaný sa o túto možnosť ukrátil, a preto nemohlo prísť k oslabeniu
práva obvineného na obhajobu v prípravnom konaní. Podľa názoru súdu obvinenému nebolo upreté
právo na spravodlivý proces v prípravnom konaní, vrátane práva na obhajobu, a preto nebol žiadny
dôvod na odmietnutie obžaloby súdom a vrátenie veci prokurátorovi do prípravného konania.

Obžalovaný opätovne svojou stratégiou obhajoby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2021
vzniesol námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 1 a ods. 5 Trestného poriadku na prokurátora Okresnej
prokuratúry v Trnave a taktiež tú istú námietku zaujatosti vzniesol aj voči konajúcemu sudcovi a všetkým
sudcom Okresného súdu Trnava a zároveň podal návrh na odňatie a prikázanie trestnej veci podľa § 23
Trestného poriadku a žiadal aby v danej trestnej veci konal Okresný súd Bratislava I. Uvedenú námietku

zaujatosti obžalovaný odôvodnil tým, že konaním na hlavnom pojednávaní samosudca preukázal znaky
zaujatosti k jeho osobe tým, že námietky zo strany obžalovaného boli zamietnuté jeho otázky týkajúce
sa výsluchu poškodenej. Obžalovaný poukázal tiež, že túto námietku vzniesol bezodkladne ako sa na
hlavnom pojednávaní o nej dozvedel. Obžalovaný uviedol, že má vážne podozrenie, že konajúci sudca
je predpojatý voči jeho osobe a existuje predpojatosť medzi sudcom OS TT a prokurátorom OP TT.

Taktiež podal návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.
Súd predmetnú námietku zaprotokoloval do zápisnice, a zároveň aj sa k podanej námietke zaujatosti
vyjadril, tým spôsobom, že vyhodnotil podanú námietku zo strany obžalovaného ako námietku podľa §
36 ods. 2 Trestného poriadku, a preto uviedol, že ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánovčinných v trestnom konaní alebo súdu v konaní o predmetnej námietke sa nekoná, to platí aj o námietke,
ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Trestného poriadku. Taktiež samosudca
uviedol,žeakonniejezaujatýamôževdanejvecikonať,pretojebezpredmetnérozhodovaťozaujatosti

všetkých iných sudcoch Okresného súdu Trnava a prokurátora Okresnej prokuratúry.
Súdobžalovanémunahlavnompojednávaníoznámil,žejehopodanieformálneoznačenéako„námietka
zaujatosti“ a „návrh na odňatie a prikázanie veci“ podľa jeho obsahu neposúdil ako námietku zaujatosti.
Obžalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ku ktorej by sa zákonný sudca
mohol a mal vyjadriť formou uznesenia, teda o ktorej by bolo možné rozhodovať.

Súd pritom svoj postup opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v konaní vedenom
pod sp. zn. 1Ndt/3/2021, kde NS SR v oznámení Krajskému súdu v Trenčíne uvádza okrem iného
nasledovné: „Najvyšší súd SR nevidí logickú prekážku v tom, aby ustanovenie § 32 ods. 6 Trestného
poriadku nebolo možné per analogiam uplatniť aj vo vzťahu k § 23 ods. 1 Trestného poriadku v
spojení s § 31 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. Obe citované ustanovenia Trestného poriadku totiž

upravujú totožnú oblasť právnej úpravy, ktorou je otázka zaujatosti zákonného sudcu. Ak § 32 ods.
6 Trestného poriadku významovo bráni vznášaniu neodôvodnených námietok zaujatosti za účelom
zabránenia obštrukciám pri vykonávaní procesných úkonov podľa Trestného poriadku s tým dôsledkom,
že o nich súd vôbec nekoná, použitím teleologického výkladu (výkladu prostredníctvom optiky účelu
a zmyslu právnej normy) neexistuje rozumný dôvod, aby naposledy uvedené ustanovenie Trestného

poriadku nebolo možné analogicky použiť aj v konaní o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23
ods. 1 Trestného poriadku. Takáto aplikácia prostredníctvom analógie umožní vo veci plynulo konať a
eliminovať prípadné obštrukčné konania zo strany osôb podávajúcich príslušný návrh, pričom zároveň
nemožno dospieť k záveru, že by takýto výklad bol vo vzťahu k právam osoby, proti ktorej sa vedie
trestné konanie neprimerane reštriktívny.“

Súd poukazuje taktiež aj na Návrh na prijatie stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR z zjednoteniu
výkladu ustanovenia § 23 Trestného poriadku pod sp. zn. Tpj 37/2021, z ktorého vyplýva, že medzi
dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného poriadku patrí aj vylúčenie všetkých
sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania. Rozhodujúcou je v tomto smere
existencia niektorého z dôvodov vylúčenia podľa § 31 Trestného poriadku, ktorý musí byť daný u

všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých sudcov dotknutého
kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti vznesenej voči
konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako na dôvodoch § 31 Trestného poriadku,
nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho sudcu,
o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je založený len na

takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom príslušného súdu
(argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však nevyhnutné procesne zaznamenať, aby bolo
zrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci nezostal nepovšimnutý.
Obžalovaný následne dňa 30.11.2021 podal trestné oznámenie na konajúceho samosudcu pre trestný
čin ohýbania práva a marenia spravodlivosti. Na základe predmetného trestného oznámenia opätovne

obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu samosudcovi. Súd obžalovanému na jeho
námietku zaujatosti založenú na podanom trestnom oznámení uviedol, že s poukazom na podanie
trestného oznámenia vo vzťahu zákonnému sudcovi už bola judikatúrou zodpovedaná otázka v zmysle
ktorej podanie trestného oznámenia na sudcu bez ďalšieho nie je možné považovať za dôvod, ktorý by
vyvolával pochybnosti o jeho nezaujatosti v prejednávanej veci, resp. vo vzťahu k osobe, ktorá trestné

oznámenie podala.

Súdobžalovanémunahlavnompojednávaníoznámil,žejehopodanieformálneoznačenéako„námietka
zaujatosti“ a „návrh na odňatie a prikázanie veci“ podľa jeho obsahu neposúdil ako námietku zaujatosti.
Obžalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ku ktorej by sa zákonný sudca

mohol a mal vyjadriť formou uznesenia, teda o ktorej by bolo možné rozhodovať.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2021, prišlo zo strany obžalovaného k vulgárnym útokom
a následnému opľutiu samosudcu a obhajkyne obžalovaného (s dodatkom od obžalovaného a to
prianím Covidových Vianoc celej rodine), za čo bola uložená obžalovanému poriadková pokuta vo

výške 500,- Eur. Obžalovaný uvedeným konaní chcel zmariť hlavné pojednávanie. Súd poukazuje, že
uvedenéúmyselnékonanieboloobžalovanýmspáchanévčasenúdzovéhostavuvSlovenskejrepublike
a obžalovaný sa úmyselným spôsobom snažil zmariť pojednávanie a v teoretickej rovine úmyslene
rozširovať ochorenie COVID-19.Ďalší pokus o zmarenie hlavného pojednávania obžalovaný predviedol tým, že na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.12.2021 predložil list na č. l. 576-577 spisového materiálu, ktorý mu bol doručený

od anonymného odosielateľa. Obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti podľa § 31 Trestného poriadku
a zároveň žiadal, aby bola jeho trestná vec podľa § 23 Trestného poriadku odňatá Okresnému súdu
Trnava a prikázaná na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I. Z obsahu listu obsahovo vyplýva,
že samosudca je nezaujatý a nestranný voči obžalovanému na základe incidentu, ktorý sa stal na
hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2021, že sa sudca mimo budovy súdu rozprával s neznámou osobou a

vyhrážal sa že obžalovanému uloží najprísnejší trest a odsúdi ho. Na základe predmetného listu, ktorý je
anonymný a nezakladá žiadne konkrétne skutočnosti voči obvineniam na zákonného sudcu, obžalovaný
opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi.
Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k
obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní.

Súd obžalovanému na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2022 oznámil, že jeho podanie zo dňa

09.12.2021 - List, ktorý obdržal v ÚVV Leopoldov, nemožno považovať za námietku zaujatosti.
Predstavu, že by sa zákonný sudca s neznámou osobou rozprával o prebiehajúcom súdnom konaní,
súd považuje za úplne absurdnú. Súd považuje informácie uvedené v danom liste zo dňa 09.12.2021
za vyfabulované a vymyslené skutočnosti len s cieľom oddialiť rozhodnutie súdu a lacný pokus
o zneužitie práva obžalovaného namietať zaujatosť sudcu. Súd sa preto touto časťou podania

obžalovaného vôbec nezaoberal. Súd považuje za potrebné uviesť, že všetky podané námietky zo
strany obžalovaného smerovali iba k oddialeniu súdneho konania, všetky skutočnosti smerujú k tomu, že
obžalovaný sa akýmikoľvek prostriedkami snažil natiahnuť súdneho konanie aby uplynula lehota väzby
u obžalovaného.

Súdobžalovanémunahlavnompojednávaníoznámil,žejehopodanieformálneoznačenéako„námietka
zaujatosti“ a „návrh na odňatie a prikázanie veci“ podľa jeho obsahu neposúdil ako námietku zaujatosti.
Obžalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ku ktorej by sa zákonný sudca
mohol a mal vyjadriť formou uznesenia, teda o ktorej by bolo možné rozhodovať.

Výrok o vine:

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní
vykonané.Podľa§2ods.12Trestnéhoporiadkuhodnotildôkazypodľasvojhovnútornéhopresvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostrán.Nazákladevykonaného
dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný René Y. sa dopustil oboch skutkov
uvedených v obžalobe. Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný
konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný v bode 1/

zmocnil cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať a skutok spáchal
závažnejším spôsobom konania - ľsťou a v bode 2/ neoprávnene vnikol do obydlia iného a skutok
spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty týchto trestných činov. Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného v plnom
rozsahu preukázaná pri oboch trestných činoch.

Ku skutku 1/

Na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká presvedčivá skutočnosť, ktorá by dôvodnosť
trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného za skutok 1/ spochybňovala, v tomto kontexte prioritne

treba poukázať usvedčujúcu výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní a taktiež aj výpoveď
samotného obžalovaného, ktorý sa vo svojej výpovedi vykonanej na hlavnom pojednávaní de facto sa
sám usvedčil. Hoci obžalovaný nepriznal spáchanie skutku a svoje konanie neoľutoval, napriek tomuvo svojej výpovedi sám popísal svoje konanie v podstate spôsobom súladným s popisom jeho konania
uvedeným v obžalobe.

Súd konštatuje, že z výpovede z hlavného pojednávania obžalovaného Reného Y., a taktiež aj výpovede
obvineného z prípravného konania v porovnaní s výpoveďou svedka Q. Y. z prípravného konania
vyplýva odlišný popis skutkových okolností, na podklade ktorých malo prísť k požičaniu motorového
vozidla. U. vzhliadol jediný spoločný bod v ktorom sa obaja zhodli v tom, že tvrdenie o tom, že I.
B. požičala auto G. Y. dobrovoľne. Súd zdôrazňuje, že celý skutkový dej počas ktorého malo prísť k

požičaniu motorového vozidla sa výrazným spôsobom odlišuje pri jednotlivých svedeckých výpovediach.
Súd poukazuje, že svedok Erik Y. nevedel uviesť dôvody, pre ktoré si G. Jilly chcel požičať motorové
vozidlo. Rovnako v zmysle vlastnej výpovede nedisponoval žiadnou vedomosťou o tom, že by mala
byť I. B. dohodnutá so sestrou obvineného ohľadom požičania vozidla. C. tvrdenie svedka, že sa
ho poškodená I. B. vôbec nepýtala, prečo potrebuje G. Y. vozidlo, vyvoláva závažné pochybnosti o
pravdivosti svedeckej výpovede, predovšetkým v kontexte SMS správ s výhražným obsahom, ktoré

obžalovaný dňa 30.03.2021 zaslal poškodenej. Podľa názoru súdu je zásadný rozdiel v ich výpovediach
v tom, že svedok Q. Y. vypovedal, že ho obžalovaný priamo poslal, aby požiadal I. B. o požičanie vozidla,
ale obžalovaný G. Y. vypovedal, že poškodená bola dohodnutá s jeho sestrou a Q. Y. mu len oznámil, že
si má prísť po vozidlo. Na základe je možné ustáliť záver o tom, že obžalovaný nebol v žiadnom smere
dohodnutý s poškodenou o zapožičaní motorového vozidla.

Na podklade vyššie špecifikovaných zásadných rozporov v spojení s poukazom na blízky vzťah medzi
obžalovaným G. Y. a svedkom Q. Y., bývanie v spoločnej domácnosti, ako aj na preukázanú snahu
obžalovaného G. Y. pôsobiť prostredníctvom sestry I. Y. na svedkyňu poškodenú I. B. nie je možné
považovať výpoveď svedka Q. Y. za dôveryhodnú.

Skutočnosti tvrdené obžalovaným, že motorové vozidlo mu sama poškodená poskytla, sú vyvrátené tým,
že súd nevidí žiadny dôvod v tom, prečo by poškodená po tom ako zistila, že jej motorové vozidlo nie
je na parkovacom mieste by poškodená zavolala policajnú hliadku a oznamovala krádež motorového
vozidla. Tvrdenia obžalovaného o tom, že mu poškodená sama ukázala motorové vozidlo, kde je

zaparkované sa nepotvrdili z prehratých kamerových záznamov, a preto súd uveril výpovedi poškodenej
o tom, že obžalovaný si potajomky - ľsťou zobral kľúče od motorového vozidla z botníka a sám s
motorovým vozidlom odišiel, čo je preukázané z kamerového záznamu obce Zavar. Súd nevidí žiadny
logický súvis v tom, prečo by poškodená najskôr dobrovoľne požičala motorové vozidlo obžalovanému
a potom následne oznamovala krádež motorového vozidla, pretože ak by ho požičala obžalovanému

dobrovoľne tak by ho neoznamovala na polícii. Súd taktiež poukazuje na SMS správy, ktoré obžalovaný
zaslal poškodenej, z ktorých vyplývajú vyhrážky zo strany obžalovaného na poškodenú, ktoré vzbudili
dôvodnú obavu a strach u poškodenej, a preto súd považuje za potrebné uviesť, že ak obžalovaný
tvrdí, že deň pred skutkom sa vyhrážal poškodenej a následne na druhý deň mu poškodená dobrovoľne
požičia motorové vozidlo, tak tieto tvrdenia považuje súd za nelogické a nezakladajúce sa na pravde.

Fabulácie obžalovaného o tom, že poškodená si v minulosti chcela osvojiť obžalovaného a uvedené
oznámenie na polícii urobila z pomsty voči obžalovanému, súd nepovažoval za tvrdenia zakladajúce
sa na pravde, a považuje uvedené tvrdenia obžalovaného za vymyslené a zavádzajúce. Súd v danom
smere zohľadnil aj vykonaný dôkaz na hlavnom pojednávaní a to prehratie zvukového záznamu medzi
poškodenou a políciou o krádeži auta. Z vykonaného dôkazu súd má dostatočnej miere preukázané

dôveryhodnosť tvrdenia poškodenej o krádeži auta obžalovaným, pretože z hlasu poškodenej je
cítiť strach a bezmocnosť poškodenej voči konaniu obžalovaného. Z uvedeného súd konštatoval, že
medzi obžalovaným a poškodenou neprišlo k žiadnej dohode o požičaní si motorového vozidla, a
predmetné tvrdenia obžalovaného o vzájomnej dohode s poškodenou považuje súd sa vymyslené
tvrdenia nezakladajúce sa na pravde.

Súd mal dostatočne preukázané z kamerových záznamov, že obžalovaný si otvoril predmetné motorové
vozidlo, t. j. použil originálny kľúčik na otvorenie a následne naštartoval motorové vozidlo a s ním aj
odišiel z parkovacieho miesta, kde bolo motorové vozidlo zaparkované. Taktiež aj kamerové záznamy z
večerných hodín preukazujú, že obžalovaný prišiel s motorovým vozidlom a zaparkoval ho pred domom

poškodenej. Obžalovaný napriek tomu, že sa aj sám z veľkej časti usvedčuje zo spáchania trestnej
činnosti, túto svoju činnosť v rozpore s logikou popiera.Súd po zhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich z výpovedí poškodenej B. má v dostatočnej
miere preukázané, že poškodená vypovedala v prípravnom konaní a v konaní pred súdom zhodne
bez akýchkoľvek rozporov a jej výpoveď je podporená radom nepriamych dôkazov, predovšetkým

SMS správami zaslanými svedkyni poškodenej zo strany G. Y. dňa 30.03.2021 a prepisom hovoru
svedkyne poškodenej na linku 158 a podporne aj výpoveďami zasahujúcich príslušníkov Policajného
zboru, z kamerových záznamov z obce Zavar. Súd z výpovede poškodenej B. na hlavnom pojednávaní
vyhodnotil v súhrne aj s poukazom na vyhrážanie sa obžalovaného prostredníctvom SMS správ, tú
skutočnosť, že poškodená pociťovala strach od obžalovaného. Súd mal z výpovede poškodenej na

hlavnom pojednávaní dostatočne preukázaný logický záver v tom, že uvedené výpovede sa vzájomne
dopĺňajú a každá svedecká výpoveď popisuje priebeh skutkov vierohodným spôsobom. Obžalovaný
sa aj počas výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní snažil vplývať na poškodenú z pozície
zastrašovania čo je zadokumetnované aj zápisniciach z uvedeného hlavného pojednávania, avšak súd
dáva do pozornosti aj zvukový záznam z uvedeného hlavného pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť,
že výpoveď I. B. podporenej výpoveďou Matúša B. sú potvrdzované z veľkej časti aj objektívnymi

dôkazmi, je možné o týchto na rozdiel od výpovede obžalovaného G. Y. a svedka Q. Y. tvrdiť, že sú
vierohodné.

Na výpoveď obžalovaného a poškodených nadväzujú aj ďalšie vykonané dôkazy, či už výpovede
svedkov, kamerové záznamy. Tieto dôkazy jednoznačne preukazujú vinu obžalovaného.

Ku skutku 2/

Súd opätovne poukazuje, že na hlavnom pojednávaní nebola produkovaná žiadna taká presvedčivá

skutočnosť, ktorá by dôvodnosť trestnoprávnej zodpovednosti u obžalovaného za skutok 2/
spochybňovala. Súd zdôrazňuje, že v tomto kontexte je potrebné poukázať na usvedčujúce výpovede
poškodených na hlavnom pojednávaní a výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní a taktiež aj
výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorý sa vo svojej výpovedi de facto sám usvedčuje,
taktiež aj z prečítaných výpovedí svedkov - príslušníkov OR PZ Trnava a z ostatným vykonaných

dôkazov. Hoci obžalovaný nepriznal spáchanie skutku a svoje konanie neoľutoval, napriek tomu vo
svojej výpovedi sám popísal svoje konanie v podstate spôsobom súladným s popisom jeho konania
uvedeným v obžalobe.

Súd poukazuje, že obhajoba obžalovaného bola prioritne postavená na tom, že si obžalovaný nebol

vedomý tej skutočnosti, že osoby ktoré sa ho snažili zadržať boli príslušníci polície, pričom uvedené
zdôvodnil tým, že rovnaké vozidlo aj s majákmi má údajne používať bližšie neidentifikovaný drogový
díler. V tomto smere je obrana obžalovaného jednoznačne popretá výpoveďami svedkov Y. L. a T. W.
- príslušníkov PZ, ako svedkov poškodených T. B. a I. B., z ktorých obsahu je zrejmé, že obžalovaný
neuposlúchol výzvu príslušníkov polície a taktiež neuposlúchol ani opakovanú výzvu a v snahe uniknúť

pred nimi vnikol do cudzieho obydlia. Podľa názoru súdu obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení
o tom, že drogový díler ktorého usvedčuje obžalovaný v inom konaní používa rovnaké motorové vozidlo
s majákmi ako príslušníci policajného Zboru SR, je v totálnom rozpore s logikou veci, pretože súd
neuveril tvrdeniam obžalovaného o tom, že drogový díler by používal také isté auto ako používa
Polícia Slovenskej republiky. Súd poukazuje, že z výpovedí príslušníkov PZ jednoznačne vyplýva, že

obžalovaného vyzvali, aby zostal stáť a jednoznačne sa prezentovali ako policajti, a preto konanie
obžalovaného nemožno v žiadnom prípade posudzovať ako konanie v krajnej núdzi v obave o jeho
život. Obžalovaný vo svojej výpovedi sám uviedol, že počul kričanie policajtov avšak nevedel uviesť či
to boli výzvy policajtov na zastavenie, z čoho je možné usúdiť, že policajti kričali na obžalovaného aby
zastavil, preto súd uveril skutočnostiam tvrdených policajtami, že obžalovaného vyzývali na zastavenie.

Súd poukazuje na výpoveď obžalovaného ohľadom toho, že si obžalovaný po preskočení plotov pána
T. a poškodenej B., na pozemku poškodenej uvedomil, že ide o policajnú akciu a nie o prenasledovanie
drogovým dílerom a mal vedomosť na pozemku poškodenej, že ho naháňajú policajti. Obžalovaný aj tak
následne vnikol do domu poškodenej a zamkol za sebou dvere a chcel utekať pred policajtami, a preto
obhajoba obžalovaného sa rozpadá v tej skutočnosti, že keď už obžalovaný vedel, že ide o policajnú

akciu, tak napriek tomu vstúpil do domu poškodenej a násilím tam zotrval.

Obžalovaného usvedčuje aj tá skutočnosť, že si bol vedomý svojho predchádzajúceho protiprávneho
konania - neoprávneného používania motorového vozidla, a preto utekal pred policajtami, a neutekalpre to, že ho naháňa drogový díler. O nepravdivosti tvrdení obžalovaného svedčí aj tá skutočnosť,
že obžalovaný v úmysle skryť sa pred zasahujúcimi príslušníkmi polície po vstupe do rodinného
domu za sebou zamkol dvere a nereagoval na výzvu svedka poškodeného T. B., aby opustil dom a

naďalej pokračoval v snahe uniknúť pred zasahujúcimi príslušníkmi Policajného zboru. Obžalovaný
tiež vo výpovedi uviedol, že z domu poškodenej chcel uniknúť okienkom v kúpeľni avšak sa do
neho nezmestil. Uvedené tvrdenia obžalovaného iba potvrdzujú skutočnosti o tom že keď mal
vedomosť o tom, že ho polícia chce zadržať aj tak sa všemožnými spôsobmi im snažil uniknúť.
Obhajoba obžalovaného založená na tom, že poškodený násilím držal obžalovaného v ich dome je

absurdná v tom smere, že obžalovaný po vstupe do domu sám zamkol zadné dvere a skutočnosť že
obžalovaného zadržal poškodený T. B. v dome násilím súd považuje za nepredstaviteľnú vzhľadom
na fyzickú rozdielnu proporciu medzi poškodeným a obžalovaným. Uvedeným konaním obžalovaný
naplnil celkovú skutkovú podstatu trestného činu v skutku 2 uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd mal dostatočne preukázané z kamerových záznamov, že obžalovaný prekonal oplotenia rodinných
domov a neoprávnene vnikol do obydlia poškodených. Súd mal jednoznačne preukázané z výpovede

poškodených, že obžalovaný neoprávnene vnikol do ich obydlia a skutok spáchal závažnejším
spôsobom konania a to vlámaním. Súd zhodnotil všetky skutočnosti týkajúce sa uvedeného skutku a mal
jednoznačne preukázanú vinu obžalovaného ako aj pravdivosť usvedčujúcich výpovedí dokresľujú aj
samotné kamerové záznamy či už z obecného úradu v Zavare alebo z rodinného domu pána Michalicu.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie R 11/1997 - II., z ktorého vyplýva, že ,,za neoprávnené vniknutie domu
alebo do bytu iného v zmysle § 194 Trestného zákona treba považovať každé nežiaduce, bez súhlasu
aleboprotivôlioprávnenéhoužívateľauskutočnenévojdeniedodomualebodobytu,ktorýmsazasahuje
do domovej slobody.“

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili
súdu vysloviť spoľahlivý záver, že oba skutky opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stali a že ich
spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný G. Y..

Výrok o treste :

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Obžalovaný G. Y. je z miesta bydliska bližšie hodnotený v negatívnom smere, v priestupkovom
registri má evidované za obdobie posledných 5 rokov celkovo 4 záznamy, z toho 2 za spáchanie
priestupkov proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov, jeden priestupok na úseku cestnej premávky, jeden priestupok proti opatreniu pri ohrození
verejného zdravia. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 15 krát súdne trestaný,
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn.
6T/50/2021 zo dňa 18.05.2021 za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona. Taktiež má súd z registra trestov preukázané, že z výkonu nepodmienečného

trestu odňatia slobody uloženého rozhodnutím Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 9T/77/2019, bol
prepustený dňa 27.10.2020, avšak danej trestnej činnosti uvedenej v obžalobe sa dopustil len po menej
ako piatich mesiacov ako bol obžalovaný na slobode.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyplýva, že obžalovaný je vo výkone väzby na oddiele so

štandardným režimom výkonu väzbu, po prijatí do výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej
podmienky. Správanie a vystupovanie obžalovaného nie je na požadovanej úrovni nakoľko bol jeden
krát formou pohovoru upozornený na povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania
voči osobám, s ktorými prichádza do styku a dvakrát bol disciplinárne potrestaný za porušenie plniťpovinnosti uložené zákonoma ústavným poriadkom a povinnosť zachovávať zásady slušného správania
a vystupovania voči osobám s ktorými prichádza do styku. Disciplinárne odmenený nebol.

Pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy, a to prečin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f)
Trestného zákona, a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákonaspoukazomna§138písm.e)Trestnéhozákona,súdukladalobžalovanémuúhrnnýtrestodňatia
slobody v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa zákonného ustanovenia § 194 ods. 2

Trestného zákona.

Pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je stanovená trestná
sadzba trestu odňatia slobody od 1 (jeden) roka do 5 (päť) rokov.

Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný

dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu poškodenej. Súd zistil dve priťažujúce okolnosti a to priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov - prečin
neoprávneného používania motorového vozidla a prečin poručovania domovej slobody, a priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený s
poukazom na niekoľko záznamov v registri trestov.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ktorú si nárokoval obžalovaný,
súd túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal s odôvodnením, že obžalovaný prejavil ochotu
spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní inej trestnej činnosti /pozn. teda
nie svojej trestnej činnosti/. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poľahčujúcou okolnosťou podľa §

36 písm. n) Trestného zákona je, ak páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. Táto poľahčujúca okolnosť je však založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových
okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim
prístupom participuje na objasnení trestného činu. /X., E., čentéš, J., W., J., Z., J. a kol., O. zákon,

Všeobecná časť, Komentár, I. diel, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, 295 s./

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel
súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa
§ 38 ods. 4 Trestného zákona, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností. Rozdiel

medzi dolnou hranicou 1 rok a hornou hranicou 5 rokov je 4 roky v prepočte na mesiace 48 mesiacov z
čoho predstavuje 1/3 - 16 mesiacov. Preto súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona upravil dolnú hranicu
tak, že k dolnej hranici 12 mesiacom pripočítal 16 mesiacov, t. j. zvýšená dolná hranica je určená vo
výške 28 mesiacov čo predstavuje 2 roky a 4 mesiace. Pôvodná trestná sadzba 1 rok (12 mesiacov) až
5 rokov (60 mesiacov) sa mení v súlade s § 38 ods. 4, ods. 8 Trestného zákona na novú trestnú sadzbu

2 roky a 4 mesiace až 5 rokov.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie
účelutrestuzaprimeranýaspravodlivý.Vzhľadomnaspáchanútrestnúčinnosťmásúdzato,ženáprava
páchateľa je možná len vo výkone trestu odňatia slobody, preto aby bol naplnený jeden zo základných

účelov trestu a to ochrana spoločnosti. Súd považuje za potrebné uviesť, že ani predchádzajúce
odsúdenia neviedli u obžalovaného k náprave. Podľa správania obžalovaného počas celého trestného
konania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný nemá žiadny rešpekt ani zásady slušného
správania voči orgánom činným v trestnom konaní a taktiež ani voči súdu, čo sa prejavilo vulgárnym
správaním obžalovaného nielen voči uvedeným osobám avšak aj voči osobám, ktoré zabezpečovali

jeho obhajobu. Súd dáva do pozornosti útok s vyhrážkami na obhajcu Y.. R. a taktiež aj vulgárne
správanie voči jeho ustanovenej obhajkyni Y.. P.. Taktiež z hodnotenia riaditeľa ÚVV Leopoldov, vyplýva
že odsúdený sa nespráva v súlade s ústavným poriadkom, nerešpektuje autority za čo mu boli uložené
disciplinárne tresty. V neprospech obžalovaného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný má
v odpise registra trestov 15 záznamov, čo svedčí o sklonoch obžalovaného k opätovnému páchaniu

trestnej činnosti. V prípade obžalovaného ide o recidivistu, ktorý pácha opakovane trestnú činnosť
vo veľmi krátkych časových intervaloch. Súd zdôrazňuje, že ani predchádzajúci výkon trestu odňatia
slobody v minulosti nemal na obžalovaného kladný vplyv a požadovaný účinok, nakoľko obžalovanýpo prepustení z výkonu trestu iba vo veľmi krátkom časovom období 5 mesiacov sa opätovne páchal
trestnú činnosť.

Takto uložený trest považuje súd za primeraný, zákonný a spravodlivý.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Súd poukazuje na skutočnosť, že poškodenej Lýdii Némethyovej bola zaplatená náhrady škody
v požadovanej výške, ktorú si uplatňovala v prípravnom konaní, preto súd vo výroku rozhodnutia

nerozhodoval o náhrade škody voči poškodenej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.