Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, October 17, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120205871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120205871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne J. C., narodenej

XX.XX.XXXX, bytom v O., T. X. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou,
advokátkou v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20A, proti žalovanému Y. C., narodenému XX.XX.XXXX,
bytom v O., T. X. XXXX/XX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r.
o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO 36 646 181, za ktorú koná JUDr. Juraj Remšík, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu patrí osobné motorové vozidlo
C. H. Q.: TN XXX DT v hodnote 1.000,- eur a hodnota členského podielu Stavebného bytového družstva

v Trenčíne spojeného s užívaním bytu č. XX, ktorý sa nachádza v dome súp. č. XXXX/XX na ulici T.
X. v O. vo výške 80.000 eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazuje osobné motorové vozidlo C. H. Q.: TN XXX DT.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 40.500 eur titulom prikázania osobného motorového vozidla
C. H. Q.: TN XXX DT a titulom vyrovnania členského podielu v Stavebnom bytovom družstve Trenčín,

spojeného s právom užívať byt č. XX v dome súp. č. XXXX/XX na ulici T. X. v O., a to do troch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že jej
manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 18Pc/8/2019-13
zo dňa 20.6.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.7.2019. Žalobkyni a žalovanému bol zápisnicou o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu daný do užívania byt č. XX v dome XXXX/XX na ul. Z. (teraz M.

X.) v O.. Sporové strany byt prevzali na základe tejto dohody dňa 16.6.1989. Po rozvode manželstva
uzavreli sporové strany dňa 10.7.2019 Dohodu o vysporiadaní spoločného členstva a práva spoločného
nájmu družstevného bytu. Z predmetnej dohody vyplýva, že sporové strany počas manželstva nadobudli
spoločné členstvo v SBD Trenčín a spoločné právo na užívanie 3-izbového bytu č. XX v dome XXXX/XX
naul.T.X.vO..VoveciďalšiehotrvaniačlenstvaanájmubytučlenstvovSBDTrenčínčl.č.XXXXXbude
evidované na meno žalovaného, ktorý ako člen a SBD Trenčín bude užívať spoločne nadobudnutý byt
č. XX v dome č. XXXX/XX na ul. T. X. v O.. Okrem členské ho podielu v SBD Trenčín nadobudli sporové

strany počas manželstva aj osobný automobil C. H., Q. TN XXXDT. Vozidlo užíva žalovaný. Žalobkyňa
navrhla prikázať motorové vozidlo žalovanému a na vyrovnanie hodnoty podielov uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť jej 46.500,00 eur.2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. V priebehu pojednávania namietal žalobkyňou žiadanú
výplatu z hodnoty členského podielu družstevného bytu a motorového vozidla.

3. Žalobkyňou tvrdený skutkový stav veci nebol sporný, bol doložený listinnými dôkazmi a zo strany
žalovaného nebol popretý.

4. V priebehu konania sa napokon strany sporu dohodli na hodnote členského podielu bytového družstva
v sume 80.000,- eur a na hodnote osobného motorového vozidla v sume 1.000,00 eur.

5. Žalovaný súhlasil s prevzatím motorového vozidla, pokiaľ ide o výplatu z hodnoty členského podielu
súhlasil s výplatou potom, čo predmetný byt predá, navrhol povinnosť výplaty do troch rokov od
právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že je
nezamestnaný, krátko pred dôchodkom, nevlastní okrem podielu 1/12 domu na dedine žiadny majetok,
má možnosť vyplatiť žalobkyňu len z predaja predmetného bytu. Vlastníkom bytu sa stal na základe

zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 07.02.2020 a pokiaľ obratom nadobudnutý byt predá, bude
musieť zaplatiť nevýhodné poplatky. Žalobkyňa súhlasila s výplatou v lehote 3 mesiacov.

6. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Podľa § 149 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia
povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom
každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v

podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o
ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený

požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby
maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a
na obstarávanie spoločnej domácnosti.

7. Súd rozhodol o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
spôsobom, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Základom tohto rozhodnutia boli zhodné tvrdenia
strán sporu ohľadne rozsahu majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ohľadne jeho hodnoty a spôsobu vyporiadania. Jedinou spornou otázkou zostala lehota, v akej žalovaný

žalovanej vyplatí jej podiel. v tomto smere súd neakceptoval návrh žalovaného, 3 roky na výplatu
žalobkyne považoval za neprimerane dlhú lehotu.

8. Vykonateľnosť súdneho rozhodnutia v zmysle § 232 CSP znamená vlastnosť súdneho rozhodnutia,
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti

zákonnými prostriedkami. Okamih vykonateľnosti rozsahu nastáva spravidla márnym uplynutím tzv.
paričnej lehoty, lehoty na plnenie, ktorá zo zákona trvá 3 dni od právoplatnosti rozsudku, ak súd v
odôvodnených prípadoch neurčí dlhšiu lehotu.9.Vzhľadomnato,žežalovanýpodľajehotvrdení môžezískaťfinančnéprostriedkynavýplatužalovanej
výlučne predajom predmetného bytu, súd na uskutočnenie tejto transakcie poskytol žalovanému lehotu
3 mesiace. V tejto lehote podľa názoru súdu je možné predaj realizovať. Navyše potreba vyporiadať

spoločne nadobudnutý majetok musela byť žalovanému známa už v čase právoplatnosti rozvodu (júl
2019) a zároveň v čase uzavretia dohody o vyporiadaní spoločného členstva a práva spoločného
nájmu družstevného bytu (rovnako júl 2019). získať finančné prostriedky mohol žalovaný aj prevodom
členského podielu, nemusel sa nevyhnutne stať vlastníkom predmetného bytu. Lehota 3 rokov na
výplatu podielu žalobkyni by neprimerane zvýhodnila žalovaného a zároveň neprimerane znevýhodnila

žalobkyňu. Potreba zaplatiť daň z prevodu nehnuteľnosti v tejto súvislosti nemá relevantný význam,
okrem toho je od dane z predaja nehnuteľnosti oslobodený príjem po uplynutí 5 rokov od nadobudnutia
nehnuteľnosti, čo by bolo v prípade žalovaného až niekedy v roku 2025.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vychádzal pri tom zo stanoviska v

rozhodnutí Ústavného súdu SR I. ÚS 54/2019, z ktorého vyplýva nasledovné: "Pokiaľ ide o náhradu trov
konania pri vyporiadaní BSM CSP (predtým Občiansky súdny poriadok) žiadne výslovné pravidlo, ktoré
by konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP (predtým § 142 OSP) neobsahuje. Všeobecne sa pritom
uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je
teda namieste vychádzať z § 255 CSP a uplatniť základné pravidlo a to je zásada úspechu vo veci. Pre

úvahusúduonáhradetrovkonaniamávýznamokolnosť,žesúdvtýchtosporochniejeviazanýnávrhom
na vyporiadanie a že teda môže veci, ktoré procesné strany navrhli zahrnúť do masy BSM, ktoré je
potrebné v spore vyporiadať i inak, má samozrejme pre úvahu súdu o náhrade trov konania význam. Ten
sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie § 255 CSP, ale v spôsobe akým sa stanoví úspech
vo veci. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy

vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného
majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané
pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou
jednoduchosťou,pričomnemožnoprehliadnuťanito,žezhodnepostupujúsúdyiprivyrubovanísúdneho
poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu

oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka
rozsahu a hodnoty BSM. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
spore z princípu procesného úspechu v konaní a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či
neúspechu každého zo strán sporu... Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk
pri posudzovaní úspechu strany v konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne

priznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci
patria do BSM a ktoré nie. Takto však nemožno prihliadať ku každej položke navrhnutej k vyporiadaniu,
keďže nemožno pripustiť, aby rozhodovanie o náhrade trov konania sa svojou náročnosťou priblížilo
sporu vo veci samej. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR 8 sp. zn. I ÚS 1441/11 základné pravidlo
rozhodovania o trovách konania v zmysle § 142 OSP možno v konkrétnom prípade korigovať buď

nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov, ak sú pre taký záver dané dôvody hodné
osobitného zreteľa (§ 150 OSP), alebo priznaním náhrady trov konania neúspešnému žalovanému,
ak svojím chovaním nezadal príčinu k podaniu žaloby o vyporiadanie BSM (§ 143 OSP). Použitie §
150 OSP nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu
danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 1895/2014

vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek
mal účastník úspech v spore o vyporiadaní BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať
s matematickou presnosťou. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať na
postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu." Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný sa bránil
vyporiadaniu BSM, nereagoval adekvátne na mimosúdnu výzvu žalobkyne dohodnúť sa o vyporiadaní

spoločne nadobudnutého majetku, v priebehu konania sa nevyjadril k podanej žalobe. Nakoniec bolo
možné považovať žalobkyňu za úspešnú stranu sporu, pretože bol prejednaný spoločne nadobudnutý
majetok v rozsahu a spôsobom ako ho určila a v hodnote, na ktorej došlo so žalovaným k zhode. Na
aplikáciu § 257 CSP nebol dôvod, lebo prejednávaný spor svojim predmetom nie je ničím výnimočný a
neexistujú dôvody, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.