Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200427
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8221200427.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovsudkyňouJUDr.BarbarouFedurcovouvsporežalobcu:PROFISTAVBARDEJOV

s.r.o., so sídlom Bardejov, Kpt. Nálepku 2901/64, IČO: 36 737 089, právne zastúpeného: JUDr. Vlastimil
Klepáč - advokát, sídlo AK Košice, Krmanova 16, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2021 domáhal voči žalovanému náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.08.2017 začala u žalobcu daňová kontrola. Po vykonaní daňovej
kontroly na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX, oboznámil Daňový úrad
Prešov žalobcu so zisteniami, ktoré zamestnanci správcu dane zistili. Žalobca so záverom správcu
dane nesúhlasil. Správca dane z daňovej kontroly vypracoval protokol č. XXXXXXXXX/XXXX z
XX.XX.XXXXasnažilsahožalobcovidoručiťneštandardnýmspôsobom.Žalobcovibolodňa27.08.2018
umožnené nazrieť do spisu z daňovej kontroly. Po tom, ako zo strany správcu dane došlo k

postupu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, bol žalobca nútený vyhľadať právnu pomoc
u advokáta. Dňa XX.XX.XXXX sa žalobca vyjadril k protokolu z daňovej kontroly, namietal postup
správcu dane pri doručovaní protokolu a iné nedostatky daňovej kontroly. Žalobca podal v priebehu
daňovej kontroly proti zamestnancom správcu dane námietku zaujatosti i námietku nečinnosti dňa
XX.XX.XXXX. Daňový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX určil
žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30.000 Eur. Proti tomuto sa žalobca odvolal dňa
10.05.2019, na ktoré odvolanie bolo rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Daňový úrad

Prešov následne rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXX XXX/XXXX daňové konanie zastavil.
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedlo, že správca dane
pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v rozpore so všeobecne záväznými
právnymipredpismi.Žalobcaadvokátskejkanceláriizaposkytnutéprávneslužbyzaplatildňa29.05.2018
sumu 1.200 Eur, dňa 06.07.2018 sumu 1.200 Eur, dňa 28.08.2018 sumu 1.200 Eur, dňa 02.10.2018
sumu 1.200 Eur a dňa 05.12.2018 sumu 1.200 Eur. Právna pomoc bola žalobcovi poskytnutá až po tom,
čo došlo zo strany správcu dane k postupu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z

dôvodu nezákonného postupu správcu dane, ktorým došlo k nezákonnému zásahu do práv a právom
chránených záujmov žalobcu, bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 6.000 Eur, ktorú sumu musel
žalobca vynaložiť na právnu pomoci pri ochrane svojich oprávnených záujmov. Žalovaný na žiadosť opredbežné prerokovanie sporu zo dňa 12.05.2020, oznámil dňa 28.10.2020, že podmienky na náhradu
škody voči štátu nie sú splnené.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním súdu doručeným dňa 04.05.2021. Uviedol, že
žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s daňovým konaním vo veci
vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 a postup správcu
dane pri vydaní rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX označil žalobca sa nezákonný.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci za splnenia

podmienok, a teda, ak existuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznikne škoda
a je tu príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Podmienky musia byť splnené súčasne. Žalovaný mal za to, že žalobca
nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti štátu, keďže nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu a existenciu škody. Je potrebné identifikovať možný titul náhrady škody.
Konštantnájudikatúrasúdovsaprikláňakzáveru,žeoškoduvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu

pôjde v prípadoch, keď škoda bola vyvolaná inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou.
Keď orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, zhromažďuje za týmto
účelom podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, jedná sa o činnosť
priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady pri takejto činnosti sa potom
prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené v

zmysle ustanovení upravujúcich nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup teda nie je možné
považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím
nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie
nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností.
Žalobca tak nesplnil zákonnú podmienku, keď nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.

Zároveň žalobca nepreukázal samotnú škodu. Tiež namietal, že žalobca si podľa Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb uplatnil právo na zaplatenie paušálnej odmeny, ktorú advokátovi uhradil. Podľa § 18
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. možno nahradiť len tarifnú odmenu advokáta.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním súdu doručeným dňa 15.06.2021. Uviedol,

že podľa konštantnej judikatúry, za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu sa považuje
akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, a pri tomto výkone alebo v
súvislosti s ním dôjde k porušeniu právneho poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto
činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup

štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci
činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt alebo jeho činnosti, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote
alebo lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Je nesporné, že

žalovaný pochybil v rámci svojej rozhodovacej činnosti, kedy svojou nečinnosťou zmeškal doručovanie
protokolu žalobcovi a následne sa ďalším postupom snažil svoje neodstrániteľné pochybenie zakryť
postupom, ktorý nemá nič spoločné s tvrdením žalovaného, že ide len o nesprávne vyhodnotenie
podmienok vydania rozhodnutia. Z dôvodu postupu správcu dane po tom, ako mu nebol včas doručený
protokol, bol žalobca nútený vyhľadať právnu pomoc, za ktorú musel zaplatiť sumu 6.000 Eur.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním súdu doručeným dňa 03.08.2021. Uviedol,
že žalobca má za to, že žalovaný pochybil v rámci rozhodovacej činnosti, keď svojou nečinnosťou
zmeškal doručovanie protokolu žalobcovi. Toto tvrdenie o nečinnosti správcu dane považoval žalobca
za účelové vzhľadom k tomu, že správca dane začal u žalobcu dňa XX.XX.XXXX daňovú kontrolu a

dňa XX.XX.XXXX vypracoval správca dane Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX, pričom v tento deň (t.j. v
rámci zákonnej jednoročnej lehoty určenej na vykonanie daňovej kontroly) sa zamestnanci správcu dane
osobne snažili protokol doručiť v sídle žalobcu. Títo sa v sídle žalobcu nenachádzali. Po telefonickom
rozhovore s X.. K. K.Š., jedným z konateľov, sa strany dohodli, že jeden z konateľov sa k správcovi
dane dostaví a protokol prevezme. Konateľ D.. K. K. odmietol v uvedený deň protokol prevziať a

navrhol, aby bol žalobcovi zaslaný poštou. Následne správca dane oznámil žalobcovi telefonicky,
že protokol bude doručovaný dňa XX.XX.XXXX. V uvedený deň sa v sídle žalobcu nachádzalo
oznámenie o čerpaní dovolenky od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Správca dane protokol doručoval
konateľom žalobcu v mieste bydliska niekoľkokrát, ale bezúspešne. Po XX.XX.XXXX zamestnancisprávcu dane už protokol o daňovej kontrole nedoručovali. Žalovaný mal za to, že žalobca sa nemôže
domáhať náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ale len prípadnej náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Súčasne však zákonnosť rozhodnutia Daňového úradu Prešov

z XX.XX.XXXX a rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX nebola
spochybnenápodanousprávnoužalobou,atedanebolizrušenésúdom,pretoniejesplnenáanizákonná
podmienka vyžadujúca sa pre náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, Oznámením o daňovej kontrole z

XX.XX.XXXX (čl. 6), Zápisnicou o vykonaní úkonu z XX.XX.XXXX (čl. 8), Protokolom z daňovej kontroly
č. XXXXXXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX (čl. 18), Rozhodnutím Daňového úradu Prešov z XX.XX.XXXX,
č. XXXXXXXXX/XXXX (čl. 39), Rozhodnutím Finančného riaditeľstva z XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXX/
XXXX (čl. 52), Rozhodnutím Daňového úradu Prešov z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX (čl. 57),
potvrdeniami o zaplatení sumy 6.000 Eur (čl. 58-62), Zmluvou o poskytovaní právnych služieb č.
XX/XXXX z XX.XX.XXXX (čl. 63), Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z

XX.XX.XXXX (čl. 72), ostatými listinami, písomnými i ústnymi podaniami právnych zástupcov strán
konania a zistil tento skutkový stav veci.

7. Výsluchom konateľa žalobcu D.. K. K. súd zistil, že daňovou kontrolou bolo žalobcovi vytknuté,
že nadobudol majetok, na ktorý si nemal uplatniť vratku DPH. Konateľ žalobcu bol ale presvedčený,

že konal v súlade so zákonom. Počas daňovej kontroly konateľ žalobcu nadobudol presvedčenie, že
zamestnanci správcu dane postupujú voči žalobcovi zaujato, a toto aj namietal, keď podal námietku
zaujatosti. Keď sa už veci javili tak, že konateľovi žalobcu hrozilo trestné stíhanie, obrátil sa na advokáta,
aby mu poskytol právnu pomoc, pretože nič nezákonné neurobil. Advokát doručil správcovi dane plnú
moc na zastupovanie, čo ale tento neakceptoval. V tomto tiež badal nesprávnosť postupu správcu dane.

Následne bolo dovolenkové obdobie, konateľ žalobcu sa chystal na rybačku, keď mu zavolal druhý
konateľ, že správca dane chce niečo doručiť. Zamestnanca správcu dane stretol pri bankomate, tento
mu povedal, že potrebuje niečo doručiť, na čo mu konateľ žalobcu povedal, že ide na dovolenku, aby
to doručovali žalobcovi poštou. Potom sa dozvedel o tom, že zamestnanci správcu dane prišli k nemu
domov, sadli si do altánku, obťažovali rodičov konateľa žalobcu, chodili aj v sprievode policajtov, otvorili

si vchodové dvere a vystrašili dcéru, obťažovali manželku s tým, aby im povedala, kde sa konateľ
nachádza. Za právnu pomoc advokátovi zaplatil, aby ho bránil v daňovom konaní od začiatku do konca.
Správca dane trištvrte roka nič poriadne nerobil, pričom všetky písomnosti mal k dispozícii a v čase
dovolenky zrazu bolo potrebné doručiť protokol a to až takým spôsobom, že prišli v sprievode polície k
rodičom konateľa žalobcu, ktorí sú dôchodcovia. Títo sa veľmi rozrušili.

8. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX na základe oznámenia správcu dane
začala daňová kontrola. Dňa XX.XX.XXXX bol správcom dane vydaný Protokol z daňovej kontroly č.
XXXXXXXXX/XXXX. Dňa 25.04.2019 správca dane rozhodol vo veci rozhodnutím č. XXXXXXXXX/
XXXX. Na odvolanie bolo dňa 20.09.2019 toto rozhodnutie zrušené Rozhodnutím Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX. V odôvodnení sa okrem iného uvádza, že
správcovi dane sa protokol nepodarilo doručiť v priestoroch sídla žalobcu, preto sa snažil o jeho
doručenie v mieste bydliska konateľov. Prvýkrát sa správca dane pokúsil protokol doručiť XX.XX.XXXX
bez prítomnosti polície. Následne bol vykonaný pokus o doručenie dňa XX.XX.XXXX. V dňoch
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX boli vykonané pokusy o doručenie za asistencie zamestnancov colnej

správy. Z dôvodu, že sa aj napriek snahe správcu dane nepodarilo žalobcovi zásielku doručiť, požiadal
správca dane obvodné oddelenie Policajného zboru o jej doručenie, no ani im sa zásielku nepodarilo
doručiť. Z dôvodu, že správca dane vyčerpal všetky svoje možnosti na doručovanie písomností, po
XX.XX.XXXX s aktivitou v tomto smere prestal. Žalobcovi bolo dňa XX.XX.XXXX umožnené nazrieť do
spisu z daňovej kontroly, v rámci ktorého správca dane žalobcovi vyhotovil fotokópiu protokolu. Podľa §

30ods.1zákonač.563/2009Z.z.,správcadanedoručujepísomnostielektronickýmiprostriedkamialebo
zamestnancami správcu dane. Doručovanie písomností zamestnancami správcu dane zákon umožňuje,
a nie je to nič neobvyklé a neštandardné. Podľa § 30 ods. 4 zákon pri pojme doručovateľ nemá odkaz na
poštové podmienky, preto doručovateľom môže byť zamestnanec správcu dane, prípadne zamestnanec
iného orgánu. Osobnú formu doručenia písomností zákon neviaže na miesto doručenia, adresu, ktorú

subjekt nahlásil, adresu trvalého pobytu alebo sídla spoločnosti. Ak adresát odmietne písomnosť prijať,
považuje sa za doručenú aj napriek tomu, že pokus o osobné doručenie neprebiehal v mieste doručenia.
Ak daňový subjekt odmietne písomnosť prevziať, zamestnanec správcu dane ho upozorní, že týmto
dňom sa považuje písomnosť za doručenú. O tejto skutočnosti správca dane spíše buď úradný záznamalebo zápisnicu. V predmetnej veci daňový subjekt - žalobca neodmietol protokol prevziať, protokol tak
nebol riadne doručený. Odvolaním napadnuté rozhodnutie preto nadriadený orgán zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane Rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXX/

XXXX daňové konanie zastavil, nakoľko dňa XX.XX.XXXX uplynula ročná lehota na ukončenie daňovej
kontroly, počas ktorej sa správcovi dane nepodarilo protokol o z daňovej kontroly doručiť.

9. Zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca požiadal
BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. o zastupovanie v daňovom konaní vo

veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie XX/XXXX. Žalobca na účet
advokátskej kancelárie zaplatil spolu sumu 6.000 Eur v splátkach po 1.200 Eur dňa 29.05.2018,
06.07.2018, 28.08.2018, 02.10.2018, 05.12.2018.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súdemôže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta.9 ) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

20. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

21.Podľačl.8základnýchprincípovzákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“),
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa čl. 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

23. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

25. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

26. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

27. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

28. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

29. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu sa
vyžaduje preukázanie nesprávneho úradného postupu, v tomto prípade správcu dane, vzniku škody
a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom(vzniknutouškodou).Vzniknutáškodavpodobeskutočnejškodyaleboušléhoziskumusíbyťspôsobená
bez pochybností práve nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v inom nezákonnom
zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte

nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí
byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese,
zaťažujevzásadetohoúčastníka,ktoréhotvrdeniemábyťpreukázané,tedapoškodeného.Vzťahmedzi
príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

30. V prejednávanej veci bolo preukázané, že správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu.
Predpokladom ukončenia daňovej kontroly a následné rozhodnutie vo veci, bolo riadne doručenie
protokolu z daňovej kontroly. Správca dane nedoručoval protokol poštou, ale zvolil formu osobného
doručenia zamestnancami správcu dane, a to opakovane. Nakoniec vec vyhodnotil tak, že žalobca
odmietol písomnosť prijať a jej doručenie mal za dané. Následne vo veci rozhodol, pričom v rozhodnutí

konštatoval, že protokol bol žalobcovi doručený momentom odmietnutia jeho prevzatia. Na odvolanie
bolo rozhodnutie správcu dane zrušené, nakoľko odmietnutie prevzatia doručovaného protokolu nebolo
v spise z daňovej kontroly riadne zaznamenané, a preto nebolo preukázané, že došlo k odmietnutiu
prevzatia protokolu žalobcom. Po zrušení rozhodnutia správcu dane a vrátení veci na ďalšie konanie
a rozhodnutie správca dane konanie zastavil, pretože uplynula ročná lehota stanovená na ukončenie

daňovej kontroly a vo veci samej tak už správca dane nemohol rozhodnúť.

31. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný postup správcu dane spočíval v tom, že tento, vedomý si
skutočnosti, že lehota na skončenie daňového konania pre nedoručenie protokolu z daňovej kontroly
uplynula, vo veci rozhodol, voči čomu sa žalobca musel brániť podaním odvolania. Toto konanie správcu

dane tak malo predstavovať iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu -
nesprávny úradný postup. Z výpovede žalobcu súdu tiež vyplynulo, že zamestnanci správcu dane konali
v rozpore so zákonom, keď protokol z daňovej kontroly doručovali neakceptovateľným spôsobom, a
to obťažovaním rodinných príslušníkov, neoprávneným vstupom na nehnuteľnosť konateľa žalobcu a
vystavením stresu manželky, dcéry a rodičov konateľa žalobcu. V tom mal tiež spočívať nesprávny

úradný postup správcu dane. Týmto konaní správcu dane vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v
zaplatení sumy 6.000 Eur titulom trov právnej pomoci.

32. Súd v rámci konania o nároku uplatnenom žalobou je povinný zistiť skutkový stav veci v súlade
s pravidlami stanovenými pre civilný sporový proces a vec právne posúdiť. Strany sú povinné uviesť

svoje skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy, nie sú povinné vec právne posúdiť. Právnu kvalifikáciu
priraďuje skutkovému stavu veci súd. Súd na základe vykonaného dokazovania musel skúmať, či
možno vec právne posúdiť ako nároky z titulu nezákonného rozhodnutia alebo nároky z nesprávneho
úradného postupu. Aby sa žalobca mohol úspešne domáhať nároku na náhradu škody z nezákonného
rozhodnutia, vyžadovalo sa splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak pre nezákonnosť
bolo zrušené alebo zmenené právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, teda nemožno si
náhradu škody z tohto titulu uplatniť voči každému rozhodnutiu, ktoré bolo vyhodnotené ako nezákonné.
Toto právo možno zároveň priznať len vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu,
ktorým bola spôsobená škoda, riadny opravný prostriedok. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané

a nebolo to ani medzi stranami sporné, že rozhodnutie správcu dane právoplatnosť nenadobudlo a bolo
na odvolanie nadriadeným orgánom zrušené. Podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia tak neboli splnené.

33. Súd sa v ďalšom zaoberal tým, či žalobcom tvrdené konanie zamestnancov správcu dane,

spočívajúce vo vydaní rozhodnutia po tom, ako nebola daňová kontrola ukončená v zákonom stanovenej
lehote, bolo nesprávnym úradným postupom, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda. Rovnako
tak, či postup zamestnancov správcu dane pri osobnom doručovaní protokolu z daňovej kontroly, bolo
nesprávnym úradným postupom, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda.

34. Z predložených listín mal súd za preukázané, že správca dane nesprávne vyhodnotil postoj konateľa
žalobcu pri osobnom doručovaní ako odmietnutie prevzatia protokolu z daňovej kontroly a nesprávne
toto považoval za doručené, tým daňovú kontrolu za ukončenú, a na to vo veci rozhodol. Usmernený
nadriadeným orgánom pri prejednaní odvolania, po zrušení veci vo veci rozhodol, akceptujúc pokynnadriadeného orgánu tak, že daňové konanie zastavil. Žalobca tvrdil, že správca dane konal úmyselne
v snahe zakryť to, že protokol sa nepodarilo riadne doručiť v zákonom stanovenej lehote a musí daňové
konanie zastaviť a práve v tomto postupe videl jeho nezákonnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,

že správca dane v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, prečo považuje protokol za doručený a následne
pristúpil k rozhodnutiu. Tiež je nemenej dôležité poukázať na skutočnosť, že ak by správca dane nebol
presvedčený o správnosti svojho postupu, nevydal by vo veci rozsiahle rozhodnutie a konanie by
zastavil už prvýkrát, keď zároveň z podaní žalobcu (vyjadrenie k protokolu čl. 25) vedel o námietkach
žalobcu, spočívajúcich v uplynutí lehoty, ktorú námietku bolo možné s istotou predpokladať, že žalobca

uplatní aj v odvolaní. Súd má preto za to, že postup správcu dane - vydanie rozhodnutia bez riadneho
ukončenia daňovej kontroly doručením protokolu - nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, ale
ako skutočnosť, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. To nakoniec konštatoval aj
odvolací orgán, keď rozhodnutie správcu dane na odvolanie zrušil ako nezákonné. Náhrada škody ale
z titulu nezákonného rozhodnutia žalobcovi ale nevznikla pre nesplnenie podmienok podľa § 6 ods. 1
a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

35. Žalobca tiež tvrdil, že správca dane bol nečinný, keď nedoručil protokol z daňovej kontroly v
jednoročnej lehote, a tak nesprávne úradne postupoval. Na tomto mieste súd uvádza, že správca
dane mal protokol z daňovej kontroly vydal a mal pripravený na doručenie dňa 03.08.2018, teda v
zákonom stanovenej lehote. Doručený ale nebol pre prekážku na strane žalobcu, ktorý od 03.08.2018

do 20.08.2018 čerpal dovolenku a nebol nijak inak k dispozícii. Nečinnosť žalobca prvýkrát namietal
až po nahliadnutí do protokolu podaním zo dňa 05.02.2019, kedy zároveň vzniesol námietku zaujatosti
zamestnancov správcu dane. Čo sa týka rozhodnutia vo veci, strany netvrdili, že by správca dane
nevydal rozhodnutie v zákonom predpísanej lehote (§ 68 zákona č. 563/2009 Z.z.). Súd preto tvrdenia
o nečinnosti hodnotil ako nedôvodné, keď zároveň žalobca toto tvrdil (nečinnosť správcu dane) až v

konaní pred súdom, avšak nie pri predbežnom prerokovaní veci (§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.).

36. Súd majúc za to, že konanie správcu dane spočívajúce vo vydaní rozhodnutia po tom, čo tento
nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre jeho vydanie (riadne doručenie protokolu z daňovej
kontroly), nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ale za nezákonné rozhodnutie, žalobu

zamietol, pretože neboli splnené podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

37. V tejto súvislosti súd musí dodať, že i keby hodnotil toto konanie správcu dane ako nesprávny úradný
postup (nedoručenie protokolu z daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote, následné vydanie
rozhodnutia), vznik škody - povinnosť zaplatiť trovy právnej pomoci - nie je v príčinnej súvislosti s

konaním správcu dane. Ako to bolo preukázané, žalobcovi bola poskytnutá právna pomoc na základe
zmluvy zo dňa 09.04.2018. Platby žalobca realizoval v dňoch 29.05.2018, 06.07.2018, 28.08.2018,
02.10.2018, 05.12.2018. Daňová kontrola začala dňa 17.08.2017. Doručovanie protokolu z daňovej
kontroly prebiehalo počas augusta 2018. Odvolaním napadnuté rozhodnutie správca dane vydal dňa
25.04.2019. Je tak zrejmé, že žalobca požiadal o právnu pomoc a za túto zaplatil po začatí daňového

konania, ale nie po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, ani po uplynutí lehoty na doručenie
protokoluzdaňovejkontroly.Tedaoprávnupomocžalobcanepožiadalvpríčinnejsúvislostispopísaným
konaním správcu dane, ale oveľa skôr. Teda, i keby súd dospel k záveru, že tvrdené konanie správcu
dane bolo nesprávnym úradným postupom, priznaniu náhrady škody spočívajúcej v nákladoch na
právnu pomoc bráni nedostatok príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Zatiaľ

čo náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní,vktorombolovydanénezákonnérozhodnutie,prináhradeškody,ktorávzniklavkonaní,vktorom
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tieto trovy musia priamo súvisieť len s nesprávnym úradným
postupom. A teda, ak by tu bolo právo náhrady škody z nezákonného rozhodnutia, mal by žalobca právo
aj na náhradu trov právnej pomoci v rozsahu tarifnej odmeny za celé konanie zaťažené nezákonným

rozhodnutím. Avšak v prípade nesprávneho úradného postupu sa nahrádzajú trovy právnej pomoci len
v takom rozsahu, v akom sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody spôsobenej týmto postupom (§ 18
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

38. Rovnaké závery sa týkajú i namietaného postupu zamestnancov správcu dane pri osobnom

doručovaní protokolu z daňovej kontroly. Tvrdenia konateľa žalobcu síce neboli nijako preukázané, ale
súd na tomto mieste musí uviesť, že i keď zákon pripúšťa i takúto formu doručenia písomností správcu
dane, toto sa musí realizovať v medziach zákona. Ak by konanie a správanie zamestnancov správcu
dane pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly bolo preukázané tak, ako to tvrdil konateľ žalobcu,bolo by možné to považovať za nesprávny úradný postup spočívajúci v nezákonnom zásahu do práv a
právnom chránených záujmov tých fyzických osôb, ktorým by takýmto konaním mohla byť spôsobená
škoda, prípadne nemajetková ujma. Toto preukázané nebolo a rovnako tak, i v prípade preukázania

tvrdeného, náklady na právnu pomoc neboli vynaložené v príčinnej súvislosti s konaním zamestnancov
správcu dane. Podľa tvrdeného by sa tieto nároky (škoda, nemajetková ujmy) zároveň netýkali žalobcu
ale iných osôb, ktoré boli tvrdeným konaním zamestnancov správcu dane vystavené stresu (konateľ
žalobcu, dcéra, manželka, rodičia konateľa žalobcu; § 9 ods. 4). Súd preto žalobu zamietol.

39. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

40. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.