Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 27Sa/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201756
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:1019201756.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej

veci žalobcu: W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX, XXX XX H., zastúpený právnym
zástupcom: Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom M. XXXXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe doručenej správnemu súdu citoval § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o sociálnom poistení.
Ďalej poukázal na rozhodnutie zo dňa 24.10.2019, v ktorom Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
konštatuje, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení
zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 45
% od 16. januára 2017 a invalidita účastníka podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 439/2004 Z.z. vznikla v čase nezaopatrenosti dieťa. Invalidita vznikla v čase nezaopatreností dieťaťa
od 16. januára 2017, kedy absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomu dátumu je možné na

základe vývoja a priebehu ochorenia ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako
dlhodobo nepriaznivý podmieňujúci pokles a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou osobou. Citoval žalobca z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/25/2010
zo dňa 27.10.2015 a tiež citoval z rozhodnutia sp. zn. 9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015. Žalovaný
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal so skutkovým stavom
a nezobral do úvahy skutočnosti žalobcu tvrdené v odvolaní. V súvislosti so šetrením zdravotného
stavu pred Sociálnou poisťovňou došlo k rozdielnemu určeniu dátumu vzniku invalidity vo viacerých

prípadoch na základe odborného posúdenia lekárom. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal. Pridržiava sa posledného odborného posudku s dátumom vzniku invalidity
kudňu16.01.2017.Žalobcažiadalzhodnotiťpreúčelyinvalidnéhodôchodkuobdobiezamestnaneckého
pomeru od 01.07.2017 do 11.07.2017, pretože je toho názoru, že predmetné obdobie získal pred
vznikom invalidity. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne oznámila žalobcovi, že musí vychádzať z
lekárskej dokumentácie a dátum vzniku invalidity musí byť podložený zdravotnými vyšetreniami, nesmie
byť spochybniteľný. Podľa žalobcu mal byť dátum invalidity určený na deň 19.03.2018, teda deň, kedy

žalobca absolvoval neurologické vyšetrenie, v ktorom sa okrem iných skutočností uvádza, že žalobca
má zníženú pracovnú schopnosť, vyžaduje prísny vertebrogénny režim. Tento dátum spolu s odbornými
medicínskymi poznatkami je pre žalobcu rozhodujúci a podmieňuje invaliditu. Poukázal na nezrovnalosti
v lekárskej správe a zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.10.2019, kde sú uvedené rozdielnedátumy vzniku invalidity. „V pobočke Sociálnej poisťovne bol žalobca posúdený dňa 05.12.2018 pri
podaní žiadosti o invalidný dôchodok (so záverom) MPSVZČ 45 %: § 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity
dňa 21.03.2018, § 70 ods. 2 - v čase nezaopatrenosti od 16. roku veku. Dňa 06.02.2019 - oprava

posudku - MPSVZČ 45 %: § 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity dňa 16.01.2017, § 70 ods. 2 - v čase
nezaopatrenosti vo veku 16 rokov. V odvolacom konaní dňa 04.06.2019 posudkový lekár ústredia uznal
menovaného invalidným podľa: § 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity dňa 19.03.2018, § 70 ods. 2 -
v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Posúdenie zdravotného stavu na podnet Odboru odvolacích konaní
a žalôb dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie, lekársky posudok zo dňa 18.10.2019:

§ 70 ods. 1 - dátum vzniku invalidity dňa 16.01.2017, § 70 ods. 2 - v čase nezaopatrenosti dieťaťa.“
Odborný lekársky posudok tvorí jediný podklad pre posúdenie zdravotného stavu. Jeho závery musia
byť riadne odôvodnené. Aj vzhľadom k tomu, že sa dátum invalidity v danom prípade uvádza k
trom rozdielnym dňom 16.01.2017, 19.03.2018, 21.03.2018, podľa žalobcu odôvodnenie posudkových
záverov nemožné brať za presvedčivé. Žalobcovi ani raz nebol doručený odborný lekársky posudok,
ktorý by potvrdil dátum vzniku invalidity ku dňu 19.03.2018 alebo k 21.03.2018, hoci aj zo zápisníc o

ústnom pojednávaní vyplýva, že účastník konania žiada zaslať odborný posudok o invalidite. Sociálna
poisťovňa, ústredie zaslala žalobcovi len odborné posudky o invalidite viažuce sa k dátumu vzniku
invalidity na deň 16.01.2017. V napadnutom rozhodnutí zo dňa 24.10.2019 zo strany žalovaného je
uvedené nesprávne, že podľa anamnestických údajov došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v novembri
2016 pri dvíhaní bremena. Presný dátum tohto zhoršenia zdravotného stavu je v dostupnej dokumentácii

rozdielny s rozdielom jedného dňa. Nesprávne je uvedený pojem o zhoršení zdravotného stavu v
lekárskej správe zo dňa 12.11.2016, keďže v ňom nie je žiadna zmienka o zhoršení. Uvedený záznam
z lekárskeho vyšetrenia si posudková lekárka pri ústnom pojednávaní nevyžiadala, aj keď mal žalobca
k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu. Ďalším sporným vyjadrením v rozhodnutí je konštatovanie
bolesti v driekovej oblasti sa v roku 2016 stupňovali a vystreľovali do pravej dolnej končatiny. Takéto

vyjadrenie je ničím nepodložené, nie je v prepúšťacej správe. Mal za to žalobca, že žalovaný nesprávne
interpretoval § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že ku dňu, ktorý bol určený ako deň invalidity,
nemusí predchádzať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a dátum vzniku invalidity opätovne určil na
deň 16.01.2017, t.j. dátum operácie - neurochirurgický zákrok Detská fakultná nemocnica s poliklinikou
(ďalej len DFNsP) Banská Bystrica, Klinika detskej chirurgie. Dňa 28.10.2019 bol žalobcovi doručený

Odborný posudok o invalidite zo dňa 18.10.2019. Dňa 04.11.2019 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2019 a vyjadrenie ku sťažnosti.
2. V žalobe žalobca vyčítal žalovanému, že sa nevysporiadal dostatočne so skutkovým stavom a
nezobral do úvahy skutočnosti žalobcu tvrdené v odvolaní. V súvislosti so šetrením zdravotného stavu
pred Sociálnou poisťovňou došlo k rozdielnemu určeniu dátumu vzniku invalidity vo viacerých prípadoch

na základe odborného posúdenia lekárom. Žalovaný sa však v odôvodnení rozhodnutia s týmto vôbec
nevysporiadal a pridržiaval sa posledného odborného posudku s dátumom vzniku invalidity ku dňu
16.01.2017, z ktorého aj vychádzal pri svojom rozhodnutí.

3. Zdôraznil, že v skutočnosti nie je možné určiť poistenca za invalidného k dátumu, ktorému

nepredchádzal dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9So/70/2014 zo dňa 28.10.2015. Žalobca má za to, že k dátumu 16.01.2017
jeho zdravotný stav nebol dlhodobo, t.j. v trvaní najmenej jedného roka nepriaznivý. Správnym dátumom
vzniku invalidity je deň 19.03.2018, čo je viac ako rok po operácii, pričom operácia je výrazný zásah do
zdravia fyzickej osoby a bola týmto zásahom aj v prípade žalobcu. Zdôraznil, že žalobca má priznaný

pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť síce len v miere 45 %, avšak vzhľadom na to,
že môže vykonávať práce len v sede aj to nie po dlhšiu dobu, nie je ho nikto ochotný zamestnať a
je odkázaný na pomoc od rodičov a dávky invalidného poistenia. Náležité objasnenie okolností jeho
prípadu podľa názoru žalobcu bude viesť k prehodnoteniu dňa vzniku invalidity a jeho posunu smerom
do budúcna na deň 19.03.2018. V dôsledku toho sa zvýši jeho invalidný dôchodok a bude mu vyplácaný

vo výške, v akej mu patrí. V žalobe žiadal rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 07.02.2019 a rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 24.10.2019 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, ústredie.

4. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný, a to v podaní zo dňa 14.05.2020, ktorý uviedol, že záväzným

podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 06. februára 2019, podľa
ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní sozdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým
lekárom sociálneho poistenia určená podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov na 45 % od 16. januára 2017. Súčasne je žalobca invalidný podľa § 70 ods. 2 zákona

č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti vo veku 16
rokov. Žalobca v žalobe vyjadril nesúhlas s určením dátumu vzniku invalidity od 16. januára 2017. Podľa
Odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Čadca
zo dňa 05. decembra 2018 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 21.
marca 2018 (dovŕšil 18 rokov veku) a súčasne je invalidný podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.,

invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti, vo veku 16 rokov, čím vznikli rozpory v posudku. Výrokom
Odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Čadca
zo dňa 06. februára 2019 bol odstránený rozpor v dátumoch vzniku invalidity tak, že žalobca je invalidný
podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 16. januára 2017, t.j. dňom operačného zákroku a
zároveň je invalidný podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého invalidita vznikla v
čase nezaopatrenosti dieťaťa, vo veku 16 rokov. Na základe odvolania bol zdravotný stav žalobcu

opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Čadca dňa 27.
marca 2019, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobcu a predložil posudkový spis
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý po
posúdení zdravotného stavu žalobcu opätovne určil v posudku zo dňa 04. júna 2019 rozdielne dátumy
vzniku invalidity žalobcu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 19. marca 2018 (žalobca dovŕšil

18 rokov veku) a podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. určil dátumy vzniku invalidity žalobcu v
čase nezaopatrenosti žalobcu, vo veku 16 rokov, čím opätovne vznikli rozpory v posudku. Na podklade
Odborného lekárskeho posudku zo dňa 04. júna 2019 bolo vydané rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovaného, ktoré však nebolo žalobcovi doručené. V súlade s § 212 ods. 1 a s § 213 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. nemožno predmetné rozhodnutie považovať za platné. Na základe rozporov v dátumoch

vzniku invalidity v odbornom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 04. júna 2019
bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený dňa 18. októbra 2019, kedy posudkový lekár sociálneho
poistenia žalovaného, ústredie v Žiline určil, že invalidita podľa §71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
vznikla od 16. januára 2017, kedy žalobca absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici a invalidita
podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vznikla v čase nezaopatrenosti žalobcu, vo veku 16 rokov.

K tomuto dátumu (16. januára 2017) je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia ako aj
diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý, podmieňujúci pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Odôvodnenie
určenia dátumu vzniku invalidity uviedol žalovaný podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2019.

5. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, a to v podaní zo dňa 29.06.2020 (č.l. 65
spisu), z ktorého vyplýva vyjadrenie žalobcu, že dátum vzniku invalidity sa časom menil, aj preto žalobca
v správnej žalobe navrhol za účelom riadneho lekárskeho posúdenia vykonať znalecké dokazovanie.
Podľa žalobcu nedošlo k spoľahlivému a nepochybnému určeniu dátumu vzniku invalidity, čo je

najdôležitejšie pre posúdenie podmienok vzniku nároku. Predložil v tejto súvislosti žalobca dôkazy
v podobe odborných lekárskych posudkov s určením vzniku invalidity ku dňu 19.03.2018 (posudok
zo dňa 04.06.2019), resp. 21.03.2018 (posudok zo dňa 05.12.2018), aby preukázal, že rozhodnutie
správneho orgánu je nesprávne z hmotnoprávneho hľadiska v súvislosti s nesprávnym určením dátumu
vzniku invalidity. Práve z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 04.06.2019 vychádzalo rozhodnutie

Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 17.09.2019, ktorý rozhodol, že mení napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a pánovi W. M. od 19. marca 2018 priznáva invalidný
dôchodok v sume 394,80 Eur mesačne a následne sa od 01. januára 2019 zvyšuje invalidný dôchodok
na sumu 405,10 Eur mesačne. Oproti priznanému invalidnému dôchodku vo výške 164,- Eur, resp.
168,30 Eur je rozdiel pri vyplatenej sume nepochybne značný. Z uvedeného rozhodnutia zo dňa

17.09.2019 citoval. „Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že predmetné rozhodnutie síce vydané bolo,
no nebolo žalobcovi doručené, a preto v súlade s § 212 ods. 1 a s § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. (ďalej len „zákon“) nemožno predmetné rozhodnutie považovať za platné. § 212 ods. 1 zákona:
„Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje
inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.“ § 213 ods. 1 zákona: „Doručené rozhodnutie,

proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.“ Z uvedených citovaných ustanovení zákona je
zrejmé, že sa v nich uvádza pojem „právoplatnosť“, no dovolíme si tvrdiť, že otázka „platnosti“ nie je v
tomto prípade taká jednoznačná ako uvádza žalovaná vo svojom vyjadrení, nakoľko bolo rozhodnutie
správnym orgánom vydané a bolo v procese doručovania (oznamovania) žalobcovi. Z dôvodu na stranežalovaného k doručeniu rozhodnutia nedošlo. Následne došlo zo strany žalovaného k opätovnému
posúdeniu zdravotného stavu žalobcu a vydaniu nového rozhodnutia. Takýto postup žalobca považuje
sa nesprávny z procesnoprávneho hľadiska. Právna veda vychádza z tzv. prezumpcie správnosti

správnych rozhodnutí, to znamená, že na rozhodnutie treba nazerať ako na správne, pokiaľ nie je
nahradenéinýmrozhodnutím.Vtomtoprípadesícedošloknahradeniurozhodnutianovýmrozhodnutím,
no domnievame sa, že k tomu nedošlo na základe zákonom stanovených opravných prostriedkov.
Postup žalovaného na základe ktorého vydá rozhodnutie, ktoré doručuje žalobcovi doporučene s
doručenkou, no následne mu neumožní ho prevziať a nahradí ho novým rozhodnutím, považujeme

prinajmenšom za zmätočný a zároveň narúšajúci právnu istotu účastníka konania - žalobcu.“ Zároveň
bol žalobcom pripojený Odborný posudok o invalidite zo dňa 05. decembra 2018, zo dňa 04. júna 2019
a rozhodnutie zo dňa 17.09.2019 (č.l. 66 - 73 spisu).

6. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27.08.2020 (č.l. 85 spisu),
v ktorom uviedol, že odkazuje na svoje skutkové a právne závery vyslovené v predchádzajúcich

podaniach.

7.Uvedenévyjadreniežalovanéhobolodoručenéprávnemuzástupcovižalobcu,ktorýsaknemuvyjadril
v podaní zo dňa 06.04.2021 (č.l. 112 spisu), v zmysle ktorého „Žalobca má zato, že vyplatením sumy na
základe rozhodnutia zo dňa 17.09.2019, ktorá bola zaslaná na účet žalobcu, žalovaný potvrdil správnosť

predmetného rozhodnutia. Žalovaný ani do dnešného dňa nevyzval žalobcu na vrátenie tejto vyplatenej
sumy vo vyššej a podľa žalobcu správnej výške. Prvotný rozpor v odbornom posudku nastal po úprave
dátumu vzniku invalidity, a to dňa 06.02.2019 - v porovnaní s posudkom zo dňa 05.12.2018 došlo iba
k zmene dátumu vzniku invalidity z 21.03.2018 na 16.01.2017, a tým už by nemal mať žalobca nárok
na dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale len na dôchodok podľa § 70 ods. 2

zákona o sociálnom poistení. Žalobca zotrváva na svojom stanovisku a odborné lekárske posudky zo
dňa 05.12.2018, resp. 04.06.2019 považuje za správne z hľadiska určenia dátumu vzniku invalidity.“

8. Krajskému súdu, ako súdu správnemu, bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu s
uvedením, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania vzhľadom na

aktuálnu pandemickú situáciu (č.l. 153 spisu).

9. Podľa obsahu administratívneho spisu Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava dňa 07.02.2019
rozhodla rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X tak, že v zmysle § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 21. marca

2018 priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 164,- Eur mesačne s poukazom na to, že podľa §
70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vzniká nárok na invalidný dôchodok
fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18. roku veku.
Vzhľadom na to, že uvedené podmienky žalobca splnil, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa

§ 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov 21. marca 2018. Pokles schopnosti
žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálne poisťovne,
pobočka Čadca. Výsledok jeho posúdenia je v lekárskej správe zo dňa 06. februára 2019. Posudkový
záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas

konania o priznaní invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu
žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobca možnosť podať žiadosť o
opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Ďalej citovala § 73 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z.. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a§ 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov dosiahne žalobca dovŕšením 62 rokov a 139 dní, 07. augusta 2062. Aktuálna dôchodková
hodnota platná k 21. marcu 2018 je 11,9379 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok
2017 11,3505 Eur a indexu 1,05174353, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma invalidného
dôchodku je 159,90 Eur mesačne. Je určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67,
obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a

percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Osobný mzdový bod 0,67 x 44,4110
rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota
11,9379 x 45 % = 159,90 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia,
o 4,10 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastuspotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,30 Eur mesačne. Invalidný dôchodok
žalobcu bol zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov,
čo je o 4,30 Eur mesačne, táto suma je rovnaká ako pevná suma zvýšenia 4,20 Eur mesačne. Za

invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v Lekárskej správe -
odbornom posudku o invalidite zo dňa 6. februára 2019. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového

poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok
a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 16. januárom
2017, žalobca nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik na invalidný dôchodok
podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, pobočka Čadca, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo 6. februára 2019.

10. Proti rozhodnutiu správneho orgánu v prvom stupni podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril
nesúhlasstým,abymubolpriznanýinvalidnýdôchodokpodľa§70ods.2.Žiadalopriznanieinvalidného
dôchodku podľa § 70 ods. 1. Uviedol, že „Dňa 16.1.2017 som bol operovaný, po 2 mesiacoch od

operácie som opäť začal navštevovať strednú školu. Ako študent som cez prázdniny pracoval (od
01.07.2017 do 11.07.2017), nakoľko som chcel prispieť rodičom na náklady súvisiace s mojou liečbou.
Avšak pre zhoršenie môjho zdravotného stavu som musel pracovný pomer ukončiť. Začal som chodiť
na rehabilitácie, následne som absolvoval kúpeľnú liečbu v ŠLÚ Marína, š.p. Kováčová v termíne od
22.11.2017 do 20.12.2017. Žiadosť o invalidný dôchodok som spísal dňa 05.12.2018, kde je uvedený

dátum vzniku invalidity 21.03.2018. Z uvedených dôvodov žiadam o prehodnotenie môjho invalidného
dôchodku a priznanie dôchodku podľa § 70 ods. 1 odo dňa 21.03.2018 a aby mi bol pri výpočte dôchodku
započítaný aj zárobok.“

11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2019,

a to tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX
XXXX X zo dňa 07. februára 2019 vo veci priznania invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalovaný rozhodoval podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č.
461/2003Z.z.osociálnompoistení.Sociálnapoisťovňa,ústredierozhodlanazákladežiadostioinvalidný
dôchodok, spísanej dňa 05. decembra 2018, rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 07. februára

2019, ktorým pánovi W. M. podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov od 21. marca 2018 priznala invalidný dôchodok a od 01. januára 2019 zvýšila invalidný
dôchodok. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom citoval § 153 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004
Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách

v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odboreposudkovélekárstvo.Zuvedenéhovyplýva,žečinnosťposudkovýchlekárovspočívavnáležitom
objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe

vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov
odborných lekárov. Citoval žalovaný rozhodujúcu právnu úpravu, a to § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a
9 zákona č. 461/2003 Z.z..

12. Na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Čadca dňa 27. marca
2019, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania a predložil kompletný
posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil
zdravotný stav účastníka konania dňa 04. júna 2019 a z dôvodu určenia správneho dátumu vzniku

invalidity v odvolacom konaní bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený dňa 18.
októbra 2019 s tým, že došlo k aktuálnemu posúdeniu zdravotného stavu, ktoré bolo realizované
na podnet odboru odvolacích konaní a žalôb dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
zo dňa 02. októbra 2019 ohľadom dátumu vzniku invalidity. Účastník konania je 19-ročný absolventstrednejumeleckejškoly,t.č.evidovanýnaúradepráce.Podľaanamnestickýchúdajovdošlokzhoršeniu
zdravotného stavu v novembri 2016, pri dvíhaní bremena. Presný dátum tohto zhoršenia zdravotného
stavu je v dostupnej dokumentácii rozdielny, s rozdielom jedného dňa. Konkrétne, v prepúšťacej správe

z DFNsP Banská Bystrica, s dátumom prijatia 17.12.2016 - sa v časti terajšie ochorenie uvádza,
že „12. novembra 2016 dvíhal bremeno, náhle mu ruplo v oblasti krížov, bez vyžarovania...“, ale v
prepúšťacej správe z hospitalizácie v Kysuckej NsP (hospitalizácia bola v období od 30. decembra
2016 do 13. januára 2017) je uvedené, že „11. novembra 2016 pri zdvíhaní bremena náhly vznik
v oblasti krížov, bez vyžarovania do dolných končatín.“ Bolesti v driekovej oblasti sa v roku 2016

stupňovali a vystreľovali do pravej dolnej končatiny. Účastník konania bol vyšetrený neurológom,
následne bol hospitalizovaný. Vyšetrením magnetickou rezonanciou bolo potvrdené osteolytické
ložisko 3. driekového stavca. Bolo vyslovené podozrenie na obrovskobunkový tumor. Neurochirurgom
indikovaný operačný zákrok, ktorý bol zrealizovaný dňa 16. januára 2017, bola vykonaná stabilizačná
operácia, s náhradou 3. driekového stavca. Histologický nález potvrdil aneuryzmatickú kostnú cystu
stavca, tzn. nezhubný nález, bez potreby onkologickej liečby. Pooperačný priebeh bol komplikovaný

rozostúpením a infekciou rany, s potrebou systémového podávania antibiotík a denným lokálnym
ošetrovaním. Pri kontrolnom neurochirurgickom vyšetrení dňa 15. februára 2017 je popísaná rana s
granulujúcou spodinou. Odporučené mal pravidelné ošetrovanie, každé 2-3 dni, cestou ADOS (Agentúra
domácej ošetrovateľskej starostlivosti). Pri kontrolnom neurochirurgickom vyšetrení dňa 25. apríla
2017 je popísaná v oblasti operačnej rany zaschnutá, svrbivá krusta. Okrem infekčnej komplikácie v

rane bola, pri kontrolnom pooperačnom vyšetrení magnetickou rezonanciou dňa 15. februára 2017,
popísaná tekutinová kolekcia v oblastí stabilizačného materiálu, ako aj paravertebrálne. Pri vyšetrení
magnetickou rezonanciou dňa 18. mája 2017 bola konštatovaná mierna regresia tekutinovej kolekcie.
Po zhojení účastník konania dlhodobo rehabilitoval, vrátane absolvovania ústavnej rehabilitačnej liečby
(Národné rehabilitačné centrum Kováčova november - december 2017) a kúpeľnej starostlivosti. Pri

kontrolných pooperačných vyšetreniach v klinickom obraze dominuje porucha dynamiky driekovo-
kostrčovej chrbtice s intermitentnou radikulitídou L3, 4 vpravo a výrazná hypotónia axiálneho svalstva.
Stav je hodnotený ako sekundárny vertebrogénny algický syndróm driekovo - kostrčovej chrbtice so
zánikovým radikulárnym syndrómom L3, L4 vpravo. EMG (elektromyografické) vyšetrenie z októbra
2018 podporilo diagnózu motorického poškodenia nervového koreňa L3, L4 vpravo. Zdravotný stav

účastníka konania zodpovedá uznaniu invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre
rozhodujúce zdravotné postihnutie, stav po operácii chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového
asvalovéhodráždenia,soslabosťousvalovéhokorzetupodľakapitolyXV,oddieluE,položky4,písmeno
b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov percentuálne

rozpätie (35 % - 45 %). V čase diagnostikovania ochorenia, liečby aj posúdenia zdravotného stavu na
účely invalidity bol účastník konania študentom súkromnej strednej umeleckej školy, t.j. nezaopatreným
dieťaťom sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

13. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa (§ 70 ods. 2),

resp. od 16. januára 2017 (§ 70 ods. 1), kedy absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomuto
dátumu je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho
zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý, podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
účastníkakonaniaje45%.PosudkovýlekársociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,ústrediesosídlom

v Žiline dňa 18. októbra 2019 posúdil zdravotný stav účastníka konania z nasledovných lekárskych
správ: MR vyšetrenie LS chrbtice - V.. K. zo dňa 15. februára 2017, vrátane vyšetrení - V.. B. zo dňa
18. mája 2017, zo dňa 28. augusta 2017 - V.. Y., FNsP Banská Bystrica, zo dňa 27. augusta 2018
- V.. D., FNsP Banská Bystrica, lekárska správa z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská
Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie zo dňa 17. decembra 2016, lekárska správa z

hospitalizácie - detské oddelenie KNsP Čadca od 30. decembra 2016 do 16. januára 2017, lekárska
správa z hospitalizácie DFNsP Banská Bystrica, Klinika detskej chirurgie od 26. januára
2017 do 31. januára 2017, lekárska správa FNsP Banská Bystrica - neurochirurgická ambulancia (V..
K.) zo dňa 9. februára 2017 a zo dňa 15. februára 2017, lekárska správa - Detská fakultná nemocnica
s polikliniku Banská Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie (V.. B.) zo dňa 24. októbra

2017, lekárska správa ŠLÚ Marína, š.p. Kováčova Kúpele od 22. novembra 2017 do 20. decembra 2017,
neurologické vyšetrenia, V.. F. M., Martin zo dňa 19. marca 2018 a zo dňa 10. septembra 2018, lekárska
správa Neurol, s.r.o. Čadca, V.. K. zo dňa 23. októbra 2018 vrátane EMG vyšetrenia,
onkologické vyšetrenie - DFNsP Banská Bystrica, V.. B. zo dňa 11. októbra 2018, fyziatrické vyšetrenie- KNsP Čadca zo dňa 16. októbra 2017, vrátane vyšetrení - zo dňa 30. mája 2019 (V.. K., KNsP Čadca)
a zo dňa 01. augusta 2019, ortopedické vyšetrenie - V.. K., Čadca zo dňa 24. septembra 2019, ako aj
vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 04. júna 2019.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 18. októbra 2018 určil „choroby podporného a
pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a
medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu

podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45
% (z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %).“ Účastník konania je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení zákona č. 439/2004 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45
% od 16. januára 2017 a súčasne je účastník konania invalidný podľa § 70 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu
posudkovými lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania je naďalej 45 % od 16. januára

2017 a invalidita účastníka konania podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 439/2004 Z.z vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným,
získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok

alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden
rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. V žiadosti o invalidný dôchodok účastník konania
uviedol že je študentom IV. ročníka súkromnej Strednej umeleckej školy v Ostrave (v Českej republike
nebol dôchodkovo poistený a doba štúdia v Českej republike nie je dobou poistenia podľa právnych

predpisov Českej republiky), teda príslušnou na priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku je v súlade
s koordinačnými nariadeniami EÚ iba Slovenská republika. Účastník konania v období od 01. júla 2017
do 11. júla 2017 pracoval u zamestnávateľa - DaPS, a.s., Andreja Hlinku, Čadca, ktoré obdobie na
účely priznania invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a na účely § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je možné zhodnotiť, nakoľko invalidita u

účastníka konania podľa § 70 ods. 1 zákona č. 361/2003 Z.z. vznikla 16. januára 2017, t.j. predmetné
obdobie od 01. júla 2017 do 11. júla 2017 získal po vzniku invalidity, preto námietka účastníka konania,
ktorou žiadal zhodnotiť obdobie od 01. júla 2017 do 11. júla 2017 je nedôvodná. Obdobie od 01. júla
2017 do 11. júla 2017 bude zohľadnené účastníkovi konania po podaní žiadosti o starobný dôchodok.
Nakoľko účastník konania pred vznikom invalidity, pred 16. januárom 2017, nezískal žiadny deň obdobia

dôchodkového poistenia nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ktorá je menej ako jeden rok. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskoršíchpredpisovvznikánároknainvalidnýdôchodokfyzickejosobe,aksastalainvalidnouvobdobí,
v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento

dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku. Vzhľadom na to, že uvedené podmienky účastník
konania splnil, vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisov21.marca2018,t.j.oddovŕšeniaveku18rokov.Sumainvalidnéhodôchodku
účastníka konania je 159,90 Eur mesačne. Je určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote
0,67, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty

a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Námietka účastníka konania,
ktorou nesúhlasí s určeným dátumom vzniku invalidity je nedôvodná, s poukázaním na § 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. že lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, pričom činnosť posudkových lekárov spočíva v

náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na
základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a
záverov odborných lekárov. Námietke účastníka konania, ktorou žiada o priznanie invalidného dôchodku
podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov nie je možné vyhovieť z dôvodu,že nespĺňa zákonom určené podmienky nároku pre jeho priznanie, nakoľko ku dňu vzniku invalidity, t. j.
ku dňu 16. januára 2017, nezískal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ods. 1 písm. a)
zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá u poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok.

14. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane
postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom
rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju v zmysle

§ 190 SSP zamietol.

15. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného

pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v
sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

16. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko
nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie

nariadiť, keďže sporové strany vyjadrili súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

17. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok žalobcovi
podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov od 21. marca 2018 v sume 164,- Eur mesačne, ktorý bol podľa § 82 a § 293dx zákona č.
461/2003 Z.z. zvýšený na sumu 168,30 Eur. V rámci súdneho prieskumu sa správny
súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu
žalovaného, i prvostupňového orgánu verejnej správy, so žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku,
so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek

Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami, nálezmi, prepúšťacou
správou) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nie sú nezákonné. Správny súd posudzoval
zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pritom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko
ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP.
Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).

18. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

21. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je

nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.22.Podľa§71ods.1až9zákonač.461/2003Z.z.(1)Poistenecjeinvalidný,akpredlhodobonepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu

zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí

podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac

porovnateľné.

23. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

24. Podľa § 153 ods. 1, 3, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len„posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;
podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

25. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom.

26. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej

poisťovne z jej činnosti.

(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

27. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
orgánuverejnejsprávy)dospelsprávnysúdkzáveru,žetietorozhodnutiasúvýsledkomriadnezisteného
skutkového stavu v nevyhnutnom rozsahu a správneho právneho posúdenia.

28. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca podanou správnou žalobou vyjadril nesúhlas s napadnutým

rozhodnutím žalovaného, i prvostupňového orgánu verejnej správy namietajúc nesprávnosť záverov
a vo svojej podstate i neúplnosť a neobjektívne hodnotenie zdravotného stavu žalobcu. Namietal,
že odborné posudky slúžiace ako podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, i rozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú správne a nevyjadrujú závery vyplývajúce z odborných
lekárskych nálezov a podľa žalobcu neobstoja závery posudkových lekárov, ak určili dátum vzniku

invalidity žalobcu ku dňu 16.01.2017. Zdôraznil žalobca, že odborný lekársky posudok tvorí v
podstate jediný podklad pre posúdenie zdravotného stavu a tak musia byť jeho závery riadne
odôvodnené a posudkový lekár je povinný sa presvedčivo vysporiadať so všetkými zistenými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť významné pre posúdenie zdravotného stavu. Vzhľadom na tri
rozdielne dni 16.01.2017, 19.03.2018 a 21.03.2018 nemožno podľa žalobcu odôvodnenie posudkových

záverov brať za presvedčivé, a preto žiadal za účelom riadneho lekárskeho posúdenia vykonať
znalecké dokazovanie. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu poukazuje sa správnym súdom
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí považoval za
vecne správny záver prvostupňového správneho orgánu, a to že invalidita žalobcu vznikla v čase
nezaopatrenosti dieťaťa v zmysle § 70 ods. 2, a to už od 16. januára 2017 v zmysle § 70 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z.z., keď za rozhodujúce, považoval zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 18. októbra 2019 (nesprávne uvedený
dátum na č.l. 4 rozhodnutia žalovaného 18. október 2018, ktorý však osobitne namietaný žalobou
nebol, pričom je zrejmé, že ide len o zrejmú nesprávnosť v písaní), s určením choroby podporného
pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a

medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu
podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45
% (z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %). Pri týchto záveroch žalovaný vychádzal z lekárskych

správ: MR vyšetrenie LS chrbtice - V.. K. zo dňa 15. februára 2017, vrátane vyšetrení - V.. B. zo dňa
18. mája 2017, zo dňa 28. augusta 2017 - V.. Y., FNsP Banská Bystrica, zo dňa 27. augusta 2018
- V.. D., FNsP Banská Bystrica, lekárska správa z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská
Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie zo dňa 17. decembra 2016, lekárska správa z
hospitalizácie - detské oddelenie KNsP Čadca od 30. decembra 2016 do 16. januára 2017, lekárska

správa z hospitalizácie DFNsP Banská Bystrica, Klinika detskej chirurgie od 26. januára 2017 do 31.
januára 2017, lekárska správa FNsP Banská Bystrica - neurochirurgická ambulancia (MUDr. K.) zo dňa
9. februára 2017 a zo dňa 15. februára 2017, lekárska správa - Detská fakultná nemocnica s polikliniku
Banská Bystrica, Klinika pediatrickej onkológie a hematológie (V.. B.) zo dňa 24. októbra 2017, lekárskaspráva ŠLÚ Marína, š.p. Kováčova Kúpele od 22. novembra 2017 do 20. decembra 2017, neurologické
vyšetrenia, V.. F. M., Martin zo dňa 19. marca 2018 a zo dňa 10. septembra 2018, lekárska správa
Neurol, s.r.o. Čadca, V.. K. zo dňa 23. októbra 2018 vrátane EMG vyšetrenia, onkologické vyšetrenie

- DFNsP Banská Bystrica, V.. B. zo dňa 11. októbra 2018, fyziatrické vyšetrenie - KNsP Čadca zo dňa
16. októbra 2017, vrátane vyšetrení - zo dňa 30. mája 2019 (V.. K., KNsP Čadca) a zo dňa 01. augusta
2019, ortopedické vyšetrenie - V.. K., Čadca zo dňa 24. septembra 2019, ako aj z vlastného vyšetrenia
posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 04. júna 2019. Stanovil mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi

v rámci odvolacieho konania 45 % od 16. januára 2017 a konštatoval, že invalidita účastníka konania
podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Je zrejmé, že
východiskom napadnutého rozhodnutia bolo konštatovanie, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti
dieťaťa od 16. januára 2017 (§ 70 ods. 1), kedy absolvoval žalobca neurochirurgický zákrok na chrbtici.
K tomuto dátumu žalovaný konštatoval, že je možné na základe vývoja a priebehu ochorenia, ako
aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav ako dlhodobo nepriaznivý podmieňujúci pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Má za to
správny súd, že tieto závery sú zároveň obsiahnuté i v lekárskej správe v zápisnici o ústnom pojednávaní
zo dňa 18. októbra 2019 (č.l. 12 a nasl. spisu).

29. Zdôrazňuje správny súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu - jeho rozsahu, že predmetom súdneho

prieskumu sú rozhodnutia, ktoré sú uvedené v žalobe, pričom zdôrazňuje správny súd, že pri prejednaní
veci žalobcu postupoval neformálne pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí uvedených v žalobe.

30. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej

poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná
vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie
skutočného stavu veci.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne

a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

31. Správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho
zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá
potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť

občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne
túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej
činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s

určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky
posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné

skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v
konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej
- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť,
určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne
vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k

účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

32. Správny súd konštatuje, že nárok žalobcu na invalidný dôchodok bol podľa § 70 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. podmienený existenciou invalidity žiadateľa, teda stavom, kedy tentopre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti, zmyslovej schopnosti

osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Tento pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia, následného zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácia ochorenia,
jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Napokon

sa prihliada aj na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Samotná miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

33. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobnej námietky žalobcu v rovine posúdenia vzniku invalidity žalobcu
dňa 07. februára 2019 vychádzal správny súd primerane a podporne z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/97/2005, v zmysle ktorého „Pred rozhodnutím o dávke,
podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení
všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj
o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého
poklesu.“ Z lekárskych nálezov, vyšetrení tak, ako boli zhodnotené i v rozhodnutí zo dňa 24.10.2019, v
zmysle Lekárskej správy - zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18. októbra 2019 niet pochybností

o tom, že žalobca podstúpil dňa 16.01.2017 operáciu, keďže neurochirurgom bol indikovaný operačný
zákrok, ktorý bol zrealizovaný dňa 16. januára 2017, bola vykonaná stabilizačná operácia, s náhradou
3. driekového stavca a tiež bolo konštatované, že stav je hodnotený ako sekundárny vertebrogénny
algický syndróm driekovo-kostrčovej chrbtice so zánikovým radikulárnym syndrómom L3, L4 vpravo.
EMG (elektomyografické) vyšetrenie z októbra 2018 podporilo diagnózu motorického poškodenia

nervového koreňa L3, L4 vpravo. Z administratívneho spisu vyplýva, že Odborný lekársky posudok, kde
vyšetrenie posudkovým lekárom bolo dňa 04.06.2019, ktorého lekárske správy korešpondujú uvedeniu
v napadnutom rozhodnutí s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená
v percentách 45 % a vznik invalidity s poukazom na § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. bol určený 16.01.2017 a v zmysle § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v čase

nezaopatrenosti. V uvedenom odbornom lekárskom posudku sa zároveň konštatuje, že invalidita vznikla
v čase nezaopatrenosti dieťaťa (§ 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.), resp. od 16. januára 2017,
kedy žalobca absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomuto dátumu 16.01.2017 je možné
na základe vývoja a priebehu ochorenia, ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný stav
ako dlhodobo nepriaznivý podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou osobu. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu
a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský
súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijal posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobral do úvahy
komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené

v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a
zákonnými kritériami a v rámci možnosti daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu
takú skutočnosť, ktorá by posudkové závery spochybnila, preto si ich osvojil pri posudzovaní vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že
konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so

zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne,
keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru
poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity
podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne
vychádzal z posudku posudkového lekára ústredie Sociálnej poisťovne, ktorý je podľa § 153 ods. 5

zákona o sociálnom poistení kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov
pre účely ich prípadnej invalidizácie. Uvedený záver vyplývajúci z napadnutého rozhodnutia, je záverom
posudzovania zdravotného stavu fyzickej osoby - žalobcu posudkovými lekármi § 153 ods. 1 písm. f)
a § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., na ktoré závery vzhľadom na dátum operácie 16.01.2017, alenajmä jej závažnosť a rozsah a v konečnom dôsledku i vplyv na zdravotný stav žalobcu, dostatočne
naplnili kritéria stanovené § 71 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., napriek námietkam žalobcu.

34. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní, ktoré bolo doručené dňa 29.06.2020 (č.l. 65 a nasl. spisu),
poukazoval na odborný posudok o invalidite zo dňa 04. júna 2019, ako i odborný lekársky posudok
o invalidite, kde bol určený dátum vzniku invalidity 21.03.2018, tak ani jeden z týchto odborných
posudkov nebol podkladom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí tak, ako vyplýva z obsahu
administratívneho spisu. V konečnom dôsledku nie je možné vzhľadom k tomu, že neboli podkladom

napadnutých rozhodnutí, ich vyhodnocovať vo vzťahu k správnosti záverov uvádzaných žalovaným v
napadnutých rozhodnutiach.
Správny súd vzhľadom na argumentáciu žalobcu, v ktorej žalobca poukazoval na §
212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., s uvedením, že bolo
doručované žalobcovi rozhodnutie, ktorého doručenie bolo v konečnom dôsledku stornované, teda že
ide o zmätočný postup žalovaného, pričom uvádzal, že postup, ktorým došlo k stornovaniu uvedených

rozhodnutí, mal žalobca za procesne nesprávny, tak správny súd v tejto rovine uvádza, že predmetom
konania o správnej žalobe boli žalobcom žalobou vymedzené rozhodnutia, ktorých zákonnosť bola
preskúmavaná v správnom súdnictve. Ak poukazoval žalobca na Odborné lekárske posudky o invalidite
(ktoré mu nemali byť doručené), vo väzbe na rozhodnutie zo 17.09.2019, ktorého doručenie bolo
stornované, tak potom je potrebné poukázať i na ďalší obsah spisu žalovaného s dôrazom k tomu, že

došlo k stornovaniu uvedeného rozhodnutia, nikdy nebolo žalobcovi doručené, a teda takéto rozhodnutie
nemôže byť predmetom súdneho prieskumu (a ani jeho podklady) v rámci žalobcom vyvolaného konania
o zákonnosti iných žalobou napadnutých rozhodnutí (ktoré boli vydané na základe iných podkladov,
ako tých, ktoré žalobcovi nemali a ani neboli doručené). Sám žalobca hovorí, že na rozhodnutie treba
nazerať ako na správne, pokiaľ nie je nahradené iným rozhodnutím. Tu opäť zdôrazňuje správny súd,

že k doručeniu uvedeného rozhodnutia zo dňa 17.09.2019 žalobcovi nedošlo. Zároveň sa nestotožnil
správny súd so žalobcom, že došlo k narušeniu právnej istoty účastníka konania, pretože mu uvedené
rozhodnutie nebolo doručené. Samotné takéto nedoručenie môže síce vyvolávať pochybnosti, avšak
neviaže na seba následky, ktoré mu pripisuje žalobca. Žalobca bližšie neodôvodnil v čom má spočívať
právna istota účastníka konania, ak mu ním uvádzané rozhodnutie nebolo doručené, a teda ak sa

rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, tak deň doručenia je dňom jeho
oznámenia, ku ktorému oznámeniu však vzhľadom na vzniknutú situáciu rozhodne nedošlo, a to vo
vzťahu k rozhodnutiu, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré ale nebolo predmetom žaloby, a teda súdneho
správneho prieskumu.

35. Navyše pokiaľ žalobca sám nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových
lekárov ako aj závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posudzovanie nároku na
invalidný dôchodok, správny súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za
nedostačujúce. Odborný posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a
ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre

posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má správny
súd za to, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo
strany žalovaného nedošlo ku porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov
lekárskeho posudku správny súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli
žalobkyňou vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili,

resp. „nabúrali“ posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov potom správny
súd nevidel dôvod na ďalší znalecký posudok tak ako bolo uvedené v žalobe. Správny súd námietky
žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe
dostatočne zisteného stavu veci a bolo náležite zdôvodnené. Nebolo možné konštatovať, že by došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, t.j. že by žalovaný ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, § 71 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o sociálnom poistení
interpretoval neprimerane reštriktívnym spôsobom a v rozpore s účelom zákona. Z vyššie uvedených
dôvodov, keď správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy
sú v súlade so zákonom, správny súd žalobu zamietol.

36. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 SSP bez
použitia § 175 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania.
Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario,pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania a žalovaný si ich neuplatnil,
krajský preto rozhodol, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.