Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Júlia Weiserová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/35/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121282492
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:6121282492.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: O.. V. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. G. Z., V. XX, právne zast. Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Spišská
Nová Ves, Za Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160, proti žalovanému: M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A.Š.
G. Z., T.. C. XX, právne zast. Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., Spišská Nová Ves, Radničné
námestie 279/4, IČO: 51 284 731, o zaplatenie sumy 6.029,68 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.029,68 Eur s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 6.029,68 Eur počnúc od 22.3.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanej. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na upomínacom súde domáhala od žalovanej zaplatenia istiny
6.029,68 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.029,68 Eur počnúc od 22.3.2021 do
zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
2.Vžalobeuviedla,žejejsynM.M.sožalovanouM.M.akodlžníciuzatvorilidňa7.4.2005soSlovenskou
sporiteľňou, a.s., Zmluvu o splátkovom úvere č. 0503367787, na základe ktorej banka ako veriteľ
poskytla dlžníkom sumu 1.200.000,- Sk na obdobie 20 rokov s premenlivým úrokom vo výške 5,7 % p.a..
Podľa čl. I. Zmluvy o splátkovom úvere boli dlžníci povinní uhrádzať mesačnú splátku pri podpise zmluvy
vo výške 260,27 Eur, ktorá sa však z dôvodu premenlivej úrokovej sadzby menila. Títo žili v manželskom
zväzku až do právoplatnosti Rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 15P/115/2015, o
rozvode manželstva zo dňa 30.6.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2015. Po rozvode
manželstvanastalasituácia,žebývalímanželiasamedzisebounevedelidohodnúťktoavakomrozsahu
bude plniť záväzky voči banke. O uvedenom prebieha súdne konanie na Okresnom súde Spišská Nová
Ves, sp.zn. 2C/485/2015 o návrhu na vysporiadanie BSM, ktoré malo túto skutkovú okolnosť vyriešiť.
Po určitom čase žalovaná prestala splácať zmluvne dohodnuté splátky svojmu veriteľovi, a preto bola
žalobkyňa nútená tieto splátky uhrádzať zo svojho majetku, nakoľko bola založená nehnuteľnosť v jej
vlastníctve. Keďže žalobkyňa plnila za iného, hoci sama nebola zaviazaná z tohto zmluvného vzťahu,
mala za to, že sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne. Za žalovanú uhradila nasledovné
splátky jej dlhu: 8.3.2019 sumu 262,16 Eur, 8.4.2019 sumu 262,16 Eur, 8.5.2019 sumu 262,16 Eur,
8.6.2019 sumu 262,16 Eur, 9.7.2019 sumu 262,16 Eur, 8.8.2019 sumu 262,16 Eur, 8.9.2019 sumu
262,16 Eur, 8.10.2019 sumu 262,16 Eur, 8.11.2019 sumu 262,16 Eur, 8.12.2019 sumu 262,16 Eur,
8.1.2020 sumu 262,16 Eur, 8.2.2020 sumu 262,16 Eur, 9.3.2020 sumu 262,16 Eur, 9.4.2020 sumu
262,16Eur,11.5.2020sumu262,16Eur,9.6.2020sumu262,16Eur,8.7.2020sumu262,16Eur,8.8.2020sumu 262,16 Eur, 8.9.2020 sumu 262,16 Eur, 8.10.2020 sumu 262,16 Eur, 8.11.2020 sumu 262,16 Eur,
8.12.2020 sumu 262,16 Eur a 8.1.2021 sumu 262,16 Eur, t.j. celkovo sumu 6.029,68 Eur. Tento prospech
teda žiada vydať. Prospech spočíva v skutočnosti, že o uvedenú sumu bol znížený dlh žalovanej.
3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 19.4.2021 platobný rozkaz sp.zn. 33Up/214/2021, proti ktorému
podala v zákonnej lehote odpor žalovaná, čím bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.
4. Žalovaná v odpore uviedla, že úvery, ktorých úhradu žalobkyňa žiada, patria do masy BSM žalovanej
(bývalá nevesta žalobkyne) a jej bývalého manžela, ktorý je synom žalobkyne, pričom na Okresnom
súde v Spišskej Novej Vsi je vedené konanie o vyporiadanie BSM po rozvode ich manželstva pod sp.zn.
2C/458/2015, ktoré nie je doposiaľ ukončené. Predmetom tohto konania okrem iného je aj rozhodnutie o
tom, kto bude naďalej splácať záväzky vzniknuté za trvania manželstva s prihliadnutím na tú skutočnosť,
komu ostane majetok, na ktorý boli finančné prostriedky použité. Po rozvode manželstva všetok majetok
doposiaľ a to v celom rozsahu užíva výlučne bývalý manžel žalovanej, ktorý v konaní o vyporiadanie
BSM tiež potvrdil, že finančné prostriedky z úverov boli použité na stavbu 4-izbového mezonetového
bytu v dome, ktorý je zapísaný v LV na jeho otca L. M.. Na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi je taktiež
vedené konanie, kde žalobkyňou je žalovaná M. M. o vydanie bezdôvodného obohatenia pod sp.zn.
16C/171/2016,kdežalovanýmvkonaníbolvtedajšívlastníknehnuteľnosti,otecbývaléhomanželaL.M.,
ktorýnadobudoltútonehnuteľnosťzatrvaniamanželstvaatedatátopatríajdoBSMžalobkyne.Anijedno
z týchto konaní nebolo doposiaľ ukončené. V uvedenej veci súd na pojednávaní konanom dňa 18.3.2019
medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalobkyňou uplatňovaný nárok čo do základu je opodstatnený a
o výške nároku žalobkyne a o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku. Krajský súd v Košiciach
rozsudkom č.k. 3Co/139/2019 zo dňa 3.6.2020 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný podal
dovolanie na Najvyšší súd SR. V obidvoch týchto konaniach manžel žalovanej tvrdil, že úvery spláca
výlučne sám zo svojich prostriedkov a v konaní to aj predloženými listinnými dôkazmi - výpismi zo
svojho účtu preukazoval. Pokiaľ žalobkyňa uhrádza splátky úverov za svojho syna, potom v podstate
spláca finančné prostriedky, ktoré boli použité na majetok v LV pôvodne napísaný na jej manžela,
avšak nadobudnutý za trvania manželstva a teda patriaci aj do jej bezpodielového spoluvlastníctva
manželom. V žiadnom prípade teda nemôže ísť o obohatenie sa žalovanej, nakoľko majetok, na ktorý
bol úver, ktorého splátky sú predmetom tohto konania užíva rodina žalobkyne a výlučne bývalý manžel
žalovanej, syn žalobkyne a to na základe zriadeného vecného bremena. V čase prebiehajúcich súdnych
konaní previedol vlastník, manžel žalobkyne, nehnuteľnosti darovacou zmluvou a dohodou o zriadení
vecného bremena zapísanou v katastri nehnuteľností pod Z.-X/XXXX zo dňa 06.02.2020-404/2020
na ďalšieho syna M.. E. M. a zároveň v prospech ostatných príslušníkov rodiny, vrátane žalobkyne a
bývalého manžela žalovanej zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve oprávnených bývať v stavbe
s.č. XXX a užívať nehnuteľnosti tam uvedené spôsobom bežným a obvyklým, a to až do ich smrti. Návrh
žalobkyne je absolútne v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností považovala
nárok žalobkyne za neopodstatnený.
5. Žalobkyňa v replike konštatovala, že prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie BSM nemôže mať
vplyv a záväznosť pre tretie osoby, a teda pre žalobkyňu, nakoľko táto nie je účastníkom konania.
Účastníkom konania o vyporiadanie BSM sú len bývalí manželia a nie veritelia a týchto vnútorné
dohody alebo rozsudky súdov nezaväzujú. Ona teda bez ohľadu na skončenie súdneho konania o
vyporiadanie BSM môže požadovať plnenie od hocktorého dlžníka, a prípadný rozsudok alebo dohoda
bývalých manželov na tom nič nezmení. Uvedené bude znamenať len úpravu vnútorného pomeru
medzi bývalými manželmi. Ona uhrádzala dlhy žalovanej, kde v zmluvnom vzťahu vystupovala ako
dlžník žalovaná. Neexistoval a neexistuje právny titul, pre ktorý žalobkyňa uhrádzala dlh žalovanej.
Úhradou dlhu za žalovanú sa znížil jej dlh, čo je majetkový prospech, nakoľko o zaplatenú časť sa jej
ponížil dlh voči veriteľovi. Ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej. S opisom užívania nehnuteľností a
ostatnými tvrdeniami nesúhlasila, ale nevidela dôvod sa tým vôbec zaoberať, nakoľko to nemá žiadnu
relevanciu k veci. Je vylúčené, aby uplatňovanie jej práv bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ona splátkami
finančne pomohla žalovanej znížiť si dlh, teda nie je jasné ako to môže byť rozpore s dobrými mravmi.
Úhrady dokonca znamenali, že v budúcnosti nebude platiť penále a zvyšné úroky. Žalovaná sa ju snaží
negatívne opísať, ale ide len o jej predpojaté závery a pohľady, neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by tieto závery podporili.
6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.9.2021, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne
a právna zástupkyňa žalovanej. Žalobkyňa ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, preto súd v
súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámení sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o splátkovom úvere č.
0503367787 zo dňa 7.4.2005, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z toho istého dňa,
výpisom z účtu žalobkyne, predsúdnou výzvou zo dňa 17.3.2021 vrátane podacieho lístku a doručenky,
výpisom LV č. XXXX, k.ú. A. G. Z. ako aj ostatnými listinami, ktoré súd obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:
9. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0503367787 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so
sídlom v Bratislave ako bankou a M. M. a M. M. (žalovanou) ako dlžníkmi dňa 7.4.2005 súd zistil, že
predmetom tejto zmluvy je poskytnutie spotrebného úveru na bývanie zabezpečeného nehnuteľnosťou
vo výške 1.200.000,- Sk, za podmienok dohodnutých v zmluve. Úver mal byť dlžníkmi splácaný v
mesačných splátkach vo výške 7841,- Sk + poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne.
10. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 7.4.2005
súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave ako záložný veriteľ a L. M., V. M. a E. M.
uzavreli predmetnú záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 0503367787. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k.ú. A. G. Z. a to
dom súp. č. XXX na parcele XXXX a pozemky par.č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 425
m2 a parcela č. XXXX záhrady o výmere 619 m2.
11. Z LV č. XXXX k.ú. A.Á. G. Z. súd zistil, že aktuálne sú na predmetnom LV v časti B ako vlastníci
vedení L. M. a V. M. v pomere 1/2 a E. M. v podiele 1/2.
12. Z výpisu z účtu V. M. súd zistil, že v prospech úverového účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
boli počnúc od 8.3.2019 do 8.1.2021 uhrádzané mesačne splátky 262,16 Eur. Žalobkyňa tak uhradila
23 splátok po 262,16 Eur t.j. spolu 6.029,68 Eur.
13. Z predsúdnej výzvy zo dňa 17.3.2021 súd zistil, že žalovaná bola právnym zástupcom žalobkyne
vyzývaná na úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 6.029,68 Eur a to v lehote do 3 dní. K výzve
bol predložený podací lístok i doručenka.
14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.
16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
18. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.19. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Jednak ide o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať.Základnounormouupravujúcoubremenotvrdeniaapreukazovaniajeustanovenie§132ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na nich. Strana, ktorá neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho
že, tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
20. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná a jej bývalý manžel uzavreli
ako dlžníci dňa 7.4.2005 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov banky 1.200.000,- Sk v ich prospech.
Úver bol na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa
7.4.2005 zabezpečený v prospech záložného veriteľa zálohom, ktorý tvorili nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXXX v k.ú. A. G. Z. a to dom súp. č. XXX na parcele XXXX a pozemky par.č. XXXX
zastavené plochy a nádvoria o výmere 425 m2 a parcela č. XXXX záhrady o výmere 619 m2. Predmetné
nehnuteľnosti vlastnili a teda záložnú zmluvu ako záložcovia uzavreli L. M., V. M. (žalobkyňa) a E. M.. V
konaní bolo preukázané, že žalobkyňa realizovala v prospech banky na účet, ktorý sa číselne zhoduje
s číslom zmluvy o splátkovom úvere platby v období od 8.3.2019 do 8.1.2021 vrátane. Uhradila tak
za žalovanú a jej bývalého manžela, ktorý je synom žalobkyne sumu 6.029,68 Eur, teda dlh na úhradu
ktorého boli dlžníci (žalovaná a jej exmanžel) zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne. Tieto skutkové
tvrdenia v konaní sporné neboli. Dôsledkom plnenia dlhu iného je bezdôvodné obohatenia, ktoré vzniká
okamihom prijatia plnenia veriteľom. Žalobkyni teda vznikol oprávnenie domáhať sa svojho nároku buď
od každého zo solidárnych dlžníkov samostatne, alebo od oboch súčasne s tým, že plnením jedného
z nich zaniká povinnosť plnenia druhého. Žalobkyňa si zvolila možnosť uplatniť si svoj nárok žalobou
iba voči jednému zo solidárnych dlžníkov a to žalovanej a túto na úhradu písomne vyzvala predsúdnou
výzvou zo dňa 17.3.2021, avšak bezvýsledne. Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že nárok
žalobkyne je riadne preukázaný a dôvodný, a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia
a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni uhradené splátky úveru v celkovej výške 6.029,68 Eur, titulom
vydania bezdôvodného obohatenia.
21. Argumentáciu žalovanej v konaní súd, že nemohlo dôjsť k jej obohateniu, keďže nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom zálohu užíva rodina žalobkyne a výlučne jej bývalý manžel súd nepovažoval
za relevantnú. Podstatou nároku žalobkyne je totiž práve neexistencia právneho titulu na podklade
ktorého v konaní plnila, čím jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Povinnosť plniť dlh
voči banke svedčila v súlade s ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka solidárnym dlžníkom, teda
žalovanej a jej bývalému manželovi. V tomto sa stotožnil s názorom žalobkyne, že prebiehajúce konanie
o vyporiadanie BSM nemôže mať vplyv a záväznosť pre ňu, ako tretiu osobu, nakoľko stranou v konaní
o vyporiadanie BSM sú len bývalí manželia a nie veritelia, preto týchto vnútorné dohody alebo rozsudky
súdov nezaväzujú. Žalovaná tak v konaní účinným spôsobom nepoprela žiadne zo skutkových tvrdení
žalobkyne uvedených v žalobe, ktoré táto preukázala predloženými listinnými dôkazmi.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
24. Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku
záväzkového vzťahu medzi stranami. Úrok z omeškania bol žalobkyni priznaný odo dňa nasledujúceho
po uplynutí 3-dňovej lehoty, ktorú poskytla žalovanej na plnenie v predsúdnej výzve zo dňa 17.3.2021,
t.j. od 22.3.2021 do zaplatenia.
25. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
26. Podľa 153 ods. 1, 2, 3 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
27. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 30.9.2021 doručila súdu ako dôkaz
zápisnicu o pojednávaní z konania tunajšieho súdu sp. zn. 16C/171/2016 zo dňa 11.2.2019.
28. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné
definuje § 153 ods. 1, veta druhá C.s.p.. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala s obvyklou starostlivosťou (subjektívne hľadisko).
29. Súd v rámci svojej diskrečnej právomoci zavedenej ustanovením § 153 ods. 2 C.s.p. na žalovanou
predložený listinný dôkaz neprihliadol, pretože bol toho názoru, že tento prostriedok procesného útoku
nebol uplatnený včas. Žalovaná mala na jeho predloženie v konaní vedenom tunajším súdom poskytnutý
zákonný priestor, pričom rovnako tak mohla učiniť i v konaní predchádzajúcom prebiehajúcemu konaniu,
vedenom na Upomínacom súde v Banskej Bystrici sp.zn. 33Up/214/2021. Bol toho názoru, že vzhľadom
k tomu, že protistrana nemala dostatok priestoru na svoje oboznámenie a prípadnú reakciu by si
jeho vykonanie vyžadovalo potrebu ďalších úkonov a znamenalo by nutnosť odročenia a opätovného
nariadenia ďalšieho pojednávania. Žalovaná mala aj v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 C.s.p. povinnosť
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ktorú si riadne nesplnila.
Mala teda tento návrh uplatniť včas a to priamo v odpore, prípadne následne po oboznámení sa s
reakciou žalobkyne v jej patriacej duplike.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
33. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,
teda žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej náhrada trov konania bola priznaná
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.