Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2516203966.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: V.. M. H., nar. 31.03.1973,

bytom T. R. XXX/XX, XXX XX F. B. proti žalovanému: DANIEL CSEPI, s. r. o., so sídlom Komárňanská
2491/154, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 267 554, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, so
sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda o náhradu mzdy vo výške 15.665,30 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 14.07.2016 domáhal,

aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 15.665,30 Eur titulom
neplatného skončenia pracovného pomeru v sume jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa
25.05.2012 až do dňa 27.11.2014 a z tejto sumy zabezpečiť aj odvodové povinnosti na zdravotné
poistenie, sociálne poistenie a vyrovnať daň a vystaviť žalobcovi výkazový list a výplatné pásky.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.07.2012 podal na Okresnom súde Dunajská Streda žalobu o
neplatnosť výpovede, pričom súd rozsudkom č. k. 9Cpr/2/2012 - 37 zo dňa 30.04.2013 rozhodol o

neplatnosti výpovede danej žalovaným žalobcovi zo dňa 28.05.2012. Rozsudok sa stal právoplatným.
Vzhľadom na to, že súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalobca žiada o
náhradu mzdy vo výške 15.665,30 Eur titulom neplatného skončenia pracovného pomeru v sume
priemerného mesačného zárobku odo dňa 25.05.2012 (t. j. dňa nasledujúceho po dni, ktorým mu mal
skončiť pracovný pomer podľa neplatnej výpovede) do dňa 27.11.2014 (t. j. času, kým sa opätovne
zamestnal). Nakoľko Okresný súd Dunajská Streda rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, ktoré uznal aj žalovaný a žalobca žalovanému oznámil, že na ďalšom zamestnávaní trvá,

žalovaný bol povinný prideľovať žalobcovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Nakoľko žalovaný žalobcovi
odmietol prideľovať pôvodnú prácu podľa pracovnej zmluvy, bol povinný mu poskytnúť náhradu mzdy
odo dňa, kedy mu bolo doručené oznámenie žalobcu o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní až
do času platného skončenia pracovného pomeru na základe rozhodnutia súdu. Náhrada mzdy mala
byť žalobcovi vyplatená v prvom výplatnom termíne nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, ktorým
súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku a
splnením povinnosti oznámiť žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, žalobca splnil podmienky

pre vznik povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru v sume jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa nasledujúceho po dni,
ktorým sa mu mal skončiť pracovný pomer, t. j. dňa 25.05.2012 až do dňa 27.11.2014 t. j. do
času, kým sa žalobca opätovne zamestnal. Popri povinnosti nahradiť zamestnancovi mzdu v sumejeho priemerného zárobku vzniká zamestnávateľovi povinnosť z tejto sumy zabezpečiť aj odvodové
povinnosti na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a vyrovnať daň. Žalovaný je povinný zaplatiť
za žalobcu poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie počas celej doby trvania neplatne

skončeného pracovného pomeru.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 02.08.2016, ktorým žiadal
žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca má za preukázané, že
jeho pracovný pomer trval aj po dni 24.05.2012 (keď sa mal podľa neplatnej výpovede jeho pracovný

pomer skončiť) do 04.06.2012 (keď žalobca písomne oznámil, že na ďalšom zamestnávaní trvá).
Napriek tomuto záveru však žalobca žiada náhradu mzdy od 25.05.2012 do 27.11.2014, pričom výšku
požadovanej náhrady (15.665,30 Eur) skutkovo ani právne neodôvodnil. Okresný súd Dunajská Streda
rozhodol rozsudkom č. k. 9Cpr/2/2012 - 37 z 30.04.2013 tak, že výpoveď žalovaného z 28.05.2012
daná žalobcovi je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného netrvá. Proti výroku, ktorým
bola určená neplatnosť výpovede, nebolo podané odvolanie. Rozsudok v tejto časti preto nadobudol

právoplatnosť 20.06.2013. Žalovaný dodal, že hneď na prvom pojednávaní (27.11.2012) sám uznal,
že výpoveď je neplatná a chcel sa mimosúdne dohodnúť. Navrhol preto žalobcovi, aby 01.01.2013
nastúpil do zamestnania, alternatívne, ak by u neho už žalobca nechcel pracovať, navrhol mu náhradu
mzdy vo výške trojmesačného priemerného zárobku. Žalobca ostal pasívny a do práce nenastúpil,
neprijal ani navrhnuté druhé alternatívne riešenie - náhradu mzdy. Proti druhému výroku súdu prvej

inštancie (že pracovný pomer u žalovaného už žalobcovi netrvá) žalobca podal odvolanie, o ktorom
rozhodoval odvolací Krajský sud v Trnave. Ten uznesením č. k. 25CoPr/1/2013 - 54 z 22.10.2013
tento výrok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. Z dôvodov
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zrušený výrok súdu prvej inštancie bol rozhodnutím ultra
petit. Ak totiž súd prvej inštancie dospel k názoru, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného netrvá,

mal v tomto ohľade návrh žalobcu (v tejto časti) zamietnuť. Zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda
možno zistiť, aké podstatné skutočnosti tento súd zistil až do pojednávania 09.06.2015, kde žalobca
uviedol, že od 27.11.2014 pracuje v riadnom pracovnom pomere uzatvorenom s firmou Dalitrans na
čerpacej stanici Tôň, ďalšie konanie vo veci pokladá za bezpredmetné a preto berie svoj návrh na
určenie, že jeho pracovný pomer užalovaného trvá aj po 24.05.2012, späť. Dodal, že mu však patrí

aspoň čiastočne náhrada mzdy, ktorú si uplatní samostatným návrhom. Okresný súd Dunajská Streda
následne uznesením č. 9Cpr/2/2012 - 148 z 09.06.2015 konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03.07.2015. Zrejmé je
teda, že žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje náhradu mzdy odo dňa nasledujúceho po tom, čo mal
(neplatne) skončiť pracovný pomer so žalovaným (25.04.2012) až do dňa, kým sa opätovne zamestnal

(27.11.2014) opierajúc sa o ust. § 79 ods. 1 Zákonníka
práce.Žalobcavšaknávrhnaurčenie,žejehopracovnýpomeružalovanéhotrvázobralvcelomrozsahu
späť, teda netrval na takomto určení. Ak žalobca zobral svoj návrh na určenie, že jeho pracovný pomer
trvá v celom rozsahu späť, a contrario musí platiť, že žalobca netrval na tom, aby ho žalovaný ďalej
zamestnával. Musí preto nastúpiť zákonná fikcia, že jeho pracovný pomer so žalovaným sa skončil

dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť neplatne. Týmto dňom je 24.05.2012. Ďalej potom platí, že
žalobcovi vznikol podľa § 79 ods. 4 vtedy platného Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume
jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Nárok žalobcu
na náhradu mzdy od 25.05.2012 do 27.11.2014 nie je preto dôvodný. Vo vyjadrení žalovaný súčasne
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Keďže premlčaniu podliehajú zásadne majetkové

práva, sú to najmä peňažné plnenia, pri fikcii uvedenej v ust. § 79 Zákonníka práce, žalobcovi vznikol
nárok na náhradu mzdy 24.05.2012. Ide o náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za dva
mesiace. Toto právo si preto mohol žalobca uplatniť po prvýkrát (len čo mu vzniklo možnosť podať no
jeho základe žalobu na súd, keď mal dlžník povinnosť prvýkrát splniť dlh) 24.05.2012. Všeobecná 3-
ročná premlčacia lehota uplynula 24.05.2015. Žalobca podal žalobu na súd 14.07.2016. Jeho právo na

náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sa preto premlčalo. Dodal, že ak žalobca
vzal návrh no určenie toho, že jeho pracovný pomer so žalovaným trvá späť z dôvodu, že sa už
zamestnal, je zrejmé, že nastal prípad uvedený v ust. § 79 ods. 3 písm. b) vtedy platného Zákonníka
práce, teda žalobca už netrval na tom, by ho žalovaný naďalej zamestnávali a teda platí, že jeho
pracovný pomer sa skončil dňom, kedy sa mal skončiť pracovný pomer jeho neplatným ukončením.

Aj keď neplatné ukončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo označené ako „výpoveď“, z jeho
písomného textu vyplýva, že v skutočnosti išlo o okamžité zrušenie pracovného pomeru od 24.05.2012.4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej
podobedňa31.08.2016.Vovyjadreníuviedol,žetvrdeniežalovanéhooponukenastúpiťdozamestnania
dňom 01.01.2013 a alternatívne o náhrade mzdy vo výške trojmesačného priemerného zárobku, je

zavádzajúce, pretože je pravdou, že žalovaný žalobcovi ponúkol prácu, avšak ponúknutá práca nebola
v súlade s jeho pracovnou zmluvou a nešlo o prácu, ktorú žalobca u žalovaného vykonával pred tým,
ako mu bola daná neplatná výpoveď. Navyše nešlo ani o prácu v mieste výkonu práce podľa pracovnej
zmluvy. Žalobca nepovažoval za dôvodné prijať ani druhé žalobcom ponúknuté alternatívne riešenie,
a to náhradu mzdy vo výške trojmesačného priemerného zárobku, pretože on, ako to vyplýva aj zo

súdneho spisu, trval na ďalšom zamestnávaní. Žalobca sa opätovne zamestnal dňa 27.11.2014 a z
toho dôvodu nepovažoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby aj po tomto čase žiadal od
žalovaného náhradu mzdy. To však neznamená, že žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní žalovaným
aj po dni 24.05.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca uplatňuje náhradu mzdy od 25.05.2012
do 27.11.2014 vo výške 15.665,30 Eur. Žalobca pritom vychádzal zo svojho priemerného mesačného
platu 520,- Eur. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, podľa ktorého je jeho právo na náhradu mzdy

premlčané z dôvodu toho, že si svoj nárok uplatnil až podaním žaloby na súd 14.07.2016. Žalobca si
viackrát počas súdneho konania uplatnil náhradu mzdy, resp. čiastočnú náhradu mzdy. Dôkazy o tejto
skutočnosti obsahujú zápisnice o pojednávaniach.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 31.10.2016.

Vo vyjadrení uviedol, že nie je dôvodné tvrdenie žalobcu v duplike zo dňa 30.08.2016, že mu nebola
ponúknutá práca v súlade s pracovnou zmluvou (miesto výkonu práce, pracovné zaradenie). Námietka
žalobcu ohľadom premlčania nároku je neadekvátna. Odkaz na to, že si uplatnil na súde nárok na
náhradu mzdy v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda, nie je pravdivý. Naopak, žalobca
v tomto konaní na pojednávaní dňa 09.06.2015, keď zobral žalobu o určenie, že jeho pracovný pomer

u žalovaného trvá, späť, uviedol, že v budúcnosti si tento nárok uplatní samostatnou žalobou. Stalo sa
tak až 14.07.2016 v predmetnom konaní.

6. Žalobca v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP zotrval na žalobe a svojich vyjadreniach.
Rovnako tak právna zástupkyňa žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu žalobcu podľa § 181 ods.

1 CSP zotrvala na svojich vyjadreniach, predovšetkým s poukazom na námietku premlčania.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nárok na náhradu mzdy si uplatnil až v roku 2016, keď to jeho
právny zástupca uznal za vhodné.

8. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 9Cpr/2/201 - 37 zo dňa 30.04.2013, pracovnú náplň pracovníka čerpacej stanice.
Žalovaný na svoju obranu predložil uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoPr/1/2013 - 54 zo dňa
22.10.2013, uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Cpr/2/2012 - 148 zo dňa 09.06.2015,
zápisnicuopojednávanísp.zn.9Cpr/2/2012zodňa04.11.2014azodňa09.06.2015,dohoduoukončení

mandátnej zmluvy zo dňa 30.06.2014 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoPr/1/2019 - 221
zo dňa 28.05.2019.

9. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom žalobcu a právnej
zástupkyne žalovaného, vykonal dokazovanie listinami, pripojeným spisom Okresného súdu Dunajská

Streda sp. zn. 9Cpr/2/2012, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9Cpr/2/2012 súd zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Cpr/2/2012 - 37 zo dňa 30.04.2013 súd určil, že výpoveď
odporcu (DANIEL CSEPI, s. r. o.) daná navrhovateľovi (V.. M. H.) zo dňa 28.05.2012 podľa § 63 ods.

1 písm. e) Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trvá. Krajský súd v
Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 25CoPr/1/2013 - 54 zo dňa 22.10.2013 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, ktorou súd rozhodol, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu netrvá
zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2013 okrem časti, ktorou súd rozhodol, že

pracovný pomer netrvá. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Cpr/2/2012 - 148 zo dňa
09.06.2015, právoplatným dňa 03.07.2015, súd konanie o určenie, že pracovný pomer trvá, zastavil.11. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Dunajská Streda uviedol, že odporca uznal, že takto daná
výpoveď smerujúca k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru je neplatná. Oznámenie zo dňa
04.06.2012 o tom, že navrhovateľ trvá na ďalšom zamestnávaní, nemyslel odporca vážne. Vzhľadom

na uvádzané konanie navrhovateľa sa súd stotožnil s právnym názorom právnej zástupkyne odporcu s
poukazom na § 79 ods. 3 písm. b) a § 79 ods. 4 Zákonníka práce. Súd bol toho názoru, že pracovný
pomer navrhovateľa skončil neplatne a zamestnanec netrval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej
zamestnával, platí ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho
pracovný pomer skončil dohodou a bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite dňom, keď sa mal

pracovný pomer skončiť, teda ku dňu 24.05.2012.

12. Zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.06.2015 pripojeného
spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9Cpr/2/2012 vyplýva, že právny zástupca žalobcu na
pojednávaní uviedol, že berie späť návrh v časti, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej
trvá aj po 24.05.2012, vzhľadom na to, že žalobca sa zamestnal od 01.01.2014 na čerpacej stanici. Ďalej

právny zástupca žalobcu uviedol, že náhradu mzdy si uplatnia samostatným návrhom.

13. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 24.05.2012 (ďalej len
„Zákonník práce“), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,

že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

14. Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

15. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec

má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

16. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve

nedohodlo inak.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať.

18. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd
vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú, preto súd žalobu nielen z dôvodu

premlčania žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol. Žaloba bola nedôvodná aj preto, že
žalobca si nárokom na náhradu mzdy uplatnil viac, než by mu podľa zákona patrilo.21. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru so žalovaným. Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné skončenie pracovného
pomeru. V danom prípade súd vychádza z právoplatného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

č. k. 9Cpr/2/2012 - 37 zo dňa 30.04.2013. V konaní bolo nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal
náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany žalobcu listom zo
dňa 28.05.2012, že táto neplatnosť bola vyslovená rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
9Cpr/2/2012-37zodňa30.04.2013vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrnaveč.k.25CoPr/1/2013
- 54 zo dňa 22.10.2013, právoplatným dňa 20.06.2013. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská

Streda mal súd za preukázané, že žalobca sa v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda domáhal
aj určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej, avšak v tejto časti žalobca vzal žalobu
späť. Uznesenie o zastavení konania č. k. 9Cpr/2/2012 - 148 nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2015.
Okresný súd Dunajská Streda určil, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi dňa 28.05.2012 je neplatná.
Z rozsudku tiež vyplýva, že v skutočnosti nešlo o výpoveď, ale o právny úkon smerujúci k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru. Okresný súd Dunajská Streda vo svojom rozsudku tiež skonštatoval,

že žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní, čo napokon potvrdil aj samotný žalobca tým, že v časti
o určenie, že pracovný pomer trvá ďalej, vzal žalobu späť. Vychádzajúc z právoplatného rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, ako aj uznesenia o zastavení konania, t. j. výsledku konania pred
Okresným súdom Dunajská Streda, pracovný pomer strán sporu skončil neplatne (a podľa odôvodnenia
rozsudku dňom 24.05.2012, v súlade s § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu

skončenia pracovného pomeru). V tomto prípade žalobca ako zamestnanec má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Vychádzajúc z
uvedeného sa žalobca v tomto konaní nesprávne domáhal náhrady mzdy od 25.05.2012 do 27.11.2014,
kedy sa opäť zamestnal a žaloba v tomto zmysle nebola dôvodná.

22. Zamestnanec, ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné,
môže v žalobe zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovného pomeru (porovnaj napr. R 36/1979). Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr,
než súd rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru (uvedené rozhodnutie o neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné

rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy). Súd v takom prípade spravidla rozhodne v rozsudku nielen
o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ale aj o uplatnenej náhrade mzdy (od výroku o
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru je výrok o náhrade mzdy závislý, porovnaj R 1/1975). Ak
je to účelné, môže súd najskôr rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a následne
(po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia) rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy (porovnaj § 152 ods. 2

druhá veta O.s.p.). Nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže však
zamestnanec uplatniť nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj
neskôr - s rizikom prípadného úspešného namietania premlčania takéhoto nároku žalovaným (porovnaj
dôvody v R 8/2003). Pre tento hroziaci nepriaznivý dôsledok pre žalobcu (porovnaj § 262 ods. 1 prvá
veta Zák. práce) sa neodporúča neuvážene dlho vyčkávať s uplatnením tohto peňažného nároku na

súde, napr. až dovtedy, kým bude právoplatne rozhodnuté o žalobe o určení neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto nároku nijako teda neobmedzuje skutočnosť, že v tom
čase ešte o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nie je rozhodnuté. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 116/2008 zo dňa 17. decembra 2009).

23. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady teda
nevzniká až právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
nezačína preto plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale od

splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje. Aj v rozsudku zo
dňa 03.04.2013, sp. zn. 6 Cdo 248/2011 Najvyšší súd potvrdil, že „odvolací súd dospel k správnemu
právnemu názoru, podľa ktorého premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti
rozväzovacieho prejavu, ale od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý

sa požaduje (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 180/2009).
Správne, zákonu zodpovedajúce sú úvahy odvolacieho súdu, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty
práva na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, je rozhodujúci okamih, kedy
nastáva splatnosť náhrady mzdy a že splatnosť vyplýva priamo zo zákona z ustanovenia § 119 ods. 1Zákonníka práce. Neexistuje žiadna konkrétna hmotnoprávna úprava, ktorá by určovala, že čas splnenia
náhrady mzdy nastáva právoplatnosťou rozsudku súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru. Odvolací súd správne pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej lehoty rozlišoval medzi

možnosťou uplatnenia tohto práva (nároku) a možnosťou jeho priznania rozhodnutím súdu. Z týchto
úvah správne vyvodil, že splatnosť náhrady mzdy nastáva bez ohľadu na to, či už (ne)bolo v konaní
podľa § 64 Zákonníka práce o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu rozhodnuté.“

24. Právo na náhradu mzdy možno prvýkrát uplatniť, keď sa tá stane splatnou, t. j. keď nastane čas jej

plnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom,
a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku. Zákonník práce
neupravuje osobitne splatnosť náhrady mzdy. V nadväznosti na právnu úpravu splatnosti mzdy sa vo
všeobecnosti má za to, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie
(pokiaľ nie je dohodnuté inak), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa
poskytuje. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného

pomeru teda nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu,
ale od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje.

25. V prejednávanom spore súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Premlčanie
je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.

Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobých uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.

26. Súd dospel k záveru, že žalobca si nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru uplatnil po márnom uplynutí premlčacej doby 3 roky. Súd mal za preukázané, že v konaní
pred Okresným súdom Dunajská Streda sa žalobca v návrhu na začatie konania domáhal len určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nie aj náhrady mzdy. Vyplýva to nielen z obsahu žaloby, ale

aj z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.06.2015, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol,
že náhradu mzdy si žalobca uplatní samostatným návrhom. Týmto samostatným návrhom je práve
prejednávaná žaloba podaná na súd dňa 14.07.2016. Aj samotný žalobca pred súdom uviedol, že
nárok na náhradu mzdy si uplatnil až v roku 2016, keď to jeho právny zástupca uznal za vhodné.
Keďže žalobca si nárok na náhradu mzdy uplatnil na súde až 14.07.2016, urobil tak až po uplynutí

trojročnej premlčacej doby. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy (za výpovednú
dobu dvoch mesiacov podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce) začala žalobcovi plynúť dňa 24.05.2012 a
uplynula 24.05.2015, t. j. pred podaním žaloby na súd. Keďže žalovaný sa v konaní dovolal premlčania,
nebolo možné premlčaný nárok žalobcovi priznať. Vzhľadom na záver o premlčaní nároku uplatneného
žalobcom sa súd podrobnejšie meritom veci nezaoberal, ale žalobu s poukazom na uvedené v celom

rozsahu zamietol (bez riešenia otázky požadovanej výšky náhrady mzdy a jej preukázania). V spojitosti
s uvedeným záverom súd žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť za žalobcu zo žalovanej výšky náhrady mzdy aj poistné na sociálne poistenie a
zdravotné poistenie počas celej doby trvania neplatne skončeného pracovného pomeru.

27. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzskoz 19. februára 1998). V danom prípade ide napríklad o sporné argumenty strán ohľadom

ponuky práce či vyjadrenia žalobcu o tom, že v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda súhlasil
s postupom svojho právneho zástupcu. Uvedené bolo pre rozhodnutie súdu právne irelevantné.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.