Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516203966
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2516203966.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobcu: Ing. M. H., nar. XX. I. XXXX, bytom
F. B., T. R. XXX/XX, proti žalovanému: DANIEL CSEPI, s. r. o., so sídlom Veľký Meder, Komárňanská
2491/154, IČO: 36 267 554, zast. advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Dunajská Streda, Korzo Bélu
Bartóka 789/3, o 15.665,30 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 19Cpr/1/2016-159 zo dňa 26. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal
žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 79 ods.1, 3, 4 a § 129 ods. 1 zákona
č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení k 24. máju 2012 (ďalej len ,,Z.p.“); § 100 ods. 1, 2, a § 101
zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej len ,,O.z.“), s poukazom aj na procesné ustanovenia
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“).

3. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že predmetom konania bol nárok žalobcu
na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru so žalovaným, keď tu vychádzal z
právoplatného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Cpr/2/2012 - 37 zo dňa 30. apríla
2013. V konaní bolo nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru zo strany žalobcu listom zo dňa 28.05.2012, že táto neplatnosť bola
vyslovená rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Cpr/2/2012 - 37 zo dňa 30. apríla

2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoPr/1/2013 - 54 zo dňa 22. októbra
2013, právoplatným dňa 20. júna 2013. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda mal
súd za preukázané, že žalobca sa v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda domáhal aj
určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej, avšak v tejto časti žalobca vzal žalobu
späť. Uznesenie o zastavení konania č. k. 9Cpr/2/2012 - 148 nadobudlo právoplatnosť dňa 3. júla
2015. Okresný súd Dunajská Streda určil, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi dňa 28. mája 2012
je neplatná. Z rozsudku vyplýva, že v skutočnosti nešlo o výpoveď, ale o právny úkon smerujúci

k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Okresný súd Dunajská Streda vo svojom rozsudku
skonštatoval, že žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní, čo napokon potvrdil aj samotný žalobca tým,
že v časti o určenie, že pracovný pomer trvá ďalej, vzal žalobu späť. Vychádzajúc z právoplatného
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, ako aj uznesenia o zastavení konania, t. j. výsledkukonania pred Okresným súdom Dunajská Streda, pracovný pomer strán sporu skončil neplatne (podľa
odôvodnenia rozsudku dňom 24.05.2012, v súlade s § 79 ods. 3 písm. b) Z.p. v znení účinnom ku dňu
skončenia pracovného pomeru). V tomto prípade žalobca ako zamestnanec má nárok na náhradu mzdy

v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 Z.p. za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Vychádzajúc
z uvedeného sa žalobca nedôvodne domáhal náhrady mzdy od 25. mája 2012 do 27. novembra 2014
(kedy sa opäť zamestnal), preto žaloba v tomto rozsahu nebola dôvodná. Súd prvej inštancie ďalej
dospel k záveru, že žalobca si nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
(za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 79 ods. 4 Z.p.) uplatnil po márnom uplynutí trojročnej

premlčacej doby, keď tu prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Mal za preukázané,
že v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda sa žalobca v návrhu na začatie konania (žalobe)
domáhal len určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nie aj náhrady mzdy. Vyplýva to
nielen z obsahu žaloby, ale aj z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 9. júna 2015, na ktorom
právny zástupca žalobcu uviedol, že náhradu mzdy si žalobca uplatní samostatným návrhom. Týmto
samostatným návrhom je prejednávaná žaloba podaná na súd prvej inštancie 14. júla 2016. Aj sám

žalobca pred súdom uviedol, že nárok na náhradu mzdy si uplatnil v roku 2016, keď to jeho právny
zástupca uznal za vhodné. Keďže žalobca si nárok na náhradu mzdy uplatnil na súde až 14. júla 2016,
urobil tak až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu
mzdy (za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 79 ods. 4 Z.p.) začala žalobcovi plynúť dňa 24. mája
2012 a uplynula 24. mája 2015, t. j. pred podaním žaloby na súd. Keďže žalovaný sa v konaní dovolal

premlčania, nebolo možné premlčaný nárok žalobcovi priznať. Vzhľadom na záver o premlčaní nároku
uplatneného žalobcom sa súd prvej inštancie meritom veci (riešenia otázky požadovanej výšky náhrady
mzdy a jej preukázania) nezaoberal, ale žalobu s poukazom na uvedené v celom rozsahu zamietol.
V spojitosti s uvedeným záverom súd žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť za žalobcu zo žalovanej výšky náhrady mzdy aj poistné na sociálne

poistenie a zdravotné poistenie počas celej doby trvania neplatne skončeného pracovného pomeru.
Prvoinštančný súd uviedol, že ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzskoz

19. februára 1998). V danom prípade ide napríklad o sporné argumenty strán ohľadom ponuky práce
či vyjadrenia žalobcu o tom, že v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda súhlasil s postupom
svojho právneho zástupcu. Uvedené bolo pre rozhodnutie súdu právne irelevantné.

4. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.,

žalovaný mal vo veci plný úspech a preto mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadnutý rozsudok navrhol zmeniť a žalobe
vyhovieť. Argumentoval tým, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.), pretože ako poškodený má za
to, že povinnosť zamestnávateľa platiť odvody za zamestnanca vzniká podpisom pracovnej zmluvy.
Keďžejehovýpoveďbolaneplatná,pracovnázmluvanezaniklaajepresvedčený,žežalovanýjepovinný
vyrovnať odvody, ušlú mzdu s príslušenstvom a trovy konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozsudok za vecne správny a preto
navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale

nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jehovyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom a žalovanou uplatnených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom
rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho

súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo
veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len
nasledovné:

9. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.

10. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k

nemu súd dospel. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový
základ.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. o nesprávnom právnom
posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Nebolo sporné, že zamestnávateľ (žalovaný) so žalobcom neplatne skončil pracovný pomer
okamžite, ktorý sa mal skončiť 24. mája 2012. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ (žalovaný) skončil
pracovný pomer neplatne (pozn: o čom bolo rozhodnuté súdom) a zamestnanec (žalobca) netrval na
tom, aby ho zamestnávateľ (žalovaný) ďalej zamestnával platí, keďže sa s ním nedohodol písomne inak,

že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou t.j. 24. mája 2012, a zamestnanec (žalobca) má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 Z.p. za výpovednú dobu dvoch
mesiacov (§ 79 Z.p.). Keďže si žalobca neuplatnil právo na zaplatenie náhradu mzdy v sume svojho
priemerného zárobku podľa § 134 Z.p. za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo všeobecnej 3 ročnej
premlčacej lehote, ako to v odôvodnení rozhodnutia konštatoval aj súd prvej inštancie, na závery ktorého

tu odvolací súd odkazuje v celom rozsah, a žalovaný vzniesol námietku premlčania, treba súhlasiť so
súdom prvej inštancie, že žalobcovi toto premlčané právo priznať nemohol. Nakoľko súd nerozhodol o
nároku žalobcu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, keďže tento skončil 24.
mája 2012, nemal zamestnávateľ (žalovaný) žiadnu povinnosť prihlasovať žalobcu ako platiteľ poistného
do poisťovní (sociálna, zdravotná), keďže po 24. máji 2012 sa už nejednalo o obdobie neplatného

skončenia pracovného pomeru.

13. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

C.s.p. tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.