Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sa/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200205
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3020200205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci žalobcu Z. O., bytom L. J.

XXXX/X, Y., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a
štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/451-0027 Sp zo dňa 25.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/OHNNVaŠSD/
SOC/2019/12629-57 zo dňa 07.05.2019 tak, že žalobcovi podľa § 24 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z.
uložil povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017 v
sume 554,40 eur do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Zároveň sa žalobca podanou žalobou domáhal i
zrušenia prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych
vecí a rodiny č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/12629-57 zo dňa 07.05.2019.

2. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu zo
dňa 30.01.2020, č.k. 28Sa/42/2019-37, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, keďže žalovaný
neurbil žiadne ďalšie konanie, ale iba formálne zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. Taktiež
nerešpektoval názor súdu vyslovený v bodoch 26 a 27 v odôvodnení uvedeného zrušujúceho rozsudku.

3. Žalobca taktiež v žalobe tvrdí, že postupom a rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho práva
garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

4. Žalobca v žalobe vyslovil záver, že rozhodnutie žalovaného je neúplné a nepreskúmateľné, nakoľko
sa po právnej ani skutkovej stránke riadne nezaoberal skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal zopakoval dôvody, pre ktoré je žalobca
povinný vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017 v sume
554,40 eur. Poukázal na to, že vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z rozsudku

tunajšieho krajského súdu zo dňa 30.01.2020, č.k. 28Sa/42/2019-37 s tým, že v napadnutom rozhodnutí
zrozumiteľne žalobcovi odôvodnil, prečo mu povinnosť vrátiť preddavok bola uložená a zároveň sa
aj dostatočne zaoberal jeho námietkami. Žalovaný je toho názoru, že dôvody uvedené v žalobe sú
neopodstatnené a žiada žalobu zamietnuť.6. Žalobca v replike zotrval na svojom stanovisku.

7. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

8. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/
OHNNVaŠSD/SOC/2019/12629-57 zo dňa 07.05.2019 bola žalobcovi podľa § 24 ods. 2 a § 25 ods. 6
zákona č. 417/2013 Z.z. uložená povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od

01.06.2016 do 28.02.2017 v sume 554,40 eur, zvýšené o 10 % v sume 55,44 eur, t.j. celkom v sume
609,84 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. K odvolaniu žalobcu rozhodol žalovaný žalobou
napadnutým rozhodnutím tak, že napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,
odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2019/12629-57 zo dňa 07.05.2019 zmenil
a žalobcovi podľa § 24 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. uložil povinnosť vrátiť preddavok na pomoc v
hmotnej núdzi za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017 v sume 554,40 eur do 15 dní od doručenia

rozhodnutia. Zmenu prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že úrad
poskytoval v období od 01.06.2016 do 28.02.2017 pomoc v hmotnej núdzi ako preddavok, úrad mal
rozhodnúť len podľa § 24 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o vrátení preddavku na pomoc v hmotnej
núdzi a nie aj podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z.z. o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v
hmotnej núdzi zvýšený o 10 %. Dôvodom ďalšej zmeny výroku bola skutočnosť, že od 01.04.2019

nadobudla novela zákona č. 417/2013 Z.z., kde podľa novelizovaného znenia § 22 ods. 3 odvolanie pri
všetkých rozhodnutiach vo veci pomoci v hmotnej núdzi nemá odkladný účinok, a preto povinnosť vrátiť
preddavok sa ukladá nie do 15 dní od právoplatnosti, ale od doručenia rozhodnutia. Pri rozhodovaní o
vrátení preddavku 554,40 eur správne orgány vyšli zo zistenia, že žalobca od 01.06.2016 do 28.02.2017
poberal preddavkovo pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne, teda za 9 mesiacov prijal

sumu 554,40 eur. Za toto obdobie však bol žalobcovi priznaný i invalidný dôchodok, a to od 19.02.2016
v sume 88,50 eur mesačne, od 01.01.2017 v sume 92,50 eur mesačne a od 01.01.2018 v sume 96,60
eur. I po odpočítaní 25 % z invalidného dôchodku (podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z.z.)
bol príjem žalobcu z invalidného dôchodku vyšší ako dávka v hmotnej núdzi (61,60 eur), čo je dôvodom,
prečo žalobcovi nevznikol nárok na dávku a pokiaľ ju prijal, je povinný ju vrátiť.

9. Sudca Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v ktorého
právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c/ S.s.p.), ako
vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 3 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu
v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§

119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu s tým, že pri správnej žalobe
fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 S.s.p.) a
po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote
(§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2 písm.
c/, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/

S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov
konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že nakoľko
rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech
a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že
sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

10. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 417/2013 Z.z., príjem na účely tohto zákona nie je 25% z
invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

11. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. v znení do 30.04.2017, dávka je 61,60 eur

mesačne, ak ide o jednotlivca.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z., suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi
úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a
úhrnom súm príjmu podľa § 4.

13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje len do
sumy nárokov stanovených zákonom (v posudzovanom prípade v zmysle cit. § 10 ods. 2 písm. a/ len do
sumy 61,60 eur). Musí však byť splnená ešte ďalšia podmienka a to, že úhrn súm stanovených zákonom(v posudzovanom prípade ide o sumu 61,60 eur) musí byť vyšší ako je príjem žiadateľa (žalobcu). Ak
má teda žiadateľ vyšší príjem ako je dávka, nevznikne mu nárok na jej priznanie.

14. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa v posudzovanom prípade zákonným
spôsobom viedli dokazovanie, snažili sa úplne a presne zistiť skutkový stav, za týmto účelom si
zaobstarali nevyhnutné podklady a dôkazy a v konečnom dôsledku aj vo veci správne rozhodli. Záver
správneho orgánu I. stupňa a žalovaného, že žalobcovi za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017

nevznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi je správny. Za toto obdobie bol totiž žalobcovi priznaný
invalidný dôchodok, ktorý presahoval dávku v hmotnej núdzi. Žalobca mal teda vyšší príjem ako je
dávka. Preto žalobcovi nevznikol nárok na poberanie dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ teda žalobca
prijal za obdobie od 01.06.2016 do 28.02.2017 preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 554,40
eur (9 mesiacov po 61,60 eur) je povinný tento neprávom prijatý preddavok vrátiť. V napadnutom
rozhodnutí žalovaný zdôvodnil, prečo žalobca nie je povinný podľa § 25 ods. 6 zákona č. 417/2013

Z.z. platiť sankciu 55,44 eur a krajský súd sa s touto argumentáciou uvedenou v bode 9 tohto
rozsudku v celom rozsahu stotožňuje. Rovnako bola dôvodná zmena prvostupňového rozhodnutia i
vo vzťahu k lehote na vrátenie predmetného preddavku, a to vzhľadom na novelizované ust. § 22
ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z.. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa dôsledne riadil názorom
vysloveným správny súdom v zrušujúcom rozsudku zo dňa 30.01.2020, č.k. 28Sa/42/2019-37, odstránil

vytýkané formálne nedostatky výroku a zdôvodnil aj potrebu zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia.
V tomto ohľade mu nemožno skutočne čo vyčítať. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že rozhodnutie
žalovaného obsahuje nadbytočné označenie účtu, na ktorý má byť poukázaná suma 55,40 eur, túto
zrejmú nesprávnosť žalovaný odstránil opravou zo dňa 21.07.2020.

15. Námietky žalobcu krajský súd nepovažuje za dôvodné. Ako správny súd konštatoval v bode 15
tohto rozsudku, žalovaný sa v novom rozhodnutí dôsledne riadil názorom správneho súdu vysloveného
v rozsudku zo dňa 30.01.2020, č.k. 28Sa/42/2019-37, preto žalobné námietky žalobcu v tomto smere
nie sú absolútne opodstatnené.

16. Ako dôvodnú námietku nepovažuje správny súd ani to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného
boli porušené práva žalobcu garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
najmä právo na primeranú životnú úroveň. Tvrdenie žalobcu, že po odňatí dávky jeho príjem ani
zďaleka nedosahuje výšku životného minima nemá pre posúdenie jeho nároku na dávku žiadnu právnu
relevanciu. Ako totiž vyplýva zo zákona č. 417/2013 Z.z., pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do

sumy nárokov stanovenej v zákone č. 417/2013 Z.z., nie do sumy životného minima. To znamená, že
ak aj žalobca nedosahuje svojím príjmom sumu životného minima, nezakladá to automaticky jeho nárok
na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi.

17. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o neúplnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného, ani s jeho tvrdením, že žalovaný sa po právnej a skutkovej stránke riadne nezaoberal
skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie. Na rozdiel od žalobcu je správny súd toho názoru, že
žalovaný vo svojom rozhodnutí presvedčivo ozrejmil dôvody, pre ktoré je žalobca povinný vrátiť
predmetnýpreddavokvovýške554,40eur.Prisvojomrozhodovanížalovanýzohľadnilvšetkyrelevantné
skutočnosti a skutkový stav taktiež zistil dostatočne pre rozhodnutie vo veci samej.

18. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Pretože krajský súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu

predchádzajúce sú v súlade so zákonom, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

20. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak,

že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,

písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).