Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200408
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:1021200408.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej
veci žalobcu: Q.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, s bydliskom K. J. XX, XXX XX Q., právne zastúpeného:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava 811 05
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o
správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4680-11/2021-BA zo dňa 01.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a žalobu.

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 24.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (správny súd) dňa
31.03.2021, sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

č. 4680-11/2021-BA zo dňa 01.02.2021 a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia.

2. Z obsahu podanej žaloby vyplývalo, že žalobca považuje správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo

mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Svoj postoj žalobca
odôvodnil tým, že príslušnej prokuratúre podal podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22153-4/2017-BA zo dňa 23.05.2017, vo veci vzniku sociálneho
poistenia žalobcu ako SZČO. Prokuratúra tomuto jeho podnetu vyhovela a proti uvedenému rozhodnutiu
podala protest sp. zn. Kd 448/19/1100-8 zo dňa 08.10.2019. Následne však bolo zo strany príslušnej
prokuratúry vydané upovedomenie o späťvzatí tohto protestu s poukazom na rozsudok Veľkého senátu

správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Prokuratúra zobrala
protest prokurátora späť na základe usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. V13 Gd 1/21/1003-3
zo dňa 5.1.2021. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. 4680-11/2021-BA zo
dňa 01.02.2021, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu jeho späťvzatia. Žalobca
v ďalšej časti správnej žaloby poukázal na to, že Generálna prokuratúra SR nemohla vydať príslušnej
prokuratúre direktívny pokyn na späťvzatie protestu prokurátora, pričom z ust. § 6 ods. 9 zákona o

prokuratúre vyvodzuje záver, že ak nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi
pokyn nepodať protest prokurátora, nemôže vydať ani pokyn na späťvzatie protestu prokurátora. V
opačnom prípade by ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre stratilo opodstatnenie. Postup, na základe
ktorého bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 6 ods. 9 zákona vydaný pokyn GP SR, považoval
žalobcazakonanie,ktorýmbolozasiahnutédojehozákladnýchpráv.Vpríčinnejsúvislostisospäťvzatím
protestu prokurátora bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v dôsledku vydania ktorého bola podľa názoru

žalobcu absolútne zmarená jeho možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Záveromkonštatoval, že nepochybuje o tom, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku
mu bolo v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jeho právom
chránených subjektívnych práv.

3. K obsahu správnej žaloby sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 07.03.2022, v ktorom okrem chronológie
rozhodovania v administratívnom konaní uviedol, že z ustanovenia § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre
jasne vyplýva, že právnym následkom späťvzatia protestu prokurátora, je jedine zastavenie konania
o proteste prokurátora a preto s poukazom na toto ustanovenie nemohol konať inak, ako konanie

o proteste prokurátora zastaviť. Ak by konanie o proteste prokurátora po doručení jeho späťvzatia
nezastavil, bolo by tento jeho postup považovaný za nezákonný. Pripomenul zároveň, že orgán
verejnej správy nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia protestu prokurátora a tiež posudzovať
zákonnosť takéhoto späťvzatia. K námietke žalobcu, že jeho rozhodnutím o zastavení konania o
proteste prokurátora mu bola zmarená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov na súde uviedol, že o túto možnosť sa žalobca obral sám svojim nekonaním. Proti jeho

rozhodnutiu č. 22153-4/2017-BA (napadnutým protestom prokurátora, pozn. správneho súdu) mal totiž
právo podať na krajskom súde správnu žalobu, no neurobil tak. Žalovaný zároveň dal do pozornosti,
že jeho rozhodnutie zo dňa 01.02.2021, č. 4680-11/2021-BA je procesnej povahy, ktoré nemalo za
následok ujmu na žalobcových subjektívnych právach a z tohto dôvodu nie je, keďže sa na neho
vzťahuje ust. § 7 písm. e/ Správneho súdneho poriadku, preskúmateľné súdom. Na podporu svojich

argumentov poukázal na právny názor Krajského súdu v Nitre vyjadrený v jeho uznesení zo dňa
26.04.2021, sp. zn. 23Sa/25/2021. Tvrdil, že žalobca rozhodnutím žalovaného č. 4680-11/2021-BA
zo dňa 01.02.2021 (napadnutým správnou žalobou, pozn. správneho súdu) nebol ukrátený na svojich
subjektívnych právach, pretože v konaní o podanom proteste prokurátora sa nerozhodovalo vo veci
zániku poistného, t.j. vo veci samej, ale o vyhovení resp. nevyhovení protestu prokurátora. V závere

svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III ÚS 310/2019-17 zo dňa 13.05.2021, ktorým Ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu
namierenú proti oznámeniu Krajskej prokuratúry Bratislava o späťvzatí protestu prokurátora, ako aj
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č.: 4680-11/2021-Ba zo dňa 01.02.2021. Na základe
uvedených skutočností navrhol, aby konajúci súd podanú správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g)

SSP odmietol.

4. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej
veci (ust. § 10 a ust. § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku) skôr, ako pristúpil k meritórnemu
preskúmaniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, sa zaoberal otázkou splnenia procesných

podmienok konania a po preštudovaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
po oboznámení sa so žalobnými námietkami dospel k záveru, že je dôvod na odmietnutie správnej
žaloby postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd

ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa ust. § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie
rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie, alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

8. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí, týkajúcich sa základných práv a slobôd.9. Podľa čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie

rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny.

10. Podľa ust. § 97 Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať
a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).

11. Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

12. Podľa ust. § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o
ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

13. Podľa ust. § 7, písm. e/ Správneho súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej
povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

14. Podľa § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu,

ak je neprípustná.

15. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby, determinované princípom generálnej klauzuly
vyjadrenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd, s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých,
ktorézákonvýslovnezosprávnehosúdneho prieskumuvylučuje(ust.§7Správnehosúdnehoporiadku).

Aj tu však rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy bude vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do základných práv alebo slobôd subjektov, ktorým
sú určené alebo ktorých sa týkajú. Správnemu súdnemu prieskumu preto budú podliehať aj také
správne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nie sú rozhodnutiami vo veci samej, ale majú napríklad
predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, avšak spĺňajú podmienku, že nimi bola spôsobená ujma

na subjektívnych právach účastníka konania. Je to tak preto, aby ani v prípade týchto rozhodnutí nedošlo
k stavu denegatio iustitiae pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.

16. Protest prokurátora je právnym nástrojom prokurátora, ktorým tento vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. (o prokuratúre). Ide o
verejnoprávny nástroj, zákonom zverený prokurátorovi na realizáciu jeho právomoci, na podanie ktorého
účastník administratívneho konania nemá právny nárok. Protestom disponuje prokurátor, ktorý ho v
rámci svojej dispozičnej právomoci môže podať a tiež ho vziať späť. V prípade späťvzatia protestu
prokurátora, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (ust. § 24 ods.

15 zákona o prokuratúre).

17. Právnu situáciu medzi účastníkmi správneho konania a orgánom verejnej správy, vytvára svojimi
konštitutívnymi účinkami rozhodnutie orgánu verejnej správy, čo v našom prípade bolo rozhodnutie
Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 23.05.2017, č. 22153-4/2017-BA, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 16.06.2016, č. 23765-7/2016-MI, ktorým
bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008. Rozhodnutie
žalovaného o zastavení konania o proteste prokurátora, ktoré žalobca napadol správnou žalobou,
nemá na túto situáciu právny vplyv, čo znamená, že nemôže ovplyvniť právny stav vyplývajúci

z tohto rozhodnutia. V dôsledku toho ani žalobca ako účastník administratívneho konania nie je
rozhodnutím žalovaného o zastavení konania o proteste prokurátora, ukrátený na jeho subjektívnych
právach, ktoré sa viažu k pôvodnému administratívnemu konaniu, v našom prípade konaniu, v ktorom
Sociálna poisťovňa rozhodovala o dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinnéhodôchodkového poistenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Jedine vyššie spomenuté
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ako aj Sociálnej poisťovne ústredie mohli
byť svojimi účinkami takými rozhodnutiami, ktoré boli spôsobilé privodiť žalobcovi ako účastníkovi

administratívneho konania ujmu na jeho subjektívnych právach. Na základe týchto skutočností správny
súd konštatuje, že v tomto prípade bolo potrebné správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu orgánu verejnej správy podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej,
teda proti rozhodnutiu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, čo v našom prípade bolo viackrát spomenuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 23.05.2017, č. 22153-4/2017-BA, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 16.06.2016, č. 23765-7/2016-
MI, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008.
Žalobca takýto postup nezvolil a napriek svojej aktívnej legitimácii v takomto konaní správnu žalobu

nepodal.

18. V tejto súvislosti správny súd dáva žalobcovi do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve a
podľaktorej„vigilantibusiurascriptasunt"t.j.„právapatrialenbdelým"(pozorným,ostražitým,opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11. 2011, sp. zn.
1Sžr/38/2011, nález ústavného súdu III. ÚS 183/08).

19. Naviac z obsahu správnej žaloby správny súd nadobudol dojem, že žalobca aj napriek tomu,
že hodnotí rozhodnutie žalovaného ako nezákonné, namieta skôr okolnosti, za ktorých k späťvzatiu
protestu prokurátora došlo. Ak ale žalobca v správnej žalobe odvíja zmarenie možnosti domáhať sa
ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany

prokurátora na príslušnom súde, od zastavenia konania o proteste prokurátora, správny súd k tomu
uvádza, že prokurátorovi je v súlade so všeobecným dispozičným princípom ponechaná, podobne ako
v prípade protestu, možnosť podať správnu žalobu. Nejde preto o povinnosť takéhoto postupu zo strany
prokurátora, ktorá sa spája s princípom oficiality.

20. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.05.2021, sp. zn. III. ÚS 311/2021-13
dôvodil, že zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobité postavenie
prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade
nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť

prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Iná ochrana
práva, ktorá je zabezpečovaná či už protestom prokurátora, alebo správnou žalobou prokurátora, je
vedľajším produktom všeobecného dozoru prokuratúry, ktorým sa zabezpečuje verejný záujem nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.
Pretozvýkonutýchtoprávomocíprokuratúry,ktorésamôžuprejaviťajpodanímanáslednýmspäťvzatím

už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy. 12.

21. Ak žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, správny súd poukazuje na vyššie
citované ustanovenia § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, z ktorého vyplýva povinnosť orgánu verejnej

správy zastaviť konanie o proteste prokurátora v prípade jeho späťvzatia, ku ktorému došlo ešte skôr,
než o ňom orgán verejnej správy rozhodol, pričom nepatrí do právomoci orgánu verejnej správy, čo v
našom prípade je Sociálna poisťovňa ústredie, skúmať, či prokurátor, ktorý vzal protest späť, tak mohol
v rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti urobiť.

22.Správnoužalobounapadnutérozhodnutiežalovanéhojerozhodnutímprocesným,ktorýmsakonanie
o proteste prokurátora na orgáne verejnej správy skončilo. Ak žalobca v správnej žalobe namieta
nesúlad postupu prokurátora pri späťvzatí protestu s ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre, je tento jeho
pohľad mylný. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle nedať nadriadenému prokurátorovi možnosť vydaťpodriadenému prokurátorovi pokyn vziať podaný protest späť, výslovne by takúto skutočnosť zakotvil
do zákona.

23. Uvedené skutočnosti viedli správny súd k záveru, že žalobca správnou žalobou napadol procesné
rozhodnutie, ktorým žalovaný neporušil ani neohrozil jeho subjektívne práva a ktoré sú z tohto dôvodu
vylúčené z prieskumu vykonávaného správnym súdom a preto správny súd jeho správnu žalobu ako
neprípustnú, podľa ust. § 98 ods. 1, písm. g/ Správneho súdneho poriadku odmietol.

24. Na záver odôvodnenia správny súd dáva do pozornosti viaceré rozhodnutia správnych súdov, napr.
uznesenie zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 3Sa/15/2021, ktorým Krajský súd v Prešove, prípadne uznesenie
zo dňa 26.04.2021, sp. zn. 23Sa/25/2021, ktorým Krajský súd v Nitre, rovnakú právnu situáciu posúdili
zhodne a rozhodli o odmietnutí správnej žaloby.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170, písm. a/ Správneho súdneho poriadku tak,

že keďže žalobu odmietol, nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia („sťažnostný návrh“).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej, urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom
rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.